Ako Zlepšiť Pozornosť Dieťaťa v Spoločnosti: Kľúčové Tipy na Porozumenie a Podporu

Máte doma školáka s nevyrovnanými výkonmi? Zdá sa vám, že občas akoby „vypol“ a učiteľka ho označila za zasneného, pretože sa ľahko nechá rozptýliť vonkajšími podnetmi? Príčina problémov môže byť práve v pozornosti.

Poruchy Pozornosti: ADD a ADHD

Literatúra rozlišuje dva typy porúch v tejto oblasti: ADD (porucha pozornosti) a ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou). Žiaci s ADHD majú problémy so sústredením, impulzivitou a sú hyperaktívni. V porovnaní s nimi sa žiaci s ADD javia ako pomalí, dokonca výrazne pomalí, a ich práca si vyžaduje dlhší čas. Chýba hyperaktivita, ale pretrvávajú problémy s pozornosťou, sústredením a impulzivitou. Väčšinou ale nevyrušujú a ticho sedia.

ADD je pre žiaka závažný problém, pretože zhoršuje jeho prospech a je príčinou nízkeho sebavedomia. Žiak s ADD sa môže javiť ako lajdák alebo leňoch.

Príčiny ADD a ADHD

Dôležité je si uvedomiť, že ADD a ADHD nie sú dôsledkom nesprávnej výchovy. Ide o narušenie, ktoré môže mať biologickú príčinu. Nesprávne vedenie pri liečbe alebo neliečenie môže mať vážne následky. Niekedy pritom stačí málo: vedieť, v ktorých smeroch dieťa podporovať.

ADHD má preukázateľne biologické príčiny, ktorých prepuknutie sa vysvetľuje interakciou vplyvov genetických, neurobiologických a vplyvov vonkajšieho prostredia. Faktory súvisiace s dedičnosťou sú 50 - 70 %, komplikácie v priebehu tehotenstva, pri a po pôrode sú 20 - 30 % a neskoršie vplyvy (sociálne, výchovné, enviromentálne, úrazy, ochorenia mozgu) sú 20 - 30 %. Zásadný význam majú genetické polymorfizmy, konkrétne dopamínové a serotonínové receptory a transportéry.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Rozdiely medzi ADHD a ADD

Dieťa s ADD je skôr pasívne, má pomalé pracovné tempo, je letargické, málo impulzívne, dezorientované a býva outsiderom skupiny. Dominuje deficit pozornosti a nevyskytuje sa pohybová hyperaktivita. Naopak, deti s ADHD sú nepozorné, živé a dynamické.

Ako Zistiť, Či Máte Dieťa s Poruchou Pozornosti

Dieťa s ADD/ADHD:

Je nepokojné, večne „v akcii“.
Robí neprimeraný hluk.
Dožaduje sa ihneď splnenia svojich požiadaviek.
Hneď sa cíti dotknuté, reaguje drzo.
Má záchvaty hnevu a nepredvídaného správania.
Je nadmerne citlivé voči kritike.
Prejavuje roztržitosť.
Vo dne spí.
Je náladové, hašterivé.
Veľmi túži po pozornosti rodiča, učiteľa.
V kolektíve detí je odmietané.
Ľahko sa dá druhým zviesť.
Nemá zmysel pre poctivú hru.
Nedarí sa mu dokončiť začatú činnosť.
Neuznáva svoju chybu, zvaľuje ju na druhého.
Zle vychádza s ostatnými deťmi.
Nespolupracuje so spolužiakmi.
Má problémy v učení.

Ak sa u dieťaťa vyskytujú viaceré z vymenovaných prejavov, je potrebné začať s diagnostikou a stanovením komplexného programu. Všetky príznaky sa nemusia objavovať v rovnakej intenzite. Každé dieťa je jedinečná osobnosť, ktorá sa od ostatných odlišuje kombináciou prejavov správania, záujmov, vlôh či zručností.

Diagnostika

Diagnostika poruchy pozornosti u detí sa robí prostredníctvom kombinácie dôkladnej anamnézy, klinického vyšetrenia, psychologických testov a pozorovania správania dieťaťa. Diagnostiku vykonáva lekár - neurológ v spolupráci s klinickým psychológom alebo psychiatrom. Diagnostický proces sa zameriava na objasnenie prítomnosti symptómov a vylúčenie možných iných príčin.

