Tento článok sa zaoberá problematikou bonusov na diéte v kontexte slovenského daňového a odvodového systému. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sa tieto bonusy zdaňujú a aké odvodové povinnosti s nimi súvisia.
Príjmy zo závislej činnosti a ich zdaňovanie
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov definuje v § 5 ods. 1 príjmy zo závislej činnosti ako pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sú vyplácané zamestnancovi zamestnávateľom alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti, bez ohľadu na ich právny dôvod. Tieto príjmy sú zdaňované 19 % sadzbou dane.
Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane
Zákon o dani z príjmov zároveň ustanovuje príjmy vyplácané v súvislosti so závislou činnosťou, ktoré nie sú predmetom dane.
Zrážka preddavku na daň
Podľa § 35 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ zrazí preddavok na daň pri výplate alebo pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, a to bez ohľadu na to, za aké obdobie sa vypláca.
Daň vyberaná zrážkou
Od 1. 1. 2006 bol do zákona o dani z príjmov doplnený nový druh príjmu, z ktorého sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j). Táto daň je u fyzickej osoby buď vyrovnaná, alebo považovaná za preddavok na daň, ak sa fyzická osoba rozhodne uviesť tento príjem do daňového priznania.
Prečítajte si tiež: Zmeny v daňovom bonuse
Podmienky pre uplatnenie dane vyberanej zrážkou
Daňovník (zamestnanec) si nemôže uplatňovať nárok na nezdaniteľnú sumu na daňovníka a daňový bonus u toho istého zamestnávateľa, ktorý tento príjem vypláca. To znamená, že tento postup sa uplatňuje u zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec nemá podpísané „Vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti…“ na účely uplatnenia nezdaniteľnej sumy a daňového bonusu.
Základ dane pri dani vyberanej zrážkou
Podľa § 43 ods. 5 písm. c) základom dane z takéhoto príjmu zo závislej činnosti je mesačný zdaniteľný príjem znížený len o povinné poistné, rovnako ako pri preddavkovom zdanení príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ods. 8).
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa
Príjmy zo závislej činnosti zdanené daňou sa neuvádzajú do štvrťročných prehľadov. Zamestnávateľ ich vykazuje na tlačive Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Toto tlačivo je platiteľ dane - zamestnávateľ, povinný podľa § 43 ods. mesiac, v ktorom bol zdaniteľný príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný v prospech daňovníka.
Odvod dane
Podľa § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ povinný zrazenú daň odviesť najneskôr do 15.
Príjmy do 5 000 Sk
Príjmy zo závislej činnosti do 5 000 Sk, z ktorých sa vybrala daň zrážkou, sa nemusia uvádzať do daňového priznania alebo ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Daňovník ich môže uviesť dobrovoľne. V tejto súvislosti je potrebné vystavovať potvrdenia o zdaniteľnom príjme zo závislej činnosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky daňového bonusu na manželku
Oznamovacie povinnosti pri príjmoch do 5 000 Sk
Všetky príjmy zo závislej činnosti u daňovníka, ktorý si neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, ktorých úhrnná výška v kalendárnom mesiaci nepresiahne sumu 5 000 Sk, podliehajú zrážkovej dani v zmysle § 43 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ má v zmysle § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov povinnosť oznámiť skutočnosť, že zrazil z uvedených príjmov zrážkovú daň na tlačive „Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov“. Suma dane zrazenej zrážkou sa neuvádza v tlačive „Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok podľa zákona č. 595/2003 Z. Daň zrazená zrážkou sa odvádza v plnej výške na účet príjmov zo závislej činnosti a nekompenzuje sa s bonusom ani s preplatkami na dani vyplývajúcimi z ročného zúčtovania preddavkov za predchádzajúci rok.
Zamestnávanie na dohody o vykonaní práce
Ak zamestnávateľ začne vyplácať odmeny na základe dohôd uzatvorených podľa Zákonníka práce, je povinný registrovať sa na príslušnom daňovom úrade ako platiteľ dane zo závislej činnosti. Odmeny z dohôd sú predmetom dane zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov.
Odmena do 5 000 Sk pri dohodách
Ak vyplácaná odmena nepresiahne u zamestnanca sumu 5 000 Sk a tento zamestnanec si neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus podpísaním tlačiva „Vyhlásenia na zdanenie príjmov…“, z uvedenej odmeny sa vyberie daň zrážkou v zmysle § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov a predmetná daň sa odvedie do 15 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom bola odmena vyplatená.
Odmena nad 5 000 Sk pri dohodách
Ak výška vyplatenej odmeny je nad 5 000 Sk, resp. zamestnanec má podpísané „Vyhlásenia na zdanenie príjmov…“, zrazí sa z odmeny preddavok na daň v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov, ktorý sa odvedie do 5 dní po výplate.
