Motorický vývin dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky. Prvý rok života je z tohto hľadiska zásadný. Tempo, akým dieťa dosahuje jednotlivé míľniky, je však veľmi individuálne. Hoci existujú tabuľky motorického vývinu, je dôležité pamätať na to, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí týchto míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo a vyniká v inej oblasti. Tento článok sa zameriava na problematiku zležanej hlavičky u novorodencov a ponúka praktické rady a cviky, ktoré môžu pomôcť pri jej vyrovnávaní.
Motorický vývin dieťaťa a jeho odchýlky
Pohyb je základným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek. Sledovanie motorického vývinu preto slúži aj na prípadnú diagnostiku neurologických porúch. Hodnotenie motorického vývinu by mal vykonávať odborník, najčastejšie pediater na preventívnych prehliadkach. Avšak, aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť, predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času.
V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napríklad predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Čo sleduje pediater na preventívnej prehliadke?
Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu (hmotnosti, dĺžky tela, obvodu hlavy, veľkosti a tvaru veľké fontanely), vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík, atď.
Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy (napr. trakčný test - lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky, toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra).
Prečítajte si tiež: Nájdenie pokoja po strate dieťaťa
Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi).
Zležaná hlavička: Príčiny a riešenia
Zležaná hlavička, odborne nazývaná aj pozičná plagiocefália, je bežný stav u novorodencov, ktorý vzniká v dôsledku dlhodobého tlaku na jednu stranu hlavičky. Lebka novorodenca je mäkká a tvárna, čo umožňuje prechod pôrodnými cestami, no zároveň ju robí náchylnou na deformácie.
Príčiny zležanej hlavičky
- Poloha spánku: Najčastejšou príčinou je preferovanie jednej polohy pri spánku, najmä polohy na chrbte, ktorá je odporúčaná ako prevencia syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS).
- Poloha v maternici: Obmedzený priestor v maternici môže spôsobiť tlak na hlavičku dieťaťa, čo vedie k jej deformácii ešte pred narodením.
- Torticollis: Ide o stav, kedy sú krčné svaly dieťaťa skrátené alebo stiahnuté, čo obmedzuje pohyb hlavy a spôsobuje preferovanie jednej strany.
- Nedostatok času na brušku: Nedostatok času stráveného na brušku, kedy dieťa aktívne dvíha a otáča hlavičku, môže prispieť k zležaniu hlavičky.
Ako predchádzať a riešiť zležanú hlavičku
- Polohovanie: Pravidelné striedanie polohy hlavičky pri spánku je kľúčové. Ak dieťa preferuje otáčanie hlavičky na jednu stranu, skúste zmeniť orientáciu postieľky v miestnosti, aby ho zaujímali podnety z druhej strany.
- Čas na brušku: Dávajte dieťa pravidelne na bruško, keď je bdelé a pod dohľadom. Táto poloha posilňuje krčné a chrbtové svaly a znižuje tlak na záhlavie. Zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne.
- Nosenie: Noste dieťa v rôznych polohách, aby ste znížili tlak na jednu stranu hlavičky. Vhodné je nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka.
- Cviky: Jemné cviky na uvoľnenie krčných svalov môžu pomôcť pri torticollis a zlepšiť rozsah pohybu hlavy. Jemne brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu. K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku, ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke.
- Konzultácia s odborníkom: Ak si všimnete zležanú hlavičku, konzultujte svojho pediatra alebo fyzioterapeuta. Odborník môže posúdiť závažnosť stavu a odporučiť vhodné terapeutické postupy.
- Remodelačná kraniálna ortéza: Od 4 mesiacov veku je možné dieťatku zhotoviť takzvanú remodelačnú kraniálnu ortézu. Je to špeciálna prilba, ktorá je vyhotovená na mieru presne podľa hlavičky dieťatka a zabezpečuje korekciu deformity do správneho tvaru. Prilba je priliehavá v mieste, kde je hlavička vyklenutá a naopak voľná tam, kde je hlavička sploštená. Efekt takejto ortézy sa však prejaví iba ak je nosená správne. Dieťatko musí prilbu nosiť 23 hodín denne. U detí do veku 12 mesiacov je najrýchlejší rast hlavičky a deformita sa tak pomerne rýchlo upravuje, liečba trvá štandardne 4 až 6 mesiacov. Po dovŕšení 18. mesiaca veku už liečba remodelačnou ortézou nie je vhodná, keďže rast hlavičky sa výrazne spomaľuje a efekt nie je dostatočný.
