Úvod
Priehrada Mládeže Nosice, známa aj ako vodná nádrž Nosice, je významné vodné dielo na rieke Váh. Jej výstavba v 50. rokoch 20. storočia bola spojená s veľkými ambíciami industrializácie Slovenska a využitia energetického potenciálu Váhu. V tomto článku sa pozrieme na históriu, priebeh výstavby a účel tejto priehrady.
História a Plány Výstavby
Myšlienka vybudovať na hornom Váhu rozsiahle vodné diela s cieľom zvýšiť produkciu elektrickej energie a podporiť industrializáciu krajiny sa objavila už v bývalej ČSR. V roku 1930 bol dokončený generálny projekt Vážskej kaskády, ktorý zahŕňal plány na využitie Váhu na výrobu elektrickej energie a rozvoj plavby. Realizácia týchto plánov sa však začala až po druhej svetovej vojne počas rozsiahleho programu industrializácie Slovenska, ktorý iniciovala KSČ.
V roku 1938 prišlo Slovensko pri zmene štátnych hraníc o časť elektrárenských spoločností, ktoré pripadli Maďarsku. V tom čase sa zrodila myšlienka využiť viac ako polkilometrový celkový spád Váhu od sútoku Čierneho a Bieleho Váhu až k jeho ústiu do Dunaja na výrobu čistej elektriny a zároveň na ochranu života a majetku obyvateľov v jeho povodí.
Po druhej svetovej vojne, pod vplyvom komunistického režimu, sa začali realizovať rozsiahle plány na spriemyselnenie Slovenska. Jedným z kľúčových krokov bolo energetické využitie Váhu pri Púchove, ktoré sa začalo už v 30. rokoch 20. storočia výstavbou vodného diela pri Ladcoch a Dolných Kočkovciach. Stavba sa realizovala podľa plánov, ktoré predpokladali využitie 218 metrového spádu na úseku medzi Žilinou a Komárnom. Rozvoj priemyslu po druhej svetovej vojne, nielen v tomto regióne, sa stal výzvou pre energetikov ako zabezpečiť pre rastúcu výrobu zdroj elektrickej energie. Podnet k výstavbe vodného diela Nosice dali Slovenské elektrárne v Bratislave - oddelenie pre využitie vodných síl. Návrh bol prerokovaný na Povereníctve techniky v Bratislave 7. februára 1947, obhliadka miesta pre stavbu bola vykonaná 27.
Výstavba Priehrady Mládeže
Výstavba Priehrady Mládeže sa začala v roku 1950. Vo februári toho roku vystúpilo na malej železničnej stanici v Milochove prvých 13 brigádnikov, aby pripravovali podmienky pre tisíce ďalších mladých ľudí, ktorí mali prísť a postaviť nový pomník socialistického vlastenectva.
Prečítajte si tiež: Aktuálna ponuka hudobných nosičov v Košiciach
Prípravné Práce a Organizácia
Prvé práce zahŕňali výstavbu drevených táborov, ktoré slúžili ako dočasný domov pre mladých zväzákov. Spočiatku sa vyskytli problémy s náborom, ale koncom februára nastúpila prvá kompletná brigáda v počte 120 mladých ľudí. V marci to už bolo 345 osôb, ktoré pracovali na prípravných prácach. Záujem rapídne rástol, najmä vďaka náborom prebiehajúcim aj v iných oblastiach Slovenska.
Na PM bolo spolu vytvorených 5 táborov. Znamenalo to organizačnú jednotku ale aj samostatné ubytovanie , či v drevených barakoch alebo murovaných prízemných domčekoch .Každý tábor mal vlastné kultúrne a športové priestory. Tábory boli rozmiestnené v rôznych miestach č. 1 a 2 v priestoroch kde je dnes priehradná nádrž,č.3 a 4 sa nachádzali medzi obcou Nosice a mestom Púchov vedľa železničnej trate a 5. Tábor bol najďalej v obci Udiča. Každý tábor tvorili 3 brigády po 120 brigádnikov . Tie sa skladali z čiat, tie 30-40 ľudí. Organizácia ,systém riadenia a funkcionárov sa prevzal z Trate mládeže. V organizačných jednotkách boli velitelia, politickí zástupcovia, kultúrnik, fyzkultúrnik a hygienik. Zavádzalo sa socialistické súťaženie, ktoré podstatne ovplyvňovalo výkony pracovníkova bolo hnacím motorom práce. Súťažili jednotlivci aj kolektívy. Brigádnický turnus trval 1 mesiac. Zväzáci teda brigádnici na PM sa učili po novom pracovať mnohí z nich prvýkrát držali v rukách krompáč či lopatu.
