Horské chaty a útulne sú neodmysliteľnou súčasťou Vysokých Tatier. Tieto chaty dýchajú tradíciami a bohatou históriou. O každej chate vo Vysokých Tatrách by sa dala napísať obsiahla monografia. Mnohé chaty zanikli, na mnohé sa zabudlo, niektoré sa premenovali alebo dokonca premiestnili. Moderná etapa vysokohorských obydlí začala v 19. storočí, keď ľudia začali chodiť do hôr a po tatranských chodníkoch viac pre turistické pôžitky ako za prácou a obživou.
Prvé chaty a začiatky turistiky
Za najstaršiu tatranskú chatu sa všeobecne považuje Rainerova chata, postavená v roku 1863 vo Veľkej Studenej doline, hoci už roky predtým vznikali chaty, ktoré sa postupne rozrástli na osady. Prvou zdokumentovanou chatou bola tzv. Csákyho chata, ktorú v roku 1793 postavil uhorský veľkostatkár Štefán Csáky pri kyslých prameňoch pod Slavkovským štítom. Predtým, ako Ján Juraj Rainer postavil „svoju“ chatu, vzniklo niekoľko viac-menej improvizovaných prístreškov aj na poľskej strane Tatier.
Rozmach chatárstva a Uhorský karpatský spolok
Modernizácia koncom 19. storočia zasiahla aj Vysoké Tatry. Rozmach chatárstva sa spája najmä s Uhorským karpatským spolkom, prvou turistickou organizáciou na našom území, ktorá bola hlavným organizátorom a investorom projektovaných chát. Mnohé chaty však zanikli kvôli nedostatku skúseností projektantov a vplyvom počasia, ako boli zimy a lavíny. V tomto období vznikla aj Téryho chata, ktorá je dnes najvyššie položená, celoročne otvorená tatranská chata. Jednou z najstarších dodnes slúžiacich chát je Zbojnícka chata vo Veľkej studenej doline, založená v roku 1907, ktorá pôvodne fungovala ako poľovnícka chata, no čoskoro ju viac využívali turisti.
Rozkvet po prvej svetovej vojne a vznik nových chát
Po prvej svetovej vojne a vzniku Československa nastal v Tatrách rozkvet, ktorý sa dotkol aj chatárov. Väčšina chát, ktoré poznáme dnes, vznikla v dvadsiatych či tridsiatych rokoch 20. storočia. Chata pod Rysmi, najvyššie položená chata, bola postavená v roku 1933, čo bolo vyvrcholenie viac než štyridsaťročných snáh o chatu pod týmto štítom. Stavba trvala 93 dní a sprevádzala ju silná snehová víchrica.
Chata pri Popradskom plese a Štefan Zamkovský
Pohnutý osud mala aj Chata pri Popradskom plese. Súčasná chata je v poradí piata, keďže predošlé stavby padli za obeť počasiu a požiarom. V rokoch 1942 - 1943 prispel k tatranskému koloritu rodák z Levoče, horolezec a horský nosič Štefan Zamkovský, ktorý spolu s manželkou vybudoval útočisko pre unikajúcich Židov a skrývajúcich sa partizánov. Po revolúcii sa chata vrátila do rúk Zamkovského dedičom a vrátil sa jej pôvodný názov. Chata, ktorá stojí neďaleko Hrebienka, na križovatke turistických chodníkov na Téryho chatu a na Skalnaté pleso, slúži po viacerých rekonštrukciách dodnes.
Prečítajte si tiež: Nosič bicyklov Thule ProRide 591
Kniha o nosičstve od Kataríny Slobodovej Novákovej
Problematike tradičného transportu a dopravy sa venuje vysokoškolská pedagogička a spisovateľka Katarína Slobodová Nováková. Jej kniha je plná množstva zhromaždených údajov o danej téme, ale aj v akademickom pojatí a štylizovaní diela. Kniha je zdobená množstvom kresieb a fotografií od rôznych známych autorov, čo celému dielu dodáva autentickosť a podporuje či ujasňuje textovú časť. Nachádzame tu historické fotografie, ktoré nás vracajú do minulosti, ale aj fotografie zo súčasnosti. Kniha začína objasnením pojmu horský nosič. Následne nás autorka berie na poznávaciu jazdu do histórie, kde sa zoznamujeme s prvými informáciami a poznatkami o nosičstve v Tatrách. História nosičov a horského nosenia je spracovaná unikátne a akademicky presne, s dejinami nosenia sa v priebehu pár kapitol posúvame plynule až po súčasnosť. Kniha je nabitá mnohými zaujímavosťami, faktami a historickými udalosťami, ktoré ovplyvnili nosičstvo na území Tatier. Stretávame sa aj s predstavením výrazných osobností nosičstva z minulosti, v krátkosti spoznávame ich životný príbeh a ich nosičskú ”kariéru”. Autorka nám prostredníctvom slov skúsených nosičských legiend objasňuje aj mnohé technické záležitosti nosičstva, od vybavenia, cez oblečenie až po celú kapitolu venovanú nosičskej krošni. Cez ich vývoj v histórií môžeme sledovať materiálne a konštrukčné úpravy a zdokonalenia až po stav v súčasnosti. Kapitola venovaná motivácií k výkonu nosičstva je zaujímavá. Autorka pútavým spôsobom zhromažďuje prostredníctvom poznatkov známych nosičov mnohé motívy, ktoré vedú ľudí k namáhavej profesii. Po časti venovanej vzhľadu, oblečeniu či obuvi nosičov, nasleduje pre mnohých veľmi pútavá kapitola. Nosičské rekordy. Na záver nám autorka umožní nahliadnuť do duše nosiča. Citlivo a presvedčivo opisuje pocity, ktoré nosič znáša pri výkone ťažkej profesie, sužovaný nielen prírodnými živlami. Dôležitou časťou knihy je jej simultánny preklad do angličtiny.
