Prečo sa dvojročné dieťa zvracia? Najdôležitejší sprievodca pre rodičov

Úvod

Obdobie okolo druhého roku života dieťaťa je plné zmien a výziev. Dieťa sa učí nové veci, rozvíja svoju osobnosť a často testuje hranice. Jednou z bežných obáv rodičov je, ako zvládnuť správanie dvojročného dieťaťa, ktoré sa niekedy prejavuje vzdorom, hnevom alebo odmietaním jedla. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, čo vyvoláva takéto správanie u dvojročných detí a ako naň reagovať.

Dôležitosť správnych stravovacích návykov v ranom detstve

Strava zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji dieťaťa. V ranom detstve, najmä do troch rokov, má zásadný vplyv na zdravie a stravovacie návyky v budúcnosti. Rodičia by mali dbať na to, aby jedálniček dvojročného dieťaťa obsahoval vyváženú stravu bohatú na živiny a vyhýbal sa potravinám, ktoré môžu zaťažovať detský organizmus.

Podľa Alexandry Popovičovej, propagátorky zdravej výživy pre deti, "dieťa nie je zmenšenina dospelého". Jeho tráviaci systém a obličky nie sú ešte plne vyvinuté, a preto je potrebné prispôsobiť stravu jeho potrebám. Unáhlené kroky v stravovaní alebo priskoré podávanie nevhodných potravín môžu zaťažiť organizmus dieťaťa a viesť k zdravotným problémom v budúcnosti.

Silvia Kuzmová, poradkyňa v oblasti zdravej výživy detí, dodáva, že obdobie do troch rokov je kľúčové pre budovanie stravovacích návykov. Deti by sa mali učiť o kvalitnej strave, jej pôvode a význame sezónnych potravín.

Čo by mal obsahovať jedálniček dvojročného dieťaťa?

Deti v tomto veku rýchlo rastú a rozvíjajú sa, preto je dôležité, aby ich obedy boli bohaté na živiny a zároveň ľahko stráviteľné. Či už varíte pre ročné dieťa alebo hľadáte recepty pre škôlkarov, kľúčom je pestrosť. Najvhodnejšie sú potraviny bohaté na živiny, ako je čerstvá zelenina (tekvica, cuketa, brokolica), strukoviny (cícer, fazuľa), celozrnné prílohy (ryža, quinoa, kuskus), kvalitné bielkoviny (kuracie či králičie mäso, vajíčka) a zdravé tuky (avokádo, maslo / ghee).

Prečítajte si tiež: Vývoj ukazovania u detí v dvoch rokoch

Áno, jemné koreniny, ako je sladká paprika, kurkuma, mletá rasca či troška škorice, môžu jedlu dodať chuť bez zbytočnej soli. Vyhnite sa ostrým koreninám, ako je čili, a koreniny zavádzajte postupne, aby ste zistili, ako ich dieťa toleruje.

Mäso a strukoviny musia byť dostatočne tepelne upravené, aby boli ľahko stráviteľné. Mäso by malo byť úplne uvarené bez ružového stredu a strukoviny dôkladne prevarené, aby boli mäkké.

Deti si na nové chute a textúry často potrebujú zvyknúť. Skúste jedlo ponúknuť viackrát, pokojne aj v inej forme. Ak napríklad odmieta cuketu v plackách, môžete ju pridať do polievky alebo pyré. Trpezlivosť je kľúčová.

Hotové jedlá môžete skladovať v chladničke v uzavretých nádobách približne 1-2 dni. Ak chcete jedlo uchovať dlhšie, môžete ho zamraziť. Polievky, karí či pyré sú na mrazenie ideálne.

Je dôležité rozvíjať u detí aj spoločenské návyky stravovania. To znamená, že by mali jesť pri stole spolu s rodinou, nie pri počítači alebo pri hre. Taktiež je vhodné učiť deti správať sa slušne aj v reštaurácii.

