Neplodnosť a strata dieťaťa sú hlboko bolestivé skúsenosti, ktoré môžu spôsobiť zármutok a psychické problémy. Pre mnohé ženy je "nenaplnené želanie" mať kompletnú rodinu zdrojom obrovského smútku. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi vyrovnávania sa s nemožnosťou mať dieťa, či už prirodzenou cestou, alebo po neúspešnej liečbe neplodnosti, a ponúka pohľad na emocionálne, psychologické a sociálne výzvy, ktorým čelia jednotlivci a páry v tejto situácii.
Psychologické aspekty neplodnosti a straty
Neplodnosť a strata dieťaťa majú významný vplyv na duševné zdravie. Štúdie ukazujú, že ženy, ktoré podstupujú liečbu neplodnosti a zostanú bezdetné, majú horšie duševné zdravie ako tie, ktoré otehotnejú vďaka liečbe. Pretrvávajúca túžba po dieťati je spojená s horším duševným zdravím bez ohľadu na príčinu neplodnosti a históriu liečby. Zaujímavé je, že ženy, ktoré začali s liečbou neplodnosti vo vyššom veku, sa s ňou lepšie vyrovnávajú ako tie, ktoré ju absolvovali mladšie. Lepšie duševné zdravie bolo tiež zistené u žien, ktoré sú vydaté alebo žijú s partnerom, a u žien s vyšším vzdelaním.
Stratégie vyrovnávania sa s neplodnosťou
Je pochopiteľné, že ženy, ktoré túžia po deťoch a liečba ich neplodnosti je neúspešná, to majú ťažké. Niektoré si nájdu iné spôsoby, ako sa s tým vyrovnať, napríklad sa zamerajú na kariéru, prijmú svoj osud alebo sa zamerajú na svojich synovcov či netere a sú reálne spokojné. Mnohé musia vyhľadať aj pomoc psychológov, aby sa dokázali s tým zmieriť. Liečba neplodnosti je náročná, trvá dlho a má vplyv na celú rodinu. Niektoré psychologické teórie tvrdia, že skôr sa s neplodnosťou vyrovnajú tie ženy, ktoré si stanovia iné ciele v živote, ako napríklad stať sa úspešnou vo svojej profesii, precestovať svet či napísať knihu.
Skúsenosti žien so stratou dieťaťa
Ženy, ktoré prišli o dieťa v dôsledku spontánneho potratu, môžu nezáujem o iné životné situácie vnímať citlivo. Za včasný sa považuje potrat do ukončenia 12. týždňa tehotnosti. Vo vyšších štádiách tehotnosti sa podľa slovenskej legislatívy považuje za potrat predčasne ukončená tehotnosť, keď plod neprejavuje známky života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 1 000 gramov a ide o tehotnosť kratšiu ako 28 týždňov.
Psychická záťaž po strate dieťaťa je neskutočná. Uľaví sa, keď celú skúsenosť postupne prijmete. Veľmi pomôže uvedomenie si, že aj toto ste vy. Že táto situácia vás ovplyvnila viac než čokoľvek iné vo vašom živote a už navždy bude vašou súčasťou. Že ste sa zmenili a inak to už nebude.
Prečítajte si tiež: Nájdenie pokoja po strate dieťaťa
Dôležitosť podpory a komunikácie
Je dôležité, aby žena bola k sebe láskavá a trpezlivá, uvedomujúc si, že proces zotavenia môže byť dlhý a vyžaduje si čas a aktívnu prácu. Potláčanie alebo ignorovanie emócií môže viesť k tomu, že vás dobehnú neskôr v škaredšej podobe. Ženy si pamätajú zraňujúce reakcie okolia niekedy aj roky. Všetko sú to vety, ktoré bagatelizujú skúsenosť ženy, prispievajú k tomu, že sa žena či muž cítia nevidení, nepočutí, nepochopení a ešte viac osamelí. Nevhodné je i porovnávanie s inými stratami, súdenie či ponúkanie nevyžiadaných rád.
O týchto témach by sa malo viac hovoriť, aby si potom tá žena, ten pár nemysleli, že sa to deje len im alebo že sú v tom sami. Tiež by sme sa mali viac pýtať mužov, ako to berú, vnímajú a prežívajú.
Existujú dva typy smútiacich ľudí: intuitívni a inštrumentálni. Intuitívni smútiaci sú tí, ktorí prejavujú emócie navonok, veľa plačú či otvorene o strate rozprávajú. Inštrumentálni smútiaci neprejavujú emócie až tak navonok, potrebujú napríklad prácu či aktivity na spracovanie zármutku.
