Vitamíny sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov a nevyhnutné pre správne fungovanie celého organizmu. V posledných rokoch sa ich dopĺňanie rozmohlo a za tárami v lekárni sa stretneme s mnohými výrobcami, liekovými formami, kombináciami či príchuťami. Pod pojmom vitamín si môžeme predstaviť organickú látku, ktorá je v malom množstve nevyhnutná pre správne fungovanie tela. Skladá sa z 2 slov latinského pôvodu - vita, čo znamená život, a ammin, čo predstavuje súhrnný názov pre dusíkaté zlúčeniny.
Vitamíny sú pre človeka nenahraditeľné a väčšinu z nich musí prijímať v strave. Sú nevyhnutné pre správne fungovanie orgánov a orgánových sústav, metabolizmus živín a udržiavajú ľudské telo zdravé a silné. Vitamíny zohrávajú v živote detí niekoľko dôležitých úloh - podieľajú sa na správnom fungovaní imunity a budovaní obranyschopnosti, podporujú ich rast a vývoj, či slúžia ako prevencia pred hypovitaminózami a ďalšími ochoreniami. Nie vždy je však jednoduché deťom zabezpečiť všetky potrebné vitamíny - s ich doplnením nám však môžu pomôcť výživové doplnky.
Imunita novorodenca a dojčaťa
Krátko po narodení deti ešte nemajú plne fungujúci imunitný systém, čo však neznamená, že sú vydané patogénom na milosť. Ochrannú ruku nad nimi držia protilátky, ktoré prijali od matky pri pôrode. Od príchodu na svet si dieťa formuje vlastnú imunitu, hoci tento proces nejaký čas trvá. O plne „vyzretej” obranyschopnosti môžeme hovoriť až zhruba v puberte, medzi 14 a 17 rokom.
V prvých týždňoch a mesiacoch života si však dieťa imunitu v podstate „požičiava” od matky, hovoríme o takzvanej pasívnej imunite. Prijaté protilátky plnia svoju úlohu a chránia ho pred škodlivými mikroorganizmami, ale zároveň si začína budovať samostatný obranný systém.
Dôležitý je aj spôsob, akým dieťa príde na svet. Pri prirodzenom pôrode v termíne dochádza k bezproblémovému prenosu prospešnej črevnej mikroflóry z matky na dieťa. Tá vytvára silný základ pre budovanie vlastného imunitného systému. Pri cisárskom reze k odovzdaniu prospešných baktérií nedochádza. Dieťa môže na svet prísť o niečo zraniteľnejšie a náchylnejšie na vznik rôznych chronických ochorení, napríklad astmy. Aj u takýchto novorodencov však postupne dochádza k vývinu vlastnej imunity, najmä vďaka materskému mlieku, ktoré je bohatým zdrojom protilátok. Dojčenie je prospešné ako pre matku, tak pre dieťa a v ranom detstve predstavuje jednoznačne najlepší zdroj výživy.
Prečítajte si tiež: Vyznajte sa v očkovaní
Novorodenci získajú pasívnu imunitu od svojich matiek cez placentu ešte pred narodením. Matka zdieľa protilátky so svojím nenarodeným dieťaťom. Pasívna imunita každého dieťaťa je jedinečná, pretože aj imunitný systém každej matky je jedinečný.
Faktory ovplyvňujúce detskú imunitu
Okrem prenosu črevnej mikroflóry a materského mlieka sú pri formovaní detskej imunity dôležité aj ďalšie faktory. Významnú úlohu hrá spánok. Práve pri odpočinku dochádza k budovaniu imunity, ale aj regenerácii po tom, čo vírusy alebo baktérie narobili škodu. Dôležitá je aj čistota prostredia, v ktorom dieťa rastie. V ideálnom prípade by malo byť čisté, ale nie úplne sterilné. Zamedzenie akémukoľvek kontaktu s mikroorganizmami môže byť škodlivé. Vývoj detskej imunity totiž do veľkej miery závisí aj od vonkajších vplyvov, najmä od toho s akými podnetmi sa stretáva. Prítomnosť mikroorganizmov učí detskú imunitu na ne reagovať.
Netreba zabúdať ani na stres, najmä ten dlhodobý. Hoci deti ho nedokážu pomenovať tak jasne ako dospelí, pociťujú ho rovnako. Stres je pritom jeden z najvýraznejších záťažových faktorov pre imunitu počas celého života. Zhoršený prospech, osamelosť, nezhody medzi rodičmi - všetko sú to situácie, ktoré vyvolávajú stres. Ak sa deti trápia v škôlke či škole, alebo kvôli problémom v domácnosti, môžu byť chorľavejšie. Na druhej strane, smiech, hranie sa, neha a starostlivosť, podpora a povzbudzovanie či kontakt s milovanými podporujú celkovú pohodu.
