Pre zdravý psychický vývin, formovanie osobnosti a budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. To, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokov vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život. Cieľom tohto článku je preskúmať psychologické aspekty výchovy dieťaťa, pričom sa zameriame na úlohu rodičov, starých rodičov a ďalších osôb v živote dieťaťa.
Dôležitosť Rodiny v Ranom Detstve
Ak dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom. Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou. Najčastejšie je to osoba matky, ktorá je na dieťa emočne napojená a prístupná. Keďže rodičovská rola prináša na osobu matky a otca isté nové a nepoznané nároky, na ktoré rodičia nie sú niekedy dostatočne pripravení, často sa stáva, že práve v tomto období vznikajú prvé vážnejšie nezhody a konflikty medzi rodičmi. Sú často spôsobené tým, že matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa, a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diády matka - dieťa. Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej a nenahraditeľnej role a toho, aby pri mame svojho dieťaťa stáli, aby jej boli oporou, aby sa mala o koho oprieť a mala tak dosť síl starať sa o to dieťa.
Rola Otca vo Vývoji Dieťaťa
Vo vzťahu k dieťaťu je však rovnako dôležitá. Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa, rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Syn sa potrebuje s otcom identifikovať. Keď otec z nejakého dôvodu chýba, alebo keď o tom otcovi nemá chlapec vytvorený dobrý obraz, nemá sa s kým identifikovať a to spôsobuje jeho vnútornú neistotu. Pre dcéru je veľmi dôležité mať taktiež vzor otca.
Rozchod Rodičov a Jeho Vplyv na Dieťa
Ak sa rodina z nejakého dôvodu rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod zrelo spracovať a fungovať na rodičovskej rovine tak, aby všetky rozhodnutia robili v prospech a záujme dieťaťa. Hovorí sa, že deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. Ak má dieťa dobrý základ a je dobre „zakorenené“, má aj vybudovaný dobrý sebaobraz, dobrú sebahodnotu. Ak sa v puberte vyskytnú nejaké ťažkosti v správaní, napríklad útek z domu, striedanie partnerov, alkohol, nevhodná partia, sebapoškodzovanie a pod., tieto prejavy majú vždy korene v minulosti.
Puberta a Vytváranie Zodpovednosti
V období puberty, kedy už má mať dieťa krídla, je dôležité u dieťaťa vytvoriť pocit vlastnej zodpovednosti a slobody, nakoľko sa dieťa v rámci vývinu potrebuje prirodzene od rodičov odpútať. Nie je dobré brániť mu vo vzťahoch a v kontakte s rovesníkmi, medzi ktorými skúša svoje schopnosti, svoju sociálnu pozíciu, a medzi ktorými potrebuje svoju osobnosť rozvíjať a sociálne dozrievať.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Pohľad Dieťaťa na Rodičov a Situácie
Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojim, špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním. Keď mama na dieťa pravidelne nakričí, pretože je nahnevaná napr. kvôli udalostiam zo zamestnania, a dieťaťu to primerane nevysvetlí, pre dieťa sa tieto zážitky stanú emočne zaťažujúcimi a ľahko sa môže stať, že dôvod zlej maminej nálady si dieťaťa stiahne na seba. Dieťa musí vedieť, že dôvodom hnevu mamy nie je ono samotné.
Riešenie Konfliktov v Rodine
Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí. Potrebuje zažívať, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok, že konflikty sa dajú riešiť, že život sa môže vrátiť do starých koľají. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť. Dieťa sa učí, že keď je nejaký problém, že sa nerezignuje, neodchádza.
Úloha Starých Rodičov vo Výchove
Mnoho starých rodičov sa chce aktívne podieľať na výchove svojich vnúčat, a častokrát sú prvou voľbou pre rodičov, ak potrebujú pri starostlivosti o svoje deti pomoc. Podľa psychológa je preto dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali pri pomáhali, ale do nej nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov. Dôležitá je tiež medzi starými rodičmi a rodičmi otvorená komunikácia o ich vlastných možnostiach a očakávaniach.
