Meniny sú na Slovensku významným dňom, ktorý, hoci nie je oficiálnym sviatkom, si Slováci pripomínajú s radosťou a pozornosťou. Predstavujú krásnu súčasť našej kultúry, ktorú by sme mali uchovávať a odovzdávať ďalším generáciám.
Čo sú meniny?
Meniny, známe aj ako meninový deň, sú deň, kedy má osoba sviatok podľa kalendára mien. Každý deň v roku je priradený jednému alebo viacerým menám. Ľudia oslavujú tento deň podobne ako narodeniny.
Ako sa oslavujú meniny na Slovensku?
Oslava menín má na Slovensku niekoľko tradičných podôb:
- Blahoželania: Najbežnejším zvykom je ústne alebo písomné blahoželanie.
- Kvet a darčeky: Malý darček alebo kvet sú súčasťou tradície, najmä ak ide o ženu alebo dieťa.
- Rodinné alebo priateľské posedenie: Mnohí oslavujú meniny doma v kruhu rodiny, pri koláčoch, káve alebo večeri.
Aj keď tradičné zvyky pretrvávajú, v súčasnosti ľudia oslavujú meniny aj digitálne, prostredníctvom sociálnych sietí a online správ.
Meniny v iných krajinách
Meniny sa oslavujú aj v iných krajinách, ako napríklad v Poľsku, Maďarsku či Česku, no práve na Slovensku majú jedinečný charakter. V Poľsku sa meniny oslavujú rodinne a s kvetmi. V Maďarsku sú meniny skôr formálnou a praktickou záležitosťou. V Grécku sa slávia tzv. "onomastiká", čo sú veľké oslavy. V Španielsku sa slávia tzv. "santos".
Prečítajte si tiež: Tradície spojené s meninami
Sviatok svätej Lucie a stridží deň
V kalendári je 13. december sviatkom sv. Lucie. Tento dátum v minulosti sprevádzali rôzne zvyky, tradície a obyčaje. Bola jednou z katolíckych a pravoslávnych svätých. Uctievajú ju (ako jediného svätého) aj luteránski Švédi a Nóri. Je patrónkou slepých. Jej deň sa medzi katolíkmi oslavuje 13. decembra. Uctieva sa dokázateľne od 5. storočia.
Podľa legiend bola svätá Lucia kresťankou, ktorú nútili vziať si za manžela pohana. Lucia si vylúpila oči a poslala mu ich. V ľudových tradíciách bola Lucia považovaná za najväčšiu bosorku. Tradícia, ktorá prišla zo Švédska a slávila sa 13. decembra, symbolicky znamenala držanie nešťastia ďaleko od domu. Lucie boli oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke mali kôš so sladkosťami a v druhej metličku z peria.
Tieto zvyky a obyčaje môžeme oživiť aj v dnešnej dobe. Určite by sme si mali pripraviť dostatok cesnaku a zjesť v predvečer Lucie, aby ochraňoval všetkých členov rodiny pred zlými silami. V tento deň sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu, tiež sa nesmelo nič dávať ani požičiavať.
Aj mládenci mali svoje povinnosti v tento deň. Návšteva Lucií v chalupách bola pre nich výzvou, aby zistili, ktorá z dievčat v dedine je bosorka. Potrebovali k tomu vlastnoručne zhotovený drevený stolček. Keď sa mládenec na polnočnej omši postavil na stolček, uvidel všetky miestne bosorky a strigy ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. Tento zvyk sa nepáčil dievčatám sediacim s rodičmi v kostolných laviciach. Keď sa obzreli, museli mládenca po omši dolapiť, aby ich neprezradil.
Jedna z tradícií sa zachovala dodnes. Dievčatá zrelé na vydaj v tento deň napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého.
Prečítajte si tiež: Zdenko: Všetko, čo potrebujete vedieť o tomto mene
Sviatok svätej Lucie je jedným z najkrajších sviatkov pred Vianocami. Sviatok svätej Lucie tak dodnes prináša kúsok tajomna a krásy do predvianočného obdobia.
Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc
Ľudia sa už nevedeli dočkať najkrajších sviatkov roka.
Veľká noc: Zvyky a tradície spojené s príchodom jari
Veľký pôst sa blíži ku koncu a spolu s najvýznamnejšími kresťanskými sviatkami oslavujeme aj príchod jari. Toto obdobie bolo pre našich predkov dôležité a magické. Pri správnych okolnostiach vedeli prorokovať udalosti ďalších období, prípadne im vedeli určitými činnosťami aj dopomôcť. Niektoré zvyky nesiahajú do ďalekej minulosti, iné zas majú korene už v dobách pred našim letopočtom.