Vymeriavacie základy na účely poistného
Príjmy zo závislej činnosti tvoria vymeriavacie základy na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Uplatnenie daňového bonusu počas PN
Vymeriavací základ na zdravotné poistenie
Vymeriavací základ zamestnanca na účely platenia poistného na zdravotné poistenie je podľa § 13 ods.
Zmeny v maximálnych vymeriavacích základoch
Od 1. 7. 2006 sa zmenili maximálne vymeriavacie základy na účely platenia poistného na sociálne poistenie a od 1. 8. 2006 došlo k ďalším zmenám, pretože nadobudol účinnosť zákon č. 310/2006 Z. z.
Vymeriavací základ pri odpracovaní časti mesiaca
Pri odpracovaní časti mesiaca dosiahne zamestnanec hrubý príjem (55 000 : 22) x 12 = 30 000 Sk. Poistné na sociálne poistenie zaplatí zamestnávateľ a zamestnanec za 17 kalendárnych dní (31 - 14), maximálne však z maximálneho vymeriavacieho základu na každý kalendárny deň alebo minimálne z minimálneho vymeriavacieho základu na každý kalendárny deň. Preddavky na poistné na zdravotné poistenie zaplatí zamestnávateľ a zamestnanec z vymeriavacieho základu za 12 odpracovaných dní. Maximálne však z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu alebo minimálne z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý predstavuje alikvotnú časť minimálnej mzdy za každý pracovný deň.
Preddavky na poistné na zdravotné poistenie
Zákon o zdravotnom poistení zaviedol nový inštitút, ktorým je platenie poistného formou preddavkov na poistné na zdravotné poistenie, ktoré je potrebné v zmysle vyhlášky MZ SR zúčtovať za predchádzajúci kalendárny rok do 31. 3. nasledujúceho kalendárneho roka. Výška preddavkov na poistné vychádza zo sadzby poistného a vymeriavacieho základu v premietnutí na kalendárny mesiac.
Povinnosti zamestnávateľa pri platení preddavkov
Zamestnávateľ, platiteľ poistného, je povinný podľa § 16 zákona o zdravotnom poistení vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné za zamestnanca na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci, ak tento zákon neustanovuje inak. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor a neodvádza sa, ak jeho výška nedosahuje najmenej 100 Sk. Preddavok na poistné z príjmu vypočíta a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ.
Splatnosť preddavkov
Preddavok na poistné zamestnancov a zamestnávateľov je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac.
Vykazovanie preddavkov
Zamestnávateľ je povinný podľa § 20 zákona o zdravotnom poistení vykazovať platenie preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie prostredníctvom výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil jednotnú formu výkazov nielen v elektronickej, ale aj v listinnej forme pre všetky príslušné zdravotné poisťovne, samozrejme, s výnimkou ich loga a identifikácie.
Povinnosti zamestnávateľa pri sociálnom poistení
Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Poistné sa platí za kalendárny mesiac pozadu a je splatné do 8.
Splatnosť poistného
Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
Vykazovanie poistného
Predložením mesačného výkazu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac zamestnávateľ vykazuje skutočne zrazené poistné zamestnancom a poistné platené zamestnávateľom za príslušný kalendárny mesiac. V riadnom výkaze poistného za príslušný kalendárny mesiac vykazuje zamestnávateľ poistné, ktorého suma môže byť zvýšená alebo znížená na základe zamestnávateľom uskutočnených zmien v zúčtovaní mzdy zamestnancovi v rozhodujúcom období za predchádzajúce obdobia, resp. na základe nesprávne zrazeného poistného za predchádzajúce obdobie. Doplatky mzdy a preplatky mzdy za predchádzajúce kalendárne mesiace zamestnancovi ovplyvnia jeho vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení iba v mesiaci, v ktorom sa uskutočnili.
Mzda a jej zložky
Základnou zložkou príjmu zo závislej činnosti je mzda, ktorú je zamestnávateľ povinný podľa § 118 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu. V kompetencii zmluvných strán je dohodnúť správnu mzdovú formu pre jednotlivé pracovné miesta, ktorá by mala vychádzať z charakteru a druhu práce. Úkolová, časová alebo zmiešaná mzda tvoria základnú zložku mzdy, ktorú zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi.
Mzda ako vymeriavací základ
Bez ohľadu na to, akú formu mzdy zamestnávateľ pri kolektívnom vyjednávaní dohodne v kolektívnej zmluve so zástupcami zamestnancov (alebo pri individuálnom vyjednávaní dohodne v pracovnej zmluve so zamestnancom), mzda a ďalšie motivačné (doplnkové) zložky mzdy tvoria vymeriavací základ na účely platenia preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie.