Vplyv na partnerský vzťah
Po spontánnom potrate sa môže vzťah rozpadávať. Je dôležité zmapovať si najskôr svoje vlastné potreby. Čo potrebujem práve teraz? Ako sa teraz cítim? Čo by mi mohlo pomôcť? Partneri alebo partnerky žien po strate prežívajú rovnako široké spektrum emócií ako samotné ženy. Žena prežíva potrat, stratu aj veľmi fyzicky, cez svoje telo, ktoré si tehotenstvo zapamätá a potrebuje čas na zotavenie a načerpanie síl. Toto je rovina, ktorú jej partner či partnerka nezažíva.
Keď partneri začali otvorene hovoriť o spontánnom potrate, prekvapilo ich, že viacerí z blízkeho okolia si už takisto podobnou stratou prešli. Dovtedy som žila v predstave, že hneď ako vám tehotenský test vyjde pozitívny, znamená to, že sa vám narodí zdravé bábätko a všetko bude okej.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre vyrovnanie hlavičky
Život s dieťaťom s postihnutím
Sú v živote chvíle, kedy sa človeku zrúti svet. Pokiaľ je radosť z dieťaťa jednou z najväčších pozitívnych emócií, sklamanie v tomto smere patrí medzi najzraniteľnejšie. Či už choroba, alebo úraz, oneskorenie vývinu alebo úmrtie dieťaťa prekrížia rodičovské očakávania, plány a nádeje. Vždy je to osudový zásah, s ktorým sa dá ťažko vyrovnať. Ako keby človek zbieral sily k plnému pochopeniu, ako keby odďaľoval chvíľu prijatia nevyhnutného. Ešte hľadá únik, pestuje si neudržateľnú nádej, dúfa v zázrak. Je to pochopiteľné. Čakajú ho zlé dni, mesiace, roky. Niekto sa nevie zmieriť s nemožnosťou najvyšších očakávaní, rodič dieťaťa s postihnutím by vďačne prijal najnižší priemer. Aj hnev a hľadanie vinníka sú pochopiteľnou obranou v tejto ťažkej situácii. Podľa povahy prisudzuje rodič vinu vonkajšiemu svetu, partnerovi, či lekárovi, inokedy skôr sebe samému. Pritom príčiny bývajú rôzne a mnohé sú ešte stále neznáme.
S ubiehajúcim časom a postupným prijímaním dieťaťa s postihnutím narastá aj smútok z nenaplnených očakávaní. V tomto období sa pomaly začínajú vynárať náhradné riešenia, zmena životnej filozofie. Nezostať vo svojom osobnom utrpení, pozrieť okolo seba, hľadať pre dieťa s postihnutím vhodné zaradenie do spoločnosti a pre seba iné možnosti realizácie. Tak sa postupne približuje posledné štádium prijatia, zmierenie sa so skutočnosťou.
Asistovaná reprodukcia a jej aspekty
Mnohé páry, ktoré nemôžu dlhšiu dobu počať bábätko, sa po čase rozhodnú podstúpiť umelé oplodnenie. Bohužiaľ, umelé oplodnenie sa neobíde bez hormonálnej liečby, ktorá niekedy môže mať negatívny vplyv na hmotnosť ženy. Preto sa pozrieme na to, čo spôsobuje pribúdanie na váhe a či sa tomu dá nejakým spôsobom zabrániť.
Čím ďalej viac párov trpí neplodnosťou. Naštastie dnes existuje niekoľko metód, ktoré si s týmto problémom vedia viac či menej poradiť. Jednou z metód je i darcovstvo vajíčok. Táto metóda je vhodná pre ženy, ktorých vaječníky sú buď čiastočne alebo úplne nefunkčné alebo je u nich zvýšené riziko vrodených genetických porúch.
Faktory ovplyvňujúce plodnosť
Nedarí sa vám s vašim partnerom prísť do iného stavu? Podstúpili ste vyšetrenia plodnosti a všetko sa zdá byť tak, ako má? Možno vás to prekvapí, ale nie vždy za nemožnosťou otehotnieť stojí veľký problém. Niekedy stačí tak málo, ako mať optimálnu hmotnosť. Zaujíma vás, ako hmotnosť muža či ženy môže ovplyvniť počatie?
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Na počatie má vplyv životný štýl, vek, telesná hmotnosť a ďalšie faktory ako napríklad prekonané choroby. Niektoré z nich môžeme ovplyvniť, niektoré samozrejme nie.
V dnešnom hektickom svete sa väčšina z nás snaží vybudovať svoju pracovnú pozíciu, získať stály príjem, mať zabezpečené bývanie, chceme sa niekam pozrieť a až potom prichádzajú na rad deti. Podľa štatistík sa už od 90. rokov vek matiek zvyšuje. Zaujíma vás, čím je to dané a aké riziká so sebou tento trend prináša? Je všeobecne známe, že sa stále zvyšuje vek matiek i otcov. Muži to majú samozrejme jednoduchšie a na svoj vek nemusia brať taký ohľad, no ženy musia brať v úvahu hneď niekoľko faktorov, a tým najdôležitejším je samozrejme zdravie a tikot biologických hodín.
