Pitná voda je základnou zložkou života a jej kvalita je pre zdravie, najmä pre dojčatá, mimoriadne dôležitá. Tento článok sa zameriava na zloženie pitnej vody, jej význam pre dojčatá, ako aj na zmeny v poplatkoch za vodu a stočné, ktoré zaviedla Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS).
Zloženie pitnej vody a jeho význam
Pitnú vodu možno charakterizovať ako systém rozpustených plynov a látok anorganickej a organickej povahy. Medzi dôležité zložky pitnej vody patria:
- Vápnik a horčík: Tieto minerály tvoria tvrdosť vody. Vápnik je dôležitý pre zdravý rast a ochranu kostí pred odvápnením, znižuje nervovo-svalovú dráždivosť a ovplyvňuje zrážanie krvi. Zo zdravotného hľadiska je preto tvrdšia voda výhodnejšia.
- Dusičnany: Dusičnany sa prirodzene vyskytujú v životnom prostredí, vrátane vody.
- Sodík: Sodík je dôležitý minerál potrebný pre reguláciu objemu telesných tekutín. V pitnej vode sa nachádza v nízkych koncentráciách a nepovažuje sa za rizikový faktor.
Pitná voda pre dojčatá
Voda pre dojčatá od 3 do 6 mesiacov musí spĺňať prísnejšie kritériá ako bežná voda z vodovodu. Je dôležité, aby obsahovala nízke množstvo dusičnanov, pretože vysoké koncentrácie môžu byť pre dojčatá nebezpečné. Vedúci oddelenia BVS Ladislav Špaček vysvetlil, že "pre dospelého človeka je 50 mg dusičnanov na liter vody prípustných, ale pre dojčatá a malé deti je norma znížená na 10 mg."
Nebezpečenstvo dusičnanov pre dojčatá:
Vysoký obsah dusičnanov vo vode môže spôsobiť u dojčiat problémy s dýchaním, čo vedie k nedostatku kyslíka v mozgu a potenciálnemu zmodraniu.
Balená dojčenská voda verzus voda z vodovodu:
Mamičky často uprednostňujú balenú dojčenskú vodu, avšak aj táto voda môže predstavovať určité riziká. Dojčenská voda z PET fliaš musí spĺňať prísne limity na kvalitu pri plnení. Problémom je, že pokiaľ je dlho a nevhodne skladovaná, či už v obchodoch, alebo doma, vylučujú sa z PET fliaš do vody škodliviny.
Prečítajte si tiež: Všetko o hydrokéle u bábätiek
Alena Trančíková, vedúca odboru kvality vôd a environmentálnej politiky BVS, upozorňuje, že filtrovaná a destilovaná voda, na rozdiel od vody z vodovodu, ktorá obsahuje prirodzený a vyvážený obsah minerálov, je väčšiny minerálov zbavená, v prípade destilovanej vody úplne všetkých. Dlhodobá konzumácia takto upravovanej vody môže viesť k poškodeniu zdravia.
Zmeny v poplatkoch za vodné a stočné
Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) pristúpila k zmene v cenách vodného a stočného, ktorá zahŕňa zavedenie dvojzložkovej ceny. Táto zmena, ktorú stanovil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), pozostáva z variabilnej a fixnej zložky.
Dvojzložková cena:
- Variabilná zložka: Platí sa podľa spotrebovaného množstva vody.
- Fixná zložka: Platí sa bez ohľadu na spotrebu, a to aj pri nulovej spotrebe.
Nové ceny (s DPH):
- Výroba a dodávka pitnej vody: 1,8241 €/m3
- Stočné: 1,7644 €/m3
Dopad na domácnosti:
Podľa odhadov ÚRSO pre priemernú 3-člennú rodinu so spotrebou pitnej vody 34 m3/os./rok bude úradom schválená maximálna cena predstavovať priemerný nárast ročných nákladov za výrobu a dodávku pitnej vody o 40,45 €/rok s DPH. V prípade stočného by sa ročný náklad rovnako veľkej domácnosti mal zvýšiť o 31,15 €/rok bez DPH.
Cieľ zavedenia dvojzložkovej ceny:
Hovorca BVS Matúš Stračiak uviedol, že cieľom zavedenia dvojzložkovej ceny je spravodlivejšie rozdelenie nákladov na prevádzku a údržbu infraštruktúry. Zavedením dvojzložkovej ceny sa podľa neho priemerná cena vodného a stočného nemení.
Povinnosť nahlásenia stavu vodomeru:
BVS vyzýva zákazníkov, aby nahlásili stav vodomeru do 20. novembra (do 20.00 h). Nahlásený odpočet bude zaevidovaný k dátumu zmeny ceny, nie k dátumu nahlásenia stavu vodomeru. Urobiť tak môžu prostredníctvom zákazníckeho portálu BVS, osobne v ktoromkoľvek kontaktnom centre BVS, prípadne telefonicky na linke call centra.
Prečítajte si tiež: Hydratácia 3-mesačného dieťaťa
Kvalita pitnej vody a potenciálne riziká
Mať kvalitnú pitnú vodu vo vodovodnom kohútiku nie je samozrejmosťou. Vodárne garantujú kvalitnú pitnú vodu podľa prísnych štandardov EÚ.
Milan Šindler hovorí o skládke pri Žitnom ostrove ako o druhom Černobyle. Podľa odhadov odborníkov z nej už viac ako 20 rokov vytekajú stovky chemikálií. Štátny podnik Chemické závody Jurija Dimitrova totiž v rokoch 1965 až 1979 „odložil“ viac ako 120-tisíc ton nebezpečného odpadu v miestach vyschnutého ramena Malého Dunaja. Ide o kilometrový pás odpadu, s ktorým vláda a kompetentní nič nerobia, ozrejmil Šindler, ktorý má štyri deti.
V zamorenej oblasti žije asi 50-tisíc obyvateľov (Vrakuňa a Podunajské Biskupice) a ľudia, ktorí bývajú vo vilových štvrtiach, by produkty vypestované vo vlastných záhradách vôbec nemali konzumovať.
Prečítajte si tiež: Rady pre prípravu umelého mlieka