Očkovanie je jednou z najdiskutovanejších tém súčasnosti. V spoločnosti koluje množstvo informácií, ktoré sú často skreslené alebo nepravdivé. Cieľom tohto článku je poskytnúť objektívny pohľad na očkovanie, zhrnúť fakty a vyvrátiť najčastejšie mýty, ktoré s ním súvisia.
História očkovania
História očkovania siaha do konca 18. storočia, kedy britský lekár Edward Jenner vynašiel prvú vakcínu proti pravým kiahňam. Jenner zistil, že ľudia, ktorí sa nakazili kravskými kiahňami (miernejšou formou ochorenia), boli imúnni voči pravým kiahňam. Slovo vakcinácia pochádza práve z tohto objavu, keďže latinské slovo pre kravu je "vacca".
"Mýty spojené s očkovaním sú rovnako staré ako samo očkovanie. Prvý mýtus vznikol práve s prvou vakcínou, kedy sa ľudia báli, že im z tejto vakcíny narastú rohy alebo kravská papuľa," opísala epidemiologička.
Očkovanie v súčasnosti
Očkovanie patrí popri antibiotikách a zlepšení hygieny k najväčším výdobytkom vedy. Vďaka očkovaniu sa podarilo eliminovať alebo výrazne obmedziť výskyt mnohých závažných infekčných ochorení, ako sú osýpky, ružienka, mumps, detská obrna a tetanus.
V súčasnosti je očkovanie dôležitou súčasťou prevencie proti infekčným ochoreniam, a to nielen u detí, ale aj u dospelých. Očkovanie sa odporúča najmä rizikovým skupinám, ako sú seniori, tehotné ženy, pacienti s chronickými ochoreniami a zdravotnícki pracovníci.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Mýty a fakty o očkovaní
Mýty o očkovaní môžu v spoločnosti pretrvať desiatky rokov, a to aj napriek vedeckým štúdiám, dokazujúcich ich nepodloženosť. Preto je dôležité overovať si fakty.
Mýtus: Očkovanie spôsobuje autizmus
Koncom 20. storočia sa v súvislosti s očkovaním proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína) rozšírila fáma, že toto očkovanie sa spája so vznikom autizmu. Táto fáma vznikla na základe publikácie v lekárskom časopise The Lancet, ktorá bola neskôr stiahnutá a rozsiahle vedecké štúdie túto spojitosť nikdy nepotvrdili.
Fakt: Neexistuje žiadny vedecký dôkaz o tom, že očkovanie spôsobuje autizmus. Rozsiahle štúdie preukázali, že medzi očkovaním a vznikom autizmu nie je žiadna súvislosť.
Mýtus: Očkovanie je zbytočné, pretože choroby, proti ktorým sa očkuje, už neexistujú
Vďaka očkovaniu sa podarilo eliminovať alebo výrazne obmedziť výskyt mnohých infekčných ochorení. To však neznamená, že tieto choroby zmizli úplne. V prípade prerušenia očkovania by sa mohli tieto choroby opäť rozšíriť.
Fakt: Očkovanie je dôležité aj preto, aby sa udržala vysoká zaočkovanosť populácie a zabránilo sa opätovnému šíreniu infekčných ochorení.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Mýtus: Očkovanie má viac negatívnych účinkov ako pozitívnych
Očkovanie môže mať vedľajšie účinky, ako sú zvýšená teplota, bolesť v mieste vpichu alebo únava. Tieto vedľajšie účinky sú však zvyčajne mierne a prechodné. Závažné vedľajšie účinky sú veľmi zriedkavé.
Fakt: Prínosy očkovania výrazne prevyšujú riziká. Očkovanie chráni pred závažnými infekčnými ochoreniami a ich komplikáciami.
Mýtus: Očkovanie oslabuje imunitný systém
Očkovanie stimuluje imunitný systém k tvorbe protilátok proti konkrétnym infekčným ochoreniam. Týmto spôsobom očkovanie posilňuje imunitný systém a chráni pred ochorením.
Fakt: Očkovanie posilňuje imunitný systém a neoslabuje ho.
Mýtus: Očkovanie proti chrípke spôsobuje chrípku
Očkovacia látka proti chrípke obsahuje neaktívne, čiže neživé častice vírusu. Z očkovania sa teda nedá nakaziť chrípkou.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Fakt: Očkovanie proti chrípke nespôsobuje chrípku. Po očkovaní sa môžu vyskytnúť mierne príznaky, ako sú zvýšená teplota alebo bolesť svalov, ktoré však trvajú len krátko.
Mýtus: Kto sa zaočkoval vlani, tento rok nemusí
Chrípkový vírus je unikátne premenlivý. Na rozdiel od iných vakcín sa preto zloženie očkovania proti chrípke každoročne mení. Zostavuje sa na základe kmeňov chrípky, ktoré sa aktuálne šíria medzi ľuďmi.
Fakt: Očkovanie proti chrípke sa odporúča každý rok, pretože zloženie vakcíny sa každoročne mení.
Mýtus: Chrípku je lepšie prekonať, než sa proti nej očkovať
Chrípka nie je banalita a je vážnym ochorením najmä pre tehotné ženy, malé deti či pre seniorov. Ohrození sú aj pacienti s chronickými chorobami ako sú srdcové a pľúcne ochorenia, astma, aj cukrovka.
Fakt: Očkovanie je rozhodne rýchlejšie a bezpečnejšie, než budovanie imunity prostredníctvom prekonania chrípky.
Mýtus: Pred chrípkou ma ochráni rúško
Pomocou rúška chráni nakazený pred chrípkou svoje okolie, a nie naopak. Chrípka sa totiž nešíri iba kýchaním a kašľaním.
Fakt: Rúško pomáha chrániť pred šírením chrípky, ale nie je to jediná ochrana. Dôležité je aj očkovanie a dodržiavanie hygienických zásad.
Očkovanie proti COVID-19
Očkovanie proti COVID-19 je dôležitou súčasťou boja proti pandémii. Vakcíny proti COVID-19 sú bezpečné a účinné a chránia pred ťažkým priebehom ochorenia, hospitalizáciou a úmrtím.
"Vakcína ochráni človeka pred ťažkým priebehom, hospitalizáciou, atď., ale pôvodne sa predpokladalo, že vakcína ochráni človeka pred samotným ochorením. Vakcína chráni aj pred ochorením. Zaočkovaný človek nevie, koľkokrát bol nainfikovaný a jeho imunitný systém to zvládol bez toho, aby si to všimol. Nikdy som ani ja, ani moji kolegovia netvrdili, že vakcína bude 100 percentne chrániť pred ochorením. Ale štatistiky (počet nakazených, počet ľudí v nemocnici, počet ľudí na ventilácii, počet mŕtvych na covid) jednoznačne dokazujú, že vakcína chráni ľudské zdravie (priebeh covid je zväčša mierny a v nemocnici končia ľudia, ktorí majú chronické ochorenie ako je nadváha, cukrovka, srdcovo cievne problémy atď."
Vedľajšie účinky vakcín proti COVID-19
Vakcíny proti COVID-19 môžu mať vedľajšie účinky, ako sú bolesť v mieste vpichu, únava, bolesť hlavy, svalov alebo zvýšená teplota. Tieto vedľajšie účinky sú zvyčajne mierne a prechodné. Závažné vedľajšie účinky sú veľmi zriedkavé.
"Nehovorím, že neexistujú nežiaduce účinky. Tie sú publikované ŠUKL, sú na stránkach WHO, sú na stránkach výrobcov vakcín, sú na príbalových letákoch. Hovorím, že tieto vakcíny sú lepšie ako vakcíny spred 30 rokov, ktoré v súčasnosti retrospektívne považujeme za perfektné, pretože nikto neinformoval verejnosť o ich nežiaducich účinkoch. Neexistuje liek bez vedľajších účinkov."
Kto by sa nemal očkovať proti COVID-19?
Očkovať by sa nemali iba ľudia, ktorí mali okamžitú alergickú reakciu (anafylaktický šok) a ľudia, ktorí mali akúkoľvek hoci aj miernejšiu alergickú reakciu na jednotlivé zložky vakcíny. Okamžitá alergická reakcia sa prejavuje do 4 hodín po očkovaní žihľavkou, opuchom alebo dýchavičnosťou.
Dôležitosť kritického myslenia
V súčasnosti sme svedkami zaujímavého fenoménu. Očkovanie rozpoltilo našu spoločnosť do takého extrému, ako málo čo. Vysvetľujúcu, odbornú, vecnú debatu v TV (aj s tými, ktorí sú proti očkovaniu) nevidíme. Z očkovania sa tak stal politický nástroj, ktorý zneužívajú nie len niektorí politici, ale dokonca aj niektorí senzáciechtiví novinári a niektoré média. V súčasnosti by bolo asi treba vyzdvihnúť novinárov, ktorí si dokázali zachovať schopnosť informovať objektívne a s overenými informáciami.
Je dôležité kriticky pristupovať k informáciám o očkovaní a overovať si ich z dôveryhodných zdrojov. Je potrebné rozlišovať medzi faktami a mýtmi a nenechať sa ovplyvňovať dezinformáciami.