Očkovanie patrí medzi najvýznamnejšie medicínske objavy, ktoré zachránili nespočetné množstvo ľudských životov. Spolu s prístupom k čistej pitnej vode, očkovanie výrazne prispelo k zlepšeniu verejného zdravia a predĺženiu priemernej dĺžky života. Na Slovensku sa vďaka očkovaniu nielen zachránili tisíce životov, ale aj ušetrili značné finančné prostriedky, keďže prevencia je vždy efektívnejšia a lacnejšia ako samotná liečba. V prípade detí je potrebné zohľadniť aj náklady spojené s absenciou rodičov v práci, ktorí sa o choré deti starajú. Podľa údajov hlavnej odborníčky MZ SR pre epidemiológiu, profesorky Henriety Hudečkovej, predstavuje ročná finančná úspora dosiahnutá povinným očkovaním na Slovensku 18,3 milióna eur.
Začiatky očkovania na Slovensku
Prvé očkovania na území Slovenska zaviedla Mária Terézia, ktorú k tomuto kroku motivovala aj osobná tragédia, keď kvôli pravým kiahňam prišla o tri zo svojich šestnástich detí. Išlo práve o očkovanie proti pravým kiahňam. Toto očkovanie bolo neskôr, v roku 1919, uzákonené ako povinné aj v Československu po jeho vzniku. Posledný prípad pravých kiahní bol na Slovensku zaznamenaný v roku 1924. Mumps pribudol medzi povinné očkovania až v roku 1987.
Úspechy očkovania v Československu
Očkovanie proti detskej obrne bolo v Československu mimoriadne úspešné. Od roku 1960 až do roku 2005 sa živá, oslabená vakcína podávala deťom na lyžičke. Očkovacie kampane prebiehali dvakrát ročne, pričom v priebehu jedného týždňa boli zaočkované všetky deti v určenom veku. Ešte pred zavedením očkovania "na lyžičku" sa v roku 1957 podarilo v priebehu desiatich dní zaočkovať neživou vakcínou všetky deti do siedmich rokov. Vďaka tomu ochorenie, ktoré dodnes trápi deti v niektorých rozvojových krajinách, z Československa vymizlo. Detská obrna je závažné ochorenie, ktoré postihuje nervovú sústavu a môže viesť k trvalým následkom, ako je ochrnutie dolných končatín.
Eradikácia pravých kiahní
Pravé kiahne sú jediným ochorením, ktoré sa celosvetovo podarilo vykynožiť vďaka očkovaniu. V roku 1980 sa prestalo proti nim očkovať. Významnú úlohu v tomto procese zohrali slovenskí a českí epidemiológovia. Profesor MUDr. Karel Raška, český epidemiológ, ktorý v 60. rokoch pôsobil vo Svetovej zdravotníckej organizácii (SZO) v Ženeve, vypracoval novú koncepciu, ktorá viedla k likvidácii pravých kiahní. Na programe sa zúčastnilo šesť slovenských a štrnásť českých epidemiológov. Metodika profesora Rašku spočívala v aktívnom vyhľadávaní posledných prípadov pravých kiahní aj v tých najodľahlejších častiach sveta. Keďže išlo o výlučne ľudskú nákazu, zaočkovaním všetkých osôb v okruhu jednej míle od chorého sa zabránilo ďalšiemu šíreniu vírusu. Táto metóda bola úspešnejšia ako dovtedy používané plošné očkovanie, pri ktorom sa aj napriek vysokej, 90-percentnej zaočkovanosti objavovali ohniská nákazy.
Katarína II. a jej podpora očkovania
Ruská cárovná Katarína II. Veľká zohrala významnú úlohu v propagácii očkovania proti kiahňam. V liste datovanom 20. apríla 1787, adresovanom grófovi Piotrovi Rumjancevovi, zdôraznila potrebu zavedenia očkovania proti kiahňam pre všetkých, najmä pre obyčajných ľudí. V liste uviedla podrobnosti o tom, ako sprístupniť očkovanie širokej verejnosti, vrátane zriadenia dočasného ubytovania v kláštoroch pre tých, ktorí po očkovaní ochorejú.
Prečítajte si tiež: Diéta Kataríny Cséfalvayovej
Katarína II., ktorá sa sama bála úmrtia na kiahne, si nechala pozvať lekára z Anglicka, aby ju zaočkoval. Po tom, čo v roku 1774 zomrel na kiahne francúzsky kráľ Ľudovít XV., Katarína II. vyhlásila, že zomrieť na túto chorobu v osvietenskom 18. storočí je "barbarstvo". Cárovná zorganizovala rozsiahlu propagandistickú kampaň, aby motivovala svojich poddaných k očkovaniu proti kiahňam, ktoré v tej dobe decimovali obyvateľstvo v celej Európe. Hoci Katarína II. podporovala očkovanie, nenariadila povinnú vakcináciu, pretože vedela, že by to vyvolalo odpor ruského ľudu.