Výživa a vitamíny pre podporu imunity
To, čo deti jedia, do veľkej miery ovplyvňuje zdravie črevného mikrobiómu. Unikátnu zmes baktérií, vírusov, húb a iných mikroorganizmov lekári zvyknú označovať ako samostatný orgán, ktorý sa zásadným spôsobom podieľa na imunologických procesoch. Práve prevaha prospešných mikroorganizmov v zložení črevného mikrobiómu ovplyvňuje celkový zdravotný stav. Medzi prospešné mikroorganizmy patria najmä baktérie mliečneho kvasenia. Deťom ich možno naordinovať aj na tanieri. Kvalitnými zdrojmi sú predovšetkým mliečne výrobky, najmä jogurty, cottage cheese a kefír, ale napríklad aj kyslá kapusta. Deti by sa mali určite vyhnúť spracovaným potravinám, sladeným nápojom, príliš veľa sladkostiam, ale aj mastným či vyprážaným jedlám.
V detskom jedálničku by nemali chýbať ani vitamíny pre detskú imunitu, spolu s minerálmi a ďalšími mikroživinami. Vitamín C podporuje bunky imunitného systému, zlepšuje ich schopnosť identifikovať a neutralizovať škodlivé patogény. Znižuje tiež oxidačný stres v tele, pričom ten spôsobuje chronický zápal a vyvoláva nezdravú imunitnú reakciu. Skvelými zdrojmi vitamínu C sú citrusové ovocie, paprika, jahody, brokolica či zemiaky. Vitamín D nie je iba na silné kosti, ale pomáha tiež imunite. Rovnako ako céčko pôsobí na bunkovej úrovni. Deficit vitamínu D je navyše spájaný s vyšším výskytom autoimunitných ochorení, pri ktorých telo napáda vlastné bunky. Medzi jeho kvalitné zdroje patria slnečné žiarenie, mlieko, vajíčka, tučné ryby a morské plody. Zinok je podobne ako vitamín C silný antioxidant, ktorý je nevyhnutný pre zdravie imunitných buniek. Dlhodobý nedostatok zinku oslabuje obranyschopnosť a zvyšuje náchylnosť organizmu na opakované infekcie. Selén sa javí ako nenápadný minerál, no tiež pomáha regulovať imunitnú reakciu.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o seba po pôrode
Vitamíny pre 3-mesačné bábätko
Novorodenci - pre novorodencov je primárnym zdrojom všetkých živín materské mlieko alebo náhrady materského mlieka (umelé mliečne formuly; minimálne v prvých 6 mesiacoch). Napriek tomu vieme bábätkám preventívne podávať vitamíny „umelo“, najmä pokiaľ si to vyžaduje ich zdravotný stav, či už z hľadiska prevencie alebo terapie. Najčastejším doplnkom je v tomto prípade vitamín D3, ktorý má pre vývoj a rast mnohé nenahraditeľné funkcie, pričom ďalšie sú stále objavované. Často podávaným vitamínom je aj vitamín K, ktorý je nevyhnutný napr. pre zrážanie krvi.
Vitamíny sú nevyhnutné pre rast, regeneráciu, funkciu mozgu a imunitu dieťatka. Napriek tomu, že materské mlieko obsahuje takmer všetko, čo dojčené dieťa potrebuje, odporúča sa užívať niektoré vitamíny už od narodenia. Vitamíny v materskom mlieku väčšinou spĺňajú potreby dojčených detí. K zníženiu množstva vitamínov v materskom mlieku môže dôjsť pri zmene príjmu v strave matky. Počas prvých 6 mesiacov vo väčšine prípadov materské mlieko alebo umelá výživa poskytuje takmer všetko, čo dieťa potrebuje. Výnimkou je vitamín D, ktorý sa odporúča ako doplnok pre dojčené deti krátko po narodení (a niektoré deti kŕmené umelým mliekom) a taktiež vitamín K pre normálne zrážanie krvi. Vitamín D sa podáva z preventívneho hľadiska ako prevencia krivice, potrebný je pre zdravý rast a vývoj. Pomáha budovať silné kosti a zuby.
Aby sa zabránilo nedostatku vitamínu D, odporúča sa dojčeným a čiastočne dojčeným deťom dopĺňať vitamín D denne od prvých dní života. Podávajú sa vo forme kvapiek. Podávanie vitamínu K je dôležité, pretože v materskom mlieku sa vyskytuje v nízkej dávke. Vitamín C sa primárne podáva na podporu imunity dieťatka vo forme kvapiek a sirupu. Je dôležitý pre obranyschopnosť proti bakteriálnym a najmä proti vírusovým infekciám. Funguje aj ako antioxidant.