Ako Sa Učiť s Deťmi s Poruchou Pozornosti a Hyperaktivitou

Osvojte si metódu „med a bič“. Dieťa potrebuje mať istotu, že ho dospelý chápe a má ho rád, no zároveň je dôležité postaviť dieťaťu pevné hranice a jednoznačne mu dať najavo, čo si môže dovoliť a čo musí spraviť. Pri nesplnení úloh musí vedieť, že bude znášať následky. Buďte dôslední pri zadávaní úloh aj pri kontrole.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Napríklad pri písaní prác a úprave zošita jasne stanovte, čo požadujete - okraje v zošite, písanie nadpisu, označenie cvičenia, písanie dátumu a pod. Dôsledne dbajte na držanie tela pri písaní, na držanie pera, sklon zošita.

Organizačné a študijné zručnosti

Naučte dieťa:

Usporiadať si svoje pomôcky.
Usporiadať svoj pracovný priestor (kto má poriadok na stole, má poriadok aj v hlave).
Zaznamenávať si úlohy.
Sledovať vyučovacie hodiny a vedieť sa na ne pripraviť.

Návyky žiaka s ADHD/ADD

Musí vedieť, čo odniesť domov a čo nechať v škole.
Musí vedieť, kde a kedy odovzdať vypracovanú úlohu.
Musí vedieť, čo presne má robiť pri samostatnej práci.
Musí vedieť, čo presne má robiť po ukončení práce.
Musí vedieť, kedy môže hovoriť.

Všetky tieto návyky by malo dieťa získať v čo najkratšom čase, zo začiatku školského roka pomocou poznámkového bloku, ktorý by mal byť úplne iný ako klasický zošit.

Hry na Podporu Pozornosti

Hra je najmenej násilná forma výchovy. Pre deti s ADHD je vhodné organizovať hry v prírode, kde majú čo najväčšie možnosti pohybu. Každá hra má mať aj výchovný cieľ. Ešte pred jej realizáciou si premyslite, ako dlho chcete, aby sa deti hrali, a kto bude mať aké roly. Pri hre veľmi dbajte aj na slušný spôsob komunikácie medzi hráčmi.

Postup pri využití hier

Hru, ktorú chceme cielene využiť, musíme mať dobre premyslenú a organizačne pripravenú. Hyperaktívne deti musia mať vo všetkom vopred jasno, musia vedieť postup a pravidlá.
Dieťaťu s poruchou pozornosti pravidlá hry vopred vysvetlíme, najlepšie je, ak si ju môže párkrát precvičiť.
Pravidlá v žiadnom prípade nemeníme počas hry.
Ak sa hrá viac detí, upozorníme ich na dôležitosť spolupráce.
Hru spočiatku koordinuje dospelý. Jeho rola nie je vodcovská, ale poradenská.
Niekedy je vhodné, aby sa do hry zapojil aj učiteľ/rodič, hlavne vtedy, ak cíti, že deti by sa bez jeho zapojenia dostali do problémových situácií.
V každej hre je dôležitá motivácia.

Každú hru po jej skončení zhodnotíme, slovne alebo odmeníme najlepšieho, najaktívnejšieho, najdisciplinovanejšieho.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Príklady hier na precvičovanie pozornosti a sústredenia

Spájanie čísel: Na papier napíšte ľubovoľne porozhadzované čísla (napr. 1 - 60). Úlohou žiaka je pospájať ich v číselnom rade bez toho, aby sa spojovacie čiary preťali alebo dotkli. Nájdené číslo zafarbí a cez tento tmavý bod môže prechádzať. Čísla môžu spájať jeden alebo dvaja žiaci na striedačku, ak vedia spolupracovať. Vo dvojici sa dá hra využiť v školskom klube alebo doma.
Indické preteky: Indické ženy nosia džbány na hlave. Vyskúšajte si obmenu - nosiť knihu na hlave. Spolu s dieťaťom si dajte knihu na hlavu a prejdite krížom cez miestnosť, potom si sadnite, postavte sa, prejdite cez nejakú prekážku. Vyhráva ten, komu dlhšie vydrží položená na hlave a nedotkne sa jej rukou.
Sluchové hádanky: Dieťa sa otočí chrbtom a postupne zvoníme, klopkáme a pod. predmetmi, ktoré vydávajú nejaké zvuky (napr. kľúče, noviny, sklenený predmet). Po každom zvuku dieťa háda, k čomu zvuk prináleží. Po zhodnotení hry sa môžete porozprávať o tom, ako zvuky vznikajú, ktoré sú nám príjemné a ktoré vôbec nemáme radi.
Čo vidím, to si pamätám: Na stôl rozložíme veci. Dieťa si ich prezrie, odíde za dvere alebo sa otočí. Následne predmety buď premiestnime alebo vymeníme za iné. Úlohou dieťaťa je rozpoznať a povedať rozdiely.
Hľadanie písmen: V novinách alebo v časopise dieťa preškrtáva vopred zadané písmeno. Pre kontrolu si na konci odseku napíše počet nájdených písmen. Ťažšie je sústrediť sa naraz na dve alebo viac písmen. Takéto úlohy dávame vtedy, ak má dieťa zvládnuté hľadanie jedného písmena.
Čo ohmatám, to si pamätám: Na stôl rozložíme rôzne predmety a zakryjeme ich šatkou/látkou. Úlohou je vložiť pod šatku len ruky a pomocou hmatu identifikovať a zapamätať si čo najviac predmetov. Na „ohmatávanie“ vecí má dieťa stanovený časový limit. Po uplynutí času sa dieťa vráti na svoje miesto a snaží sa zapísať (ak je mladšie tak nakresliť) všetky predmety, ktoré si zapamätalo. Táto hra sa dá využiť aj pri precvičovaní slovíčok na vyučovaní cudzieho jazyka, ak pod šatku ukryjete také veci, ktorých názvy sa dieťa práve učí alebo si ich potrebuje upevniť.

Emocionálne Napojenie a Jeho Vplyv

Chýbajúce napojenie a pozornosť sú pre vývoj dieťaťa deštruktívnejšie, než sme predpokladali. Emocionálne napojenie je jazyk lásky, ktorému dieťa rozumie. Vďaka rodičovskému záujmu, pozornosti a empatii sa cíti bezpečne a isto. Dieťa potrebuje vedieť, že akékoľvek jeho pochybenie neohrozí lásku rodiča. Potrebuje cítiť, že je milované za to, kým je a nie kým rodič chce, aby bolo.

Pokiaľ nemáme ako deti pocit, že rodič vníma a berie vážne naše myšlienky, potreby a túžby, naša sebaúcta a hodnota klesá. Podvedome sa snažíme získať emocionálne spojenie s rodičom, a činíme tak rôznymi spôsobmi. Túto snahu však rodič častokrát trestá, čoho dôsledkom je ešte silnejšia úzkosť, ktorú sa snažíme zahnať ešte intenzívnejšou snahou o napojenie. Vzniká začarovaný kruh, ktorý však môže prerušiť jedine rodič.

Znaky nedostatočného emocionálneho napojenia

Dieťa intuitívne vycíti rozdiel medzi skutočným a hraným záujmom a pocitmi. Ak sa ho snažíme presvedčiť, že je všetko v poriadku a pritom prežívame silnú úzkosť, na podvedomej úrovni vie, že niečo nesedí a jeho telo reaguje stresom. Hoci sa s ním hráme a odpovedáme mu, jeho nervová sústava si uvedomuje, že v skutočnosti prítomní nie sme a nevenujeme mu pozornosť, akú potrebuje.

Nedostatočnú pozornosť, ktorá by viedla k emocionálnemu napojeniu, si dieťa začne vyžadovať rôznym spôsobom:

Neustále si vynucuje pozornosť, aj tú negatívnu: Pre dieťa je pozornosť rodiča nutná pre prežitie. Bez nej nie je možný vývoj seberegulačných okruhov mozgu. Kritika, zvýšenie hlasu, zamračený pohľad alebo trest je pre dieťa lepšie ako nič. Mnohé deti bažia radšej po negatívnej pozornosti, než by nemali dostať žiadnu. Rozhodujú sa pre ňu mimovoľne, nie vedome, a uchyľujú sa k huncústvam, vyvádzaniu, porušovaniu pravidiel a odvrávaniu. Vyžadovanie pozornosti je úsilie o nasýtenie emočného hladu.
Žiarli, chce vás len pre seba: Dôsledkom neistoty, plynúcej z nedostatočného emocionálneho spojenia s rodičom, je takisto žiarlivosť dieťaťa. Ak si dieťa v týchto situáciách vymáha vašu náruč a pozornosť, uisťuje sa, či ho máte radšej ako ostatných, váš vzťah mu nedáva istotu. Ak si vás dieťa nárokuje a každú osobu berie ako soka, ktorý mu vás môže "ukradnúť", je načase si priznať, že niečo nie je v poriadku.
Drží sa vás ako kliešť, nedokáže byť samostatné: Pokiaľ sa vás dieťa drží ako kliešť, vyjadruje tým potrebu neustáleho uisťovania, že ho máte radi a neopustíte ho. Keďže sa však jedná len o fyzickú no nie emocionálnu blízkosť, pocit istoty nikdy nenadobudne.
Nedokáže sa emocionálne ovládať, aj keď by podľa veku už malo: Akékoľvek vyvádzanie je spôsob dieťaťa ako vyjadriť, že sa cíti rodičom nepochopené a nevypočuté. Vyjadruje, že mu chýba spojenie, vďaka ktorému by malo istotu, že mu rodič rozumie, skutočne ho vidí a počuje jeho nespokojnosť. To ale neznamená, že priania dieťaťa musia byť vždy naplnené; značí to, že rodič reaguje empaticky, poskytne náruč i slová porozumenia, že sa situácia dieťaťu nepáči, a snaží sa o kooperáciu než utlmenie a potupenie prejavov dieťaťa. Pokiaľ rodič nereaguje s porozumením a pocity dieťaťa nezohľadňuje, dieťa sa uchýli k manipulácií, aby dosiahlo svoj cieľ. Manipulácia v podobe vyvádzania, revu, odvrávania, prípadne agresívneho správania je nástroj emočne ranených detí, ktorým nie sú umožnené vyjadriť svoje potreby normálnym, priamym spôsobom, poskytujúci pocit bezpečnej a istej väzby.

Deti vnímajú, ak nie sme na ne skutočne napojení a nevenujeme im plnú pozornosť. Ich emočný radar ešte neruší žiadny vonkajší vplyv, preto vnímajú, čo sa deje v okolí s neomylnou presnosťou. Vedia, ak sa naše slová nezhodujú s konaním. Tento zmätok, akokoľvek sa ho snažia chápať, v nich vyvoláva neistotu.

Celoživotná snaha byť milovaný

Je potrebné, aby sme deťom venovali pozornosť, akú potrebujú, nie takú, akú si vynucujú. Ak si ju dieťa vynucuje, znamená to nedostatočne silné puto. Rodič by mu mal dávať najavo, že s ním túži tráviť čas - prísť za ním bez vyzvania, kresliť si alebo sa s ním hrať z vlastnej iniciatívy, nech vidí, že vás nemusí o pozornosť prosiť. Ak si vyžaduje pozornosť, netrestajte ho, neokrikujte ani nečastujte káravým pohľadom. Naopak, pripomeňte mu, že teraz nemôžete, pretože sa venujete niečomu inému.

Bez tejto istoty sa dieťa necíti bezpečne na to, aby sa mohlo vyvíjať ďalej - to znamená vývoj seberegulačných okruhov mozgu a kognitívnych schopností typu logické uvažovanie, plánovanie a dosahovanie cieľov.

Začlenenie Dieťaťa s ADHD do Spoločnosti

Výchova dieťaťa s ADHD prináša rôzne výzvy. Jednou z nich je začlenenie dieťaťa do spoločnosti, čo môže byť náročné, ale zároveň obohacujúce.

Pochopenie a akceptácia: Rodičia, učitelia a rovesníci by mali rozumieť, čo ADHD znamená a ako ovplyvňuje správanie dieťaťa.
Štruktúra a predvídateľnosť: Jasné pravidlá a rutiny im pomáhajú lepšie sa orientovať v sociálnych situáciách a znižujú ich úzkosť.
Štruktúrované aktivity: Podporujte dieťa, aby sa zapájalo do štruktúrovaných spoločenských aktivít, ako sú športové a hudobné krúžky. Výber správnych hračiek môže prispieť k rozvoju sociálnych zručností a koncentrácie.

Vhodné hračky a aktivity

Stavebnice: Podporujú tímovú prácu a komunikáciu. Magnetické stavebnice sú obľúbené vďaka magnetickým dielikom a nekonečným stavebným možnostiam.
Svetelné podložky: Upútajú pozornosť dieťaťa podsvietením učebného materiálu.
Pohybové aktivity: Pomôžu ventilovať prebytočnú energiu.
Senzorické loptičky a podložky: Upokoja a podporia rozvoj senzorického vnímania.
Svetelný stôl a kresliaca tabuľa: Skvele zrelaxujú.

Začlenenie dieťaťa s ADHD do spoločnosti môže byť výzvou, ale so správnym prístupom to zvládnete hravo. Chápavé a štruktúrované prostredie a vhodné vzdelávacie hračky môžu výrazne pomôcť vo vašej snahe. Podpora zo strany rodiny a blízkeho okolia je kľúčová, aby sa dieťa s ADHD cítilo sebavedomo a plnohodnotne začlenené do spoločnosti.

Prejavy poruchy pozornosti ADD u detí

Deti s poruchou pozornosti sa ťažšie sústredia na jednu aktivitu, zabúdajú, ľahko sa rozptýlia a náročnejšie zvládajú svoje emócie. Podpora týchto detí rodičmi a pedagógmi je kľúčová. Odporúča sa vytvárať si efektívne stratégie zvládania: organizácia úloh do menších celkov, používanie vizuálnych pomôcok, alebo sústredenie sa na najdôležitejšie úlohy.

Rozvíjanie pozornosti v predškolskom veku

Udržiavať pozornosť pomáhajú rôzne hry, či už slovné, obrázkové a číselné. Pexeso je vhodná pomôcka pre rozvoj mozgu, pamäte a pozornosti. Skvelou voľbou sú jednoduché hry a aktivity, ktoré deti zaujmú a sú zábavné. Farebné puzzle, stolové hry alebo kreslenie môžu byť výborným spôsobom ako trénovať ich schopnosť udržiavať pozornosť na konkrétnych úlohách. Odporúča sa tiež, aby rodičia dieťaťu pomáhali vytvárať rutiny, ktoré mu pomôžu zvládať každodenné úlohy - napríklad priestor na čítanie a rozhovory, ktoré mu pomôžu rozvíjať jeho komunikačné zručnosti.

Pri učení existuje niekoľko zásad, ktoré sú potrebné dodržiavať. Tam kde sa to dá, pomáha učenie hravou formou. Hry sú prirodzenou a nenápadnou súčasťou výchovy. Niektoré deti potrebujú, aby im rodičia vopred vysvetlili pravidlá, hra musí mať jasný cieľ. Podpora pozornosti u detí v školskom veku môže zahŕňať napríklad jasné a presné inštrukcie, štruktúrované a plánované aktivity, pravidelné prestávky, posilňovanie pozitívneho správania a komunikácia medzi učiteľmi a rodičmi. Dôležitou súčasťou podpory je tiež vytvorenie prostredia bez nadmernej stimulácie a zameranie sa na individuálne potreby a schopnosti každého dieťaťa.

Technika a jej Vplyv na Pozornosť

Veľa rodičov v snahe o maximalizovanie rozvoja schopností dieťaťa a o efektívne využívanie času, ponúka svojim deťom vo voľných chvíľach tablet, či mobilný telefón. Štúdie však ukazujú, že deti, ktoré sa hrajú hry, sa stávajú rýchlejšími a šikovnejšími len v daných hrách. Ďalšie štúdie nám tiež prinášajú závery, ktoré hovoria, že deti, ktoré sú častejšie v kontakte s obrazovkami majú slabšiu pozornosť, koncentráciu a pamäť.

Pozornosť dieťaťa sa vyvíja postupne. Väčšina hier a aplikácií má podobu rýchlo sa meniacich, vybuchujúcich a svetielkujúcich podnetov. Tieto podnety intenzívne pôsobia na pozornosť dieťaťa, a vedú ho vo vývine pozornosti skôr smerom späť.

V našom mozgu sa nachádza štruktúra, ktorá je úzko spojená s pozornosťou. Nazýva sa Striatum. Striatum určuje, čo je pre nás „najlepšie“, čo si zamilujeme. Tablet, či telefón, je pre dieťa tak intenzívnym podnetom, že stráca záujem o iné aktivity, ako je napríklad hra s autami, komunikácia s rodičmi, či robenie si domácich úloh. Striatum je teda štruktúra, ktorá musí byť dobre strážená, nakoľko hrá prím pri vzniku návykových problémov. Tablet sa pre dieťa stáva číslom 1 a ťažko nájdete inú aktivitu, ktorú si obľúbi viac.

Dovoľme deťom zažiť v ich fantázii čarovný svet drakov a princezien, namiesto strieľania nahnevaných vtákov vo videohre.

Ako ustrážiť "screen time"?

Deti sa prostredníctvom tabletov a internetu môžu veľa naučiť, no môžu byť tiež vystavené nevhodnému obsahu či nebezpečným reklamám.

Buďte dobrým vzorom: Rodičia, ktorí trávia veľa času pri obrazovkách budú mať deti, ktoré trávia veľa času pri „displejoch“. Preto čítajte knihy, venujte sa športu, trávte viac času vonku, stanovte si limit pre vlastné používanie elektroniky.
Stanovte si pravidlá: Spolu s dieťaťom si určite, ktoré stránky, hry a filmy môže dieťa pozerať. Nedovoľte dieťaťu používať sociálne siete dovtedy, kým nie je pripravené zvládnuť zodpovednosť, ktorá z toho plynie.
Zapojte sa do aktivít dieťaťa: Naučte sa hrať hry, ktoré dieťa bavia. Sledujte novinky na stránkach, ktoré navštevuje. Objavujte internet spolu.
Vyhraďte si čas bez „displejov“: Určite si chvíle, kedy bude všetka elektronika vypnutá. Či už to budú určité časti dňa (žiadny telefón a televízor počas jedenia), alebo určité dni v týždni.
Sledujte aktivitu dieťaťa: Využite rodičovský zámok. Porozprávajte sa o možnosti zdieľania hesla k sociálnym sieťam dieťaťa s Vami. Buďte pripravení na to, že aj Vaše dieťa urobí chyby. Premeňte tieto chyby na poučenie.
Detská izba bez obrazoviek: Eliminujte možnosť využívania elektroniky mimo Vášho dohľadu. Zaveďte pravidlo žiadneho používania tabletov, videohier či telefónov v detskej izbe dieťaťa.
Limitujte čas strávený pred obrazovkou: Väčšina detí nezvláda neobmedzený prístup k elektronike. Americká spoločnosť pediatrov odporúča nasledujúce limity:
- U detí mladších ako 18 mesiacov využívať médiá len na komunikáciu s blízkymi prostredníctvom videohovorov.
- U detí vo veku 18 až 24 mesiacov vyberať len kvalitné aplikácie a používať ich na spoločné učenie dieťaťa s rodičom. Dieťa by médiá nemalo používať samé.
- U detí od 2 rokov obmedzte „screen time“ na maximálne 1 hodinu denne. Snažte sa tento čas tráviť v spoločnej aktivite s dieťaťom, čo najviac, ako je to možné.
- U detí starších ako 6 rokov si stanovte konzistentné limity v závislosti od potreby vzdelávania sa prostredníctvom elektroniky. Uistite sa, že čas trávený pred obrazovkou negatívne neovplyvňuje spánok, fyzickú aktivitu či správanie dieťaťa.
Spravte z času stráveného pred obrazovkou privilégium, nie právo: Vyhnite sa odmenám vo forme extra času stráveného pri počítači či tablete. Držte sa vopred stanovených limitov. Namiesto toho ponúknite inú odmenu na posilnenie žiaduceho správania.

Ako Rozvíjať Pozornosť Dieťaťa v Bežné Dni

Trávte so svojimi deťmi čo najviac času: Využite každú chvíľu na to, aby ste im venovali svoju pozornosť. Ráno vypnite televízor a vymýšľajte spolu svoju vlastnú rozprávku. Večer si prostredníctvom dinosaurov zrekapitulujte, čo ste v daný deň zažili. Hrajte sa so svojimi deťmi na koberci, čítajte si knihy, strihajte, lepte a tvorte veci z papiera.
Nechajte deti šantiť: Nechajte deťom čas na voľnú hru. Dovoľte im vybehať sa v parku, či vyskákať sa na ihrisku.
Pokúste sa deti neprerušovať: Ak sa chcete zapojiť do činnosti, ktorú dieťa práve robí, pokúste sa adaptovať na jeho hru namiesto toho aby ste ju začali riadiť. Akceptujte záujem dieťaťa. Neprerušujte ho ak sa práve sústredí na čítanie knihy, či stavanie veže. V rozhovoroch neskáčte z témy na tému.
Ukážte dieťaťu pokojnú pozornosť: Prispôsobte okolie dieťaťa tak, aby sa cítilo uvoľnene. Eliminujte prvky, ktoré by Vás i dieťa mohli rozptyľovať. Neriešte s dieťaťom problémy počas varenia. Nečítajte si knihu pri zapnutom televízore. Upracte stôl predtým ako pri ňom začnete pracovať. Spravte si systém v ukladaní hračiek. Uvoľnite sa spolu a zacieľte svoju pozornosť na detaily. Ľahnite si spolu v noci na deku a sledujte, ako padajú hviezdy. Hľadajte v tráve štvorlístky. Alebo v posteli, navzájom, počúvajte tlkot Vašich srdiečok.
Sústreďte sa až do konca: Počas aktivity sledujte ako reaguje Vaše dieťa. Ako náhle spozorujete, že ho niečo rozptyľuje, upriamte jeho pozornosť znovu k tomu čo robí. Je dôležité, aby sa dieťa naučilo dokončiť to čo začalo robiť. Pomôžte mu ostať sústredené a na konci ho adekvátne odmeňte.

Ako Pomôcť Dieťaťu s ADHD?

Najlepšou voľbou je komplexný prístup, tzn. intervencie a aktivity, ktoré podporujú osobnosť dieťaťa, ovplyvňujú jeho vzťah k sebe samému a zameriavajú sa aj na jeho sociálne prostredie.

Usmerňujú pohybovú aktivitu a zlepšujú úroveň aktivácie jeho pozornosti a koncentrácie.
Ovplyvňujú hyperaktivitu biochemickou cestou (biochemicky a medikamentózne).
Pravidelné diagnostické, terapeutické, prípadne psychoterapeutické sledovanie dieťaťa zo strany psychológa.
Úzka prepojenosť so školou, ktorú dieťa/žiak s ADHD navštevuje.
Rodinné poradenstvo.
Pravidelné lekárske sledovanie žiaka zo strany neurológa, psychiatra, pediatra a v prípade potreby s aplikáciou psychofarmakoterapie.
Psychoterapeutická starostlivosť.
Neuroterapia (EEG - biofeedback)

Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov s ADHD

Vo výchovno-vzdelávacom procese žiaka sa kladie zvýšený dôraz na individuálny prístup s ohľadom na jeho špecifické výchovno-vzdelávacie potreby. Špecifické výchovno-vzdelávacie postupy a organizácia práce sa týkajú:

Úpravy prostredia a umiestnenia žiaka v triede.
Organizácie vyučovania a práce žiaka.
Špecifických postupov učiteľa vo vyučovaní.
Hodnotenia a klasifikácie správania a učebných výsledkov žiaka.

Úprava prostredia a umiestnenie žiaka v triede

Vhodná je trieda dostatočne osvetlená, príjemne zariadená bez zbytočných dekoratívnych predmetov, ktoré by rozptyľovali pozornosť žiaka. Žiaka je potrebné posadiť v triede na miesto, kde bude z okolia a od spolužiakov prichádzať čo najmenej podnetov, ktoré by rozptyľovali jeho pozornosť a podnecovali jeho impulzívne, hyperaktívne správanie. Optimálne je zariadiť v triede „relaxačný kút“, resp. relaxačnú miestnosť v škole, kde by mohol žiak podľa potreby relaxovať, alebo by sa mu mohol venovať odborný zamestnanec (psychológ, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg) alebo asistent učiteľa. Dôležité je zabezpečiť fyzickú bezpečnosť žiaka ako aj spolužiakov. Žiak by mal byť nepretržite pod dohľadom učiteľa alebo iného zamestnanca školy. Ak žiak svojím správaním vážne a sústavne narúša vyučovanie, prípadne jeho správanie ohrozuje iných žiakov, učiteľa alebo jeho samého, je možné vyučovanie alebo jeho časť realizovať individuálne, v inej miestnosti s iným pedagogickým zamestnancom, ktorým môže byť aj asistent učiteľa, alebo s odborným zamestnancom.

tags: #ako #je #vnimane #dieta #v #spolocnosti