Prémie a práceneschopnosť
Ak je zamestnankyňa dlhodobo práceneschopná a zamestnávateľ jej vypláca prémie za predchádzajúce obdobie, má zamestnankyňa nárok na nemocenské dávky, pretože jej plynie príjem z predchádzajúceho obdobia, ktorý je splatný v dobe jej dočasnej PN.
Úrazové poistenie
Podľa § 128 ods. 8 úrazové poistenie platí iba zamestnávateľ. Vymeriavacím základom, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak, je podľa §138 ods. 15 vymeriavací základ zamestnanca. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie sa podľa § 138 ods. 16 zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Prídavky na deti vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny každý mesiac. Od 1. januára 2023 je prídavok na každé nezaopatrené dieťa mesačne vo výške 60 eur. Prídavky sa vyplácajú mesačne pozadu.
Zvýšený prídavok pre prvákov
Rodičia prvákov dostávajú jednorazový zvýšený prídavok na dieťa v sume viac ako 100 eur, keď ich dieťa nastúpi prvýkrát do školy. Rodičia prvákov dostanú okrem prídavku na dieťa vo výške 60 eur aj jednorazový zvýšený prídavok na dieťa výške 110 eur za mesiac september.
Nárok na prídavok
Nárok na prídavok si môže uplatniť oprávnená osoba už v mesiaci, keď sa dieťa narodí (počas tehotenstva nie). Úrad práce vypláca prídavok mesiac pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si oprávnená osoba uplatnila nárok na prídavok a splnila podmienky nároku na prídavok.
Trvanie nároku
V zásade vzniká oprávnenej osobe nárok na prídavok na dieťa od narodenia dieťaťa a trvá až do času, kým je dieťa v zmysle zákona považované za nezaopatrené, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku.
Príplatok k prídavku
Príplatok k prídavku na dieťa je od januára 2023 vo výške 30 eur. Štát touto dávkou pripláca oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus.
Podmienky pre nezaopatrené dieťa
Za nezaopatrené dieťa na účely prídavku na dieťa/daňového bonusu sa považuje každé dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná a v zásade trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Rodičia však môžu poberať prídavky na deti aj po skončení povinnej školskej dochádzky, ak sa ich dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole.
Ukončenie štúdia a nárok na prídavok
Ak dieťa zmaturuje a nepokračuje ďalej v štúdiu, nárok na prídavok trvá najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole (do konca letných prázdnin). Ak dieťa zmaturuje a pokračuje v štúdiu na VŠ dennou formou, patrí rodičom prídavok aj za obdobie letných prázdnin. A to až do zápisu na VŠ vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na SŠ.
Prídavok po skončení VŠ
Ak dieťa skončí 1. stupeň VŠ a pokračuje v štúdiu ďalej (dennou formou), patrí rodičom prídavok aj po skončení VŠ prvého stupňa do zápisu na VŠ druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo VŠ prvého stupňa. Ak dieťa skončí VŠ, (ukončenie vys. štúdia = zloženie záverečnej štátnej skúšky, nie promócie!), od toho dňa sa už nepovažuje za nezaopatrené dieťa a rodičom končí nárok na prídavok na dieťa.
Ďalšie oprávnené osoby
Ak je viac oprávnených osôb, ktoré spĺňajú podmienky nároku na prídavok, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich - buď matke alebo otcovi dieťaťa. Nárok na prídavok má rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.
Striedavá starostlivosť
Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k písomnej dohode rodičov, pri zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok vypláca striedavo každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť, prídavok sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti; to neplatí, ak si za tie isté kalendárne mesiace uplatní nárok na prídavok len rodič, ktorý má určený menší rozsah striedavej osobnej starostlivosti.
Povinnosti oprávnenej osoby
Oprávnená osoba je povinná zabezpečiť použitie prídavku na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Oprávnená osoba nie je povinná preukazovať skutočnosti, ktoré sú platiteľovi známe z výkonu inej činnosti platiteľa, alebo ktoré môže platiteľ získať z dostupného informačného systému verejnej správy.
Oznamovacia povinnosť
Oprávnená osoba je povinná po dovŕšení troch rokov veku nezaopatreného dieťaťa oznámiť platiteľovi písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, akým spôsobom a kde bude zabezpečovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky, počas trvania nároku na prídavok. Toto neplatí, ak starostlivosť o nezaopatrené dieťa zabezpečuje rodič nezaopatreného dieťaťa alebo osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, a ak táto osoba poberá materské alebo rodičovský príspevok.
