Strata dieťaťa, či už v dôsledku potratu, predčasného pôrodu, alebo úmrtia v ranom veku, je jednou z najtraumatickejších udalostí, ktoré môžu rodičia zažiť. Táto skúsenosť prináša so sebou obrovskú bolesť, smútok a množstvo otázok bez odpovedí. Je dôležité si uvedomiť, že smútenie je prirodzený proces a existujú spôsoby, ako sa s touto stratou vyrovnať a nájsť cestu k uzdraveniu.
Mýty a realita potratu
Okolo potratov koluje mnoho mylných presvedčení, ktoré môžu ženám ešte viac sťažiť vyrovnávanie sa s touto stratou. Medzi najčastejšie mýty patria:
- Je to moja vina: Ženy často obviňujú seba za potrat, hľadajú príčiny v strese, strave, cvičení alebo iných faktoroch. Pravdou však je, že väčšina potratov v prvom trimestri je spôsobená chromozomálnymi abnormalitami, ktoré nemôžeme ovplyvniť.
- Prečo sa to stalo práve mne?: Samovoľný potrat je, žiaľ, bežný. Podľa štatistík dochádza až u 1 z 5 žien k spontánnemu potratu v prvých týždňoch tehotenstva.
- Mohla som tomu zabrániť: Niekedy jednoducho bábätko odíde napriek tomu, že ste sa snažili robiť všetko správne. Niektoré veci nedokážeme, žiaľ, ovplyvniť a treba sa s tým zmieriť.
- O potratoch sa nehovorí: Potrat je veľmi traumatickou udalosťou v živote ženy. Mnohé sa v tom cítia naozaj osamelo a izolovane, a prechádzajú si touto náročnou stratou samy, bez potrebnej podpory.
Je dôležité si uvedomiť, že potrat nie je zlyhanie, ale skôr prejav toho, že telo dokázalo rozpoznať problémy, ktoré by dieťatko po narodení trápili.
Emocionálne a fyzické aspekty po strate dieťaťa
Prvé týždne po strate dieťaťa sú náročné nielen fyzicky, ale aj psychicky. Telo sa zotavuje z tehotenstva a pôrodu, zatiaľ čo hladina hormónov sa stabilizuje. Ženy môžu prežívať rôzne emócie, ako sú smútok, hnev, ľútosť, prázdnota, ale aj eufória. Je dôležité si uvedomiť, že všetky tieto pocity sú normálne a je potrebné ich prežívať a spracovávať.
Ako sa vyrovnať so stratou dieťaťa?
Existuje mnoho spôsobov, ako sa vyrovnať so stratou dieťaťa. Dôležité je nájsť si tie, ktoré vám najviac vyhovujú a pomáhajú.
Prečítajte si tiež: Kristína Turjanová: Rodinné šťastie
- Komunikácia a rozlúčka: Rozlúčte sa s bábätkom pomocou slov, ktoré môžete povedať nahlas alebo v duchu. Povedzte mu, že ťa táto strata bolí, no dávaš mu voľnosť, aby mohlo odísť. Rozlúčiť sa môžete aj pomocou nejakého rituálu, napríklad pustením pierka do vzduchu.
- Písanie denníka: Zapisujte si všetky pocity a myšlienky. Je totiž iné spracovávať bolesť v duchu a vyjadriť do slov či viet. Ak budeš musieť presne pomenovať to, čo sa v tebe odohráva, pomôže ti to k lepšiemu pochopeniu samej seba a svojich pocitov. Vytvorte si doma špeciálne miesto, kam dáš napríklad fotografiu z ultrazvuku alebo topánočky, ktoré si dieťatku kedysi kúpila. Na tomto mieste zapáliť sviečku vždy, keď na teba znovu doľahne smútok.
- Pohreb: Pomôcť môže aj usporiadanie pohrebu, ktorý predstavuje nenahraditeľný akt rozlúčenia. Telesné pozostatky je možné vyžiadať priamo v pôrodnici. Pri (predčasnom) pôrode dieťaťa, ktorého zdravotný stav bol nezlúčitelný so životom, ti túto možnosť môže navrhnúť aj personál v nemocnici.
- Hovorte o tom: Zdieľajte svoje pocity s partnerom, rodinou, priateľmi alebo inými ženami, ktoré prežili podobnú stratu. Váš príbeh môže byť obrovskou podporou pre iné ženy, a preto o tejto téme hovoriť treba.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak sa vám zdá, že smútok neodznieva alebo dokonca časom ešte viac silnie, nehanbite sa vyhľadať odborníka. Psychológ ti pomôže prejsť si týmto obdobím a vysvetlí ti, čo sa v tebe práve odohráva.
Ako hovoriť o strate s blízkymi?
Strata dieťatka je ťažkou skúškou pre celú rodinu, a tak pravdepodobne premýšľaš, ako svojim najbližším môžeš pomôcť sa s ňou vyrovnať.
