Daňový bonus je forma štátnej podpory pre rodiny s deťmi. V slovenskom kontexte je jeho uplatnenie spojené s určitými podmienkami, ktoré musia daňovníci spĺňať. Tento článok sa zameriava na podmienky uplatnenia daňového bonusu pre zamestnancov pracujúcich v Maďarsku, ako aj na súvisiace aspekty zdaňovania príjmov zo zahraničia.

Podmienky pre uplatnenie daňového bonusu

Príjmy zo závislej činnosti a podnikania

Ak daňovník žije v domácnosti s nezaopatreným dieťaťom a dosiahne príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, môže na toto nezaopatrené dieťa uplatniť daňový bonus, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov dosiahnutých na území Slovenskej republiky tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov dosiahnutých zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj zo zdrojov v zahraničí. Rovnaké pravidlo platí aj pre príjmy z podnikania, pričom daňovník nesmie vykázovať daňovú stratu.

Daňový nerezident

Daňovník, ktorý nie je rezidentom SR, si môže uplatniť nárok na daňový bonus len v ročnom zúčtovaní alebo v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie, nakoľko je potrebné vychádzať zo skutočnosti, či 90 % príjmov zo všetkých dosiahnutých príjmov daňovníka plynulo zo zdrojov na území SR.

Zdaňovanie podielov na zisku (dividendy)

Vyplatenie podielov na zisku obchodnej spoločnosti jej spoločníkom so sebou prináša aj aspekty týkajúce sa zdanenia. Zdaňovanie podielov na zisku sa uskutočňuje odlišne podľa toho, či ide o fyzickú osobu alebo o právnickú osobu, či táto osoba má nejakú účasť na majetku alebo vedení spoločnosti a odkiaľ táto osoba pochádza. Vyplateniu dividend, ako sa podiely na zisku označujú, však predchádza aj určitý proces v rámci obchodnej spoločnosti.

Legislatíva a proces vyplácania dividend

Pravidlá zdaňovania podielov na zisku upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Ich vyplateniu však predchádza schválenie účtovnej závierky. Akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie a spoločnosť s ručením obmedzeným sú povinné predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento orgán schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa zostavuje. Po schválení účtovnej závierky, ak spoločnosť dosiahla kladný výsledok hospodárenia, môže valné zhromaždenie rozhodnúť o tom, ako sa s ním vysporiada. Najskôr je však potrebné skúmať to, či spoločnosť ešte nie je povinná zo zisku doplniť rezervný fond alebo uhradiť stratu minulých rokov. Až potom je možné rozhodnúť o ďalšom použití zisku. Možností je viacero, napríklad zvýšenie základného imania, ponechanie nerozdeleného zisku alebo rozdelenie zisku spoločníkom.

Prečítajte si tiež: Zmeny v daňovom bonuse

Zdaňovanie dividend v roku 2025

Podiely na zisku slovenskej obchodnej spoločnosti vyplácané v roku 2025 za rok 2024 sa zdaňujú v závislosti od toho, či ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, od toho, či je alebo nie zainteresovaná na majetku alebo vedení spoločnosti a od toho, kde má táto osoba bydlisko alebo sídlo. Zrážku dane je povinná vykonať obchodná spoločnosť vyplácajúca podiely na zisku, a to pri ich výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech spoločníka. Základom dane pri zdaňovaní dividend je iba príjem, teda celý vyplácaný podiel na zisku bez možnosti uplatnenia akýchkoľvek výdavkov. To znamená, že ak má slovenský spoločník v s. r. o. Obchodná spoločnosť je povinná zrazenú daň odviesť daňovému úradu najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Súčasne je v rovnakej lehote povinná odoslať daňovému úradu oznámenie o zrazení a odvedení dane na formulári označovanom ako „Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. Spoločník má tým, že mu obchodná spoločnosť už vyplatila dividendu zníženú o zrazenú daň a za neho ju odviedla daňovému úradu, daňovú povinnosť splnenú.

Daňová novela od roku 2025

Na základe novely zákona o dani z príjmov účinnej od roku 2025 sa podiely na zisku (dividendy) vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti vykázanom za rok 2025 fyzickým osobám, ktoré sa podieľajú na jej základnom imaní, budú zdaňovať zrážkou v sadzbe 7 %.

Zdaňovanie podielov na zisku členov štatutárnych a dozorných orgánov

Ďalšou skupinou príjemcov podielov na zisku obchodnej spoločnosti sú fyzické osoby, ktoré sú členmi jej štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu a nemajú podiel na jej základnom imaní. Pozor si však treba dať na to, že podľa interpretácie Finančnej správy Slovenskej republiky sa rozlišuje medzi štatutárnym orgánom a členom štatutárneho orgánu. V zmysle tohto výkladu je konateľ s. r. o. pokladaný za štatutárny orgán a člen predstavenstva v a. s. alebo j. s. a. za člena štatutárneho orgánu. Podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti fyzickým osobám, ktoré sú členom jej štatutárneho orgánu (členovia predstavenstva v a. s. alebo j. s. a.) alebo dozorného orgánu (členovia dozornej rady v s. r. o., a. s. alebo j. s. a.), sa zdaňujú rovnako ako podiely na zisku vyplácané osobám s podielom na základnom imaní obchodnej spoločnosti podľa predchádzajúcej časti článku. Zrážkovú daň vyplácajúca obchodná spoločnosť členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu zrazí pri výplate dividend a odvedie ju daňovému úradu do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Zdaňovanie podielov na zisku zamestnancov a konateľov bez účasti na imaní

V prípade, že podiel na zisku je vyplácaný zamestnancovi spoločnosti alebo konateľovi spoločnosti, ktorí nemajú účasť na základnom imaní tejto spoločnosti, ide podľa zákona o dani z príjmov o príjem zo závislej činnosti. Z tohto príjmu teda bude zamestnancovi alebo konateľovi vypočítané a zrazené sociálne poistenie a zdravotné poistenie, ktoré navyše samozrejme zaplatí za neho aj obchodná spoločnosť ako zamestnávateľ. Na vypočítaný základ dane z príjmov je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Zo základu dane z príjmov sa potom vypočíta 19 % alebo 19 a 25 % preddavok na daň z príjmov, ktorý zamestnávateľ (obchodná spoločnosť vyplácajúca dividendu) zrazí zamestnancovi alebo konateľovi z príjmu a odvedie daňovému úradu.

Zdaňovanie dividend právnických osôb

V prípade právnických osôb, ktoré sú spoločníkmi spoločnosti, podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti nie je predmetom dane v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku. Dividendy sú im vyplatené v plnej sume. Uvedené platí len pre právnické osoby - spoločníkov, ktoré sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou (majú sídlo alebo miesto skutočného vedenia na Slovensku) alebo daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo spolupracujúceho štátu. Ide napríklad o slovenskú s. r. o. alebo českú s. r. o., ktorá je spoločníkom v slovenskej s. r. Ak je právnická osoba - spoločník, ktorej sa dividenda vypláca, daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou z nespolupracujúceho štátu, vyberie sa z vyplácaného podielu na zisku daň zrážkou s použitím sadzby 35 %. Vyplácajúca právnická osoba túto zrazenú daň potom do 15.

Prečítajte si tiež: Podmienky daňového bonusu na manželku

Zdaňovanie príjmov nerezidentov SR

Daňové povinnosti nerezidentov

Príjem charakteru tzv. Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) - podľa § 2 písm. Za daňového nerezidenta SR (daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou) podľa § 2 písm. Daňovník nespolupracujúceho štátu - podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). je uvedený v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. Voči daňovníkovi nespolupracujúceho štátu sa uplatňuje zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou, resp. Zoznam spolupracujúcich štátov podľa § 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. Predmet dane nerezidenta SR - je podľa § 2 písm. Zdaniteľný príjem - podľa § 2 písm.

Daňové priznanie nerezidenta

Daňové priznanie je nerezident SR povinný podať v prípade, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR za zdaňovacie obdobie roku 2025 presiahli sumu vo výške 2 876,90 eura, resp. Ak nerezident SR poberal aj iné druhy príjmov (napr. Súčasťou daňového priznania sú kópie všetkých potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo zamestnania plynúcich zo zdrojov na území SR (napr. Ak si daňovník uplatňuje v daňovom priznaní daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov, alebo jeho časť, prílohou daňového priznania sú aj kópie dokladov preukazujúcich nárok na jeho priznanie (§ 37 zákona - napr. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka). Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marca 2026. Daňovému nerezidentovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a ktoré je k dispozícii na internetovej stránke finančnej správy. Uvedené oznámenie je potrebné podať príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, t. j.

Zdaňovanie príjmov daňovníkov s medzinárodnou zmluvou

Zdaňovanie príjmov daňovníka, ktorý je daňovým rezidentom štátu, s ktorým SR má uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a ktoré mu plynuli zo zdrojov na území SR, vymedzených v § 16 zákona o dani z príjmov, sa riadi ustanoveniami tejto zmluvy a zároveň zákonom o dani z príjmov.

Stála prevádzkareň nerezidenta SR

Definícia stálej prevádzkarne

Príjem z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne - § 16 ods. 1 písm. tzv. Podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého nerezident SR vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Časová stálosť trvalého miesta je vymedzená nasledovne: Miesto alebo zariadenie na výkon činností je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane.

Pokyny a metodické usmernenia

Pokyn DR SR [.pdf; 184 kB; nové okno] k zabezpečeniu jednotného postupu správcu dane pri posudzovaní vzniku tzv. tzv. Pokyn DR SR [.pdf; 191 kB; nové okno] k zabezpečeniu jednotného postupu správcu dane pri posudzovaní vzniku „stavebnej“ stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnenej na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. tzv. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo ich predmetom je prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom. Osoba koná v zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko. Metodický pokyn [.pdf; 205 kB; nové okno] k zabezpečeniu jednotného postupu správcu dane pri posudzovaní vzniku tzv. tzv. Metodický pokyn k zabezpečeniu jednotného postupu správcu dane pri posudzovaní zdaniteľnosti a spôsobu zdanenia príjmov z poskytovania služieb a vzniku tzv. Príloha č.

Prečítajte si tiež: Uplatnenie daňového bonusu počas PN

Posudzovanie vzniku stálej prevádzkarne

Ak na území SR vykonáva činnosť rezident štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vznik stálej prevádzkarne sa posudzuje výlučne podľa definície ustanovenej v zákone o dani z príjmov (t.j. Ak na území SR činnosť vykonáva rezident štátu, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vznik stálej prevádzkarne je potrebné posudzovať nielen podľa zákona o dani z príjmov, ale aj podľa článku 5 príslušnej zmluvy, ktorý upravuje vznik stálej prevádzkarne na účely tejto zmluvy. V zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia je vymedzený tzv.

Príklad vzniku stálej prevádzkarne

Nemecká spoločnosť (podnik) predáva výrobné zariadenia na území SR. Na tieto zariadenia poskytuje záruku 2 roky. Zamestnanci opravárenskej dielne nakupujú náhradné diely tiež od slovenských výrobcov, pričom títo slovenskí výrobcovia dodajú tieto náhradné diely vedeniu podniku v Spolkovej republike Nemecko. Podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (č. 18/1984 Zb.) zisky nemeckého podniku sa môžu zdaniť len v Spolkovej republike Nemecko, pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v SR, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni. Všeobecnými podmienkami pre vznik stálej prevádzkarne podľa ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov a článku 5 ods. V uvedenom prípade je možné považovať miesto, na ktorom má nemecký podnik zriadenú opravárenskú dielňu za trvalé miesto. Ďalej je potrebné posudzovať, či nemecký podnik aj vykonáva činnosť prostredníctvom tohto miesta, a či táto činnosť nie je obmedzená na pomocnú alebo podpornú činnosť definovanú v článku 5 ods. Vo všeobecnosti stála prevádzkareň môže vzniknúť, ak podnik udržuje trvalé miesto na podnikanie za účelom dodávky náhradných dielov zákazníkom pre zariadenia, ktoré im dodal a na ktorých navyše vykonáva údržbu alebo opravy, pričom je to nad rámec čistej dodávky uvedenej v článku 5 ods.

