V školách a školských zariadeniach trávia deti a žiaci značnú časť svojho času. Rodičia prirodzene očakávajú, že ich deti budú v tomto prostredí v bezpečí a zdraví. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec a požiadavky v oblasti bezpečnosti a hygieny v materských školách na Slovensku.
Legislatívny rámec bezpečnosti a ochrany zdravia
Základný legislatívny rámec pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia vo výchove a vzdelávaní tvorí § 152 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon). Toto ustanovenie stručne a všeobecne vymedzuje povinnosti školy a školského zariadenia v tejto oblasti. Je nutné ich dodržiavať nielen pri výchove a vzdelávaní, ale aj pri činnostiach, ktoré s nimi priamo súvisia a pri poskytovaní služieb zo strany škôl a školských zariadení.
Ďalšie dôležité predpisy:
- Vyhláška Ministerstva školstva č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení neskorších predpisov (§ 7 upravuje bezpečnosť a ochranu zdravia).
- Vyhláška č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení neskorších predpisov (§ 7 a 8 upravujú organizovanie aktivít a dozor nad žiakmi).
- Vyhláška č. 65/2015 Z. z. (§ 6 upravuje poučenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pred exkurziami a výletmi).
- § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- Vyhláška MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.
- Vyhláška MZ SR č. 521/2007 Z. z.
- Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z.
- Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. z.
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z.
- Nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z.
Povinnosti školy pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia
Škola má rozsiahle povinnosti, aby zabezpečila bezpečné a zdravé prostredie pre deti a žiakov. Medzi ne patrí:
- Dozor nad žiakmi: Poverený pedagogický zamestnanec vykonáva dozor nad žiakmi pred vyučovaním, počas vyučovania, počas prestávok, v školskej jedálni, po vyučovaní, pri náhlej nevoľnosti alebo pri úraze a počas všetkých aktivít organizovaných školou alebo školským zariadením. Časové rozvrhnutie dozorov by malo zahŕňať celý čas, keď je škola v prevádzke.
- Poučenie o bezpečnosti: Riaditeľ alebo ním poverený pedagogický zamestnanec pred uskutočnením exkurzie, kurzu na ochranu života a zdravia, kurzu pohybových aktivít v prírode alebo školského výletu poučí účastníkov o bezpečnosti a ochrane zdravia. O poučení sa vyhotoví písomný záznam.
- Organizovanie aktivít: Pri organizovaní lyžiarskeho výcviku, plaveckého výcviku, školských výletov, exkurzií a škôl v prírode je potrebný informovaný súhlas zákonného zástupcu žiaka. Pred uskutočnením týchto aktivít zodpovedný učiteľ napíše záznam o organizácii a poučení o bezpečnosti a ochrane zdravia.
- Hygienické požiadavky: Zabezpečiť hygienicky nezávadné prostredie v priestoroch školy.
- Prevádzkový poriadok: Povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok zariadenia a predložiť ho na schválenie príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.
Hygienické požiadavky na materské školy
Z hygienického hľadiska legislatívne požiadavky na zariadenia pre deti a mládež, ku ktorým patria aj materské školy, upravuje § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona patria medzi zariadenia pre deti a mládež aj prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku.
Prečítajte si tiež: Tipy pre spokojných rodičov
Prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež musí plniť všetky povinnosti stanovené citovaným zákonom a požiadavky stanovené vykonávacími predpismi k tomuto zákonu - vyhláškou MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež a vyhláškou MZ SR č. 521/2007 Z. z.
V prípade zriadenia novej materskej školy je prevádzkovateľ zariadenia povinný požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o uvedenie priestorov do prevádzky (§ 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.) a o schválenie prevádzkového poriadku (§ 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.), ktorý je prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež povinný vypracovať podľa § 24 ods. 5 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.). Prevádzkovateľ zariadenia je ďalej povinný plniť aj požiadavky stanovené na prevádzku zariadení pre deti a mládež, ktoré podrobne upravuje vyhláška č. 527/2007 Z. z.
Umiestnenie a priestorové usporiadanie
Materské školy sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, chránenom pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia a prostredí chránenom pred negatívnymi výchovnými vplyvmi (§ 24 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z. z.). Vonkajšie priestory materskej školy musia mať vyčlenený nezastavaný pozemok na pobyt detí. Časť nezastavaného pozemku predškolského zariadenia musí tvoriť trávnatá plocha a na nezastavanom pozemku musí byť vyčlenená plocha na detské ihrisko (§ 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Detské pieskovisko nie je povinnou súčasťou vonkajších priestorov. Ak je zriadené, musí sa riadiť vyhláškou MZ SR č. 521/2007 Z.