- S deťmi: Buďte úprimní a nesnažte sa pred deťmi túto situáciu zľahčovať. Povedzte im, že niekedy dieťatku prestane biť v brušku srdiečko alebo má zdravotný problém, ktorý mu nedovolí v poriadku sa narodiť, a preto do vašej rodiny už nemôže prísť a budete sa s ním musieť rozlúčiť.
- S partnerom: Aj pre partnera je strata dieťaťa veľkou ranou, no možno sa s tým bude zmierovať inak ako ty. Snažte sa pochopiť jeden druhého a otvorene spolu hovorte o tom, čo cítite. Vyhnite sa osočovaniu v štýle „Tebe je to asi jedno!“ alebo „Vôbec mi nepomáhaš zvládnuť to!“
- Keď sa ti o potrate nechce hovoriť: Ak máš skôr pocit, že potrebuješ zostať na svoje emócie sama, je to úplne v poriadku. Manuál na vyrovnávanie sa so stratou či správne trúchlenie proste neexistuje. Vnímaj svoje pocity a v krátkosti o nich povedz svojmu partnerovi, aby medzi vami nedochádzalo k nedorozumeniam.
Ako pomôcť deťom vyrovnať sa so stratou blízkeho?
Deti potrebujú prostredie plné porozumenia, podpory a starostlivosti. Hovorte pravdivo: „Je mŕtvy“. Polopravdy typu odišiel alebo spí dieťaťu nepomáhajú. Staršie deti potrebujú bezpečný priestor, kde môžu klásť otázky a prežívať svoje silné emócie, vyjadriť rozrušenie. Nemusíte vedieť odpovede na všetky otázky. Pomôcť môže i to, keď dáte dieťaťu informáciu, ako ľudia prejavujú smútok, že okrem smútku môžu prežívať i hnev na blízkeho, že ich opustil. Deti potrebujú potvrdenie, že to, čo prežívajú, je normálne. Je dôležité emočný chaos sprevádzajúci stratu blízkeho vyjadriť a vydržať. U menších detí sa môže v hre i predstavách objavovať téma smrti, je to prirodzená reakcia. Svoje emócie môžu spracovávať prostredníctvom hry. Aj pre starších môže byť ťažké o tom, čo prežívajú, rozprávať, môže im pomôcť kresba. Často pomáha, keď sa dieťa zúčastní pohrebu. Má tak možnosť sa s blízkym „rozlúčiť“. Pokúste sa obnoviť čo najskôr zabehnutý kolobeh života. Dobré je i nenásilne zachovať kontakt s vrstovníkmi dieťaťa. Deti sa veľakrát pri strate blízkeho stiahnu do úzadia. Postupom času (po mesiacoch) sa prejavy smútku zmenšujú. Bolesť je súčasťou nášho života rovnako ako radosť. Keď sa deti naučia zvládať bolesť po trochách, naučia sa tiež, že nebude trvať večne.
Podpora a zdroje
Na Slovensku existuje niekoľko organizácií, ktoré poskytujú podporu a poradenstvo rodinám, ktoré prežívajú stratu dieťaťa. Medzi ne patria:
- Plamienok n.o.: Detský hospic Plamienok ponúka poradenstvo a psychologickú pomoc rodinám, deťom a adolescentom, ktorí prežívajú ťažké obdobie po strate svojho blízkeho.
- Kolobeh života: Poslaním Občianskeho združenie Kolobeh života je poskytovať poradenstvo v smútení, „sprievodnú ruku", priestor užitočnosti, ľudskú a odbornú spolupatričnosť prostredníctvom rôznych aktivít.
- Nezabudneme.sk: Projekt občianskeho združenia Želaj si, ktorý je pomocnou rukou pre všetkých rodičov, ktorí prišli o svoje deti.
- Tanana.sk: Cieľom združenia je, aby v prvých momentoch, kedy sa rodičia dozvedia o úmrtí ich bábätka, mali potrebné informácie, dôstojné podmienky a aby vedeli, že nie sú sami.
- Detský fond SR: Projekt Detského fondu SR, ktorého cieľom je umožniť personálu nemocníc a rodičom, aby čo najprijateľnejšie a najefektívnejšie zvládali poskytovanie a prijímanie správy o ťažkej diagnóze resp. úmrtí dieťaťa a tiež podať pomocnú ruku v prvej, najťažšej fáze smútenia.
- Dlouhá cesta (Česká republika): Spolok Dlouhá cesta pomáha rodičom ktorí prišli o svoje dieťa.
Osobná skúsenosť a viera
Mnohí rodičia, ktorí prežili stratu dieťaťa, nachádzajú útechu vo viere a modlitbách. Modlitba za prijatie, za milosti a za pokoj môže byť veľmi upokojujúca. Rozhovory s kňazom alebo duchovným vodcom môžu tiež pomôcť spracovať citový zmätok a nájsť útechu v Božích slovách.
Prečítajte si tiež: Materstvo a nové začiatky Kataríny Saganovej
Prečítajte si tiež: Druhé Dieťa a Rodičovská Dovolenka: Príspevky