Cviky na podporu správneho držania hlavičky
- Pasenie koníkov: Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško. Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke.
- Motivácia k otáčaniu hlavičky: Prihovárame sa raz z jednej raz z druhej strany. Cez den ju davame lazat tak, ze ked sa chce otocit za svetlom, tak sa musi otocit raz na jdnu a raz na druhu stranu.
- Používanie hračiek: Používajte hračky, ktoré dieťa motivujú k otáčaniu hlavičky na obe strany.
Čo robiť, ak má dieťa zležanú hlavičku?
Ak zistíte, že vaše dieťa má zležanú hlavičku, je dôležité:
- Konzultovať s pediatrom: Pediater vylúči iné príčiny deformity hlavičky, ako je napríklad kraniostenóza (predčasný zrast lebečných švov).
- Dodržiavať polohovacie odporúčania: Striedajte polohu hlavičky pri spánku, dávajte dieťa pravidelne na bruško a noste ho v rôznych polohách.
- Cvičiť: Jemné cviky na uvoľnenie krčných svalov môžu pomôcť pri torticollis a zlepšiť rozsah pohybu hlavy.
- Zvážiť kraniálnu ortézu: Ak je deformita hlavičky výrazná a polohovanie a cvičenie nepomáhajú, pediater môže odporučiť kraniálnu ortézu.
Kraniostenóza vs. Zležaná hlavička
Je dôležité rozlišovať medzi zležanou hlavičkou a kraniostenózou. Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa. Na rozdiel od zležanej hlavičky, pri kraniostenóze je deformita hlavičky viditeľná niekedy už po narodení, alebo sa prejaví väčšinou v prvých týždňoch až mesiacoch života. V prípade zležanej hlavičky má dieťatko pri narodení hlavičku úplne normálnu a postupne sa nesprávnym polohovaním vytvára deformita. Poznáme však niekoľko príznakov, ktoré nám pomôžu určiť, či je deformita práve dôsledkom zlého polohovania bábätka. Napomôcť môže napríklad prítomnosť alebo neprítomnosť zhrubnutého šva, ktorý je hmatný pri kraniostenóze.
V prípade kraniostenózy je liečba výhradne chirurgická. Použitie remodelačnej ortézy u pacientov s kraniostenózou nie je vhodné.
Prečítajte si tiež: Príčiny a prejavy horúčky u detí
Ako podporiť motorický vývin dieťaťa?
Okrem riešenia problémov so zležanou hlavičkou je dôležité celkovo podporovať motorický vývin dieťaťa.
Čomu sa vyvarovať
- Nevhodné pomôcky: Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu.
- Nevhodná manipulácia: Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť.
- Pasívny sed: V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.
- Balenie na široko preventívne: Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.
Ako správne podporovať motorický vývin
- Správna manipulácia: Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu.
- Motivácia a hra: Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom.
- Nechať dieťaťu priestor: Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.
- Pasenie koníkov: Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško.
Jednotlivé fázy motorického vývinu
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
Prvé vzpriamenie
Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieta sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné lažať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť je len orientačný. Ako už bolo spomenuté, odchýlky okolo 1,5 mesiaca sú bežné. Dôležité je, aby to dieťa zvládlo. Pretože, ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti. Nebude napríklad schopné dosahovať hračky. Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice.
Druhé vzpriamenie
Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamenia (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly. Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, štekliť ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu. Tiež je možné bábätko dať na veľkú loptu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet, dieťa držíme za bedrá a loptou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vziať. Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku. Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, mal by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.
Otáčanie z chrbta na bruško
Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Častou chybou je pretáčanie švihom a so šíjou smerujúcou do záklonu. Je to preťažením šijových svalov. Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly. Pritiahnutím kolienok hore a následným pretočením sa do boku na bruško. Dôležité je, aby dieťa tento míľnik zvládlo na obe strany. Pretáčanie sa z chrbta cez bok a lakeť opretý pozdĺž hrudníka na bruško je možné dieťatku ukázať tak, že mu v polohe na boku jemne zatlačíme na kolienko pokrčenej nožičky. Môžeme s ním aj váľať sudy na nepreferované stranu. Dojčatá možno položiť na veľký loptu, držať ju za panvu a pohupovať s ním do strán - nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane.