Budova materskej školy musí spĺňať všeobecne platné stavebné podmienky pre objekty občianskej vybavenosti (účelová alebo adaptovaná z iných objektov). Priestorové usporiadanie a funkčné členenie vnútorných priestorov materskej školy musia umožňovať funkčnú nadväznosť jednotlivých priestorov a ich samostatnú prevádzku bez vzájomného rušenia. Priestorové usporiadanie a funkčné členenie priestorov musia umožňovať voľné hry detí, oddych, osobnú hygienu s otužovaním a telesné cvičenia (§ 3 ods. 1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
V materskej škole musí byť na jedno dieťa najmenej 3 m2 plochy miestnosti, do ktorej je započítaný aj nábytok. Na jedno ležadlo na spanie musí byť najmenej 1,7 m2. Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť najmenej 1,4 m2 plochy jedálne ((§ 3 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť a účinnosť rotavírusovej vakcíny
Vybavenie materskej školy
Vybavenie materskej školy musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psycho - somatického vývinu, telesným rozmerom a druhu zariadenia. Nábytok má byť stabilný, bez ostrých hrán s trvanlivou povrchovou úpravou. Výchovno-výučbové pomôcky a hračky majú byť vyhotovené zo zdravotne neškodných materiálov (§ 24 ods. 3 zák. č. 355/2007 Z. z.).
V umyvárňach materskej školy musia byť umývadlá inštalované k výške detí. Spoločná miešacia batéria musí byť umiestnená mimo dosahu detí. Detské záchodové misy musia byť navzájom oddelené ľahkými priečkami. (§ 5 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Dispozičné riešenie umyvární a počet záchodov upravuje osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. Ak sú v materskej škole umiestnené deti mladšie ako tri roky, jedno umývadlo musí byť najviac na 10 dojčiat a jedno umývadlo najviac na štyri batoľatá. V umyvárni musí byť vyčlenený priestor na nočníky najviac pre 10 detí (§ 5 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Šatne detí v materskej škole musia byť vybavené šatňovými skrinkami a lavičkami (§ 5 ods. 4 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
Zásobovanie vodou a vykurovanie
Materská škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja tak, aby zabezpečovala na jedno dieťa najmenej 60 l vody na jeden deň (§ 5 ods.1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Materská škola musí byť vykurovaná tak, aby bola zabezpečená teplota v herni a v spálni najmenej 22 °C a v umyvárni a záchode najmenej 23 °C (§ 5 ods.2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
Starostlivosť o pieskovisko
Ak je v materskej škole pieskovisko, prevádzkovateľ pieskoviska musí pieskovisko čistiť, prekopávať, prehrabávať a polievať vodou určenou na ľudskú spotrebu, alebo vodou na kúpanie najmenej raz za dva týždne v priebehu sezóny; o čistení a udržiavaní pieskoviska musí viesť záznamy. Sezónou sa rozumie obdobie od 1. marca do 30. novembra (vyhláška MZ SR č 521/2007 Z. z.).
Opatrenia proti prenosným ochoreniam
Jedným z opatrení proti prenosným ochoreniam, je dôsledné vykonávanie ranného zdravotného filtra. Ide o povinnosť prevádzkovateľa materskej školy zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia. Okrem toho musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom (§ 24 ods. 9 písm. a/ a b/ zák. č. 355/2007 Z. z.).
Prečítajte si tiež: Bezpečnostné pokyny pre chirurgickú odsávačku
Ďalším z opatrením proti prenosným ochoreniam je izolácia dieťaťa. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa (§ 24 ods. 9 písm. c/ zák. č. 355/2007 Z. z.).
Pobyt vonku a stravovanie
Pobyt detí vonku musí byť zabezpečený najmenej dve hodiny dopoludnia a dve hodiny odpoludnia (to v každom ročnom období). (§ 7 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
V materskej škole musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby - do školského stravovacieho zariadenia sa deťom individuálne nedonášala strava okrem detí, pri ktorých podľa posúdenia lekára všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast alebo lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore zdravotný stav žiaka alebo dieťaťa predškolského veku vyžaduje osobitné stravovanie. (§ 8 ods. 3 písm. b/ vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
Zjednodušenie technických podmienok pre zriaďovanie materských škôl
Technické podmienky na zriaďovanie nových materských škôl sa zjednodušia, čím sa vytvoria možnosti na zvýšenie počtu prijatých detí. Každoročne rodičia detí v predškolskom veku zápasia s problémami ako umiestniť svoje deti do materských škôl, ktorých kapacity často nestačia vyhovieť záujmu. Vyhláška upravuje technické požiadavky na materské škôlky, ktoré už nebudú musieť povinne disponovať vonkajším pozemkom, upravujú sa priestorové nároky na dieťa so zachovaním optimálneho hygienického štandardu. V zariadeniach pre deti do 6 rokov je na jedno dieťa stanovená plocha herne a spálne na 3 metre štvorcové. Na jedno ležadlo na spanie je vyčlenený priestor najmenej 1,7 metrov štvorcových. Vyhláška žiadnym spôsobom nemení maximálny počet detí v triede, ktorý stanovuje školský zákon a pohybuje sa od 18 do 21 detí na jednu triedu podľa veku detí. Minimálna teplota vo všetkých priestoroch je stanovená.