Kompletná a Harmonická Rodina
Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa vytvára najvhodnejšie podmienky práve úplná harmonická rodina. Vzájomný vzťah rodičov a im dané špecifické roly zohrávajú nezastupiteľnú funkciu rodiča. Každý rodič túži vychovať samostatné, šťastné a nerozmaznané dieťa. Ako to však dosiahnuť? Spoliehať sa len na inštinkty väčšinou nestačí, dobré je poznať aj efektívne spôsoby.
Princípy Efektívneho Rodičovstva
Základné pravidlá, ktoré by mali rodičia pri výchove detí používať, zhrnul profesor psychológie na Temple University in Philadelphia Laurence Steinberg vo svojej knihe The Ten Basic Principles of Good Parenting. Tieto jednoduchú pravidlá pomáhajú rodičom na celom svete riešiť rôzne ťažké alebo neobvyklé situácie a hlavne zvyšujú rodičovské sebavedomie. Steinberg zistil, že základné princípy efektívneho rodičovstva sú jednoduché, univerzálne a vzťahujú sa na všetkých rodičov a deti.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
„Dobré rodičovstvo pomáha podporovať u detí empatiu, čestnosť, sebadôveru, sebaovládanie, láskavosť, spoluprácu a veselosť,“ hovorí Steinberg. Podporuje tiež intelektuálnu zvedavosť, motiváciu a túžbu dosiahnuť určité ciele. Pomáha chrániť deti pred rozvojom úzkosti, depresiou, poruchami príjmu potravy, antisociálnym správaním a konzumovaním alkoholu či drog. Profesor upozorňuje hlavne na to, že rodič musí mať výborný vzťah s dieťaťom. Ak existuje takýto vzťah, dieťa je ochotné rodiča počúvať.
„Ak nemáte dobrý vzťah so svojím dieťaťom, nebude vás počúvať. Ak máte dobrý vzťah, dieťa má tendenciu vám dôverovať, počúva vaše názory a súhlasí s nimi.
10 Základných Princípov Dobrého Rodičovstva
- Buďte vzorom: Z toho, čo sami robíte, sa dieťa naučí oveľa viac, než budete dlhé hodiny niečo vysvetľovať. Vaše deti vás neustále sledujú. Možno až tak veľmi nepočúvajú, čo hovoríte, ale neustále sledujú, čo robíte. Rodičia fungujú ako modely, ktoré je možné napodobňovať.
- Lásky nie je nikdy dosť: Laurence Steinberg upozorňuje na to, že tým, že dieťa veľmi muilujete, nikdy ho nerozmaznávate. Rodičia by sa nemali báť prejavovať svoje city. „Láska nie je to, čo by dieťa pokazilo.
- Buďte súčasťou života dieťaťa: Všímajte si, čo dieťa robí, čo ho najviac zaujíma a skúste niektoré činnosti robiť spolu s ním. Byť zapojeným rodičom si vyžaduje čas a je to ťažká práca. Často to znamená i prehodnotenie a nové usporiadanie hodnôt či priorít. Niekedy je to i obeta, že robíte práve to, čo chce robiť vaše dieťa a nerobíte to, čo chcete robiť vy. Nie je však nič krajšie ako to, keď dokážete byť pri dieťati fyzicky i psychicky, celou svojou dušou.
- Prispôsobujte svoju výchovu meniacim sa situáciám: Rodičia sa musia zmieriť s tým, že to, čo fungovalo na trojročné dieťa, nefunguje na desaťročné dieťa. Flexibilita je veľmi užitočný nástroj vo výchove. Najideálnejšie je snažiť sa dokonale spoznať svoje dieťa a výchovu prispôsobovať jeho reálnym možnostiam. Ak majú rodičia aspoň základné znalosti o rozdielnych možnostiach detí v rôznom veku, pomáha im to vytvárať si realistické očakávania, stanovovať jasné pravidlá a hranice, ktoré zamedzujú mnohým konfliktom a napätým situáciám v rodine, pretože zodpovedajú schopnostiam a možnostiam ich dieťaťa. Aj inteligencia zohráva svoju úlohu. Ak je šesťročné dieťa intelektuálne na úrovni štvorročného dieťaťa, tak rodič musí svoje očakávania prispôsobovať tejto úrovni. Niekedy však deti zase prekvapia opačným spôsobom. Často urobia i také veci, ktoré by nikto od nich nečakal. Berte túto skutočnosť na vedomie a podporujte dieťa v tom, v čom je výborné, ale nezabúdajte tiež na to, že citový vývoj nemusí postupovať rovnakým tempom ako vývoj intelektuálny. Aj keď šesťročné dieťa ráta príklady ako desaťročné, v citovej oblasti to môže predsa len byť šesťročné dieťa.
