Hydrokéla, alebo vodná prietrž, je pomerne častý stav, ktorý postihuje mužskú populáciu v rôznych vekových kategóriách. U bábätiek a malých chlapcov sa hydrokéla vyskytuje pomerne často a vo väčšine prípadov sa upraví sama. Avšak, je dôležité vedieť, čo hydrokéla je, aké sú jej príčiny a ako sa dá liečiť.
Čo je Hydrokéla?
Hydrokéla, ľudovo nazývaná aj vodný pruh, je hromadenie seróznej tekutiny v miešku (v semenníkovom vaku), čo vedie k jeho zdureniu a zväčšeniu. Za normálnych okolností sa medzi obalmi semenníka nachádza len malé množstvo tekutiny. Ak sa v semenníkoch hromadí krv, tento stav sa nazýva hematokéla.
Príčiny Hydrokély u Bábätiek
U detí sa najčastejšie stretávame s tzv. komunikujúcou hydrokélou. Hydrokéla u detí sa delí na nekomunikujúcu a komunikujúcu hydrokélu.
Vrodená (Komunikujúca) Hydrokéla: Počas vnútromaternicového vývoja plodu dochádza k zostúpeniu semenníkov z brušnej dutiny do mieška. Svojím zostupovaním smerom dolu semenníky prechádzajú inguinálnym kanálom, až sa dostavajú do mieška. Spolu so semenovodmi zostupuje aj vaginálny výbežok (processus vaginalis). Pri pôrode bývajú už semenníky zostúpené a vaginálny výbežok je uzatvorený, z ktorej zostávajú dva listy na prednej strane semenníkov. Ak zlyhá jeho uzavretie, v tomto priestore sa ukladá tekutina a vytvára sa hydrokéla. Processus vaginalis umožňuje komunikáciu medzi mieškom i pobrušnicou. Je to výbežok pobrušnice vydúvajúci sa do inquinálneho kanála už počas vývoja mužského plodu v maternici pred zostupom semenníkov, ktorá po zostupe semenníkov zaniká. Pokiaľ nedošlo k oddeleniu brušnej dutiny od skróta, tekutina v dutine brušnej vstupuje do inquinálneho kanála a zosúva sa do semenníkov.
Získaná (Nekomunikujúca) Hydrokéla: Sekundárna hydrokéla nazývaná aj ako nekomunikujúca, reaktívna alebo získaná, vzniká na základe iného stavu, ako ponechaní tekutiny v semennom vačku po uzavretí kanálu, ale i z dôvodu zápalu, infekcie, poranenia, ale i nádoru, alebo stočením semenníku. Nekomunikujúca hydrokéla vzniká, ak je inguinálny kanál uzavretý, ale v miešku je nadbytočná tekutina. Vzniká z dôvodu, že tekutina zostala v miešku po uzavretí kanálu a nie je žiadne spojenie s brušnou dutinou, ktorou by sa tekutina vedela vrátiť nazad do brucha.
Prečítajte si tiež: Hydratácia 3-mesačného dieťaťa
U novorodencov nie je výskyt hydrokély neobvyklý, ale vo väčšine prípadov sa tento nedostatok upravuje do veku 1 roka. Ak naďalej pretrváva, je nutné ju korigovať chirurgicky.
Rozdelenie Hydrokély
Hydrokélu rozdeľujeme na primárnu a sekundárnu.
Primárna Hydrokéla: Primárna hydrokéla, nazývaná aj ako komunikujúca, alebo vrodená hydrokéla, vzniká po neúplnom uzavretí blán počas vývoja plodu s pretrvávajúcim otvorom, ktorým prúdi tekutina do mieška z brušnej dutiny. Hydrokéla komunikuje, čiže má kontakt s tekutinou v brušnej dutine. Typické pre tento typ hydrokély je veľkosť mieška, ktorá mení svoju veľkosť počas dňa, presúvaním tekutiny z mieška do brucha. Hydrokéla povrazca vzniká po uzavretí vaku, so zanechaním tekutiny v semennom povrazci. U detí je nazývaná ako processus vaginalis semennej šnúry, ktorá sa upraví ešte vo vnútromaternicovom vývoji pred pôrodom, alebo po narodení v priebehu 1 - 2 rokov, čím sa uzavrie komunikácia medzi bruchom a mieškom. Primárna hydrokéla sa môže vyskytnúť v puberte, ktorá sa dovtedy neprejavila, ale aj u mužov v strednom a neskoršom veku. Hydrokéla Nuckovho kanálu sa vyskytuje u žien, kedy ide o hromadenie tekutiny v mieste vaginálneho výbežku a veľkých pyskov. Prejavuje sa opuchom pyskov ohanbia, alebo opuchom v slabinách.
Sekundárna Hydrokéla: Sekundárna hydrokéla, nazývaná aj ako nekomunikujúca, reaktívna alebo získaná, vzniká na základe iného stavu, ako napríklad ponechaní tekutiny v semennom vačku po uzavretí kanálu, ale i z dôvodu zápalu, infekcie, poranenia, ale i nádoru, alebo stočením semenníku. Nekomunikujúca hydrokéla vzniká, ak je inguinálny kanál uzavretý, ale v miešku je nadbytočná tekutina. Vzniká z dôvodu, že tekutina zostala v miešku po uzavretí kanálu a nie je žiadne spojenie s brušnou dutinou, ktorou by sa tekutina vedela vrátiť nazad do brucha. Môže sa objaviť aj u novorodencov, ale aj u mužov v staršom veku bez dôvodu. Tento typ hydrokély býva väčšinou malý, rastie pomaly alebo zostáva nemenný roky, s výnimkou filariózy (tropická infekcia, spôsobená parazitickými červami), kedy môže narásť do veľkej veľkosti. Hromadenie tekutiny v semenníkov môže vzniknúť aj v dôsledku nerovnováhy rýchlosti tvorby tekutiny a jej opätovnému vstrebávaniu. Najčastejšie sa vyskytuje u dospievajúcich a dospelých mužov. Reaktívna hydrokéla vzniká z dôvodu zápalu, infekcie, úrazu mieška, alebo stočením semenníkov v miešku. Patrí do nekomunikujúcej hydrokély. Zväčšenie semenníkov môže spôsobiť aj ochorenie varikokéla.
Príznaky Hydrokély
Hydrokéla väčšinou nebolí, prejavuje sa ako nebolestivé zväčšenie mieška alebo nepohodlím z dôvodu väčšej hmotnosti semenníkov. Počas dňa môže meniť veľkosť, ráno býva obvykle menšia ako večer. U detí sa najčastejšie stretávame s komunikujúcou hydrokélou, kde je typické, že veľkosť mieška sa mení počas dňa, presúvaním tekutiny z mieška do brucha. Rodič alebo pacient si zvyčajne všimne zväčšený miešok na strane, kde je hydrokéla prítomná. Samozrejme, nie je vylúčené, že hydrokéla je na obidvoch stranách a zväčšený je celý miešok, čo je typické skôr pre vrodené stavy.
Prečítajte si tiež: Rady pre prípravu umelého mlieka
Príznaky hydrokély semenníka sú:
- zväčšenie mieška;
- diskomfort v semeníkoch;
- pocit napätia v miešku;
- bolesť v slabinách pri chôdzi, počas pohlavného styku a v pokoji;
- erektilná dysfunkcia.
Diagnostika Hydrokély
Diagnostiku často už na základe popisu urobí pediater, ale vždy vás odošle na odborné vyšetrenie k urológovi, eventuálne chirurgovi. Prvým testom je vyšetrenie semenníkov hmatom lekára, mal by ho robiť praktický lekár počas každej pravidelnej prehliadky.
Základným vyšetrením je odobratie anamnézy, kde sa vás lekár pýta na príznaky, kedy ste si všimli zväčšenie a pod. Ďalším krokom je prehmatanie mieška a slabiny, ďalej tzv. transiluminácia, teda presvietenie mieška na odlíšenie hydrokély a hernie. Toto vyšetrenie sa však často vynecháva, najmä v prípade, že lekár má k dispozícii ultrasonografiu, ktorou si dokáže zobraziť obsah mieška. Po vyšetrení môže urológ predpísať ultrazvukové vyšetrenie semenníkov (ultrazvuk mieška) na potvrdenie diagnózy a určenie presného množstva a umiestnenia tekutiny v miešku. Ďalšia diagnostika sa zameriava na vylúčenie nádoru semenníkov a zápalu nadsemennej žľazy, ktorý môže byť spôsobený vírusovou či bakteriálnou infekciou. Na to poslúži odber moču a vzorky krvi pacienta.
Liečba Hydrokély u Bábätiek
Ak lekár stanoví diagnózu hydrokéla, neznamená to automaticky, že je potrebný chirurgický zásah. Toto ochorenie u najmenších detí súvisí s vývojom. Doba spontánneho uzatvorenia kanála nie je presne známa. Udáva sa, že po 2. roku života sa hydrokéla u detí zvyčajne upraví sama. Ak sú však akékoľvek pochybnosti o pôvode hydrokély, prípadne ide o hydrokélu veľkých rozmerov, operačné riešenie sa vykonáva aj skôr.
Možnosti liečby hydrokély:
Konzervatívna Liečba: V prípade vrodenej hydrokély môže urológ odporučiť jej sledovanie počas 12 mesiacov. Hydrokéla u novorodencov si zvyčajne nevyžaduje urgentnú chirurgickú liečbu.
Chirurgická Liečba: Chirurgický zákrok je hlavnou metódou liečby hydrokély. Samotný zákrok sa u detí realizuje vždy v celkovej narkóze. Operačná rana sa nachádza v podbrušku, lebo je nutné uzatvoriť otvorenú komunikáciu. Zvyčajne je hojenie bezproblémové, miera komplikácií je veľmi nízka. Zotavovací proces u detí je veľmi rýchly, ale treba počítať s obmedzením fyzickej aktivity, ako sú odrážadlá, bicykle a pod. Ak sa hydrokéla do jedného roka nezmení alebo zväčší, detský urológ môže predpísať chirurgickú liečbu.
Prečítajte si tiež: Zdravotné benefity ovsených vločiek pre bábätká
Rozlišujeme tieto typy operácií hydrokély:
- Winkelmannova operácia (odstránenie malej až stredne veľkej hydrokély so zachovaním semenníkových blán);
- Bergmanova operácia (odstránenie stredne veľkej a veľkej hydrokély s excíziou semenníkových blán);
- punkcia hydrokély semenníka (odstránenie tekutiny pomocou injekčnej striekačky).
Minimálne invazívne operácie hydrokély sa vykonávajú ambulantne (bez hospitalizácie) v lokálnej anestéze. Punkcia hydrokély sa môže kombinovať so sklerotizáciou, pri ktorej sa do dutiny mieška vstrekne lepidlo, ktoré podporuje priľnutie stien dutiny a zabraňuje opätovnému vzniku hydrokély po operácii.
Rekonvalescencia po Operácii Hydrokély
Po operácii hydrokély je potrebné zostať niekoľko hodín na pozorovaní u urológa v zdravotníckom zariadení. V prvých dňoch po operácii hydrokély môže byť semenník tvrdý v dôsledku pooperačného opuchu. Na zmiernenie tohto problému môže lekár predpísať studený obklad na oblasť mieška a podporný obväz na zmiernenie napätia na semennom povrazci. Po operácii hydrokély sa môže vyskytnúť zvýšená teplota v prípade infekcie operačnej rany. Lekár môže pacientovi predpísať antimikrobiálne lieky na prevenciu komplikácií spôsobených baktériami. Úplná rekonvalescencia po operácii hydrokély trvá dva mesiace. Počas tohto obdobia je potrebné sa zdržať sexuálnej aktivity, športovania a posilňovania.
Hydrokéla v Dospelosti
Hydrokéla sa môže vyskytnúť aj u dospelých mužov z rôznych príčin, ako sú úrazy, infekcie alebo zápaly. Príznakom je taktiež zväčšený, akoby opuchnutý miešok, ktorý sa zväčšuje postupne. Tento proces býva nebolestivý a typicky trvá niekoľko mesiacov. V tomto prípade neriešenie stavu vedie k odumretiu semenníka!
Dôležitosť Samovyšetrovania
Na záver je nutné zdôrazniť, že veľmi dôležité je samovyšetrovanie mieška u chlapcov už od pubertálneho veku.