Josef Švejcar, významný český pediater, sa zaslúžil o rozvoj pediatrie nielen v Česku, ale aj na Slovensku. Jeho rozsiahly záber v medicíne a pedagogická činnosť zanechali hlbokú stopu v zdravotníctve oboch krajín.
Životná púť a štúdium
Josef Švejcar sa narodil 20. mája 1907 v Prahe. V roku 1921 získal titul na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave. Už počas štúdia sa aktívne zapájal ako pomocná vedecká sila. Po promócii pôsobil ako klinický asistent na detskej klinike v Bratislave až do 30. rokov 20. storočia. V slovenskej metropole habilitoval z detského lekárstva na docenta.
Pôsobenie v Prahe a pedagogická činnosť
V roku 1930 nasledoval profesora Jiřího Brdlíka na 1. detskú kliniku Univerzity Karlovej v Prahe. Spoločne vytvorili učebnicu Stručná terapia detských chorôb pre lekárov a medikov. V roku 1932 bol vymenovaný za profesora. Počas nacistickej okupácie bol zbavený vedenia kliniky, no venoval sa vzdelávaniu sociálnych pracovníčok, pôrodných asistentiek, detských asistentiek a liečebných telocvikárov. Po oslobodení v roku 1945 zmodernizoval 1. detskú kliniku Univerzity Karlovej. V roku 1967 prešiel na ním vybudovanú pediatrickú katedru Ústavu pre doškoľovanie lekárov a farmaceutov v Prahe, kde pôsobil až do odchodu na dôchodok.
Prínos pre Slovensko
Švejcarovo pôsobenie nebolo obmedzené len na Česko. Jeho práca v Bratislave mala výrazný dopad na zdravotnú starostlivosť o deti na Slovensku. Zaslúžil sa o vybudovanie šiestich detských kliník, detských ozdravovní, ústavu pre liečbu tuberkulózy detí a moderného pavilónu pre dojčatá.
Odborný záber a publikácie
Švejcarov lekársky, vedecký a životný záujem obsiahol takmer všetky odbory detského lekárstva. Okrem toho sa venoval alergiám, imunológii, infekciám a chronickým ochoreniam, detskej biológii a jej súvislosti s matkou. Bol presvedčený o tom, že osoba matky je pre dieťa absolútnou hodnotou.
Prečítajte si tiež: Spoločenské zmeny na Slovensku
Jeho najznámejšou publikáciou je Starostlivosť o dieťa, ktorá sa stala pomocníkom pre niekoľko generácií rodičov v celom Československu. Bol autorom alebo spoluautorom 320 publikácií, vydaných doma i v zahraničí.
Ocenenia a uznanie
Profesora Švejcara si vážili nielen v Československu, ale aj v zahraničí. Bol čestným členom významných vedeckých spoločností, vrátane American Academy of Pediatrics. Získal viacero čestných doktorátov a Cenu Jana Evangelisty Purkyně. V septembri 1997 mu bol in memoriam udelený Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o slovenskú pediatriu a šírenie dobrého mena Slovenska.
Filmový portrét
Na sklonku života sa objavil v dokumente Času je málo a voda stúpa (1997), ktorý zostavil Ivo Brachtl z rozhovorov hudobníka a filmára Dezidera Ursínyho s rôznymi osobnosťami na témy dôstojnosti, trestu smrti, svedomia, eutanázie, slobody, interrupcií, utrpenia, samovraždy, smrti a lásky.
Dedičstvo Josefa Švejcara
Josef Švejcar zomrel 30. januára 1997 v Prahe vo veku 99 rokov. Jeho odkaz v podobe rozsiahleho vedeckého diela, pedagogickej činnosti a priekopníckej práce v oblasti pediatrie zostáva inšpiráciou pre ďalšie generácie lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Jeho prínos pre rozvoj detského lekárstva v Česku a na Slovensku je nezmazateľný.
Dodatky: Súvislosti v kontexte doby
Pre lepšie pochopenie Švejcarovho diela je dôležité zasadiť jeho život a prácu do historického kontextu. Jeho štúdium a prvé pôsobenie v Bratislave prebiehalo v období formovania Československej republiky, kedy sa budovali nové inštitúcie a systémy, vrátane zdravotníctva. Neskôr, počas nacistickej okupácie, čelil perzekúcii, ale napriek tomu sa aktívne venoval vzdelávaniu zdravotníckeho personálu. Po vojne sa podieľal na obnove a modernizácii zdravotníckych zariadení.
Prečítajte si tiež: Detská diéta a zdravie
Paralely so súčasnosťou: Výzvy a inšpirácie
Aj v súčasnosti čelí pediatria novým výzvam, ako sú napríklad rastúci výskyt alergií, obezity detí a psychických problémov. Švejcarov komplexný prístup k detskému zdraviu, ktorý zohľadňoval biologické, psychologické a sociálne aspekty, môže byť inšpiráciou pre hľadanie efektívnych riešení týchto problémov. Jeho dôraz na význam matky pre vývoj dieťaťa zostáva aj naďalej aktuálny.
Správa Wetzlera a Vrbu: Svedectvo o hrôzach holokaustu
V kontexte historických udalostí je dôležité spomenúť aj tzv. Správu Wetzlera a Vrbu, ktorá priniesla detailné informácie o fungovaní koncentračného tábora v Osvienčime a masovom vyvražďovaní Židov. Alfréd Wetzler a Walter Rosenberg (neskôr známy ako Rudolf Vrba) utiekli z tábora smrti v apríli 1944 a v Žiline podali svedectvo o tom, čo sa v Osvienčime deje. Ich správa bola preložená do viacerých jazykov a distribuovaná západným mocnostiam, aby sa zabránilo ďalším deportáciám. Správa obsahovala nákresy táborov, krematórií, odhady počtu obetí a ďalšie dôležité informácie.
Prečítajte si tiež: Indikácie Nutrikonu