- Stanovte pravidlá: Laurence Steinberg v súvislosti s týmto upozorňuje na to, aby rodičia boli dôslední v dodržiavaní pravidiel. Nestačí ich len stanoviť, dôležité je aj kontrolovať ich doržiavanie. Treba byť dôslední odmalička. Nedá sa začať s pravidlami v neskoršom veku. Pravidlá nemá rado ani mnoho dospelých, ale pravda je taká, že bez nich by veľa vecí nefungovalo. Deťom je potrebné ich určiť čo najskôr, aby sa postupne učili sebadisciplíne. Hranice sú v tomto chaotickom svete pre dieťa viac ako potrebné. Naučia ho, ako vychádzať s ľuďmi vo svojom okolí, vážiť si svoje i cudzie zdravie a dajú dieťaťu pocit bezpečia. Dieťa, ktoré nepozná hranice a pravidlá, neuveriteľne komplikuje každodenný život celej rodiny. Ak chcete, aby dieťa určité pravidlá akceptovalo, musíte mať jasno v tom, čo vyžadujete hlavne vy.
- Veďte deti k samostatnosti: Povzbudzujte deti k tomu, aby čo najviac vecí robili samy a aby sa nebáli skúšať aj nové veci. Podľa profesora práve v tomto spočíva najlepšia príprava na reálny život. Pri výchove k samostatnosti využívajte túžbu dieťaťa po poznaní, jeho potrebu zamestnania, sklon k napodobňovaniu a jeho úsilie o samostatnosť. Preto každý rodič by mal malému dieťaťu dožičiť a umožniť čo najviac samostatnosti, aby všetko, na čo stačí a je schopné, vykonávalo samo. Zdrojom túžby po samostatnosti je zdravý pocit sebadôvery, presvedčenie dieťaťa, že to vie a jeho úsilie pokúsiť sa o to. Keď sa mu to podarí, ešte viac to zvýši jeho sebadôveru. Najmä každý nový výkon mu dodá odvahu a túžbu po samostatných činoch bez pomoci rodičov.
- Buďte dôslední: Nemeňte často pravidlá. Deti musia vedieť, čo majú očakávať a podľa čoho sa majú riadiť. Toto im pomáha v tom, že sa cítia menej zmätené. Laurence Steinberg hovorí, že mnohí rodičia majú problém práve s dôslednosťou a pravidlá menia každú chvíľu. „Ak sa vaše pravidlá menia zo dňa na deň nepredvídateľným spôsobom alebo ak ich presadzujete len občasne, nevhodné správanie dieťaťa je vaše vina a nie jeho,“ tvrdí profesor. Pravidlá môžu fungovať naozaj len v prípade, že sa dôsledne dodržiavajú. Reč je o rešpektujúcich, nie nezmyselných pravidlách, ktoré by rodič používal ako prostriedok vlastnej dominancie nad dieťaťom. Dôslednosť je následný nevyhnutný krok k pozitívnej zmene. V prípade dieťaťa a rodiča, je dôslednosť výhradne na rodičovi. Nemusí to byť príjemné, najmä zo začiatku.
- Vyhnite sa hnevu a fyzickým trestom: Laurence Steinberg upozorňuje rodičov, aby sa vyhli fyzickým trestom a veľkému hnevu. Odporúča, že najprv je potrebné upokojiť svoje vlastné emócie a potom vychovávať.
- Vysvetľujte svoje rozhodnutia: Keď sa dieťa pýta, prečo ste sa rozhodli konať určitým spôsobom, tak mu to vysvetlite.
