Tento článok sa zameriava na vývoj kostí a chrupaviek u detí, od prenatálneho obdobia až po dospievanie. Rast kostí a ich správne formovanie sú kľúčové pre zdravý vývoj dieťaťa. Zameriame sa na rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú rast kostí, na dôležitosť výživy, vitamínov a minerálov, ako aj na niektoré ochorenia, ktoré môžu ovplyvniť vývoj kostí a chrupaviek.
Rastová chrupavka a osifikácia
Rastová chrupavka je gumovitá, flexibilná štruktúra, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri určovaní budúcej dĺžky a tvaru zrelých kostí. Tento proces rastu a ukladania chrupavky do kostí sa nazýva osifikácia. Osifikácia prebieha v rastových platničkách, ktoré sa nachádzajú na koncoch kostí a obsahujú chrupavku. Rastová platnička sa skladá z chrupavky, gumovitej, flexibilnej štruktúry, ktorá pomáha určiť budúcu dĺžku a tvar zrelých kostí. Proces rastu chrupavky a jej ukladania do kosti, ktorý umožňuje kostiam rásť dlhšie, sa nazýva proces osifikácie. Proces osifikácie prebieha v bodoch na koncoch kostí obsahujúcich chrupavku rastovej platničky.
Počas detstva a puberty rast kostí určuje nárast výšky dieťaťa. Tento proces rastu prebieha počas celého detstva a zrýchľuje sa počas puberty. Načasovanie uzáveru rastových platničiek sa líši od človeka k človeku. Dievčatá - rastové platničky sa zvyčajne uzatvárajú okolo 14. - 16. roku života, krátko po skončení puberty. Chlapci - rastové platničky sa zvyčajne uzatvárajú neskôr, okolo 16. - 19. roku života, s výrazným spomalením okolo 17. - 18. roku. V prípadoch skorej puberty deti dospievajú skôr, ako sa očakávalo.
Výživa a jej vplyv na vývoj kostí
Správna výživa zohráva kľúčovú úlohu v zdravom raste a vývoji kostí. Deti potrebujú dostatočný príjem živín, bielkovín, vitamínov a minerálov na podporu rastu kostí a svalov. Nedostatok týchto živín môže viesť k spomaleniu rastu, aj napriek genetickým predispozíciám.
Dôležité vitamíny a minerály
- Vápnik: Hlavný stavebný materiál kostí.
- Vitamín D: Potrebný pre absorpciu vápnika z potravy. Vitamín D je nevyhnutný pre správne vstrebávanie vápnika v črevách, čím zabezpečuje, že dostatočné množstvo vápnika sa dostane do kostí.
- Fosfor: Dôležitý pre tvorbu a údržbu kostí.
- Horčík: Dôležitý pre tvorbu a údržbu kostí.
- Vitamín C (askorbát): Má veľký význam pre tvorbu kolagénov, ktoré sú hlavnou zložkou spojivového tkaniva pre kožu, šlachy, chrupavky, kostí, cievnych stien a zubov. Bez vitamínu C vzniká detský skorbut krvácanie zavinené cievnou poruchou.
- Vitamín A (retinol): Stimuluje rast buniek, správny vývoj kostrových tkanív a reprodukciu buniek a vývoj zrakových orgánov.
- Vitamín K: Zohráva dôležitú úlohu v mineralizácii kostí.
Význam stravy v detstve
Malé dieťa do 3 rokov má úplne iné stravovacie požiadavky v súvislosti s vývojom organizmu ako dospelí. Deti sú konzervatívne a majú radi jednoduchú stravu a do tohto veku nemusia spoznať viac ako 50 druhov potravín. Netreba experimentovať so zvýšeným prísunom celozrnných múk s obsahom vlákniny pri dennom podávaní. Tráviaci trakt a vylučovací aparát malého dieťaťa je stále v štádiu dozrievania a príliš veľa sofistikovanej stravy mu skôr škodí ako prospieva. Ideálne je používať hladké múky napr. špaldovú, pšenovú, ovsenú alebo pšeno v podobe instantnej kaše. S ovsenými vločkami to nepreháňať pretože fytáty / kyselina fytová vytvára neresorbovateľné komplexy/ predsa len zabraňujú vstrebávaniu dôležitých minerálov a stopových prvkov pri vysokom dennom príjme u detí nad 100 gr.