Prečítajte si tiež: Stratégie zvládania ignorácie u dvojročných detí

Nevhodné potraviny pre deti do 3 rokov

Podľa odborníkov existuje niekoľko potravín, ktoré by sa nemali vôbec nachádzať v strave detí do 3 rokov:

Ochutené mliečne výrobky: Termixy, kupované ochutené tvaroháčiky, ovocné jogurty a pudingy obsahujú veľa farbív a cukru, ktoré sú pre deti nevhodné.
Údeniny: Šunka, salámy, klobásy a párky, dokonca aj tie s označením "pre deti", obsahujú nadmerné množstvo soli, tukov a konzervačných látok.
Sladené nápoje: Sladené džúsy, limonády a kolové nápoje sú plné cukru a prázdnych kalórií.
Polotovary: Polotovary obsahujú veľa soli, tukov, konzervačných látok a umelých prísad.
Vyprážané jedlá a čipsy: Vyprážané jedlá a čipsy sú bohaté na tuky a nezdravé trans-tuky.
Priemyselné sladkosti: Čokolády, cukríky a iné priemyselné sladkosti obsahujú veľa cukru, tukov a umelých prísad.
Celozrnné pečivo a naturálna ryža (do 1 roka): U detí do jedného roka môžu celozrnné výrobky zaťažovať tráviaci systém. Neskôr by sa mali podávať len občasne.
Divina a vnútornosti: Divina a vnútornosti môžu obsahovať ťažké kovy a iné škodlivé látky.
Hríby a klíčené potraviny: Hríby sú zdrojom plesní a ťažkých kovov, klíčky môžu obsahovať nebezpečné mykotoxíny.
Tavené syry: Tavené syry obsahujú veľa soli a fosfátov.

Alexandra Popovičová odporúča začať s orechmi, napríklad s mandľami, už od jedného roka, ale v malom množstve. Pred konzumáciou je vhodné orechy namočiť na noc a ráno ich premyť alebo krátko opražiť.

Smoothies sa javia ako zdravá voľba, pre deti sa neodporúčajú. Obsahujú vysokú koncentráciu zeleniny a ovocia, často v ťažko stráviteľných kombináciách a s pridaním exotických plodov. Deťom by sa mala podávať predovšetkým voda a materské mlieko.

So sladením jedál pre deti by sa malo počkať čo najdlhšie. Nezáleží na tom, aké sladidlo sa použije (trstinový, kokosový cukor, med alebo melasa), kupované sladkosti by sa mali deťom do troch rokov vyhýbať. Ako zdravšia alternatíva sladkostí sa odporúča ovocie, v zime sušené ovocie alebo ovocie sušené mrazom.

So solením a korenením jedál pre deti by sa malo zaobchádzať veľmi opatrne. Dieťa by si malo zvyknúť na prirodzené chute potravín.

Prečítajte si tiež: Vývojové míľniky v dvoch rokoch

Tipy na zdravé a chutné jedlá

S týmito receptami už nikdy nebudete musieť rozmýšľať, čo variť na obed. Máte obľúbený recept, ktorý varíte svojim deťom?