- K deťom pristupujte s rešpektom: Ak chcete, aby vás deti rešpektovali, tak rešpektujte aj vy ich. Laurence Steinberg hovorí: „Mali by ste dať svojmu dieťaťu rovnaké zdvorilosti, aké by ste dali komukoľvek inému. Zdvorilo sa s ním porozprávajte. Rešpektujte jeho názor. Venujte pozornosť tomu, keď sa s vami rozpráva. S láskou sa k nemu pridajte. Pokúste sa ho potešiť, keď môžete. Je vaše, milujete ho nadovšetko, ale niekedy mu jednoducho nerozumiete. Zaujímalo nás, či existujú pravidlá, podľa ktorých sa dá v určitom veku hovoriť s dieťaťom.
Vývoj Dieťaťa od Narodenia po Pubertu
Obdobie Pred Narodením a Pôrod
Vzťah rodiča a dieťaťa začína vznikať ešte predtým, kým je dieťa počaté. Úplný začiatok dieťaťa sa odohráva v hlavách rodičov, predovšetkým v hlave mamičky, ktorá o dieťatku premýšľa. V priebehu tehotenstva potom veľmi záleží na tom, ako ho matka prežíva. Obdobie pôrodu je zásadný zážitok pre matku aj pre dieťa. Je veľmi dôležité, aby pôrod bol čo najprirodzenejší. Čím menej cudzorodých zásahov a čím viac zostáva dieťa v kontakte s mamou, tým lepšie. Navzdory všetkému je však príchod na svet obrovský stres. Mnoho mamičiek ešte nejakú dobu po pôrode vníma, že dieťa si nejakou abreakciou pôrod ešte spätne prežíva - plačom, úzkosťou, rôznymi zvukmi.
Prvé Týždne a Mesiace
Pokiaľ sa otec stavia k svojej role dobre už v dobe tehotenstva a medzi rodičmi existuje zdravá miera intimity, nemusí si pripadať ako piate koleso na voze ani vo chvíli, kedy je už dieťa na svete. V prvých týždňoch a mesiacoch otec funguje ako akási podpora. Ochraňuje a zabezpečuje rodinu. Počas prvých troch rokov sa utvára základ osobnosti. Je dôležité, aby medzi rodičmi a dieťaťom vznikla takzvaná bezpečná väzba. To znamená, že si dieťa zvykne, že mama a otec sú ľudia, ktorí ho vnímajú, ktorí ho milujú a majú radosť z toho, že je na svete. Ich reakcie sú dostatočne prívetivé a predvídateľné, dávajú mu síce nejaké hranice, ale aj pocit bezpečia. Takéto puto vznikne len tak, že rodičia s dieťaťom jednoducho sú.
Obdobie Vzdoru
Okolo druhého, tretieho roku prichádza tzv. obdobie vzdoru. Je to doba, kedy sa dieťa začne vnímať ako osobnosť a tiež sa objavia prvé, celkom jasne formulované zápory: nie, nechcem… Tam sa rodí jeho ja. Pre rodičov a kohokoľvek, kto je s dieťaťom v kontakte, je to veľmi náročné obdobie. Rodičia niekedy môžu reakcie detí v tomto veku vnímať ako kalkulovanie, ako zlomyseľnú provokáciu, ale to je nesprávne. V dvoch rokoch sú deti nenútené, nie sú schopné takýchto zložitých myšlienkových konštrukcií. To, že často neposlúchajú, vyplýva z toho, že si so svojimi emóciami zatiaľ nedokážu poradiť. Fyzické tresty nie sú potrebné. U dieťaťa, ktoré nemá nejakú problematickú povahu, sa dá všetko zvládať rozhovorom.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Otázky Telesnosti a Sexuality
Okolo tretieho roku sa deti väčšinou ponoria do otázok ľudskej telesnosti a sexuality, fascinujú ich rozdiely medzi pohlaviami a to, ako vlastne prichádzame na svet. Tieto otázky väčšinou vyplynú zo situácií - niekto zo škôlky bude mať napríklad bračeka, kamarátka mamy je tehotná… Téma obvykle naskočí sama a je skvelé, keď ju rodičia dokážu správne uchopiť. Hlavne by mali dať najavo, že majú radosť, že sa dieťa takto zvedavo pýta. Mali by sa zaujímať, ako to samé vníma - a ako si ty myslíš, že to je? V škôlkarskom