Prečítajte si tiež: Kedy a ako tvarovať hlavičku bábätka?
Pivotácia
Dieťa na brušku trávi stále viac času. Správnymi podnetmi sa u neho vyvíja snaha o pohyb. Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to bohym, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny. Je dôležité, aby to dokázalo robiť na obe strany. Z pivotácie často následne vzniká tzv. šikmý sed. A až neskôr sa objavuje priamy sed, ktorý dieťa dosiahne až keď budú jeho svaly natoľko silné, že udržia telíčko v priamom sede, čo je vrcholná zručnosť v 9. mesiaci.
Štvornožkovanie
Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité. Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované. To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha. Chrbát dieťaťa musí byť rovný, ramená sú priamo nad zápästím a kolená priamo pod bedrami. Ak má dieťa pri štvornožkovaní chrbátik prehnutý, zanmená to, že jeho brušné svaly sú oslabené a je potrebné ich posilniť.
Ak máme doma klzké podlahy (laminátovou, linoleum), položíme na zem väčší kusový koberec alebo bábätku dáme na kolienka návleky či pančuchy s protišmykovou úpravou v oblasti kolienok (je možné kúpiť aj protišmykový sprej a upraviť tak akékoľvek oblečenie, ktoré už vlastníme). Pre podporu lozenia možno dieťatko položiť cez svoje natiahnuté nohy alebo overball, držať ho za bedrá a hojdať s ním pomaly dopredu a dozadu tak, aby sa striedavo dotýkalo podložky ručičkami a nožičkami. Môžeme na zem poukladať rôzne nižšie prekážky (vankúše, zrolované deky, matrac, prahy, naše nohy a pod.). S dieťatkom možno cvičiť tzv. fúrik. Bábätko môže liezť aj len po kolienkach, učí sa tak dávať kolená pod seba a trénuje na neskoršiu chôdzu. Dieťa by malo štvornožkovať minimálne 2 mesiace. Krížovým pohybom sa prepája aj pravá a ľavá hemisféra v mozgu. No predovšetkým je štvornožkovanie poslednou možnosťou aby dieťa doposilovalo potrebné svalové partie a dorovnalo prípadné disbalancie na bruchu a chrbte skôr, ako sa vertikalizuje a postaví.
Sed
Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyroch posadiť samé, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu. Neposadzujeme ho ani v kočíku, jedálenskej stoličke alebo na kolenách. Bábätko by malo ležať na chrbte či brušku alebo byť na v náruči v polohe klbka, klokanka alebo tigríka. Aj deti, ktoré sa samy vedia posadiť, nedávame do pasívnych chodítok a hopsadiel, okrem narušenia vývinu chôdze, spôsobujú aj rad iných porúch pohybového aparátu. Pre úplnú väčšinu detí je samostatný priamy sed v pol roku života nereálnu vecou, zvyčajne k nemu dospejú v 8. až 9. mesiaci života (alebo aj neskôr).
Pri správne prevedenom priamom sede má dieťa jednu nohu vpredu, druhú vzadu. Chrbát je vystretý ako pravítko. Častým problémom je zhrbený chrbát. Je to znamením toho, že dieťa nemá správne doposilovaný prsný a brušný sval, ktoré by ho krásne vzpriamili. Často je to dôsledok toho, že dieťa posádzame skôr, ako je na to fyzicky pripravené.
Chyby v držaní tela u detí
Viditeľnými odchýlkami v držaní tela sú vypučený zadok alebo bruško, guľatý chrbát, odstávajúce lopatky, asymetrické držanie či predsun hlavy a pliec. U malého dieťa sa držanie tela vyvíja postupne v súlade s vývojom zakrivenia chrbtice. Súčasne prebieha vývoj svalstva, upevňovanie stability a schopnosť udržania rovnováhy. Za chybné držanie tela označujeme nevhodný postoj, ktorý sa dá svalovým úsilím (napríklad po napomenutí dieťaťa matkou, aby sa vystrelo), uviesť do správneho postavenia. Vhodnou liečebnou a preventívnou metódou je rehabilitácia, precvičovanie správnych cvikov, správny sed a vylúčenie zlozvykov. Ak je však porušený tvar stavcov chrbtice, nie je možné dostať ju do správnej polohy, akokoľvek sa dieťa usiluje.