Zisťovanie základu dane stálej prevádzkarne

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR sa postupuje v zmysle § 17 ods. Do základu dane stálej prevádzkarne nerezident SR zahrnie tú časť príjmov (ziskov), ktoré dosahuje vykonávaním podnikateľskej činnosti prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne (ide o príjmy, ktoré sú tejto stálej prevádzkarni prisúdené). Ak nerezidentovi SR plynú príjmy napr. Základ dane stálej prevádzkarne alebo daňová strata prevádzkarne v súlade s § 17 ods. 7 zákona o dani z príjmov nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá v tom prípade, kedy by stála prevádzkareň vystupovala ako nezávislá osoba a rovnaké alebo podobné činnosti by vykonávala nezávisle od svojho zriaďovateľa. Do zdaniteľných príjmov stálej prevádzkarne sa zahŕňajú všetky príjmy dosiahnuté činnosťou stálej prevádzkarne, pričom do daňových výdavkov stálej prevádzkarne si nerezident SR môže zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne, napr. Ak nemožno určiť základ dane ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami, nerezident SR môže použiť napr. metódu pomeru zisku alebo straty k nákladom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov, alebo metódu pomeru zisku alebo straty k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov atď.

Príjmy zo závislej činnosti nerezidenta SR

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti

Príjem zo závislej činnosti (zamestnania) vykonávanej na území SR - § 16 ods. 1 písm. Rozhodujúcou podmienkou pre zdaniteľnosť príjmov zo závislej činnosti je vykonávanie tejto činnosti na území SR. Ide o príjmy napr. z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom pri výkone práce pre platiteľa príjmu (zamestnávateľa) je nerezident SR povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy. Príjem nerezidenta SR zo závislej činnosti nie je zdaniteľný v SR, ak mu tento príjem vypláca zahraničný zamestnávateľ (nerezident SR), ktorý na území SR nemá stálu prevádzkareň a časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti na našom území nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Ak nerezident SR vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, túto povinnosť (platiť preddavky) má podľa § 35 ods. 11 zákona o dani z príjmov on sám. Preddavky na daň sa vypočítajú z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platnej v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Nerezident SR je povinný preddavky platiť miestne príslušnému správcovi dane (daňovému úradu). Svoju daňovú povinnosť z príjmov zo závislej činnosti si nerezident SR po skončení zdaňovacieho obdobia môže vysporiadať dvomi spôsobmi. Ak na území SR poberá zdaniteľné príjmy iba zo závislej činnosti, môže do 15. februára nasledujúceho roka písomne požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania.

Príklad zdaňovania príjmu českého rezidenta

Slovenský zamestnávateľ zamestnáva na území SR na dohodu o vykonaní práce českého rezidenta. Kde sa majú platiť preddavky na daň z tejto závislej činnosti? V SR alebo v ČR? Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov a článku 14 ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR (uverejnená pod č. Slovenský platiteľ príjmu (platiteľ dane) zráža preddavky na daň z tohto príjmu v súlade § 35 zákona o dani z príjmov a má rovnaké povinnosti ako u ostatných rezidentných (slovenských) zamestnancov (napr. Na území ČR zamestnanec uvedie v daňovom priznaní svoje celosvetové príjmy (tzn. súčasťou príjmov budú aj príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR) a dvojitému zdaneniu slovenských príjmov zamedzí uplatnením príslušnej metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia a českou daňovou legislatívou.

Príjmy zo služieb poskytovaných nerezidentom SR

Zdaňovanie príjmov zo služieb

Príjmy zo služieb poskytovaných nerezidentom SR - § 16 ods. 1 písm. Zdroj príjmov nerezidenta zo služieb je na území SR len vtedy, ak tieto príjmy plynú nerezidentovi za služby poskytované na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Pojem "služba" označuje činnosti nevýrobného charakteru vykonávané daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR za účelom dosahovania zisku. Ide o niektoré najbežnejšie prípady služieb, napr. Príjmy, ktoré spadajú pod ustanovenie § 16 ods. 1 písm. Z príjmov vyplácaných daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou z týchto služieb poskytovaných na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne, sa daň zráža v prípade príjmov vyplácaných daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou so sídlom alebo s bydliskom v nespolupracujúcich štátoch, ale len do momentu vzniku stálej prevádzkarne podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Pri zdaniteľnom príjme za poskytnuté služby plynúce daňovníkovi nespolupracujúceho štátu platiteľ dane uplatňuje zvýšenú sadzbu dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov vo výške 35 %. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac a je povinný v rovnakej v lehote tieto platby oznámiť správcovi dane, ak správca dane neurčí inak, a to na predpísanom tlačive. Zároveň platiteľ dane, ktorý poukazuje platbu do nespolupracujúceho štátu [daňovníkovi podľa § 2 písm. Ak sú uvedené príjmy vyplácané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou so sídlom alebo bydliskom v zmluvnom štáte, takéto príjmy sú zdaniteľné len v prípade, ak je činnosť, z ktorej sú dosahované, vykonávaná v stálej prevádzkarni na území SR vzniknutej podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov a zároveň aj podľa príslušného článku aplikovanej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. V tom prípade však stála prevádzkareň, ktorá vznikla, už bude vyčísľovať základ dane v súlade s ustanoveniami § 17 až 29 zákona o dani z príjmov a na jej príjmy sa nebude aplikovať zrážková daň vykonávaná platiteľom dane.

Príklad zdaňovania služieb japonskej spoločnosti

Japonská spoločnosť (rezident Japonska) fakturuje slovenskej spoločnosti (rezidentovi SR) nasledovné služby: províziu za sprostredkovanie zákazky na stavebné a montážne práce na Slovensku, reklamnú kampaň v médiách na Slovensku, náklady na školenie slovenských zamestnancov. Celková doba poskytovaných služieb na území SR je 4 mesiace. Ak predmetné služby daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident Japonska) poskytoval na území SR, je potrebné skúmať, či boli poskytované prostredníctvom stálej prevádzkarne japonského rezidenta umiestnenej na území SR, alebo či neboli poskytované prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v SR. Podľa článku 7 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Japonskom o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu (uverejnená v Zbierke pod č. 46/1979) sú zisky japonského podniku zdaniteľné na území SR len vtedy, ak tento podnik vykonáva svoju činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na tomto území. Výraz stála prevádzkareň je definovaný v článku 5 tejto zmluvy.

Príjmy z činnosti umelca, športovca alebo artistu

Zdaňovanie príjmov umelcov a športovcov

Príjmy z činnosti umelca, športovca alebo artistu vystupujúceho na území SR - § 16 ods. 1 písm. Ide o príjmy, ktoré nerezident SR dosahuje ako umelec, športovec alebo artista na našom území, alebo ide o príjem spoluúčinkujúcej osoby, alebo o príjem z ďalšej podobnej činnosti, ktorú nerezident SR osobne vykonáva alebo zhodnocuje na území SR. Nie je podstatné, či mu tieto príjmy plynú priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu. Uvedené príjmy podliehajú na našom území zdaneniu daňou vyberanou zrážkou v súlade so zákonom o dani z príjmov a v súlade s príslušnou zmluvou (v prípade jej existencie). Zrážková daň sa v prípade daňovníkov zmluvných štátov vyberie vo výške 19 %. Túto daň nerezidentovi SR z odmeny zrazí platiteľ príjmu (platiteľ dane). V zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uvedená problematika spadá do rámca článku "Umelci a športovci". V prípade, že v SR pôsobí ako umelec alebo športovec daňovník nespolupracujúceho štátu (napr. Ak na území SR nerezident SR dosahuje uvedené druhy príjmov a z týchto príjmov mu bola vybraná daň zrážkou, môže s…

Daňové poradenstvo a najčastejšie otázky

Daňové obdobie je tu a s ním aj množstvo otázok k vypĺňaniu priznania. Preto vám prinášame praktickú poradňu k najčastejším otázkam čitateľov HN. Daň z dedičstva, nárok na bonus na dieťa, skutočné výdavky alebo zahraničné príjmy… na to všetko odpovedali odborníci na daňové poradenstvo.

Priznanie z viac príjmov

Mám príjmy za rok 2012, ako zamestnanec, dohodár a SZČO na Slovensku, a pracoval som aj v Maďarsku - ako zamestnanec aj na živnosť.

#

tags: #bonus #na #dieta #pre #madarskeho #zamestnanca