veku sa deti vzájomne okukujú na toaletách, skúmajú rozdiely medzi maminkou a ockom. To je prvá príležitosť na to, aby sa rodičia začali týmto otázkam venovať. Pokiaľ má človek v dospelosti žiť uspokojivým sexuálnym životom, je predovšetkým potrebné, aby sa stotožnil sa so svojou rolou, s pohlavím. Dievčatá by mali nájsť modus, že sú spokojné s tým, že sú dievčatá, identifikujú sa s mamičkou. Pri chlapcoch je to rovnaké, len sa identifikujú s otcom. Je dôležité, aby fungovala otvorenosť v tom, že sa dieťa môže pýtať. Ale chce to informácie citlivo dávkovať, dieťa má právo všeličo sa dozvedieť, ale určite nie lekciu z biológie. Masturbácia vyplýva z prirodzeného dotýkania sa samého seba. Záleží na tom, kedy dieťa zistí, že práve tento dotyk je taký skvelý, zaujímavý a svojím spôsobom iný, ako keď sa dotýka napríklad ruky. Dotyky na intímnych miestach môžu niekedy objaviť už dvojročné deti. Rozhodne nie je potrebné kvôli tomu panikáriť.
Vstup do Školy
Vstup do základnej školy je pre každé dieťa veľmi dôležitý životný predel. Je to nastolenie pravidiel a povinností, čo je pre dieťa bez preháňania obrovská záťaž. Avšak pokiaľ je dieťa zdravé a jeho vývoj v poriadku, potom sa na školskú dochádzku teší, pretože má v sebe prirodzenú túžbu vzdelávať sa. Je fajn, pokiaľ sa pre prváčika podarí nájsť príma pani učiteľku, pokiaľ výučba aspoň v začiatkoch prebieha čiastočne hrou. Škola je pre deti ohromným zdrojom informácií, ktoré pochádzajú nielen od učiteľky, ale logicky aj od spolužiakov. Školáci začínajú viac rozoberať témy, ktoré dovtedy brali len ako prostý fakt a nad ktorými sa nepozastavovali.
Smrť a Rozvod
Vhodnou príležitosťou, kedy otvoriť tému smrti, je prvá konfrontácia s ňou. Keď napríklad dieťa nájde mŕtveho chrobáčika, mŕtveho vtáčika, prípadne sa v rodine hovorí o smrti, pretože zomrie babička, dedko… Nedá sa však chcieť od dieťaťa, aby porozumelo, že smrť rovná sa nenávratná strata či eventuálne (u veriacich rodín) vnímať pri smrti nejaký duchovný presah. Smrť jedného z rodičov je pre každé dieťa nesporne zložitý a tragický zážitok. Obaja rodičia sú pre školské dieťa veľmi dôležití, a keď jeden umrie, je potrebné o tom s dieťaťom hovoriť veľmi citlivo. Všeobecne platí, že musí cítiť lásku od tých, ktorí mu zostali, hlavne zo strany druhého rodiča. Rozpadá sa každé druhé manželstvo. Pre dieťa je to určite traumatická skúsenosť. Na druhej strane, pokiaľ manželstvo naozaj nefunguje, rodičia sa pred deťmi hádajú, v rodine dlhodobo prevažuje ovzdušie nesúladu a nepohody, je skutočne lepšie rozísť sa s vedomím, že síce prestávajú byť partnermi, ale neprestávajú byť rodičmi. Deti musia vedieť, že nestrácajú lásku mamy ani otca. To im bude veľkou oporou aj v ďalšom, pre nich nesmierne zložitom období, kedy si musia zvykať na nových partnerov rodičov. Pokiaľ dieťa viní nového partnera z rozvratu rodiny, potom je celkom logicky náročné nájsť k nemu pozitívny vzťah. Dôležité je, aký vzťah existuje medzi bývalými partnermi, ako spolu komunikujú. Nielen kvôli tomu, aby bolo dieťa ušetrené scén a hádok. Ale hlavne kvôli tomu, že keď napríklad na prechádzke s otcom nastane problém, bude mať neskôr aj mama možnosť ho pochopiť a napríklad (po debate s otcom) riešiť. Pokiaľ u rozvedených partnerov zostáva jasná priorita, aby boli dobrými rodičmi, nemusí byť rozvod pre dieťa taký drastický.