Doplnky stravy pre bábätká
Na zlepšenie imunity u malých detí existuje viacero prípravkov, pričom vyberáme aj podľa veku a tomu prispôsobujeme liekovú formu. Pre novorodencov a dojčatá sú najvhodnejšie sirupy a kvapky. Silnou podporou imunitného systému je betaglukán. Betaglukány sú bioaktívne zlúčeniny nachádzajúce sa v určitých baktériách, riasach, hubách a kvasinkách. Imunomodulátory ako beta glukán regulujú účinnú imunitnú odpoveď. Pre menšie deti je vhodný sirup s obsahom beta glukánu. Veľmi obľúbeným prípravkom na imunitu je imunoglukan, komplex biologicky aktívnych polysacharidov.
V tráviacom trakte sa nachádza veľké množstvo baktérií dôležité pre zdravie. U bábätiek sa zloženie týchto baktérií mení už pri narodení. Pri spontánnom pôrode sa organizmus stretáva s baktériami (najmä bifidobaktérie a laktobacily) pri prechode pôrodnými cestami. Pri cisárskom reze majú novorodenci v organizme iný typ baktérií - najmä stafylokoky. Probiotiká sa podávajú nielen pri tráviacich ťažkostiach, ale i na podporu imunity. Pri nedostatku probiotických baktérií vznikajú zdravotné problémy, ako dojčenská kolika, alergie, ekzémy a taktiež nesprávna činnosť čriev prejavujúca sa hnačkami i zápchami. Pre novorodencov sa odporúčajú probiotiká vo forme kvapiek.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre spokojný spánok detí
Ako na detskú imunitu vplýva kolektív?
Mnoho detí si zo škôlky či školy donesie domov okrem zážitkov a známok aj chorobu. Stačí, že spolužiak vo vedľajšej lavici kýcha a nakazená môže skončiť polovica triedy. Práve predškolský a školský vek je časom, kedy je detská imunita vystavená poriadnej záťažovej skúške. Stretáva sa s novými druhmi patogénov, s ktorými v domácom prostredí ešte nemala skúsenosť. Po nástupe do jaslí, škôlky či školy si rodičia môžu všimnúť, že ich dieťa je častejšie choré. Ide však o prirodzenú súčasť budovania imunity. Obranyschopnosť potrebuje priamy kontakt s patogénmi, aby ich lepšie rozoznávala a neskôr aj neutralizovala. To sa však nezaobíde bez boľavého hrdla, nádchy či prechladnutia. Ak si dieťa domov donesie respiračné ochorenie, je nevyhnutné zmierňovať príznaky a postupovať v súlade s odporúčaním lekára.
Pozornosť je potrebné zvýšiť vtedy, ak je vaša ratolesť chorá pričasto. O chronickej infekcii hovoríme spravidla vtedy, ak napadne dieťa viac ako päťkrát v priebehu 6 mesiacov. V takom prípade vám pediater môže odporučiť návštevu imunológa - alergológa, prípadne sa na to môžete opýtať sami. Odborník na základe krvných a ďalších laboratórnych testov určí, či má dieťa poruchu imunitného systému a nastaví potrebnú liečbu, aby nedochádzalo k dlhodobému vyčerpávaniu organizmu. Riešením vždy nie sú ani antibiotiká.
Posilnenie imunity pred zaradením dieťaťa do kolektívu
Nárast chorobnosti v období keď dieťa začne chodiť do kolektívu, nie je nič neprirodzené ani neočakávané. Hlavný dôvod zvýšenej chorobnosti detí, ktoré po prvýkrát prišli do väčšieho kolektívu je ten, že doma sa pohybovali v stále rovnakej mikrobiálnej flóre a zrazu nastala veľká zmena. Na imunitu má vplyv aj prispôsobivosť dieťaťa. To, ktoré chodí do škôlky rado, teší sa na ňu, je podstatne menej choré ako škôlkar, ktorý zle psychicky znáša nástup do zariadenia. Stres totiž oslabuje imunitu. Deti často nemajú na dostatočnej úrovni vybudované základné hygienické návyky - umývanie rúk, smrkanie. Nástup do kolektívu sa navyše prekrýva s príchodom jesene, pre ktorú je typická zvýšená aktivita vírusov. Dobrou správou je, že imunita dieťaťa sa postupne vybuduje a zdokonalí a chorobnosť postupne klesne.
Možnosti ovplyvnenia imunity dieťaťa
- Racionálna životospráva - dostatok spánku, pestrá strava s dostatkom vitamínov
- Primeraná pohybová aktivita
- Predchádzanie stresu a psychická pohoda
- Otužovanie, správne obliekanie
- Užívanie vitamínu D v zimnom období
- Odstránenie rizikových faktorov - najmä pasívne fajčenie, vylúčenie plesní v domácnosti…
- Imunomodulačná liečba - prírodné a syntetické prípravky, ktoré podporujú a upravujú funkciu imunitného systému dieťaťa