Vstup dieťaťa do materskej školy (MŠ) je významnou udalosťou, ktorá prináša zmeny pre dieťa i rodičov. Jednou z bežných výziev je adaptácia na kolektív a schopnosť nadviazať hru s rovesníkmi. Tento článok sa zameriava na túto problematiku a ponúka rady a stratégie, ako dieťaťu pomôcť prekonať ťažkosti so zapojením sa do hier v škôlke.
Adaptácia na škôlku: Prirodzený proces s individuálnym tempom
Ťažkosti so začleňovaním detí do kolektívu sú prirodzené. Adaptácia na škôlku je proces, ktorý sa deje postupne a tempom podľa potrieb konkrétneho dieťaťa. Spravidla sa týka mesiacov september a október. Dieťa, ktoré sme doteraz mali neustále pri sebe, jedného dňa odovzdáme pani učiteľke a keď sa zatvoria dvere, odchádzame od neho preč. Odrazu osamieme a je to akési iné. Prvé dni sú náročné pre všetkých. Nielen samotné deti, ale aj rodičia si musia zvyknúť na túto zmenu, na nový režim a novú životnú etapu, ktorá sa dotýka v podstate celej rodiny.
Fázy adaptácie
Adaptácia prebieha v 4 fázach a ich dĺžka závisí zväčša od rodičov. Fázy sa väčšinou prelínajú a vo všeobecnosti platí, že 1 fáza trvá 1 týždeň. Pri komplikáciách môže adaptačný proces trvať dlhšie. V prvom rade má dieťa strach ako zvládne deň bez rodiča. Rozprávajte o škôlke a vzbuďte u dieťaťa zvedavosť.
Počas adaptácie dieťa prechádza rôznymi fázami:
- Pozorovanie okolia: Dieťa sleduje dianie, nenadväzuje kontakt s rovesníkmi, učiteľky zväčša odmieta, nezaujíma sa o dianie v škôlke.
- Komunikácia: Rozpráva málo, potichu, nemá záujem sa hrať.
- Emocionálne prejavy: Odmieta jesť a piť, nevie, čo s touto situáciou, preto často plače, fňuká, môže byť agresívne, po čase sa upokojí, ale pri zmene činnosti /desiata, obliekanie na vonku, obed, chystanie na spánok/ sa opäť rozplače.
V takomto prípade netreba ustupovať. Ale ak už sa rozhodnete si dieťa nechať doma napr. na piatok, aby ste mu predĺžili víkend, treba dieťaťu vysvetliť, že ostáva doma napr. za odmenu, že v škôlke neplače alebo, že to vyhovuje vám, lebo máte voľno…. Dieťa by nemalo mať pocit, že keď trucovalo - vyhralo. Vtedy je úplne v poriadku, ak sa adaptácia preruší. Prerušenie dochádzky do MŠ je v tomto prípade žiaduce pre dobro dieťaťa, následne je potrebná konzultácia s riaditeľkou, ktorá vydá Rozhodnutie o prerušení dochádzky.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ako uľahčiť adaptáciu
- Pozitívny prístup: Rozprávajte o škôlke pozitívne, vzbuďte zvedavosť.
- Postupná adaptácia: Ideálne je, ak sa na celom procese môže aktívne podieľať aj rodič. Dieťa vtedy nie je iba „hodené do vody“, ale má pri sebe svoj záchranný kruh, aby mohlo s pocitom bezpečia začať plávať. Adaptácia prebieha v materských školách rôzne. Záleží od konkrétnej škôlky, aký je jej edukačný plán, a teda aké pravidlá a postupy platia v súvislosti s adaptáciou detí. Rodič s dieťaťom zostávajú v škôlke najskôr len pár hodín dopoludnia. Neskôr, keď sa už dieťa so škôlkou ako tak zžilo, zostane aj na obed a poobedný spánok. Ten však býva najkritickejšou časťou dňa v škôlke.
- Osobná vec: Takmer každá škôlka povoľuje deťom v rámci adaptácie vziať si so sebou v prvých týždňoch aj obľúbeného plyšáka alebo inú hračku. Ak vaše dieťa má nejakého mojkáčika, s ktorým rado zaspáva, určite ho nenechávajte doma.
- Komunikácia s učiteľkou: Pred tým, ako dieťa nastúpi do škôlky, sa odporúča porozprávať sa s pani učiteľkou o tom, akú povahu má dieťa, aký je jeho temperament, ako sa v určitých situáciách správa, čo v niektorých konkrétnych prípadoch vyžaduje, aké má zvyklosti, a podobne.