Puberta
Puberta je ohromný skok a medzník vo vývoji dieťaťa. Predškolský a raný školský vek označujeme ako latentné obdobie, v ktorom sexuálne pudy nie sú tou najdôležitejšou otázkou. Dominuje v ňom skôr hra, nácvik pravidiel a povinností, upevňovanie osobnosti. Ale potom sa dieťa dostane do puberty - a tam sa to začne! Pod hormonálnym tlakom sa prehodnocuje takmer všetko. Človek cieli k tomu, aby našiel sám seba, vedel si nájsť svoje miesto vo svete, medzi svojimi vrstovníkmi, aby fyzicky a mentálne dospel. K tomu logicky patria všetky revolty, emočné búrky, stavy neistoty, melanchólie či nestability. Tu je každá rada drahá. Avšak všeobecne platí, že zdravé sebavedomé dieťa, ktoré vie, čo má rado, ktoré má nejaké záujmy a aktívne sa im venuje, ktoré má rámcovo uspokojivý vzťah so svojimi rodičmi, súrodencami a je dobre ukotvené, k týmto lákadlám nemusí byť náchylné. Keď niečo z toho nefunguje, dieťa napríklad nemá dostatok aktivít a záujmov (ideálny je šport, hudba, maľovanie) a väčšinou len tak znudene vysedáva doma, je pravdepodobné, že sa k takýmto nahrádzajúcim aktivitám, ako sú alkohol, drogy či nevhodná spoločnosť, časom skutočne dopracuje. Rodičom sa v tejto fáze života dieťaťa nesmierne zúročí, pokiaľ svojho potomka dobre poznajú, majú spolu blízky, dôverný vzťah a sú spolu schopní komunikovať nielen o bežných záležitostiach, ale aj o tých menej príjemných, problematických či kontroverzných. Hoci sa môže zdať, že pubertálne dieťa o spoločnosť rodičov príliš nestojí, býva to niekedy presne naopak. Pokiaľ rodičia prídu na to, že ich dieťa experimentuje s určitými drogami, nemali by to bagatelizovať. Na tom, samozrejme, nie je nič pozitívne. Na druhej strane lákadlá vo forme cigariet, alkoholu alebo jointov sú v dospievaní strašne silné a je normálne, keď má puberťák chuť niečo z toho vyskúšať a „otestovať“ hranice. Dieťa, ktoré si do osemnástich ani „necuclo“ alkoholu, je tiež trochu zvláštne. Pokiaľ rodičia u svojho potomka napríklad objavia joint, v prvom rade by mali dať najavo, že o tom vedia, a mali by sa pokúsiť s dieťaťom pokiaľ možno rozumne prehovoriť. Emotívne scény nemajú efekt. Význam má zmapovať situáciu, snažiť sa porozumieť, pýtať sa prečo a hľadať riešenia a jeho alternatívy. Dospelé dieťa má veľkú potrebu žiť si svoj život po svojom, a je to tak v poriadku. Dobre zvládnuť obdobie, kedy sa dieťa od rodičov odpútava, je bezpochyby veľké umenie. Je dôležité vedieť v správnom momente dieťaťu otvoriť dvere, aby mohlo vyletieť, ale zároveň ich nechať otvorené, aby sa prípadne mohlo vracať. Toto opäť vyplýva z celoživotného vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom. Rodič musí vedieť, že je životným sprievodcom, nie vlastníkom svojho dieťaťa. Niektorí rodičia sú na svoje deti nezdravo fixovaní. Zabúdajú, že deti majú od rodičov dostávať základ pre to, aby mohli žiť svoj vlastný život, a to je život separovaný, samostatný, podľa ich predstáv, schopností, možností a zodpovednosti. Pokiaľ všetky predchádzajúce etapy prebehnú rámcovo uspokojujúco, malo by byť dieťa dostatočne zrelé, aby mohlo z rodičovského hniezda vyletieť a nejako si poradiť.