Opičie kiahne v súčasnosti
V súčasnosti sa svet stretáva s novou výzvou v podobe opičích kiahní. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaznamenala šírenie nákazy začiatkom mája. Opičie kiahne sú vírusové ochorenie, ktoré sa prenáša zo zvierat na ľudí, ale aj medzi ľuďmi. Prvý prípad opičích kiahní bol zaznamenaný aj na Slovensku.
Opičie kiahne sa prenášajú hlavne pri veľmi intímnom priamom bezprostrednom kontakte, najčastejšie pri pohlavnom styku. Medzi príznaky patria celková slabosť, bolesti hlavy, horúčka a vyrážky na koži. Hoci opičie kiahne nie sú tak ľahko prenosné ako koronavírus, je dôležité dodržiavať hygienické opatrenia a vyhýbať sa kontaktu s osobami, u ktorých existuje riziko nákazy. Proti opičím kiahňam existujú vakcíny, ktoré sa vyvíjali proti pravým kiahňam. Očkovanie sa odporúča najmä pre blízke kontakty nakazených osôb.
Odpor k očkovaniu v histórii
Napriek nesporným úspechom očkovania sa v histórii vždy vyskytoval odpor voči tejto metóde prevencie. Už v 18. storočí, keď Edward Jenner vyvinul prvú vakcínu proti pravým kiahňam, sa objavili hlasy kritizujúce očkovanie. Medzi argumenty odporcov patrilo tvrdenie, že očkovanie je protikresťanské, pretože pochádza zo zvieraťa, alebo že porušuje osobnú slobodu.
V 19. storočí, keď sa očkovanie stalo povinným, odpor voči nemu ešte zosilnel. Rodičia požadovali právo na kontrolu zdravia svojich detí a organizovali protesty proti očkovaniu. Medzi argumenty odmietačov patrili tvrdenia, že vakcíny spôsobujú choroby, že lekári sú motivovaní iba ziskom, a že existujú alternatívne spôsoby liečby, ako bylinkárstvo a homeopatia.
Prečítajte si tiež: MUDr. Rašlová: Hodnotenia pacientiek
Antivaxerské hnutia silneli aj vďaka podpore známych osobností, ako bol napríklad dramatik George Bernard Shaw. Odmietanie očkovania sa vyskytovalo aj medzi lekármi, ktorí tvrdili, že choroby nie sú až také nebezpečné a že vakcíny sú škodlivejšie ako samotné choroby.
Napriek odporu sa vakcína proti kiahňam ukázala ako jeden z najväčších vynálezov ľudstva, vďaka ktorému bolo toto ochorenie v roku 1979 vyhubené.
Súčasné antivaxerské hnutia
Aj v súčasnosti existujú antivaxerské hnutia, ktoré spochybňujú účinnosť a bezpečnosť vakcín. Najväčší antivaxerský boom nastal v roku 1998, keď doktor Andrew Wakefield publikoval štúdiu, ktorá spájala očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole s autizmom. Táto štúdia bola neskôr stiahnutá a doktor Wakefield stratil svoju licenciu, pretože sa ukázalo, že sfalšoval dáta.
Napriek tomu sa dodnes nepodarilo úplne vyvrátiť tvrdenie o spojitosti medzi očkovaním a autizmom. Rodičia detí s autizmom sa často snažia nájsť vinníka, ktorý by niesol zodpovednosť za ich utrpenie, a očkovanie sa stáva terčom kritiky. Konšpiračné teórie sa tešia veľkej obľube, čo má za následok, že sa niektoré ochorenia, proti ktorým sa očkuje, znova rozširujú.
Povinné očkovanie a právo na odškodnenie
V záujme ochrany verejného zdravia a ekonomiky štátu môže vláda Slovenskej republiky pristúpiť k zavedeniu povinnej vakcinácie vybraných skupín obyvateľstva. Povinné očkovanie je však zásahom do telesnej integrity človeka a do jeho súkromného života. Úlohou štátu je zabezpečiť optimálnu rovnováhu medzi ochranou verejného zdravia a právami dotknutých osôb.
Prečítajte si tiež: Lokálnosť v strave: Názor K. Nádaskej
V prípade, že v súvislosti s povinným očkovaním vznikne škoda či iná ujma, má dotknutá osoba právo na jej náhradu. Právny poriadok Slovenskej republiky zatiaľ neobsahuje osobitný právny predpis, ktorý by upravoval podmienky náhrady takejto ujmy. Náhradu ujmy si môže dotknutá osoba uplatniť voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý očkovanie vykonal, a to podľa ustanovení Občianskeho zákonníka či zákona č. 437/2004 Z. z.
Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že možnosť domôcť sa spravodlivej kompenzácie je súčasťou posudzovania primeranosti úpravy povinného očkovania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Česká republika už prijala zákon č. 116/2020 Sb., ktorý upravuje podmienky, za splnenia ktorých štát, namiesto poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, dotknutým osobám nahradí ujmu spôsobenú povinným očkovaním.