- Tréning odlúčenia: Predpokladom úspešnej adaptácie je, aby dieťa vedelo zostať aj s niekým iným, ako len so svojimi rodičmi. Aj odlúčenie je niečo, čo sa dieťa potrebuje naučiť. Musí vlastnou skúsenosťou zistiť, že sa mama alebo otec vrátia, aj keď od neho odídu a keď ich dlhší čas nevidí. Dieťa potrebuje osobe, s ktorou zostáva, dôverovať. Pocit bezpečia zohráva v procese adaptácie významnú úlohu. Iba vtedy, keď sa dieťa cíti v bezpečí a keď má istotu v tom, čo sa okolo neho deje, keď si je isté, že sa poňho rodičia vrátia, sa môže cítiť dobre a v pohode. Leto pred začiatkom školského roka je ideálnym obdobím na trénovanie odlúčenia.
Prečo sa dieťa nehrá s ostatnými? Identifikácia príčin
Je dôležité zistiť, prečo sa vaše dieťa zdráha hrať s ostatnými deťmi. Príčiny môžu byť rôzne:
- Nedostatok sociálnych zručností: Mladšie deti sa ešte učia, ako komunikovať a hrať sa s rovesníkmi.
- Strach z konfliktu: Ak malo dieťa v minulosti negatívnu skúsenosť s inými deťmi (napr. hádka o hračku), môže sa obávať opakovania situácie.
- Hanblivosť a citlivosť: Najmä hanblivé a citlivé deti sa cítia vo veľkej skupine nadmerne preťažené, lebo sa nesnažia byť stredobodom a bývajú extrovertnými deťmi vytláčané na okraj. Tieto deti uprednostňujú hru len s jedným kamarátom. Ak majú jedného-dvoch dobrých kamarátov, sú spokojné a nemajú potrebu byť všade. A nevadí im ani to, keď sa z času na čas zahrajú samé.
- Naviazanosť na rodiča: Dieťa je silno naviazané na osoby, ktoré mu prejavujú mimoriadnu starostlivosť a náklonnosť. Nutnosť odpútať sa na istý čas od rodičov v dieťati vzbudzuje pocit ohrozenia, neistoty.
- Strach z neznáma: Škôlka je pre dieťa novým prostredím s cudzími ľuďmi, v detskom ponímaní času takmer bez časového ohraničenia. Dieťa môže mať pocit, že ak raz vojde do škôlky, už nikdy neuvidí svoju mamku, svojho ocka. Možno sa už nikdy nevráti domov a nebude sa môcť zahrať so svojimi hračkami.
- Byť "outsider": Kým je sociálne správanie samotára zvolené dobrovoľne, outsiderovi je táto rola nanútená inými proti jeho vôli. Outsideri trpia tým, že sú vyčleňovaní. To sa môže prejaviť strachom zo škôlky, školy, nočnými morami, psychosomatickými symptómami, ba až depresiami. Dôležitejšie je správanie: vyčleňované bývajú skôr prehnane bojazlivé a príliš prispôsobivé deti ako také, ktoré sú sebavedomé a telesne zdatné. Outsideri si myslia, že iné deti ich odmietajú, lebo „sú v niečom zlé - inak by ich predsa deti mali rady“ a hanbia sa za to.
- Zmena prostredia: Presťahovanie, narodenie súrodenca, nástup do škôlky - to všetko sú veľké zmeny, ktoré môžu dieťa ovplyvniť.
Ako motivovať dieťa k hre s ostatnými: Praktické rady
Ak sa dieťa zdráha hrať s inými, je dôležité ho jemne podporovať pri rozvíjaní základných sociálnych zručností. Môžete začať tým, že mu ukážete, ako sa zapojiť do hry s ostatnými.
- Nácvik pozdravov: Pomôžte dieťaťu nacvičiť si jednoduché pozdravy alebo otázky, ktoré môže použiť na začatie konverzácie.
- Riešenie konfliktov: Naučte dieťa, ako zvládať malé konflikty a nezhody.
- Hra s jedným kamarátom: Ak sa necíti komfortne v skupine, začnite tým, že ho zapojíte do hier s jedným kamarátom. Môžete pozvať rodinných známych alebo deti, s ktorými sa už predtým stretlo v bezpečnom domácom prostredí.
- Trpezlivosť a nenátlak: Je dôležité byť trpezliví a nenaliehať príliš. Ak na dieťa vyvíjate tlak, môže sa cítiť znepokojene a ešte viac sa stiahnuť. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa svojím tempom.