Sladké recepty

Buchty: Jedlo, ktoré v nás takmer okamžite vyvolá spomienky na detstvo. Navyše ich môžete pripraviť na mnoho spôsobov - pečené, parené či dukátové, makové, tvarohové, orechové, lekvárové alebo iba jednoducho posypané kakaom.
Šulance: Klasika podobná buchtám, ktorá síce patrí k tým menej zdravým, avšak vždy obľúbeným jedlám nielen pre deti. Naservírujte deťom chrumkavú lahôdku s jamôčkou v strede, do ktorej si môžu pridať džemík podľa vlastnej chuti.
Ryžový nákyp: Sladká dobrota plná ovocia s bohatou penou na vrchu poteší i zasýti každého malého maškrtníka.
Ovocné knedličky: Ak majú vaše deti rady prekvapenia, pripravte im plnené ovocné knedličky. V každej guličke ich totiž bude jedno malé čakať. Použite čerstvé alebo mrazené jahody, slivky, čerešne či čučoriedky.
Tvarohové guľky: Tvarohové guľky nemusíte ničím plniť, sú sýte, sladké a na tanieri vyzerajú vábne. Pripravte si jednoduché tvarohové cesto, ušúľajte guľky a uvarte. Na tanieri prelejte opraženým maslom a opečenou strúhankou.
Zemiakové šúľance: Vymeňte s deťmi plastelínu za zemiakové cesto a ušúľajte si spoločne chutný obed. S makom, tvarohom, orechami či len tak, s opraženou strúhankou a cukrom.
Palacinky: Naplňte ich marmeládou, nutelou alebo tvarohom, rovnako dobre chutia aj so slanou náplňou, šunkou či syrom.
Lievance: Pripravte si hustejšie palacinkové cesto s troškou droždia alebo s tvarohom a upečte deťom chutné lievance na raňajky, obed či desiatu.
Makový úsmev: Makové rezance sú pre ne tou pravou voľbou. Jednoducho uvarte slíže z obchodu, pridajte mletý mak s cukrom, prelejte jemne opraženým maslom a premiešajte.
Puding: Ak má vaša ratolesť chuť na dezert, ktorý zasýti, uvarte mu puding. V ponuke je množstvo druhov a príchutí. Skúste vymeniť klasické mlieko za rastlinné, určite neoľutujete. Puding môžete kombinovať s čerstvým, mrazeným či zaváraným ovocím, poliať ho marmeládou, topingom, posypať cukrom alebo kakaom. Nezabudnite na šľahačku.
Rezance s tvarohom: Obľúbená sladkosť z detstva, ktorú môžete pripraviť nielen s tvarohom, ale aj so sezónnym ovocím.
Žemľovka: Skvelá pochúťka, ktorú môžete pripraviť vždy inak, vždy chutne.
Parené buchty: Čo by to boli za prázdniny bez fajnových buchiet?
Domáce dukátové buchtičky: Nadýchané, mäkučké a neodolateľné buchtičky preliate lahodným vanilkovým krémom.
Šišky s džemom: Sú vláčne, nadýchané a mäkké aj na druhý deň.

Ku každému jedlu nezabudnite ponúknuť aj domáci kompót plný vitamínov - či už osviežujúci jahodový, klasický jablkový, alebo sezónny čerešňový.

Slané recepty

Pizza: Aj keď pizza pôsobí na prvý pohľad ako nezdravé jedlo, nemusí to tak automaticky byť. Upečte si ju priamo doma. Použite ingrediencie podľa vlastnej fantázie a chuti, namiesto slaninky naukladajte na cesto detskú šunku, posypte kukuricou a syrom a nezabudnite na hromadu zeleniny. Ak sa vám nechce piecť, rýchly variant si pripravíte s plackou torilla.
Pečené hranolky: Ošúpte zemiaky a nakrájajte ich na hranolčeky, vysypte na plech, pridajte lyžicu oleja, soľ a bylinky a upečte ich jednoducho v rúre. Získate tak zdravší variant klasických vysmážaných hranoliek. Vyskúšajte aj hranolčeky z iných druhov zeleniny. Vynikajúce sú batatové, tekvicové, zelerové či mrkvové.
Halušky: Nastúhajte najemno zemiak, pridajte trocha múky a uvarte chutné klasické halušky. Ak máte málo času, zemiak môžete vynechať a jednoducho zmiešať iba múku a vodu, prípadne vajíčko. Dochuťte podľa fantázie - bryndzové, tvarohové, kapustové, so smotanou, slaninkou, cibuľkou, či ako príloha k mäsu, všetky chutia skvelo.
Kurací rezeň: Obaľte v trojobale morčacie či kuracie prsia a vypražte na masti. Čerstvým rezníkom nepohrdne ani najmenší maškrtník.
Domáci hamburger: Nie je nič jednoduchšie ako pripraviť im doma zdravú náhradu rýchleho občerstvenia. Upečte plátok kuracieho mäsa alebo placku z ochuteného mletého mäsa a uložte ho do žemle spolu so šalátom, vajíčkom, syrom a hromadou zeleniny.
Plnené pirohy: Deťom pripravte sladké plnky, ideálna je tvarohová či lekvárová.
Syrové guľôčky: Vyskúšajte aj syrové tyčinky alebo guličky na spôsob fašírky - nastrúhajte nahrubo syr, pridajte vajíčko a troška múky, z cesta urobte guličky a obaľte v strúhanke. Vypražte na masti. Prebytočný tuk odsajte do papierového obrúska.

Pripravte deťom jednoduché špízy na paličke. Ovocné, zeleninové či mäsové - zaručene prilákajú detské očká i jazýčky. Napichnite na špajľu rôznofarebné kúsky sezónnych druhov ovocia, môžete z neho vykrojiť aj všelijaké zaujímavé tvary. Striedajte na paličke opečené mäsko a obľúbenú zeleninku, vyberajte netradičné druhy, ktoré doma nemávate bežne. Skúste červené či žlté cherry paradajky, baby špenát, baby karotku, mini kukuričky. Zakombinujte do špízu aj mozzarelové guličky alebo zemiakové kroketky a nezabudnite pridať čerstvé bylinky.

Tipy na výlety s deťmi a stravovanie

Pri plánovaní výletov s deťmi je dôležité myslieť na stravovanie. Je vhodné zobrať so sebou jedlo, ktoré sa nepokazí v teple a je vhodné pre deti aj dospelých.

Tipy na jedlá na výlet:

Cestoviny so syrom a zeleninou
Palacinky
Rezne (pre staršie deti a dospelých)
Studený cestovinový šalát
Fašírky alebo zeleninové karbonátky
Zeleninový šalát s kuracím mäsom
Ovocie očistené a nakrájané v plastovej krabičke
Koláč v štýle bublanina alebo bábovka

Ak ste si náhodou nevybrali zo spomenutých možností, pamätajte si, že akékoľvek jedlo môže deti zaujať a nebudú sa vedieť dočkať, kedy sa doň budú môcť zahryznúť. Stačí, ak vyzerá na tanieri pekne.

Precvičte si fantáziu a naservírujte deťom mäsko, ryžu či zeleninku veselou a zábavnou formou. Máte tipy na ďalšie, možno aj o čosi zdravšie jedlá, ktoré majú rady práve vaše ratolesti?

Keď dieťa nechce jesť

Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje.

Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné.

Tipy, ako dopomôcť deťom k chuti do jedla:

Ponúknite dieťaťu iný variant jedla.
Vytvorte z jedla zábavné tvary.
Zapojte dieťa do prípravy jedla.
Servírujte jedlo v peknom prostredí.

Detský vzdor a ako naň reagovať

Detský vzdor sa väčšinou vyskytuje v období od 1,5 roka veku dieťaťa do 3 rokov života, u niektorých detí aj trochu dlhšie. Súvisí s rozvojom osobnosti dieťaťa. Je to obdobie budovania si osobných hraníc a poznania prvotnej identity - „Kto som a čo všetko ja môžem?“. V psychológii sa nazýva toto obdobie obdobím separácie, alebo autonómie. Buduje sa prvotná osobnosť dieťaťa a dieťa v tomto období získava odpovede na otázky - „Kam až môžem zájsť? Čo si môžem dovoliť? Kde sú moje hranice?“, a svojím správaním si tie hranice testuje. Je dobré, keď v tomto období rodičia vedia dávať dieťaťu jasnú spätnú väzbu a zároveň vedia hranice zdravo utvrdzovať. Istým spôsobom môžu podporovať aj prejavy osobnostného zrenia dieťaťa tým, že mu dávajú na výber, teda má možnosť o niektorých veciach rozhodovať.

To, že dieťa práve prechádza obdobím vzdoru, sa môže prejavovať rôzne. Kým u niektorých detí rodičia sotva postrehnú, že sa čosi deje, u iných detí sú prejavy vzdoru také silné a negatívne, že celá rodina je každý deň v napätí z toho, čo sa zase bude diať. K základným prejavom detského vzdoru, patrí typické detské - „Nie!“ V období vzdoru si dieťa to svoje „Nie!“ doslova užíva a rodič sa z toho môže tešiť, lebo je to znamenie, že dieťa sa vyvíja dobre. Môžu sa však objavovať aj také prejavy vzdoru, ktoré rodičov zaskočia, a to je obyčajne dlhodobé kričanie až vrieskanie, prípadne hádzanie sa o zem. Tieto prejavy môžu byť podmienené temperamentom dieťaťa i nápodobou iných detí. Keď totiž dieťa zistí, že hodenie sa o zem funguje u iných detí, že tým dosiahnu, čo chcú, tak to skúša napodobovať a potom záleží aj od reakcie rodičov, či sa to udeje len raz, alebo sa to spevní. Ak sa rodič takéhoto prejavu zľakne a ustúpi dieťaťu, tak sa to spevňuje a potom má dieťa tendenciu hádzať sa o zem vždy, keď chce niečo dosiahnuť. Niektoré deti v období vzdoru kopú do vecí alebo do ľudí okolo seba, prípadne hádžu rôzne predmety o zem a rozbíjajú ich. Takéto prejavy sa objavujú viac-menej u detí, ktoré majú buď veľmi silný temperament a prípadne mali rodičov, ktorí sa ako deti tiež takto prejavovali, alebo sú hyperaktívne. Hyperaktívne deti sú vo všeobecnosti emocionálne labilnejšie, takže môžu silnejšie reagovať na rôzne podnety.

Ako reagovať na výbuchy zlosti?

Prvý výbuch zlosti dieťaťa rodiča vždy prekvapí a často ani len netuší, ako správne zareagovať. Obzvlášť, keď je sám unavený, vystresovaný, trápi ho zlá nálada. Rodičia potom majú tendencie problém vyriešiť buď „jednou výchovnou po zadku“, krikom, ktorý prehluší aj vresk dieťaťa, alebo sa, naopak, snažia dieťaťu rýchlo vyhovieť, len aby už prestalo zúriť. Ako by sme však mali správne postupovať pri výbuchoch zlosti? V prvom rade by sme mali vždy zistiť, čo výbuch zlosti vyvolalo a keď sa takéto prejavy opakujú častejšie, tak čo ich udržiava. Stáva sa napríklad, že dieťa sa hádže o zem len pred matkou, lebo vie, že ona skôr povolí. Raz to skúsilo a zistilo, že keď bude ležať na zemi a vytrvalo kričať, mama sa poddá a ustúpi. Taktiež ale vie, že u otca to neplatí, tak to naňho ani neskúša. Preto je vždy dobré pozrieť sa na správanie dieťaťa akoby z diaľky, z nadhľadu, a odsledovať, čo udržiava vzdor. Niekedy pomôže aj to, keď rodič jednoducho vie, že dieťa práve prechádza obdobím vzdoru, že je to typické obdobie pre jeho vek a treba to len vydržať.

Keď sa dieťa správa neprimerane na ihrisku, napríklad hádže do druhých detí piesok, treba mu dôrazne povedať, že to robiť nesmie a keď sa to bude opakovať, ideme domov. A v prípade, že dieťa napriek upozorneniu rodiča neprestane, naozaj treba zbaliť všetky formičky a napriek protestom dieťaťa z ihriska odísť. Tak si dieťa v hlave spojí: „Keď robím toto, stane sa toto…“. Samozrejme, najväčší problém je, keď sa výbuch zlosti objaví na verejnosti. Rodičia sa potom neraz snažia dieťaťu vyhovieť, len aby sa už nehádzalo o zem, lebo všetci ľudia sa pozerajú… Lenže práve toto je chyba. Dieťa veľmi rýchlo zistí, čo kde funguje. A keď si v obchode veľkým krikom, alebo hodením sa o zem vydupe čokoládku, tak to bude používať veľmi často. Našťastie, väčšina rodičov sa naučí ako zareagovať a vie, že v takomto prípade treba dieťa jednoducho vziať a čo najrýchlejšie odísť z obchodu. Dôležité je neupevňovať negatívne správanie dieťaťa. Od začiatku musíme dbať na to, aby sme ho nenaučili, že keď na verejnosti zakričí, alebo si ľahne na zem, tak dosiahne svoje. Keď si totiž na to zvykne, potom sa to oveľa ťažšie odúča. A dieťa sa to naučí naozaj rýchlo, už na základe jednej skúsenosti. Tiež platí, že ak zistí, že niečo funguje v obchode alebo na verejnosti, bude to skúšať aj doma.