Prečítajte si tiež: Ako podporiť vývoj chrupaviek
Význam komplemetárnej /doplnkovej/ stravy sa pre nás začína od 17 do 26. týždňa života. V tomto období by malo byť malé dieťa stále dojčené o tom niet pochýb, že je to najprirodzenejší spôsob výživy s imunologickými a rast podporujúcimi zložkami. Preto pokiaľ je to možné by mala mamička s dojčením pokračovať do ukončeného šiesteho mesiaca. Prvý pokrm môže dieťa ochutnať práve v tomto období /17-26 týždeň/ kedy je ukončené fyziologické dozrievanie renálnych a gastrointestinálnych funkcií a je pripravené na príjem nutrientov z komplementárnej výživy. Tieto príkrmy by mali byť iba maličkou ochutnávkou sacharidovej zložky/zelenina: zemiak, brokolica, mrkva/. Môžete ak kúsok lepkovej stravy napr. kúsok rohlíka namočeného v materskom mlieku. Nemusíte sa obávať komplikácií, toto obdobie je podľa štúdií ideálnym na prvé lepkové príkrmy a naopak neskoršie zavedenie lepkového príkrmu po ukončenom siedmom mesiaci života je spojené s rizikom vzniku celiakie, diabetes mellitus prvého typu a alergií na pšenicu.
Sacharidové príkrmy sa pridávajú pre optimálny prechod z vysokotukovej mliečnej stravy na sacharidovú v súvislosti s hormonálnou odpoveďou /hormóny nadobličiek, inzulín/ pre postupnú adaptáciu tráviacich a enzymatických funkcií tráviaceho traktu. Polotuhú mletú stravu podávame pravidelne od 6 mesiaca, v 8 mesiaci dieťa už žuve a prehĺta na malé kúsky pokrájanú stravu a v 9. mesiaci je psychomotorický vývoj dojčaťa pripravený na samostatnú konzumáciu rukou. Strava malých dojčiat od 6 mesiaca do 12 mesiaca by mala byť práve bohatá na sacharidy s kontrolovaným príjmom tukov a bielkovín /aj živočíšnych/ pretože ich nadmerný príjem môže viesť k vyššiemu riziku obezity u detí v predškolskom a školskom veku. Kvalitatívne zloženie prvých príkrmov od 5 - 7 mesiaca by malo už obsahovať aj prvé zložky mäsitého pokrmu a vajíčka /žĺtok/ a od 9 mesiaca rybu /treska, losos, makrela/.
Rodičov vegánov chcem upozorniť, že ani fortifikované cereálie nenahradia využiteľné látky/železo/ pochádzajúce zo živočíšneho zdroja…polynenasýtené mastné kyseliny nachádzajúce sa v materinskom mlieku by mali byť nahradene postupne práve komplementárnou stravou pre rozvoj CNS, kognitívnych funkcií, zraku a tiež pre dôležitý obsah vitamínu D regulátora metabolizmu fosforu a vápnika, minerálov/správne zabudovanie vápniku do kostí :)/ podporujúcich rozvoj kostrového aparátu, zubov atď. pretože zdrojom železa v komplementárnej výžive je hlavne mäso /králičie, teľacie,morčacie z fariem a overených zdrojov/.Taktiež v tomto vývojovom štádiu je dôležitý vitamín A - retinol stimulujúci rast buniek, správny vývoj kostrových tkanív a reprodukciu buniek a vývoj zrakových orgánov. Vitamín C askorbát má veľký význam pre tvorbu kolagénov, ktoré sú hlavnou zložkou spojivového tkaniva pre kožu, šlachy, chrupavky, kostí, cievnych stien a zubov. Bez vitamínu C vzniká detský skorbut krvácanie zavinené cievnou poruchou.