Výplata prídavku
Prídavok vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (platiteľ) podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby. Platiteľ vyplatí prídavok oprávnenej osobe, ktorá si uplatní nárok v súlade so zákonom a ktorá spĺňa podmienky nároku podľa zákona. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky nároku alebo ak nepreukáže rozhodujúce skutočnosti na posúdenie nároku, platiteľ vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti. Platiteľ poukazuje prídavok oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo na žiadosť oprávnenej osoby vypláca prídavok v hotovosti.
Zastavenie výplaty prídavku
Úrad môže rozhodnúť o zastavení výplaty prídavku, ak si oprávnená osoba nesplnila svoje povinnosti, ak z vlastného podnetu, z podnetu inej právnickej osoby, alebo z podnetu fyzickej osoby vznikol dôvod na prešetrenie, či oprávnená osoba naďalej spĺňa podmienky nároku na prídavok a na jeho výplatu alebo ak na poskytovanie prídavku alebo obdobnej dávky je príslušná inštitúcia iného členského štátu.
Obnovenie výplaty prídavku
Úrad práce obnoví výplatu prídavku od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba preukázala, že zanikli dôvody, pre ktoré bola výplata zastavená. O obnovení výplaty prídavku Úrad práce vydá rozhodnutie.
Použitie prídavku
Povinnosťou oprávnenej osoby je použiť prídavok na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Ak oprávnená osoba nevyužíva takto prídavok a platiteľ neurčil osobitného príjemcu prídavku, rozhodne o zastavení ich výplaty oprávnenej osobe a rozhodne o výplate prídavku ďalšej oprávnenej osobe alebo zariadeniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo špeciálnemu výchovnému zariadeniu, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestené. Ak zaniknú tieto dôvody, rozhodne platiteľ o obnovení výplaty prídavku.
Odňatie prídavku
Ak oprávnená osoba už nespĺňa podmienky nároku na prídavok alebo ak platiteľ vyplácal prídavok oprávnenej osobe neprávom, Úrad práce rozhodne o odňatí prídavku. Ak Úrad práce vyplácal prídavok neprávom, prídavok odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý prídavok neprávom vyplatil.
Vrátenie prídavku
Ak oprávnená osoba svojím konaním spôsobila, že Úrad práce jej prídavok vyplatil neprávom, je povinná vrátiť prídavok. Nárok na vrátenie prídavku vyplateného neprávom zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď Úrad práce zistil túto skutočnosť, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa poslednej neoprávnenej výplaty prídavku.
Elektronická PN a oznamovacia povinnosť zamestnávateľa
Od 1.1.2026 sa ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.ky.
Ročné zúčtovanie preddavkov na daň
Zamestnávateľ je povinný do 16.2.2026 prijímať od svojich (aj bývalých) zamestnancov vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2025“ (ďalej len „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“), na základe ktorého majú zamestnanci možnosť požiadať zamestnávateľa o vysporiadanie daňovej povinnosti z ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti; neoddeliteľnou súčasťou žiadosti sú aj ich prílohy. Zamestnanec môže doručiť zamestnávateľovi vyplnenú „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania" nielen v písomnej forme, ale po vzájomnej dohode so zamestnávateľom aj elektronickou formou.
Rekreačný príspevok a súhlas rodiča
Od 1.1.2025 je účinná novela Zákonníka práce, na základe ktorej zamestnanec môže "preniesť" svoj nárok na rekreačný príspevok alebo nárok na rekreačný poukaz na svojho rodiča. Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €. Podľa usmernenia FR SR zamestnanec je povinný preukázať príbuzenský vzťah k rodičovi, napr. kópiou rodného listu.
Spracúvanie osobných údajov
Zamestnávateľ (ako prevádzkovateľ) môže spracúvať osobné údaje iba v tom prípade a v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna alebo viacero podmienok uvedených v čl. 6 ods. zamestnávateľ ustanoví v internom predpise, že zamestnanec preukáže oprávnenosť nároku na rekreačný príspevok pri prenose na rodiča (príbuzenský vzťah) napr. kópiou rodného listu (na základe ktorého je zrejmé, že ide o rodiča zamestnanca), zamestnávateľ môže plniť svoju zákonnú povinnosť (poskytnúť rekreačný príspevok) => pôjde o spracúvanie osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm. zamestnávateľ neustanoví v internom predpise, že zamestnanec preukáže oprávnenosť nároku na rekreačný príspevok pri prenose na rodiča napr. kópiou rodného listu, alebo iným dokladom, dotknutá osoba (rodič zamestnanca) môže vyjadriť súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na tento konkrétny účel - a v takom prípade pôjde o spracúvanie osobných údajov na základe súhlasu dotknutej osoby, ktorá so spracúvaním svojich osobných údajov na konkrétny účel vyjadrila súhlas => pôjde o spracúvanie osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm.