Prenatálny vývin: Hlas matky a štúdie o vplyve na dieťa

Tehotenstvo je jedinečné obdobie, kedy sa medzi matkou a dieťaťom vytvára silné puto. Okrem fyzickej väzby, ktorú zabezpečuje maternica, existuje aj zvuková väzba, ktorá sa začína rozvíjať už v prenatálnom štádiu. Mnohé tehotné ženy sa intuitívne prihovárajú svojim nenarodeným deťom, spievajú im alebo im púšťajú hudbu. Tento článok sa zameriava na prenatálny vývin, so zameraním na vnímanie hlasu matky a štúdie, ktoré skúmajú jeho vplyv na dieťa.

Vnímanie zvuku v maternici

Nenarodené dieťa začína vnímať a rozlišovať rôzne zvuky zvonka už od 7. mesiaca tehotenstva. Zvuková stimulácia je dôležitá pre správny vývoj sluchu. Ak dieťa počuje a matka používa hovorený jazyk, dieťa si ho začína osvojovať ešte pred narodením. Keď sa potom narodí, dokáže rozpoznať jazyk matky od iných jazykov a preferuje počúvanie materinského jazyka, pretože si naň zvyklo už v maternici.

Z výskumov vieme, že plod dokáže už v maternici rozlišovať známe a neznáme zvuky. Bábätká reagujú na riekanky alebo pesničky, ktoré počuli prenatálne, oveľa silnejšie ako na nové podnety.

Prozódia jazyka a prenatálne vnímanie

Novorodenci dávajú prednosť jazykom, ktoré počúvali už v maternici - reagujú na ich rytmus a melódiu inak ako na neznáme jazyky. Melódii a rytmu jazyka sa hovorí prozódia. Prenatálne vnímanie prozódie sa dá prirovnať k situácii, keď sa ponoríte pod vodu a počujete zvuky zvonka - nerozumiete jednotlivým slovám, ale jasne vnímate intonáciu, rytmus a dôrazy v reči. Toto naladenie sa na prozódiu zrejme uľahčuje ďalšie osvojovanie si jazyka vrátane vnímania jednotlivých hlások, slov a ich vzťahov vo vete.

Vplyv hlasu matky na vývoj dieťaťa

Nazdávame sa, že ako ľudia máme tendenciu, možno vrodenú, zameriavať sa práve na ľudský hlas, čo je kľúčové pre neskorší jazykový vývoj. Nie je nevyhnutné, ale určite pomáha.

Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca pre nastávajúce mamičky

Reč matky vníma plod intenzívnejšie než reč iných, lebo dostáva aj súbežnú pocitovú a emocionálnu informáciu o prežívaní hovoreného slova. Dieťatko v brušku začína vnímať už od trinásteho týždňa gravidity, čiže veľmi skoro. Preto je dôležité začať sa malému človiečikovi venovať čo najskôr. Popri tom, že vás už tak zavčasu počuje, cíti aj všetky vaše pocity. Keď sa smejete, aj vaše bábätko má dobrú náladu a keď sa bojíte, bojí sa aj ono.

Matka svojou rečou a slovným prejavom prirodzene pôsobí na vývin svojho dieťaťa v brušku. Pre dieťa sú najprirodzenejšou zvukovou podobou, ktoré vníma sústavne počas tehotenstva matky jej srdcové ozvy, šum cirkulácie krvi, dýchanie, zvuky z tráviacej sústavy a samozrejme reč. Súčasne vníma aj temperament matky, jej rytmus a melódiu reči, momentálne zafarbenie hlasu, jej úsečnosť, intenzitu pri hneve, dobrú pohodu, láskavosť pri pozitívnom naladení, ticho, skleslosť pri únave, či radosť až eufóriu pri prežívaní šťastia. Dieťatko však nevníma konkrétny obsah slov, ktoré matka vyslovuje, nakoľko ich významu nerozumie. Bábätko teda vníma akúsi melódiu matkinej reči, na ktorú je veľmi senzitívne.

Spev a hudba pre nenarodené deti

Z generácie na generáciu sa traduje, aby tehotné ženy svojim nenarodeným deťom spievali príjemné melódie. Štúdie jednoznačne potvrdzujú, že matkin spev pozitívne ovplyvňuje prenatálny vývin detí. Detičky, ktoré mali už v brušku možnosť komunikovať a spolu s maminkou sa pohybovať bývajú menej plačlivé, pohodové a veľmi skoro sa u nich ukáže talent a kreativita. Nuž a v neposlednom rade tým prispejete i k bezproblémovejšiemu pôrodu a dokonca i lepšiemu zdravotnému stavu.

Drobci, ktorým sa matky venujú už počas tehotenstva tým, že sa s nimi rozprávajú a spievajú im majú väčšiu schopnosť učiť sa, sú emocionálne vyrovnanejšie a inteligentnejšie. Je známe, že pozitívnu prenatálnu stimuláciu môžeme dosiahnuť aj púšťaním hudby. Vedci tvrdia, že velikáni hudobného sveta Mozart, či Vivaldi dokážu nenarodené dieťatko upokojiť a rozvíjať v ňom empatiu a talent na hudbu, zatiaľ čo Beethoven, alebo hlasná rocková hudba naopak, privedú vaše bábätko do úzkostných stavov. Preto pozor na to akú hudbu budete vášmu malému, či malej v brušku púšťať. Vo všeobecnosti však lekári odporúčajú púšťať hudbu pokojného charakteru a primeranej hlasitosti dieťatku v brušku bez problémov aj každý deň. Môže to byť totiž len a len v jeho prospech.

