Alfonz Bednár patrí k významným postavám slovenskej literatúry 20. storočia. Jeho novela Kolíska, vydaná v roku 1956, je súčasťou zbierky Hodiny a minúty. Dielo sa zaoberá zložitou problematikou obdobia druhej svetovej vojny a povojnových rokov na Slovensku, pričom sa zameriava na psychológiu postáv a ich vnútorné prežívanie.
Alfonz Bednár: Inovátor slovenskej prózy
Alfonz Bednár (1914 - 1989) sa narodil v Neporadzi v okrese Trenčín. Po štúdiách jazykov pôsobil ako stredoškolský profesor, redaktor a dramaturg. Bednár patrí k prvým slovenským prozaikom, ktorí sa snažili zobraziť Slovenské národné povstanie bez idealizácie a schematického čierno-bieleho videnia. Vo svojich dielach sa venoval aj filmovej tvorbe, napríklad scenáru k filmu Slnko v sieti.
Bednárova tvorba sa vyznačuje novátorskými prístupmi k zobrazovaniu spoločenskej situácie po druhej svetovej vojne. Nebál sa narúšať socialistický realizmus, čím sa odlišoval od mnohých autorov tej doby. Vniesol svetlo aj do literárneho spracovania Slovenského národného povstania. Pri tvorbe románov vychádzal z presvedčenia, že človeka rozlične determinuje minulosť (Slovenské národné povstanie), a aj v povojnovej dobe ovplyvňuje jeho rozhodovanie a konanie. Jeho diela boli vtedajšou kritikou označované za „netriedne“ a „abstraktne humanistické“.
Kolíska: Pohľad do vnútra vojny a povojnového Československa
Novela Kolíska je literárny útvar epiky, konkrétne novela, ktorá sa vyznačuje majstrovskou kompozíciou. Autor v nej strieda rôzne časové roviny, pričom dej sa rozvíja retrospektívne - cez spomienky hlavných postáv. Celý dej novely je rámcovaný zvukom kolísky, ktorý tvorí osobitú kulisu.
Téma a idea diela
Témou novely je okupácia Slovenska nemeckými vojakmi a jej dopad na obyvateľov dediny Lieskov, kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50. rokoch. Bednár sa sústreďuje na psychológiu ľudí - ich myslenie, duševný stav, správanie, pocity, výčitky svedomia a spomienky. Autorovým zámerom nebolo zachytiť dramatické situácie počas tohto ťažkého obdobia, ale skôr sa ponoriť do vnútorného sveta postáv.
Prečítajte si tiež: Kolíska – dielo o neslobode od A. Bednára
Idea diela spočíva v kritickom zobrazení súdnych procesov v 50. rokoch a obdobia združstevňovania, kde boli ľudia nútení svedčiť tak, ako to vyžadoval súd. Dielo poukazuje na to, ako minulosť ovplyvňuje prítomnosť a ako sa ľudia vyrovnávajú s traumami vojny a povojnového obdobia.
Kompozícia a dej
Kompozične je novela rozdelená na tri hlavné časové roviny:
- Prítomnosť: Dej sa začína v roku 1952, kedy Zita Černeková počúva v rádiu prenos zo súdu obžalovaného Majerského. Hnevá sa na svojho muža Miša Černeka, pretože svedčil proti nemu.
- Minulosť (obdobie 1. ČSR): Zita so svojou matkou odchádzajú za prácou na veľkostatok v Radotíne. Stretne sa s Majerským, začnú sa stýkať, no neskôr ju vyženie aj s matkou. Nasleduje krátke manželstvo s Ragalom a neskôr svadba s Černekom.
- Minulosť (obdobie Slovenského národného povstania): Autor približuje situáciu partizánskej skupiny, ktorej veliteľom bol Černek. Skrývajú sa v bunkri ukrytom v horách. Zita musí čeliť krutému správaniu nemeckých vojakov.
Dej sa rozvíja retrospektívne, cez spomienky hlavných postáv. Zita Černeková počúva v rádiu priamy prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin muž Mišo Černek. Zita si začína spomínať na rok 1945. Lieskov, dedinu, v ktorej žila, obsadili Nemci. Kontrolovali ju, pálili domy, ženy, deti, ľudia sa navzájom udávali… Nemci hľadali ukrytých partizánov. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej urobil v minulosti a z toho, že teraz ohrozuje svojou prítomnosťou ju aj jej dieťa.
Postavy a ich charakteristika
- Zita Černeková (Furková za slobodna): Hlavná postava novely. Mladá, pekná a chudobná žena, ktorá prežíva ťažké životné skúšky. Pracovala na veľkostatku v Radotíne, kde sa zamilovala do Majerského. Po sklamaní a strate dieťaťa sa vydala za Černeka. Počas SNP musí čeliť krutosti nemeckých vojakov a neskôr sa vyrovnáva so svedectvom svojho muža proti Majerskému.
- Mišo Černek: Zitin manžel, veliteľ partizánskej skupiny. Starostlivý, ale zároveň pomstychtivý a tvrdý muž. Bál sa o ženu a o dieťa.
- Jozef Majerský: Štíhly, vysoký muž, ktorý pracoval ako šafár na veľkostatku v Radotíne. Vypočítavý a sebecký, myslí len na seba. Svojho času mal pomer so Zitou a neskôr ju udal. Počas SNP sa ukrýva u Zity pred Nemcami.
- Ján Ragala: So zámerom vyhrať stávku s Majerským sa začne stýkať so Zitou. Mal ju veľmi rád, aj napriek tomu, že sa mu mládenci smiali a hovorili mu, že sa ešte stále stretáva s Majerským. V štyridsiatom roku na veľkostatku pri Kolíne si zobral Zitu za ženu, no nebolo to šťastné manželstvo. Rozišli sa krátko po svadbe, Jano ju zvykol biť a kričať na ňu. Pridal sa k zlodejskej skupine, ktorá okrádala ľudí.
- Nemci: V novele sú zobrazení ako krutí a nemilosrdní okupanti. Zapaľujú domy, vraždia civilistov a ponižujú Zitu. V kontraste s ich krutosťou je však naznačená aj ich sentimentálnosť a spomienky na detstvo.
Jazyk a štýl
Bednár vo svojom diele používa rôzne jazykové prostriedky, ktoré prispievajú k autenticite a plastickosti zobrazenia. V novele sa objavujú francúzske a nemecké výrazy, slang a hovorový jazyk. Autor využíva rozprávací a opisný slohový postup, dialógy a vnútorné monológy, ktoré umožňujú čitateľovi preniknúť do psychiky postáv.
Symbolika kolísky
Kolíska v novele predstavuje významný symbol, ktorý má viacero vrstiev interpretácie. Na jednej strane symbolizuje domov, rodinu a materstvo. Na druhej strane, jej monotónny zvuk pripomína vojnu a utrpenie. Pre nemeckého veliteľa Obmanna zvuk kolísky evokuje spomienky na detstvo a domov, čo kontrastuje s jeho krutým správaním.
Prečítajte si tiež: Alfonz Bednár: Kolíska
Prečítajte si tiež: Kolíska: Psychologická sonda do vojny