Alternatívne prístupy k liečbe neplodnosti
Skôr, než nastane hormonálna liečba, či prípadný pokus o umelé oplodnenie, predstavme si takzvanú metódu prvej voľby, ktorou je Metóda Ľudmily Mojžišovej.
Pokiaľ ste zástancovia alebo sa aspoň čiastočne zaujímate o alternatívne metódy, môžete skôr, než pôjdete s týmto problémom k lekárovi, skúsiť tradičnú čínsku medicínu.
Ak ste už niekedy skúsili lekciu bežnej jogy, určite dobre viete, ako je joga všeobecne účinná. Preto sa dnes pozrieme na to, ako môže hormonálna joga napomôcť liečbe neplodnosti. Zakladateľkou tejto špeciálnej terapie je Dinah Rodrigues.
Mýty a fakty o neplodnosti
Okolo neplodnosti a jej liečenia sa šíria množstvo mýtov. Niektoré sú z časti založené na pravde, iné sa od pravdy diametrálne líšia.
Neplodnosť je dnes už považovaná za nemoc. Bohužiaľ, každý 5. až 6. pár rieši problémy s neplodnosťou. Našťastie sa u 90% párov podarí príčinu neplodnosti odhaliť a u veľkej väčšiny i vyriešiť. Nie je teda nutné hneď sa obávať. Niekedy stačí tak málo, ako dodať organizmu správne živiny, či už prostredníctvom pestrého jedálničku či doplnkov stravy.
Prírodná podpora plodnosti
Pokiaľ sa vám ešte nechce na vyšetrenia a chcete skúsiť plodnosť ovplyvniť prírodnou cestou, máme pre vás tip na mimoriadne liečivú bylinku, ktorá by práve vám mohla pomôcť. Zoznámte sa s kotvičníkom zemným.
PinkFertil Plus je unikátny prírodný doplnok stravy určený ženám pre dlhodobé zlepšenie plodnosti, hormonálnej rovnováhy, podporu reprodukčného zdravia, zlepšenie fyzickej a psychickej kondície. BlueFertil Plus je unikátny prírodný doplnok stravy určený mužom pre dlhodobé zlepšenie plodnosti a potencie, zvýšenie počtu a kvality spermií a zlepšenie celkovej psychickej a fyzickej kondície.
Vyrovnanie sa s bezdetnosťou: Osobná cesta
Do ambulancie prichádza Katarína. Krásna, úspešná, spoločenská a sčítaná žena, ale… prišla na stretávku po 15 rokoch, veľmi sa tešila, v talóne pracovné úspechy, precestované krajiny, lenže tu sa hovorilo len o deťoch - hrdí spolužiaci vyťahovali fotky svojich detí v najrôznejších vekoch a situáciách, rozoberali radosti, starosti, kočíky, nočníky, výživu, výchovu… Ona ale k tejto téme nemala čo povedať, cítila sa nepatrične, mimo. Ozvala sa v nej túžba, ktorú sa jej v poslednom čase podarilo skryť za množstvo práce, povinností a športovania - túžba po dieťati.
Myslela si, že má ešte veľa času, ale teraz, v 36 rokoch, v partnerstve s človekom, ktorý už deti má a žiadne ďalšie nechce, sa tejto predstavy pomaly ale isto musí vzdať. Stále intenzívnejšie… Myšlienky na dieťa sú ale stále naliehavejšie - má pocit, že všade stretáva tehotné ženy, všetky kamarátky riešia len deti, aj v rodine sa točí všetko okolo detí súrodencov a ostatných príbuzných. Má pocit, akoby vypadla zo života, akoby stratila hodnotu, a navyše, po prvý krát začala pociťovať naozajstnú vnútornú túžbu mať dieťa. Tieto myšlienky sú stále intenzívnejšie, zaberajú jej stále viac času a priestoru, a prinášajú do jej života smútok a zúfalstvo. Prichádza s otázkou Ako na to nemyslieť? Ako žiť bez dieťaťa?
Táto otázka si spolu s Katarínou kladie veľa mladých žien, ktoré z rôznych dôvodov deti nemali a čas im „vypršal“. To, že žena nemá dieťa, má nejaký dôvod - zdravotný, partnerský, osobný. Na druhej strane - život bez dieťaťa je niečo, čo sa nestane zrazu. Väčšine žien to dochádza postupne, buď nad tým nerozmýšľajú, alebo si myslia, že ešte majú veľa času, až kým si jedného dňa (ak vôbec) uvedomia, že už matkami nebudú. Tento proces je svojím spôsobom náročnejší ako jednorázová strata - pretože prebieha dlho a nie je jasný jeden bod, od ktorého je všetko stratené. Nádej preto často krát zahmlí oči a zrelativizuje vážnosť celej veci, ale potom, keď to žene dôjde, čelí niečomu, čo môžeme pokojne nazvať stratou.