Vhodným správaním a konaním môžu rodičia negatívne prejavy vzdoru u detí minimalizovať. Rovnako ale nevhodným správaním ich môžu aj posilňovať. Najhoršie je, keď rodičia nie sú dôslední a tak sa stáva, že jeden deň dieťaťu niečo zakážeme a na druhý deň mu to dovolíme. Prípadne to, čo je bežne zakázané, dieťaťu dovolíme v okamihu, keď vzdoruje. Tým dieťa zneisťujeme, frustrujeme a zároveň si robíme sami zle, lebo to bude využívať a bude dochádzať k častejším stretom. Je preto dobré, keď sa rodič dokáže v ťažkých situáciách upokojiť a zvláda vzdor dieťaťa tak trochu s nadhľadom. Najviac chýb sa rodičia dopúšťajú v časovom strese. Najmä ráno, keď rodičia vyžadujú, aby sa dieťa rýchlo oblieklo, najedlo a utekalo s nimi do škôlky, je preň ideálny priestor na vzdorovanie a preskúšanie si pocitu moci. Preto je dobré, keď s tým rodičia vopred rátajú, keď vedia, že časový stres je živná pôda na konflikty s dieťaťom, a vytvoria si nejakú časovú rezervu. Dieťa si jednoducho potrebuje prejsť obdobím vzdoru, potrebuje si odskúšať protest a zistiť, čo môže a aké má postavenie v sociálnej skupine, v rodine.

Dieťa veľmi často reaguje vzdorom aj vtedy, keď je unavené, chce sa mu spať, nevládze chodiť… Unavené dieťa nie je fyzicky v pohode, preto je viac plačlivé, nervózne, intenzívnejšie reaguje na podnety. Mnohé deti sa v období vzdoru začnú prejavovať agresívne. Keď si chcú presadiť svoje, bijú mamu, alebo súrodenca, kopú iné deti, alebo ich hryzú. Rodičia sú z toho zúfalí. Obzvlášť, keď dieťa už chodí do jaslí, či škôlky, učiteľky, či rodičia ostatných detí sa naň neustále ponosujú. Tu treba rozlíšiť, o čo vlastne ide. Jedna možnosť je, že dieťa je naučené frustráciu odreagúvať agresivitou a druhá možnosť, že dieťa sa uchyľuje k agresivite, keď je na vrchole afektu. V prvom prípade ide skôr o naučené správanie. Zrejme sa niekde stala chyba, rodičia dieťaťu vo výchove nedali pevné hranice: „Toto nesmieš, toto neprijímam a dosť!“ Dieťa musí dostať jasnú spätnú väzbu a jasnú hranicu, že bitie druhých je niečo, čo sa robiť nesmie. Preto keď sa dieťa začne správať agresívne a napríklad začne niekoho biť, okamžite ho treba chytiť za ruky a nedovoliť mu to. V podstate je obdobie vzdoru obdobím, kedy rodičia môžu deťom ukazovať, ako svet funguje, aké pravidlá fungujú v rodine, čo je dobré a čo zle.

Ako zvládnuť obdobie vzdoru?