Mlieko - do ukončeného prvého roka by dieťa nemalo piť kravské mlieko iba upravenú a obohatenú formulu sušeného detského mlieka. Opakujem iba v prípade ak kojenie nieje možné. V niektorých EU krajinách je odporúčané podávanie kravského mlieka ale nie ako hlavný nápoj. Môžete zvoliť aj pokračovacie sušené mlieka po prvom roku života až do 3 roku je to na vás a o dôvere k výrobcovi. Treba si však uvedomiť, že aj pokračovacie mlieka majú svoje negatíva, keďže ide o priemyselne upravovanú potravinu /akrylamid/. Pre deti od ukončeného 7. mesiaca je už vhodné zaradiť formu kravského, ovčieho alebo kozieho mlieka vo fermentovaných výrobkoch ako sú jogurty a tvarohové peny. Čo sa týka kozieho mlieka a kozích výrobkov, s dávkou opatrnosti, pretože ak aj poznáte zdroj radšej urobte test ako bude dieťa reagovať.
Vhodná zelenina a ovocie - tu je to zrejme klasika od 4. Hlavným zdrojom je stále mlieko a tieto pokrmy treba zavádzať najprv 1 x denne a sledovať ako dieťaťa reaguje. Od 6. ukončeného mesiaca sa postupne pridávajú ostatné druhy zeleniny napríklad aj batáty či tepelne upravený baklažán, ryža, pšeno a špaldová hladká múka /pečivo z nej/. Od 8.mesiaca sa môžu pridávať v malom množstve cereálne potraviny, ovsené vločky, pohánka, chlieb, pečivo detské piškóty. Od 9. mesiaca môžu deti ochutnať aj tvrdé syry typu parmezán, pecorino, gouda. Ja som ho mojim deckám strúhala do polievky - na kosti..:) vyskúšajte ako zareagujú. Ochutnať znamená maličké množstvo najprv po kávovej lyžičke. Od ukončeného 12. Rizikové potraviny: huby - by som počkala až do 3 rokov, tiež s klíčkami zo strukovín pre možnú kontamináciu mikróbmi. Taktiež arašidy nemusia takéto malé deti. Pýtate sa ma na arašidové maslo. Jednoznačne výživné jedlo ale najskôr ak chcete skúsiť od dvoch rokov. Je to potenciálny alergén s vysokou nutričnou hodnotou a deti majú dosť iných lákadiel aj menej kalorických. Za veľmi rizikový druh potravín zase ja považujem cukríky a nekvalitné čokolády, sladené nápoje. Všetky sladkosti s pridaným fruktózovým sirupom, ktorý má pôvod známy/ kukurica?aká?/ aj neznámy, zlisované do homogénneho tvaru éčkami by som rovno zakázala. Škoda ľudskej práce na takéto blbosti. Nič prospešné v tom nieje okrem sladkej chuti, z ktorej sa dieťa na chvíľu vyteší a medzi pôžitkom a strávením mu to ešte stihne pokaziť zuby. Ak silou mocou chce vaše dieťa sladkosti tak mu urobte palacinky s džemom alebo to riešte ovocím či kvalitnou čokoládou. Tým najhorším čo sa u nás na trhu nachádza sú lentilky, čínske cukríky skryté v plastových hračkách lisovaný prifarbený glukozový sirup.To radšej kúpte domov Glukopur ak už chcete. Alebo tie tradičné LIPO cukríky, hrôza, pozrite zloženie: cukor, glukozový sirup, čiastočne hydrogenizované rastlinné tuky - repkový a palmový- maltodextrín, kyselina citronová, protihrudkujúca zmes tj. Horečnaté soli mastných kyselín a farbivá. Kde tuto je niečo užitočné?? Nech ma v Nestlé majú radi ale toto patrí z výrobnej linky rovno do smetného koša. Alebo neprirodzené žuvanie chémie zvanej orbitky.Takže ak sa rozhodnete svoje deti od ranného veku nedootravovať /toto môžete ovplyvniť/ začnite im piecť doma zdravé sladkosti.
Prečítajte si tiež: Všetko o diéte uší
Začneme obilninami…zdrojom polysacharidov, cukrov, vlákniny nevyhnutnej suroviny vo výžive malých detí /zoberme do úvahy, že v niektorých krajinách sa populácia /85% / živí hlavne obilninami a ich vývoj je primeraný týka sa to však dospelých /. Na Slovensku je ako hlavná zložka z tejto kategórie využívaná pšenica a raž. Racionálne využitie pre ľudský organizmus je to, kde sa používa celé zrno. Zrno sa skladá -opíšem v skrátenej forme- z obalov, endospermu a klíčka. Každá vrstva zo zrna má svoje však rozdielne zloženie a využitie. Napríklad vyšší obsah bielkovín sa nachádza v klíčku až 30% v celom zrne od 10 -18 % závisí od druhu obilniny. Ich biologická hodnota sa považuje za využiteľnú podľa obsahu aminokyselín a tie najhodnotnejšie sú tie, ktoré obsahujú všetky aminokyseliny. Deficitné aminokyseliny bývajú prevažne lyzín, izoleucín, treonín, tryptofan. Pre lepšiu využiteľnosť bielkovín je vhodné stravu z obilnín kompletizovať a obohacovať bielkovinami živočíšnymi zvýši sa tak využitie až o 40%. Tento faktor kompletizácie bielkovín sa týka predovšetkým detskej stravy, ktorá má z výživového hľadiska vyššie nároky v období rastu ako u dospelých. Taktiež obsah tukov z obilnín, ktorý je všeobecne v obilninách málo zastúpený závisí od spôsobu úpravy zrna. V klíčkoch sa nachádzajú okrem koncentrácie bielkovín i esenciálne mastné kyseliny v rozsahu 13 až 23 % to sa týka ovsa. Obsahuje aj ďalšie lipidové zložky ako fytosteroly a fosfolipidy, ktoré sa uplatňujú v prevencii pri kardiovaskulárnych ochoreniach. Zaujímavou obilninou pre obsah užitočných mastných kyselín je špalda tiež pre vysoký obsah vitamínov skupiny B, minerálov a bielkovín / 17%/.V klíčku a obale zrna, nesmieme zabudnúť na nemenej dôležitú nutričnú zložku , ktorou je hemicelulóza a lignín/vláknina/. Práve tá vplýva priaznivo na náš organizmus z rôznych aspektov. Najväčšie zastúpenie má škrobovitá časť v strede zrna v endosperme až 70-80%.Vonkajšia vrstva endospermu / aleurónová vrstva/ sa skladá z bielkovín a je substrátom pre klíčiace rastliny, ktoré z nich čerpajú dusíkaté látky. Nevýhodou obilnín je obsah antinutrientu kyseliny fytovej/blokuje absorpciu živín, minerálov, stopových prvkov/, ktorá sa však môže z časti eliminovať správnou úpravou pri spracovaní obilnín a to najčastejšie fermentáciou alebo súčasnou konzumáciou fermentovaných potravín. K tomu sa dostaneme neskôr.
Zelenina a ovocie - každú novú položku zaraďujeme do jedálnička s časovým odstupom a sledujeme dieťa ako bude reagovať. Alergiám podmieneným rôznymi faktormi sa bohužiaľ v dnešnom znečistenom prostredí nevyhneme. Vitamíny rozpustné v tukoch najlepšie získame po tepelnej úprave zeleniny a nezabudnime zeleninku pokvapkať maslom alebo olivovým olejom či iným kvalitným za studena lisovaným olejom. Vitamín C nám poskytne od prvých príkrmov ovocie jablko napríklad. Je to ideálne ovocie bohaté na živiny a dnes sa dá kúpiť v bio kvalite alebo stále z našich záhradiek. Ďalším vhodným zdrojom vitamínu C je brokolica, paprika, kel, kapusta, a tiež prekvapujúco zemiaky ak ich povaríte krátko v šupke okrem zostatkového vitamínu C aj kyselina listová /B/železo, draslík a horčík. Veľmi dôležitý je prísun potravín bohatých práve na B komplex hlavne kyseliny listovej a tá sa nachádza v zelenej a listovej zelenine a je dôležitá pre krvotvorbu.
Vajíčka /žĺtok/ - jednoznačne áno podávame od prvých príkrmov hlavne pre obsah nenasýtených mastných kyselín omega 3, lecitínu a biotínu dôležitého pre metabolizmus bielkovín a tukov u detí.
Mliečne výrobky - u malých detí je mlieko primárny nápoj vo výžive a od jedného roka môžeme experimentovať s viacerými formami mliečnych výrobkov ak sa u dieťaťa neprejavia alergie na kazeín a intolerancia na laktózu. Taktiež skúste ponúknuť dieťaťu kozí jogurt alebo syr pre zmenu. Dôležité je vedieť odkiaľ potraviny pochádzajú a ponúknuť im čo najprirodzenejšiu stravu a radšej do jogurtov pridať vlastnoručne vyrobenú confitúru či džem ako ovocnú zložku. A to sa týka všetkého čo vášmu dieťatku ponúknete.
Náhrady mlieka - v poslednej dobe veľa mamičiek používa miesto živočíšneho pokračovacieho mlieka rôzne rastlinné náhrady.Dokonca aj…
Prečítajte si tiež: Možnosti liečby chrupavky kolena počas tehotenstva
Faktory ovplyvňujúce rast kostí
Rast kostí je komplexný proces, ktorý je ovplyvnený viacerými faktormi:
- Genetika: Genetické predispozície zohrávajú významnú úlohu v tom, akú hustotu kostí máte, a aký je váš celkový rizikový profil pre ochorenia kostí, ako je osteoporóza.
- Hormóny: Hormóny, ako rastový hormón produkovaný hypofýzou a tyroxín produkovaný štítnou žľazou, majú kľúčový vplyv na rast kostí. Ich nerovnováha môže spôsobiť príliš znížený alebo, naopak, zrýchlený rast.
- Pohyb: Pravidelný pohyb, najmä cvičenia so záťažou, či vzpieranie zlepšuje kostnú hustotu a pevnosť kostí.
- Vek: S pribúdajúcim vekom dochádza prirodzene k úbytku kostnej hmoty, čo zvyšuje riziko osteoporózy a zlomenín. Najmä po 30 roku veku.
- Životný štýl: Fajčenie a nadmerné užívanie alkoholu, strava s vysokým obsahom sodíka alebo kofeínu.
- Zdravotný stav: Niektoré zdravotné problémy a ochorenia, ako napríklad štítna žľaza, cukrovka alebo zápalové ochorenia, môžu negatívne ovplyvniť zdravie kostí.
- Lieky: Ako napríklad kortikosteroidy, môžu urýchliť úbytok kostnej hmoty, najmä ak sa užívajú dlhodobo.
Choroby kostí a chrupaviek
Niektoré ochorenia môžu negatívne ovplyvniť vývoj kostí a chrupaviek u detí. Medzi najčastejšie patria:
- Rachitída (krivica): Ochorenie spôsobené nedostatkom vitamínu D, vápnika a fosforu. Vedie k zmäknutiu kostí a ich deformácii. Rachitída je choroba, ktorá vzniká z nedostatku vitamínu D, vápnika a fosforu. Ochorenie postihuje najmä malé deti, ktorým postupne tak zmäknú kosti, až môže dôjsť ich k vykriveniu. Aj vďaka tomu sa nám od 60. rokov minulého storočia podarilo rachitídu výrazne potlačiť. Pri podozrení na krivicu podstúpite najprv krvné testy. Tie ukážu, či naozaj máte nedostatok vápnika a vitamínu D. Absolvujete röntgen, ktorý ukáže postihnuté miesta. Rachitída najčastejšie postihuje malé deti, a práve v dôležitom období vývoja svalov a kostí. Malé deti trpia hlavne na nohy, no rachitída sa objavuje aj na rebrách alebo panve. Aj preto sa odporúča, aby sme už batoľatám zvýšili príjem vitamínu D. Slnko nám však dáva dostatok déčka iba v lete. Batoľa dostáva v materskom mlieku (v dostatočnom zastúpení) všetky 3 dôležité látky - vitamín D, vápnik a fosfor. V týchto prípadoch musíte zvoliť správnu náhradu. Jasným ukazovateľom rachitídy u detí je Harrisonova ryha. Tá vzniká v spodnej časti hrudníka, v mieste úponu bránice. Zatiaľ čo u malých detí hovoríme o rachitíde, u dospelých sa toto ochorenie nazýva osteomalácia. Opäť je to pre nedostatok vitamínu D, fosforu a vápnika, alebo ich dospelý organizmus len nevie spracovať. Osteomaláciu pritom môže spustiť aj operácia žalúdka, keď telo má problémy so spracovaním výživných látok. Samozrejme, aj dospelí môžu staviť na prevenciu, a síce pravidelné užívanie vitamínu D. Užívajú sa buď tabletky, alebo ako u detí - kvapky. Hlavným cieľom liečby je doplnenie chýbajúceho vitamínu D. Nemôžeme sa však spoliehať iba na tieto prípravky. Taktiež sa veľa pohybujme vonku, a to za každého počasia, nielen keď svieti slnko. Existujú určité stavy a poruchy, keď k oslabovaniu kostí dochádza aj napriek tomu, že máme pestrú stravu. Ide o poruchu, keď telo nedokáže spracovať 2 dôležité látky - vápnik a fosfor. Najviac vitamínu D získavame zo slnka. Na pohyb vonku však rezignujú mnohí dospelí. S pribúdajúcim vekom sa izolujú, čím ešte viac oslabujú už beztak krehnúce kosti. Prekonajte svoju lenivosť! Nájdite si niekoho, kto s vami bude chodiť na prechádzky! Z dlhodobého hľadiska môžu veľké dávky déčka poškodiť činnosť obličiek. Predávkovanie vitamínom D je rovnako nebezpečné, ako jeho nedostatok. Ideálne je, ak začneme brať „déčko“ od októbra a pokračujeme až do apríla.
- Osteogenesis imperfecta (OI): Zriedkavé dedičné ochorenie postihujúce spojivové tkanivá, čiže väzivá, chrupky a kosti. Charakterizuje sa zníženou hustotou kostného tkaniva, čo vedie k extrémnej krehkosti kostí, ktoré sú náchylné k častým zlomeninám, veľakrát aj bez vážnejšieho úrazu. Ďalej sú to kostné deformity, ako napríklad deformity lebky, porucha zubného dentínu, niekedy sú prítomné domodra sfarbené očné bielka, a objavuje sa aj strata sluchu. Osteogenesis imperfecta je zriedkavé celoživotné ochorenie s frekvenciou výskytu 1:10 000 až 1:20 000.
- Achondroplázia: Vývojové genetické ochorenie kostí a chrupaviek, ktoré vedie k poruche rastu kostí.
- Boomerang dysplasia: Mimoriadne vzácna a závažná genetická porucha vývoja kostí, ktorá patrí medzi letálne osteochondrodysplázie. Charakterizuje sa extrémnymi abnormalitami dlhých kostí, chrupavky a ďalších skeletálnych štruktúr, pričom jej názov vychádza zo špecifického tvaru kostí pripomínajúceho bumerang. Táto choroba má fatálny priebeh a postihnuté deti zvyčajne neprežijú pôrod alebo zomierajú krátko po narodení.
Preventívne opatrenia
Prevencia ochorení kostí začína už v detstve. Je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem vápnika a vitamínu D. Vitamín D pomáha vstrebávať vápnik. Získavajte ho zo slnečného svetla, mastných rýb. Čo pomôže kosti posilniť? Na posilnenie kostí sú dôležité správne lieky na rednutie kostí. Vitamíny na kosti a kĺby ako napríklad vitamín K, a kolagén na kosti tiež zohrávajú dôležitú úlohu. Je vhodné pravidelne absolvovať vyšetrenie kostí, najmä ak patríte do rizikovej skupiny, aby ste včas identifikovali prípadné problémy. Ak vám lekár predpísal lieky na kosti, berte ich. Určite ich potrebujete.
tags: #chrupavky #babatko #dieta #tvarovanie #kosti