Neznamená to, že bez dieťaťa nemožno prežiť pekný, plnohodnotný a radostný život. Niečo v ňom však bude chýbať, s čím sa treba, s plným vedomím, vyrovnať. Toto „vyrovnanie sa“ má veľa rovín a počas jeho prvej fázy je otázka „ako na to nemyslieť“ nie celkom legitímna - pretože iba stretnutím sa s touto ťažkou témou ju žena môže spracovať.
Prvá rovina je vyrovnať sa s bezprostrednou príčinou bezdetnosti - ak partner nechce mať deti, treba to ošetriť vo vzťahu - aby to neostala nedoriešená vec medzi partnermi, ktorá v ňom môže strašiť celé roky. Ak je príčina zdravotná, žena má neľahkú úlohu prijať svoje telo. Každá žena má inú hranicu, čo všetko je ochotná pre otehotnenie podstúpiť (a je to tak v poriadku), ak však na túto hranicu príde, a nechce dieťa ani adoptovať, prichádza stará známa otázka - ako na to nemyslieť? Ak žena nemá deti, pretože nenašla toho pravého, má o jednu otázku i položku na vysporiadanie navyše. Čo sa týka dieťaťa, príde ale k tomu istému bodu - ako na to nemyslieť?
K tomu všetkému sa pripája spoločenský tlak - rodina, kolegovia, rovesníci, okolie, všade visí (viac či menej vyslovená) otázka - a čo ty? Niektoré kruhy dokonca materstvo velebia ako jediné možné naplnenie života ženy, ako vec, ktorá dáva životu zmysel, či dokonca ako čosi, čo dáva automaticky žene hodnotu. Čeliť takémuto (nepatričnému) spoločenskému tlaku chce silnú ženu, ktorá ho dokáže oddeliť od svojho vlastného smútku.
Nech už je teda príčina, prečo žena nemá dieťa, akákoľvek, väčšinou príde k otázke „ako žiť bez dieťaťa?“. Hoci to nie je jednorázová strata, je to smútenie ako každé iné.
Smútenie a prijatie
K smúteniu patria pocity nespravodlivosti, hnevu, prázdnoty, úzkosti a - v neposlednom rade - smútku. Je dobre, ak sa žena pred týmto smútkom neskrýva, ak od neho neuniká, pretože ju neskôr dobehne. Smútok je emócia, ktorá si zaslúži čas a priestor.
Prijatie bezdetnosti je nesmierne zložitý proces, ktorý chvíľu trvá, a žena k tomu môže a nemusí potrebovať odbornú pomoc. Zároveň je to proces individuálny, každá žena má na to svoj vlastný intímny spôsob. Ale je jedinou poctivou cestou, ako nemusieť na dieťa myslieť neustále. Neznamená to, že myšlienky na dieťa už niky neprídu, sem-tam sa objavia, ako keď zabolí stará jazva, ale nebudú také naliehavé a neodkloniteľné.
Celý tento proces závisí aj od toho, aká zrelá je žena, ako má spracované ostatné svoje konflikty, pretože materstvo (bez ohľadu na to, či matky sme alebo nie) v nás otvára rôzne osobné témy súvisiace (nie len) s vlastnou mamou. Potom je dôležité, či žena dokáže nájsť naplnenie svojho života, a taktiež svoju hodnotu, aj v nejakej inej oblasti.
Niektoré ženy sa realizujú v práci, filantropických aktivitách, iné sú dobrými a obetavými tetami svojim synovcom a neteriam, či vychovávajú deti v škôlkach a školách. Takéto spôsoby realizácie materského pudu, alebo jednoducho ľudskej túžby zanechať tu niečo, čo nás presahuje, zaiste pomáha vyrovnať sa s bezdetnosťou. Tieto činnosti však nemôžu byť jediným spôsobom, ako sa žena so svojou bezdetnosťou vyrovnáva, a neochránia ju pred vlastným smútkom. Naopak - ak si touto cestou prejde, bude viac pripravená profitovať s takýchto aktivít.
Žena je biologicky i emocionálne predurčená mať dieťa - na druhej strane, nie je tvorom len biologickým, ale i sociálnym. Môže nájsť svoju hodnotu, ale i radosť zo života, jeho zmysel v inej oblasti. Môže svoju cestu urobiť krásnou, zaujímavou a naplnenou. Za podmienky, že príjme kúsok smútku, s ktorým sa naučí žiť.