Vždy zachovajte chladnú hlavu.
Konajte rýchlo a odstráňte zdroj vzdoru, napr.
Niektoré druhy nevhodného správania je najlepšie ignorovať, najmä ak si chce dieťa vydobyť svoje vytrvalým plačom, snažte si to nevšímať a robte si svoje.
Ak sa už nedá inak, potrestajte ho. Nie však bitím, facka je známkou toho, že si už neviete dať rady. Neúčinná je aj hrozba do budúcnosti, ktorej dieťa v tomto veku nemôže rozumieť (napr. „počkaj, keď príde ocko, vyhreší ťa“, „už ti nikdy nekúpim sladkosť“ a pod.).
Ak je dieťa agresívne k druhým deťom, vždy zasiahnite!
Počkajte, kým záchvat zlosti prejde. Pevne ho objímte, pomôže mu to upokojiť sa.
Odpútajte pozornosť, ale neustúpte.
Nechajte mu možnosť rozhodnúť sa v situáciách, kde je to možné.
Vysvetľujte do nemoty! Snažte sa viesť dieťa k tomu, aby vám povedalo, čo chce, čo sa mu nepáči. Hovorte s ním ako so seberovným.
Reagujte rovnako na akomkoľvek mieste. Nebuďte prísnejší alebo benevolentnejší napríklad v obchode, na návšteve či u starých rodičov.
Netrestajte dieťa, hlavne nie fyzicky. Zhoršuje to situáciu a nič sa nevyrieši. Vzdor nemá žiadny účel. Nie je cielený, nejde o mocenský boj.
Uplatňujte logický dôsledok. Netrestajte dieťa spôsobom, že večer mu nepustíte rozprávku, lebo dopoludnia kopalo deti v piesku. Dieťa je ešte malé aj na to, aby si to spojilo, to dokáže dieťa vo veku 5 rokov.
V afekte môžete dieťaťu spôsobiť malý šok, napríklad mu fúknite do tváre.
Ak chce v noci spávať s vami, dovoľte mu to. Nehovorte mu, že je zlé, nevychované.

Vo väčšine prípadov rodičia zvládnu obdobie vzdoru svojho dieťaťa sami. Aj keď spočiatku ich prekvapia niektoré reakcie ich drobca, pomerne rýchlo sa dokážu naučiť, čo naňho platí a čo nie, ako reagovať, ako ho upokojiť a ako správne korigovať jeho správanie. Sú však situácie, kedy už neostáva iné, než vyhľadať psychológa. Je to zvyčajne vtedy, keď už to rodičia nezvládajú, keď to presahuje ich sily, majú pocit, že zlyhávajú a nevedia si poradiť, prípadne, keď vzdor pretrváva u dieťaťa aj vo vyššom veku, napr. ešte okolo 5.

Na záver ešte jedna informácia - ak sa vám dieťa ešte len narodilo, no už teraz máte obavy z obdobia vzdoru, máte šancu najväčším problémom sa vyhnúť. A to vtedy, keď budete dbať na primárnu väzbu, ktorú si dieťa utvára od okamihu narodenia k osobe (najčastejšie je to matka), ktorá mu zabezpečuje všetky základné potreby, vrátane potreby pocitu istoty a bezpečia. V rodinách, kde je narušená primárna väzba, dieťa má často celú škálu prejavov porúch správania a v tomto rannom období dieťaťa sa to môže prejavovať aj silnejším oponovaním, vzdorom, alebo agresivitou.

Oneskorený vývin reči a odmietanie ukazovania

Dvojročné obdobie je kľúčové pre vývoj dieťaťa. V tomto veku sa dieťa učí mnoho nových vecí, rozvíja svoje schopnosti a formuje svoju osobnosť. Jednou z bežných obáv rodičov v tomto období je, keď sa dieťaťu "nechce rozviazať jazyk" alebo nechce ukazovať. Je dôležité pochopiť, čo sa skrýva za týmto správaním a ako s ním správne zaobchádzať.

Pochopenie vývoja reči u dvojročných detí

Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja individuálnym tempom. Niektoré deti začnú rozprávať skôr, iné neskôr. Ak dvojročné dieťa hovorí len pár slov (mama, tata, baba, meno svojej sestričky, papám, mňam, papá, havo, cica, nono, nie) a opakuje písmenká, no nepovie celé slovo, nemusí to hneď znamenať problém. Lekár zvyčajne odporúča dať dieťaťu čas.

Kedy spozornieť?

Spozornieť by ste mali, ak:

Dieťa v jednom roku nevyslovuje absolútne žiadne slová a nekomunikuje.
V 12. až 14. mesiaci nevie stáť s oporou.
Po 15. mesiaci nedokáže chodiť, stáť a nastúpiť nohou dopredu.

Rodičia by mali dieťa viac sledovať a konzultovať situáciu s logopédom.

tags: #co #yvlada #dvojrocne #dieta