Veľký týždeň sa zvykne nazývať aj pašiový týždeň. V tejto súvislosti treba spomenúť židovský sviatok Pascha, čo je slovo odvodené z hebrejčiny a znamená „obchádzať,“ prípadne „vyhnúť sa.“ V tento sviatok si židia pripomínajú, ako Boh v roku 1513 pred našim letopočtom oslobodil Izraelitov z egyptského otroctva. Pre kresťanov ide o najdôležitejšie sviatky v celom roku. Pripomínajú si obetu Ježiša, ktorý bol zajatý, mučený, ukrižovaný a pochovaný.
Vrcholom veľkonočného týždňa je Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Po nich nasleduje Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. Pondelkové zvyky sú Slovensku dobre známe a len máloktorí mládenci si ich nechajú ujsť.
Prečítajte si tiež: Tipy na meninové blahoželania
Zelený štvrtok
Zelený štvrtok dostal svoje pomenovanie podľa Getsemanskej záhrady, v ktorej bol Ježiš zatknutý. Na znak smútku sa namiesto zvonov v kostoloch až do soboty používajú drevené rapkáče. Toto obdobie však symbolizovalo aj začiatok jari, príroda ožívala a zlé sily strácali svoju moc.
Naši predkovia si zvykli privstať a ešte pred východom slnka sa umývali v potoku, v studenej tečúcej vode. Tento rituál mal zabezpečiť celoročné zdravie. Česanie pod vŕbou je už menej známym zvykom. Dievčatá si tak zaisťovali krásu a dlhé vlasy.
Jar so sebou prinášala aj zvyky súvisiace s dobytkom. Ten sa mal po dlhej zime vyháňať na pašu, skôr však gazda každý kus pohladkal vajíčkom. Nebolo nezvyčajné nájsť nad maštaľnými dverami kríž vyznačený kolomažou. Práve tieto kríže a hlasný zvuk drevených rapkáčov mali vystrašiť každú strigu, ktorá by si čo len pomyslela na urieknutie dobytka.
Zelený štvrtok nič neuľahčil gazdinám v domácnosti, ktoré museli nielen upratať celý dom, ale patrilo sa im vápnom vymazať špárovanie či podmurovky.
Veľký piatok
Katolícka cirkev si v tento deň pripomína umučenie a smrť Ježiša Krista. Pre veriacich je teda Veľký piatok dňom pôstu a pokánia. Ak sa zúčastníte svätej omše, budete mať možnosť vypočuť si pašie.
Naši predkovia sa ráno zvykli umývať v studni, za účelom zdravia pokožky. Chceli sa tak vyhnúť všemožným kožným ochoreniam a vredom, či lišajom. Mladí muži sa už pripravovali na Veľkonočný pondelok, z topoľových púčikov varili voňavky. Ani dievčatá nezaostávali a začínali maľovať kraslice. Za zmienku stojí aj starý zvyk gazdov, hodiť kravám pod chvost trocha snehu.
Biela sobota
V tento deň kresťania kľačia pri Kristovom hrobe. Modlia sa, rozjímajú o jeho utrpení a čakajú na zmŕtvychvstanie. Pre našich predkov bola Biela sobota dôležitým dňom. Gazdinky začínali pripravovať jedlo na celé sviatky, čo nebola vôbec jednoduchá práca. Vypekali sa koláče, ale aj baranina, či kozľacina. Nebolo domu, v ktorom by sa v tento deň nevarili vajíčka. Tento zvyk mal zaistiť plodnosť a hojnosť.
Veľkonočná nedeľa
V tento deň si kresťania pripomínajú slávnosť zmŕtvychvstania Pána. Jedná sa o dôležitú symboliku, víťazstva dobrého nad zlým, života nad smrťou. Sväté omše sú slávnostné a naši predkovia si do kostolov zvykli nosiť aj veľkonočné pokrmy. Šlo nielen o koláče, ale aj o mäso, šunku, tvaroh či akékoľvek ďalšie jedlá. Kňaz po bohoslužbe všetko posvätil a domáci ich následne doma slávnostne konzumovali. Za zmienku stojí aj cesta z kostola, mala byť rýchla a svižná.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok si aj dnes zachoval podobný charakter, aký mal v minulosti. Šibačka vlastnoručne pletenými korbáčmi neobišla žiadnu dievčinu. Oblievanie vodou predsa len vyzeralo trochu inak. Keďže v minulosti mládenci poctivo obchodili všetky domy v dedine, nemali so sebou dostatočné množstvo vody. Dievčatá tak častejšie končili v dedinskom potoku.