Etapy Výstavby
Výstavba priehrady prebiehala v niekoľkých etapách:
- Etapa: Rieka Váh tiekla pôvodným korytom, bolo postavené ľavé krídlo hrádze, hydrocentrála, stredná časť priehrady a prístavný múr. Objekty boli budované v stavebnej jame pod ochranou ohrádzky, postavenej na celkovú ochranu.
- Etapa: Vybudovanie výpustného zariadenia, utesnenie stavebnej jamy. Váh bol preložený do priepichu na pravej strane.
- Etapa: Dobudovanie pravého krídla priehrady zemnými hrádzami, ktorých vnútorná(návodná) strana bola tesnená. Zároveň sa montovali oceľové konštrukcie výpustného zariadenia. Návodná ohrádzka plnila funkciu ochrany stavebnej jamy.
Betón na výstavbu vodného diela sa vyrábal v dvoch betonárkach. Na ľavom brehu mala betonárka kapacitu 40 m3/hod. a na pravom 20 m3/hod. Na výrobu sa používali miestne štrkopiesky, ktoré sa prali a triedili na štyri frakcie. Ďalej sa dopravovali pod žeriavy úzkorozchodnou železnicou a nákladnými autami. Cement bol dovážaný z Ladiec.
Zvláštnosti a Výzvy Výstavby
Poloha priehrady pri obci Nosice bola vybraná s prihliadnutím na plán optimálneho energetického využitia toku, pridržiavajúc sa už vybudovaných a plánovaných stupňov. Miesto výstavby ovplyvnilo vhodne sa zužujúce údolie s príkrymi svahmi, riedke osídlenie a hospodársky takmer nevyužiteľné údolie, miestami až 1 km široké. Výber priehradného miesta ovplyvnilo energetické a topografické hľadisko: vzdutie a poloha nižšie položenej dolnokočkovskej zdrže, železničnej trate a železničného mosta pri Nosiciach, a miesto vhodného odvedenia veľkej vody v čase výstavby priehrady. Vodné dielo sa malo svojou koncepciou riečneho stupňa zásadne líšiť od ostatných, skôr vybudovaných VD na Váhu s VE na kanáloch. Malo sa jednať o prvý „vysoký“ stupeň na Váhu.
Prečítajte si tiež: Kia Stonic: Strešné boxy a nosiče
Pred výstavbou priehrady muselo byť preložených 12 km železnice a 35 km ciest. Do novopostavených domov bolo presídlené obyvateľstvo z obce Milochov a z Nosíc (miesta pod priehradným múrom). Úplne zmizla z mapy obec Okrut.
Objavenie Minerálneho Prameňa: Pri stavbe Priehrady mládeže v roku 1952 bol náhodne objavený prameň minerálnej vody. Tento prameň, ktorý dodnes využívajú kúpele Nimnica, vybudované v tesnej blízkosti nádrže, patrí podľa biochemického rozboru medzi jódované/alkalické kyselky.
Geologický Prieskum: Pred začatím výstavby Priehrady mládeže bol vykonaný rozsiahly geologický prieskum pomocou vrtov až do hĺbky 35 m. Napriek tomu pripravili útroby Zeme počas stavby pre robotníkov nepotešujúce, no pre bežných ľudí milé prekvapenie, ktoré stálo na počiatku vzniku dnešných Kúpeľov Nimnica.
Presídľovacia Akcia: Znamenalo to vykúpiť pozemky a domy, kde bude zamýšľaná budúca priehrada. Dedina Okrut stála po ľavej strane cesty smerom z Považskej Bystrice na Maríkovskú dolinu neďaleko vrchu „Žiarec“ ležiaceho po pravej strane cesty, obec tvorilo len pár domov ukrytých medzi stromami. Obyvatelia sa živili pltníctvom, roľníctvom a chovom dobytka. V roku 1955 zanikla. Väčšina obyvateľov bola presídlená do obce Udiča. Podľa projektov mala byť dedinka zatopená spolu s niekoľkými domami z Podvažia, čo je v súčasnosti časť Udiče v blízkosti rieky Váh. Pre náhradné obydlia boli vyhradené dve lokality(v blízkosti malej Udiče v katastrálnom území obce Okrut a v k. u. Náhradné rodinné domy v porovnaní so zbúranými boli ako paláce, obyvatelia dlho neverili, že sú naozaj ich .Nešla im do hlavy taká nevýhodná výmena zo strany štátu, pretože si boli vedomí aké schátralé domy opúšťali. Každý z domov bol oplotený, mal svoj dvor, záhradu, vodovod, kanalizáciu, samostatný priestor.
Pracovné Podmienky a Život Brigádnikov
Výstavba Priehrady mládeže bola rozsiahlym projektom, na ktorom sa podieľalo viac ako 55 000 brigádnikov. Medzi nimi boli aj politickí väzni a klerici, ktorí boli na stavbu poslaní na prevýchovu.
Prečítajte si tiež: Nosice: Všetko, čo potrebujete vedieť
Organizácia Práce a Vzdelávanie: Mnoho brigádnikov získalo popri zamestnaní aj stredoškolské vzdelanie a absolvovalo rôzne kvalifikačné kurzy. Medzi kolektívmi i jednotlivcami sa využívalo „socialistické súťaženie“, ktoré malo ovplyvňovať výkony pracovníkov a plnenie výrobných úloh.
Denný Režim: Podľa denného režimu vstávali pracovníci o 5.30, nasledovala rozcvička, o 6.00 raňajkovali, o 7.00 vztyčovali vlajku pred táborom a spievali hymnu demokratickej mládeže, od 7.30 do 16.00 tvrdo pracovali. Na obed bola vyhradená poludňajšia polhodinka, počas ktorej sa podával kúsok chleba so syrom alebo salámou. Až po príchode z pracovísk sa podávalo do vojenských šálok niečo varené a teplé.
Mimopracovná Činnosť: Na stavbe PM sa mládež venovala i mimopracovnej činnosti, tá sa využívala na politickú, kultúrnu, zdravotnícku, telovýchovnú a športovú aktivizáciu. Nad tábormi a údolím sa postavilo javisko, ktoré slúžilo ako amfiteáter. Zdravotná výchova sa zameriavala najmä na osvetu o zásadách správnej hygieny a starostlivosti o svoj organizmus a prevenciu. Voľný čas využívali mladí ľudia aj na telovýchovu a šport, preto bol vybudovaný športový štadión.
Rehoľníci na Stavbe
V roku 1950 komunistický režim povolal na preškoľovanie a nútené práce na stavbe Priehrady mládeže mladých rehoľníkov. Cieľom týchto nútených prác mala byť „prevýchova“, vzdanie sa rehoľného života a ich oslabenie vplyvu na ľudí, na ktorých mal v duchu marxizmu-leninizmu vplývať iba „nový“ komunistický režim.
Na PM rehoľníkov previezli autobusy. Ostrihali ich, oholili, dostali 2 - 3 tenké deky, odeli do zväzáckych modrých košieľ a čiernych nohavíc, následne rozdelili na 4 brigády a fráter Dionýz, ktorý sa stal „sekretárom“ štábneho veliteľa Júliusa Turčeka, im vydal stručné pokyny ohľadom pravidelného denného programu, ktorý sa ale veľmi nelíšil od pracovného režimu ostatných brigádnikov. Výrazne rozdielny bol ich „program“ počas nedele a sviatkov. Za veliteľov jednotlivých brigád ustanovili jedného františkána, saleziána, verbistu a seminaristu.
Politickým väzňom z kláštorov sa vo veľkej miere darilo dodržiavať spomínané zásady a napĺňať ich cieľ. Prejavovalo sa to, samozrejme, aj v ich pracovnej disciplíne. Politickí väzni tu boli nasadení na fyzicky najťažšie práce - najmä výkopové práce, ako lacná pracovná sila pri nedostatku ťažkých mechanizmov. Na PM sa využívalo ako motivácia aj „socialistické súťaženie“, v ktorom klerici počas svojho pôsobenia vynikali. Pravidelne vyhrávali tzv. Fučíkovu vlajku.
Účel Priehrady
Hlavný účel Priehrady Mládeže zostáva nezmenený: výroba elektrickej energie a denné či týždenné vyrovnávanie prietokov Váhu. Vodná elektráreň Nosice je priehradovou vodnou elektrárňou a jej nádrž má funkciu týždenného vyrovnávania prietokov. Využitá voda je odvádzaná pri Púchove do hate Dolné Kočkovce, ktorá je súčasťou najstaršej kaskády VE na Váhu.
Energetické Využitie
V útrobách priehrady s inštalovaným výkonom 67,5 MW sa nachádzajú tri Kaplanove turbíny s prietokom 130 m3/s. Priemerná ročná výroba elektrickej energie je 157,4 GWh. Vodná elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 1957.
Rekreácia a Turizmus
V minulosti sa priehrada využívala aj na rekreačné účely. Každé leto kúpele ožívali pod náporom tisícok ľudí, ktorí sa zúčastnili na letných slávnostiach konajúcich sa v tunajšom amfiteátri. Ďalej sa priehrada využívala na mnohé športy - plachtenie, člnkovanie, motoristický vodný šport, táborenie, rybolov či turistika po okolitých končiaroch z ktorých sa naskytne nádherný panoramatický pohľad na priehradu.
Nosická vodná nádrž ponúka bohaté možnosti pre letný oddych (kúpanie, rybolov, surfovanie, plachtenie i člnkovanie). Pri vodnej nádrži hniezdi množstvo druhov vtáctva. V okolí je krásna príroda s náučným chodníkom.
Kúpele Nimnica
Pri stavbe Priehrady mládeže v roku 1952 objavili pri Nosiciach minerálne pramene, ktoré podľa biochemického rozboru patria medzi jódované/alkalické kyselky. Pre kúpeľno-liečebné účely adaptovali budovy slúžiace pôvodne k ubytovaniu priehrady. Dňa 1. apríla roku 1959 sa začala písať história najmladších kúpeľov na Slovensku - Kúpeľov Nimnica.
Technické Parametre
Priehradný múr má korunu dlhú 501,7m a výšku nad základovou škárou 31,5m . Je široký 7.5 m a hĺbka vody pri múre dosahuje 18 m .Maximálna hladina vody v priehrade dosahuje úroveň 280m.n.m. Betónovú priehradu tvorí 31 blokov. Celkový objem priehrady je 36 mil. m3. Zatopená plocha je 7 km2. V najširšom mieste sú brehy vzdialené 1.5 km .
Silné zanášanie priehrady sedimentami si vyžiadalo dodatočné vybudovanie usmerňovacích hrádzi pri PB( dĺžka 2800m)a pri Udiči(800 m).
Súčasnosť a Budúcnosť
Vodné diela vážskej kaskády vzorne plnia svoju úlohu s minimálnymi výpadkami, často verejnosťou nepovšimnuté. Poskytujú nám svoje služby, vďaka nim správy o povodňovej situácii na Váhu prechádzame bez povšimnutia. Už sa nás netýkajú.
Všetky vodné stavby podliehajú odbornému dohľadu. Kontroly konštatujú, že vodné diela vážskej kaskády sú bezpečné a napriek veku nepredstavujú riziko. V rámci plánu opráv modernizujeme aj ovládacie prvky stavieb.