Malé dieťa má po narodení chrbticu úplne poddajnú, ktorá sa tvarom prispôsobuje podložke na ktorej leží. Keď je dieťa v polohe na brušku a začína dvíhať hlavičku, vytvára sa v krčnej chrbtici jej prehnutie dopredu - krčná lordóza. V čase, keď si dieťa začína sadať, pridáva sa ku krčnej lordóze zakrivenie hrudnej chrbtice dozadu - hrudná kyfóza. Keď dieťa začína stáť, trup sa snaží dostať do vyváženého postavenia a vytvára sa prehnutie driekovej chrbtice dopredu - drieková lordóza.
U malých detí približne do 4-5 rokov sa možno stretnúť s chybným držaním tela na podklade ochabnutého svalstva len veľmi zriedka, pretože má všestranný pohybový režim. Riziko nastáva až pri starších deťoch pri rýchlom raste a zmene spôsobu života na sedavejší. Aj starostlivý rodič môže orientačne zhodnotiť držanie tela svojho potomka. Či sa dieťa nevychyľuje do strán je možné zistiť tak, že sledujeme či má lopatky v rovnakej výške k pleciam. Či je chrbtica v čelnej rovine vyvážená zistíme tak, že od stredu záhlavia spustíme olovnicu (napr. z kľúčika na tenkom špagátiku) a sledujeme, či línia špagátiku presne zapadá do ryhy medzi sedacími svalmi. Správne držanie tela zhodnotíme, aj keď dieťa chrbtom oprieme o stenu tak, aby sa steny dotýkalo vrcholom záhlavia, vrcholom hrudnej kyfózy, sedacími svalmi a pätami. Pri správnom držaní tela pohľad dieťaťa smeruje vodorovne. Poza driek sa má zmestiť naša dlaň.
Aj keď na správne držanie tela jestvujú základné kritériá, pre každého človeka sú charakteristické väčšie či menšie odchýlky. Niektoré črty v postoji a držaní tela sú dedičné, vyskytujú sa u viacerých príbuzných a generácií, a ovplyvniť ich nie je možné. Patologické zmeny v držaní tela získava dieťa počas rastu a vývojav dôsledku chorobných alebo vonkajších nepriaznivých vplyvov. Tieto sa do veľkej miery ovplyvniť dajú.
K zbytočne získaným odchýlkam v držaní tela patria tie, ktoré dieťa získava nesprávnymi režimovými návykmi. Napríklad opakovaným sedením s nakláňaním sa, alebo pootáčaním do jednej strany. Ale aj nedostatkom pohybu, alebo pestovaním asymetrických športov a hobby aktivít. K odchýlkam v držaní tela dochádza tiež vysiľovaním dieťaťa nadmernou športovou záťažou, neprimerane dlhými výletmi, nosením bremien, alebo častým dvíhaním mladších súrodencov. Dieťa s chybným držaním tela má predsunuté držanie hlavy a ramien v dôsledku skrátených prsných svalov, oslabené brušné svaly, odstávajú mu lopatky a má zaguľatený chrbát. Chrbát však vie svalovým úsilím na krátky čas vyrovnať.
Jednou z možností je porada so skúseným rehabilitačným pracovníkom, ktorý dieťa aj matku naučí udržať správne postoje a cvičenia. K správnemu držaniu tela je vhodná pomôcka, ktorá má už v názve -napomínacia bandáž - ktorá zabezpečí, že dieťa bude sedieť v správnej polohe, napr. pri písaní domácich úloh, pri počítači, alebo iných domácich aktivitách. Deti môžu mať chybné držanie tela aj vplyvom kratšej končatiny, ktorú môžu získať úrazom, alebo môže ísť o vrodenú vadu. Pri chôdzi sa ohýba viac koleno na zdravej končatine a dieťa má „kačaciu chôdzu“. U malých detí je aj skrátenie o niekoľko milimetrov dôvodom na vznik nesprávneho vývoja chrbtice. Skrátenie môže zmerať aj rodič podložením nohy hrubým zošitom, prípadne knihou alebo si dať odmerať výšku skrátenia odborníkom a začať používať korekčnú vložku do obuvi. Predchádza sa tak vzniku vážnejších ortopedických ochorení u detí akou je napr.
tags: #ako #vyrovnat #hlavicka #u #novorodenca