Aktuálna situácia a dôležitosť bezpečnosti v materských školách
Na jar môžu po dlhej dobe deti opäť navštevovať škôlky a všetci, hlavne zriaďovatelia, zamestnanci materských škôl a rodičia, si želajú, aby ich pobyt medzi ostatnými deťmi bol čo najbezpečnejší. Zabezpečenie ochrany zdravia a bezpečnosti žiakov a zamestnancov patrí medzi priority riaditeľa/ky škôlky. V súčasnej koronavírusovej dobe sa musí tejto oblasti venovať ešte pozornejšie a neustále sledovať aktuálnu situáciu.
Za bezpečnosť detí zodpovedajú po celú dobu výchovnej práce s deťmi pedagogickí pracovníci, a to od prevzatia detí od ich zástupcu alebo poverenej osoby až do doby odovzdania dieťaťa zástupcovi alebo ním poverenej osobe. V materských školách sú bežne všetci zamestnanci zvyknutí venovať veľkú pozornosť bezpečnosti malých detí, ktoré majú na starosti. Priestory školy sú vybudované tak, aby tam bola čo najmenšia príležitosť k zraneniu, ochoreniu či inej ujme.
Preventívne opatrenia v materských školách
Pri vstupe do budovy školy, v každej učebni, jedálni, na toaletách a v umyvárňach sú k dispozícii prostriedky na dezinfekciu rúk v nádobách s dávkovačom. Učiteľky dohliadajú na to, aby si deti v čo najkratšom čase po príchode do budovy dôkladne umyli ruky teplou vodou a mydlom z dávkovača, prípadne vykonali dezinfekciu rúk, a následne dodržiavali hygienu rúk po celú dobu svojho pobytu v škôlke.
Hygienickú čistotu vo vnútorných priestoroch škôlky pomôžu udržať vstupné čistiace rohože, najmä v miestach, kde deti prichádzajú z vonku, či už z ulice alebo zo záhrady, do šatní, alebo z umyvárne na chodbu a do učební. Veľmi dôležitým preventívnym faktorom je časté a intenzívne vetranie učební a ostatných využívaných priestorov školy, a to najlepšie oknami - čerstvým vzduchom.
Upratovanie a dezinfekcia hygienických zariadení prebieha niekoľkokrát za deň. Denne sa vykonáva aj dôkladné upratovanie všetkých miestností, v ktorých sa deti a zamestnanci školy pohybujú.
Z dôvodu minimalizácie šírenia vírusu vzduchom sa triedenie bielizne vykonáva vo vyčlenenej miestnosti. Škola používa vhodné transportné obaly, ktoré zabraňujú kontaminácii okolia nečistotami. Obaly musia byť vhodné na pranie alebo umývateľné a dezinfikovateľné, prípadne na jedno použitie. Použitú bielizeň (lôžkoviny, uteráky a pod.) škola skladuje v obaloch vo vyčlenenom priestore.
Úrazy v materských školách
Stopercentne všetkým úrazom v škôlke nezabránime, preto je dôležité vedieť, čo robiť, keď sa nejaký prihodí. Zo zákona vyplýva, že škôlka je povinná zabezpečiť bezpečnosť detí a evidovať každý úraz, ktorý sa stane pri výchove, vzdelávaní a súvisiacich činnostiach. Škôlka musí zabezpečiť poskytnutie prvej pomoci, prípadne privolanie záchrannej služby.
Zodpovednosť škôlky za úrazy žiakov je na rovnakom princípe ako zodpovednosť zamestnávateľa za pracovné úrazy. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, kedy sa neskúma, kto čo zavinil. Škôlka je zodpovedná za všetky úrazy, ktoré sa stanú počas celej doby pobytu dieťaťa v nej.
Školské úrazy a zodpovednosť
S bezpečnosťou a ochranou zdravia vo výchove a vzdelávaní veľmi úzko súvisí problematika školských úrazov. Školský úraz predstavuje širokú škálu udalostí od porezania prsta na papieri až po vážne úrazy s trvalými následkami na zdraví, prípadne smrteľnými následkami. Podrobnosti súvisiace so školskými úrazmi upravuje Metodické usmernenie republiky č. 4/2009-R z 11. februára 2009 k zavedeniu jednotného postupu škôl, školských zariadení a vysokých škôl pri vzniku registrovaného školského úrazu a pri evidencii nebezpečných udalostí (ďalej len „Metodické usmernenie č. 4/2009-R“).
Predmetné usmernenie obsahuje predovšetkým definíciu registrovaného školského úrazu, neregistrovaného školského úrazu, nebezpečnej udalosti a povinnosti školy pri zaznamenávaní a evidencii školských úrazov. V zmysle čl. 1 bod (1) Metodického usmernenia č. 4/2009-R je registrovaný školský úraz úraz, ktorý sa stal žiakovi počas výchovno-vzdelávacej činnosti alebo v priamej súvislosti s ňou, ak bol žiakovi poskytnutý lekársky ošetrenie a lekár stanovil dĺžku liečenia úrazu viac ako tri dni. Podľa čl. 3 bod (11) Metodického usmernenia č. 4/2009-R je nebezpečná udalosť udalosť, pri ktorej bola ohrozená bezpečnosť alebo zdravie žiaka alebo iných osôb, ale nedošlo k poškodeniu zdravia.
Z ustanovení čl. 3 bod (13) a čl. 4 bod (14) Metodického usmernenia č. 4/2009-R vyplýva povinnosť školy viesť evidenciu registrovaných školských úrazov a nebezpečných udalostí.
Následkom školského úrazu je poškodenie zdravia dieťaťa alebo žiaka, ktoré môže byť rôzneho charakteru. Poškodenie zdravia dieťaťa či žiaka môže mať za následok povinnosť školy nahradiť žiakovi ujmu na zdraví. Spolu s poškodením zdravia môžu byť pri školskom úraze poškodené aj veci rôznej materiálnej hodnoty, napr. značkové oblečenie, obuv, kalkulačka, mobilný telefón, športové potreby a pod. K poškodeniu vyššie uvedených predmetov však môže dôjsť aj bez toho, aby sa stal školský úraz, napr. poškodenie športového vybavenia alebo oblečenia na školskom výlete, prípadne poškodenie tabletu.
Pre konkrétnych zamestnancoch školy, ak opomenuli svoje povinnosti, môžu byť vo vzťahu k vyššie uvedeným okolnostiam vyvodené aj pracovnoprávne dôsledky, napr. upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, výpoveď z pracovného pomeru, prípadne odvolanie riaditeľa z funkcie. Vznik vyššie uvedených dôsledkov sa odvíja od viacerých okolností. Rozhodujúcou skutočnosťou je to, či škola, školské zariadenie alebo ich zamestnanci porušili svoje povinnosti stanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, prípadne v interných predpisoch.
Podľa § 144 ods. 1 písm. o) školského zákona má žiak právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví alebo majetku. V zmysle legislatívneho odkazu je osobitným predpisom zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. „Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu“ (pozn. autora: zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
V zmysle citovaného ustanovenia § 144 ods. 1 písm. o) školského zákona dieťaťu prípadne žiakovi prislúcha právo na náhradu škody. Vzhľadom k tomu, že školský zákon neobsahuje podrobnejšiu úpravu, na uvedenú náhradu škody sa vzťahuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Občiansky zákonník okrem iného stanovuje predpoklady, spôsob a rozsah náhrady škody. Na to, aby škole vznikla povinnosť nahradiť žiakovi škodu musia byť splnené podmienky podľa Občianskeho zákonníka.
Vyčíslenie škody na zdraví sa môže v niektorých prípadoch vyšplhať na vysoké sumy, ktoré môžu veľmi negatívne ovplyvniť rozpočet školy. Ani poistenie však nedokáže pokryť prípadné trestnoprávne následky. Trestnoprávne následky môžu vzniknúť pre riaditeľa, ako aj pre jednotlivých zamestnancov školy. Ide o situácie, kedy konanie zamestnancov školy, ktorí porušili svoje povinnosti pri výchove a vzdelávaní naplnilo znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedeného v Trestnom zákone. I keď v týchto prípadoch trestný zákon nepočíta s vysokou sankciou, netreba zabúdať na predpoklad bezúhonnosti stanovený v § 15 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odsúdenie konkrétneho zamestnanca môže mať za následok stratu predpokladu bezúhonnosti.