Sociálny a emocionálny vnútromaternicový vývin

Až donedávna sa domnievalo, že plod má počas vnútromaternicového vývinu zabezpečené všetko potrebné, že žije v akomsi bezproblémovom vákuu kde mu všetko potrebné zabezpečuje materský organizmus. V prípade, že by to tak bolo, nepociťoval by plod potrebu komunikovať s vonkajším okolím a komunikácia okolia s plodom by sa nám zdala nanajvýš podivná a bezzmyselná. Plod je aktívny, čo znamená, že ovláda alebo kontroluje svoje prostredie. Plod napríklad reaguje na zmenu polohy tým, že sám vyhľadáva pre seba najvýhodnejšiu polohu. Niekedy naopak je sám iniciátorom zmeny polohy matky. Vyvíja sa tu akási zmyslová komunikácia. Pohybová aktivita je jediný spôsob, akým može vyjadriť plod svoju nespokojnosť. Keď plod príde na to, že svojim pohybom môže isté veci okolo seba ovplyvniť, tak to využíva pre svoje uspokojenie a potreby. Takýmto spôsobom plod získava schopnosť sociálnej interakcie s matkou.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť počas tehotenstva

Vidíme teda, že už pred narodením sa vytvára určitý dialóg medzi matkou a dieťaťom, ktorý sa rýchlo rozvíja na zmysluplnú neverbálnu komunikáciu po jeho narodení. T. Verny rozlišuje tri druhy komunikácie medzi matkou a dieťaťom, ktoré sa v skutočnosti prelínajú. Je to fyziologický spôsob komunikácie, zmyslová komunikácia a emočný a racionálny postoj matky k plodu. Fyziologický spôsob komunikácie prebieha cez informácie, ktoré k plodu prenikajú cez placentu. Sú to najmä látky ako cukor a adrenalín, ktoré vplývajú na plod. Pokiaľ matka napr. prežíva stres, jej prežívanie stimuluje určité fyziologické reakcie. Dieťa získava o jej pocitoch jednoznačnú informáciu prinajmenšom touto cestou. Nadmerné vylučovanie neurohormonálnych látok môže viesť až k preťaženiu organizmu plodu. Ďalší spôsob komunikácie nazýva zmyslová alebo behaviorálna komunikácia, ktorú sme tu už spomínali, ako pohybovú reakciu plodu na vonkajšie podnety. Emočný a racionálny postoj matky k plodu celkovo utvára priestor pre komunikáciu plodu. Je zjavné, že pokiaľ sa matka sústreďuje na svoje dieťa, že o ňom premýšla, sústreďuje svoju pozornosť na komunikáciu s plodom a je viac citlivá na jeho reakcie. Nechcené deti napr. bývajú v priemere častejšie potratené ako deti chcené. Organizmus matky podáva za týchto okolností plodu negatívnu informáciu a nereaguje na jeho signály štandardným spôsobom. Vďaka interakcii matky a plodu sa už pred narodením vytvára emocionálne puto, ktoré je neskôr po pôrode základom ich vzťahu.

Ďalšie zmysly a ich rozvoj v prenatálnom období

Aj keď sa článok zameriava predovšetkým na sluch, je dôležité spomenúť aj ďalšie zmysly, ktoré sa vyvíjajú v prenatálnom období a ovplyvňujú vývoj dieťaťa:

  • Chuť: Približne od 21. týždňa tehotenstva začína dieťa cez plodovú vodu ochutnávať chute, ktoré pochádzajú z vášho jedálnička. Tieto prvé skúsenosti s chuťou môžu neskôr ovplyvniť jeho preferencie. Bábätká preferujú sladké chute, možno preto, že plodová voda je prirodzene mierne sladká.
  • Čuch: Od 20. týždňa dokáže plod vnímať vône prostredníctvom plodovej vody. Po narodení sa bábätko orientuje podľa čuchu - pozná vôňu matkinho tela, mlieka či dokonca jej pokožky. Táto schopnosť pomáha najmä pri vytváraní dôležitého puta po narodení.
  • Zrak: Oči bábätka sú po 16. týždni dostatočne vyvinuté na to, aby začali reagovať na silné svetlo. Vystavenie prirodzenému dennému svetlu môže prispieť k zdravému vývoju zraku.
  • Hmat: Už medzi 8. až 19. týždňom tehotenstva sa začína vývoj receptorov pre hmat. Bábätko si skúma bruško zvnútra, dotýka sa pupočnej šnúry či tváre. Po narodení hrá hmat rozhodujúcu úlohu pri adaptácii na svet.

Praktické tipy pre tehotné ženy

Na základe uvedených informácií je možné dať tehotným ženám niekoľko praktických tipov, ako podporiť zdravý vývoj svojho dieťaťa:

  • Pravidelne sa rozprávajte so svojím dieťaťom, čítajte mu rozprávky alebo mu spievajte.
  • Počúvajte hudbu, ktorá vás upokojuje a robí vám radosť.
  • Dbajte na zdravú a vyváženú stravu, aby dieťa ochutnávalo rôzne chute.
  • Trávte čas na čerstvom vzduchu a doprajte si dostatok slnečného svetla.
  • Hladkajte si bruško a nadväzujte tak s dieťaťom jemný dotykový kontakt.
  • Vyhýbajte sa stresovým situáciám a dbajte na psychickú pohodu.

Prečítajte si tiež: Vyšetrenia počas tehotenstva

tags: #prenatalny #vyvin #hlas #matky