- Posilňovanie sebavedomia: Dieťa, ktoré bolo vyčlenené z obľúbeného kolektívu sa môže veľmi trápiť a nevie spracovať, prečo sa to stalo. Dajte mu priestor, aby vyjadrilo svoje pocity a obavy. Uistite ho, že jeho pocity sú legitímne, a že ste tu pre neho. Empatia je kľúčová - dieťa by malo cítiť, že ho chápete a podporujete. Povedzte dieťaťu - nerieš to až tak veľmi, ale treba ho zároveň povzbudiť v tom, že sú aj iní kamaráti, že to nie je jediný kamarát a treba to nejakým spôsobom dať do poriadku. Treba im vysvetliť nejakú paralelu aj blízkych dospeláckych vzťahov, ktoré máte, či sú to rodinní príslušníci, alebo či to je niekto z blízkych. Treba poukázať na to, že existuje to v živote a je to prirodzená súčasť života, no nie všetci sme si sympatickí a nie všetci si padneme hneď do oka. Treba sa s tým naučiť žiť. V každom prípade je to taký začiatok do života, ale určite to netreba brať na ľahkú váhu.
- Spolupráca so škôlkou: Ak problémy napriek vašej snahe pretrvávajú, neváhajte kontaktovať učiteľov alebo školského psychológa. Informujte ich o situácii a spolupracujte na hľadaní riešení. Ideálne je upozorniť pedagóga na možný problém a spoločnými silami ho riešiť - napríklad dať dieťaťu väčší priestor na adaptáciu. Rodič by však rozhodne nemal dieťa nechať „samé na seba“. Pre dieťa je veľmi dôležitý záujem rodiča o dianie v škole - čo sa mu páči, čo nepáči, čo od školy očakáva.
- Zisťovanie dôvodu: Rodič by mal zisťovať dôvod, prečo to jeho dieťa iní vyčlenili z kolektívu. Hlavne ak sa to stáva často. Môže ísť o rôzne dôvody - od odlišného vzhľadu alebo záujmov až po nezhody s konkrétnymi deťmi. Keď je to už veľmi časté, tak tam treba hľadať dôvod, prečo to je tak, či to dieťa sa naozaj nespráva v kolektíve nejako povýšenecky, či nie je nadradené. Niekedy tá nadradenosť vychádza z toho, ako sa správa doma jeden z rodičov, a to dieťa si berie príklad z rodičov a správa sa tak aj k ostatným. Nie vždy je to správne a rodičia by mali zistiť, prečo tá situácia je taká, aká je, alebo prečo sa to deje. Vždy je tam nejaká príčina. Keď už príčinu vyčleňovania z kolektívu odhalíte čakajú vás dlhé a citlivé rozhovory plné vysvetľovania. Treba sa rozprávať a povedať mu, nech povie na rovinu, čo ho vlastne trápi, prečo to tak je. Ak je to možné, pomôžte dieťaťu hľadať spôsoby, ako zlepšiť situáciu - či už prostredníctvom komunikácie s deťmi alebo hľadaním nových priateľstiev.
- Domáce aktivity: Dieťa sa môže prirodzeným spôsobom pripravovať na školu a novú zodpovednosť, ktorú školský život od neho bude vyžadovať, aj tým, že prevezme nejaké drobné kompetencie v domácnosti - napríklad prestrieť stôl pred večerou alebo obedom, pomáhať s drobnými úlohami pri varení. Vzrastie jeho sebavedomie, aj vôľové vlastnosti ako výdrž, koncentrácia, ale aj chuť niečo robiť. Napokon premýšľavý a obetavý rodič má ešte jednu zbraň. Môže napríklad vystrojiť pre spolužiakov detskú párty.
- Pozitívna motivácia a povinnosti: Každý človek v živote má nejaké povinnosti. Dospelí chodia do práce, aby zarobili peniaze, z ktorých potom rodina žije. Veľké deti chodia do školy, aby sa naučili, ako peniaze zarábať. Menšie deti chodia do školy, aby sa najprv a najmenšie deti chodia do škôlky, aby sa pripravili na školu. Len maličké bábätká zostávajú s mamkou, lebo tie ešte nevedia hovoriť a cudzí ľudia by im nerozumeli. Až keď mamka naučí bábätko rozprávať a bábätko narastie, aj ono potom začne chodiť do škôlky. Mamka sa vráti do práce a bude sa tešiť, keď sa po škôlke, škole a práci stretne celá rodina doma. Napokon, do tejto škôlky kedysi chodil aj ocko a presne táto pani učiteľka ho učila zaviazať šnúrky na topánkach. A keby mamka mohla, tiež by sa rada vrátila do škôlky, lenže teraz je už na také maličké stoličky a postieľky priveľká, už by sa do škôlky nezmestila. A tie hračky aké sú tam parádne! Veď také doma nemáme!