Súčasnosť a jedinečnosť horských nosičov
Slovenskí vysokohorskí nosiči sú poslední šerpovia svojho druhu na svete, ktorí pravidelne zásobujú horské chaty. Na svojich pleciach prenesú desiatky kilogramov nákladu niekoľkokrát do týždňa. O jedinečnosti horského nosenia svedčí aj zápis do Reprezentatívneho Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska z roku 2018. Nosičské remeslo je vo svete raritou. Hoci ich vo svete postupne nahradili rôzne dopravné prostriedky, vo Vysokých Tatrách sa táto nevšedná profesia zachovala dodnes. Vyžaduje si fyzicky i mentálne silného človeka - častými spoločníkmi počas vynášok sú ťažké náklady a nepriazeň počasia.
Zásobovanie chát a prekonávanie rekordov
Stretnúť ich môžete cestou na 6 tatranských chát, ktoré zásobujú v akomkoľvek počasí, v každom ročnom období: Chatu pod Rysmi, Zbojnícku chatu, Rainerovu chatu, Zamkovského chatu, Téryho chatu a materiál od stanice lanovky znášajú na Skalnatú chatu. Všetok materiál na vysokohorské chaty vynášajú horskí nosiči na špeciálne upravených krosnách. Náklad, ktorý váži 60 a viac kilogramov, majú nosiči pripevnený na špeciálnych krosnách rôzneho tvaru a materiálu. Cestou na chatu nosiči neraz prekonávajú samých seba, ale aj staré rekordy.
Sherpa Rallye a Nosičská stovka
Už od roku 1985 sa každoročne stretávajú odvážni nosiči, aby si zmerali svoje sily a schopnosti v jedinečných pretekoch - Sherpa Rallye. Nosiči si na chrbát naložia 60 kilogramov a vyrazia na trať, aby prekonali samých seba a dosiahli svoj osobný rekord. Nosičská Stovka, známa ako Memoriál Juraja Petranského, predstavuje ešte náročnejšiu verziu pretekov, v ktorých vysokohorskí nosiči merajú svoje sily. Svojím názvom naznačuje, že na svojich pleciach nesú muži hmotnosť až 100 kilogramov a ženy 30 kg. „Nosičská stovka“ je vlastne spomienkou na Juraja Petranského, ktorý ako mnoho iných mladých mužov zo všetkých kútov Slovenska i Česka podľahol čaru Vysokých Tatier a živil sa zásobovaním tunajších chat.
Možnosť vyskúšať si nosičstvo
Počas leta si môžete vyskúšať nosičské krosná s nákladom na trase z Popradského plesa smerom na chatu pod Rysmi. Odmenou za vašu odvahu a vytrvalosť bude nielen skvelý pocit úspechu, ale aj teplý čaj na konci vášho výkonu na chate pod Rysmi.
Prečítajte si tiež: Obrábanie pôdy s nosičom náradia
Múzeá horských nosičov
Ak vás zaujíma história tatranských nosičov, určite navštívte Rainerovu chatu, kde stretnete jednu zo žijúcich nosičských legiend, Petra Petrasa a môžete si pozrieť aj jeho malé múzeum horských nosičov. V Starom Smokovci sa nachádza unikátne a jedinečné Tatranské mini Sherpa múzeum, ktoré je venované Tatranským nosičom. Štefan Bačkor vytvoril priestor plný fascinujúcich artefaktov a príbehov, ktoré odhaľujú dôležitosť šerpov v Tatrách.
Nosičské legendy a rekordy
História Vysokých Tatier je plná fascinujúcich legiend, vrátane nosičských rekordov, ktoré siahajú do skutočne iných dimenzií. Chatár Skalnatej chaty Laco Kulanga († 2020) patril medzi legendárnych nosičov, ktorých výkony boli zvečnené vo všetkých významných chatách. Na Zamkovskú chatu z Hrebienka prinášal náklad presahujúci 200 kilogramov a na Téryho chatu sa raz vynieslo až 151 kilogramov. Medzi ďalšie významné mená legendárnych nosičov patrí Peter Petra z Rainerovej chaty a Viktor Beránek z chaty pod Rysmi.
Tatranskí nosiči ako súčasť kultúrneho dedičstva
Tatranskí nosiči sú nositeľmi "Osvedčenia o zápise do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska“. V spolupráci so slovenským ministerstvom kultúry sa usilujú aj o zápis na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Štefan Zamkovský a jeho chata
Štefan Zamkovský miloval túlanie po Vysokých Tatrách a do projektu výstavby vlastnej chaty na križovatke frekventovaných turistických trás investoval všetky úspory. Nechýbalo mu ani odhodlanie využiť chatu ako úkryt pre Židov a účastníkov SNP. Po vojne boli s manželkou vyhostení z chaty a znárodnili im ju. Po Nežnej revolúcii bola na základe reštitučného zákona chata vrátená Zamkovského potomkom. Do Zamkovského chaty môžete prísť nasledovaním červenej značky z Hrebienka či zo Skalnatého plesa alebo vydaním sa po zelenej trase od Téryho chaty.
Prečítajte si tiež: Aguri Runner R1B: Kompletný prehľad