Veľkonočný pondelok mal však aj svoju odvrátenú stranu. Na začiatku treba povedať, že väčšina mladých šuhajov i dievčat si tieto zvyky užívala a tešila sa na ne. Dôležité je však podotknúť aj to, že dievčatá boli niekoľkokrát vykúpané v potoku, bez šance prezliecť a zohriať sa medzitým. Počasie zvyklo byť ešte chladné a mládenci, často posilnení alkoholom, mali s premrznutými dievčatami len málo súcitu. Nebolo nezvyčajné, že dievčatá po tomto dni ostali prechladnuté. Vo vážnejších prípadoch však mohol nastať zápal pľúc.
Aj keď si tieto sviatky zachovali mnohé tradície, je len na nás, ktoré sa rozhodneme zaradiť do svojich životov, a ktoré necháme stať sa spomienkou na svoju dobu.
Ďalšie významné dni a s nimi spojené zvyky
- Barbora (4. decembra): Dievčatá zvykli rezať vetvičky čerešní, pri každej z nich zašepkali meno iného chlapca.
- Mikuláš (6. decembra): Deti si v predvečer sviatku zvyknú položiť na okno vyčistené čižmy, v ktorých si ráno nájdu rôzne sladkosti. Dodnes je známy aj mikulášsky sprievod, ktorý tvorí Mikuláš, čert a anjel.
- Ondrej (30. novembra): Sviatok sv. Ondreja je patrónom neviest, preto sa k nemu vydajachtivé dievčatá utiekali a žiadali ho o pomoc. V tento deň, prípadne v jeho predvečer, zvykli mladé devy položiť kúsok chleba na lopatu. Čí kúsok zobral pes ako prvý, tá sa mala ako prvá vydať. O polnoci chodili dievčence ešte klopať na kurín, hovoriac: „Kohútik, kohútik, zakotkodákaj! Ak muža dostanem, vedieť mi daj! Sliepočky, nekotkodákajte, nekazte mi, nekazte vydávanie.“ Ak sa ozval kohút, deva mala nádej, že sa toho roku vydá. Keď sa ozvala sliepka, znamenalo to, že má dievča prísť o rok opäť.
Zvyky a tradície v minulosti a dnes
Doba sa mení, menia sa ľudia, mení sa spoločnosť. To, čo bolo pred pár rokmi nemysliteľné, je dnes naopak bežné. Podľa klebiet tety Húšťavovej (tak som to našla na internete) sa dievčatá brali v jasných intervaloch. Chudé baby sa vydávali v lete, alebo na jeseň a tie čo boli citujem „správne baby pod batohy“ mali svadbu v zime a na jar.
Jar je jedno z najkrajších období. Všetko sa prebúdza a v prvý jarný deň máme aj rovnodennosť. Deň je rovnako dlhý ako noc a to platí pre všetkých na matičke Zemi. Príchod tohto obdobia oslavovali naši predkovia vynášaním Moreny. Bola to slamená postava, ktorá bola odetá do ženských vecí. Mohla symbolizovať buď zimu alebo smrť. Najprv sa nosila po dedine ako dáma a potom ju ľudia podpálili a hodili do rieky. Tým pádom sa rozlúčili so zimou, alebo jej odchodom - smrťou, si chceli obyvatelia zabezpečiť prosperitu obce.
- apríla, kedy je už jar v plnom prúde, oslavuje meniny Juraj. Príroda sa prebúdza a to platí nielen pre rastliny, ale aj pre zvieratá. Kto v tento deň stretol hada, mal mu odrezať hlavu a tým získal účinný talizman. Všetko sa vlastne stále točilo okolo ochrany pred zlou energiou a inými negatívnymi vplyvmi.
V Rači sa každý rok oslavuje stavanie mája. Máje sa stavali ešte dávno v antických dobách a mali symbolizovať ochranu pred zlými duchmi. Neskôr sa to v našich končinách vyšperkovalo na priazeň u dievčat. Tento vysoký strom - máj - sa staval pred domy, kde bolo dievča súce na vydaj. Mládenci spievali a išli do každého domu kde stál máj. Tam vykrútili a zakrútili tanečným krokom všetky dievky a ženy. Počas toho si vypili a zbierali peniaze za máj.