Čo nerobiť
- Nekupovať kamarátstvo: V žiadnom prípade nekupovať cukríky alebo si deti iným spôsobom kupovať. Kupovanie si kamarátstva nie je dobré a častokrát je to jeden zo spôsobov, ktorý rodičia navrhujú, že kúpime niečo kamarátom, dáme cukrík, dáme čokoládu a uvidíš, že sa s tebou bude hrať. To nie je správna cesta. Kamarátstvo sa nedá kupovať a je to kazenie charakteru od malého dieťaťa, od škôlkara.
- Nespochybňovať učiteľa: Nie je však dobré spochybňovať rozhodnutia učiteľa ani jeho konanie. Ak má rodič pocit, že sa rodí nejaký problém, mal by to riešiť s učiteľom osobne a čo najskôr.
- Nepodporovať odťažitosť: Treba si tiež uvedomiť, že dieťa vníma domáce prostredie ako „správne“ a všetko, čo je iné, vníma ako cudzie. A k cudziemu človek cíti prirodzenú neistotu. Je však nevyhnutné nepodporovať v deťoch túto odťažitosť.
Dôležitosť emocionálnej podpory
- Udržiavajte otvorenú komunikáciu: Nezabúdajte pravidelne kontrolovať, ako sa vaše dieťa cíti a čo sa deje v jeho sociálnom živote. Otvorená komunikácia vám umožní rýchlo reagovať na prípadné problémy a dieťa bude vedieť, že sa na vás môže spoľahnúť. Zároveň nezabúdajte na dôležitosť emocionálnej podpory. Buďte tu pre dieťa, aby sa mohlo podeliť o svoje pocity a myšlienky. Uistite ho, že je milované a že jeho hodnota nezávisí od toho, či je súčasťou nejakého kolektívu.
- Posilňujte sebaúctu: Deti, ktoré sú vyčleňované, môžu začať pochybovať o sebe. Pomôžte im sústrediť sa na svoje silné stránky a talenty. Povzbudzujte ich, aby sa venovali aktivitám, ktoré ich bavia a v ktorých vynikajú. Posilnenie sebaúcty je kľúčové pre zvládanie ich sociálnych ťažkostí.
Konflikty medzi deťmi: Ako ich zvládnuť
Vyčleňovanie z kolektívu je pre dieťa veľmi bolestivá skúsenosť, ktorá môže ovplyvniť jeho sebaúctu, psychickú pohodu, ale aj vytváranie ďalších priateľstiev do budúcnosti či dokonca výsledky v škole. Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako dieťa túto situáciu zvládne. Dôležité je počúvať, ale aj aktívne hľadať riešenia. Pri starších deťoch takéto konflikty neberte na ľahkú váhu, pretože to môže viesť ku krutej šikane.
- Reagujte na problém: V období 3 až 5 rokov deti veľmi jednoducho definujú problém a najčastejšie prídu za rodičmi s vetou - Mama, Zuzka sa so mnou nechce hrať. Na toto musí rodič reagovať a svojmu potomkovi veľmi jednoduchou formou vysvetliť, čo má robiť: Treba chvíľu nechať Zuzku, nech si to premyslí sama. A potom sa jej skúsiť opätovne prihovoriť.
- Vysvetlite, že nezhody patria k životu: Treba si uvedomiť aj to, že nezhody k životu patria a vaši potomkovia sa s tým musia naučiť žiť. Je to veľmi dôležitá súčasť života. Ani dospelí ľudia si nie vždy osobnostne sadnú a vyhovujú si, rovnako je to aj medzi deťmi. Takže dieťa si musí nejakým spôsobom cez toto štádium prejsť a prechádza to práve cez tie prvé kamarátstva od škôlky.
- U školákov: Snažte sa nájsť príčinu vyčlenenia, možno aj cez pani učiteľku, cez spolužiakov, ale veľmi nenápadne, aby ste dieťa nejakým spôsobom nepoškodili, neovplyvnili. Lebo v tomto veku to už môže byť veľmi vážne. Vyčleňovanie je vlastne základ šikanovania, lebo to prvé je to, že - nebudem sa s tebou kamarátiť. Treba to ale mať pod palcom, aby to neprerástlo do niečo vážnejšieho.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM