Alergie u detí sú čoraz bežnejší problém. Rodičia často hľadajú odpovede na otázku, prečo sa ich dieťa vyhadzuje po mlieku. Tento článok sa zameriava na príčiny, diagnostiku a možnosti riešenia tohto problému, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, od potravinových alergií až po atopický ekzém.
Alergia u detí: Prečo vzniká?
Alergické reakcie sa zvyčajne začínajú prejavovať medzi 3. až 12. mesiacom života dieťaťa. Je to preto, že organizmus potrebuje určitý čas na to, aby sa s alergénom stretol a začal naň reagovať. Medzi typické alergie patrí potravinová alergia a atopický ekzém. Súčasné údaje ukazujú, že pravá potravinová alergia postihuje 6 až 8 percent dojčiat a tento počet stále narastá.
Vývoj organizmu dieťaťa je náhle vystavený novým podnetom, potravinám a vonkajšiemu prostrediu, čo môže viesť k alergickým reakciám. Neskôr, v predškolskom veku, sa mnohé z týchto ochorení zmiernia.
Príznaky alergie
Príznaky alergie sa môžu prejavovať rôzne. U detí prevládajú príznaky týkajúce sa tráviaceho systému, ako sú opakované vracanie, odmietanie potravy, podráždenosť, nafukovanie, bolesti bruška, hnačky a stolica s prímesou krvi. Ďalšie príznaky sa preukážu najmä na koži, ako je atopický ekzém, žihľavka a dermatitída. U tretiny detí sa alergia prejavuje v dýchacej sústave, a to kašľom, sťaženým dýchaním, hvízdaním či nepriechodnosťou nošteka.
Pri žihľavke, začervenaniach kože, vracaní, náhlom zhoršení ekzému, opuchu pier, hnačke a bolestivosti bruška je potrebné ihneď spozornieť. O alergii neraz svedčia aj opakované zápaly stredného ucha u dojčaťa, zmena správania, nepokoj či bolesti hlavy.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
Alergia na materské mlieko?
V tlači sa objavili prípady detí, ktoré boli alergické na materské mlieko. Ako sa to môže stať? Materské mlieko je komplexná potravina s mnohými zložkami, pričom jeho zloženie sa mení aj podľa veku dieťaťa. Ovplyvňuje ho aj strava matky, užívanie liekov, vystavenie toxínom a chémii z vonkajšieho prostredia. Niekedy je, paradoxne, prospešnejšie, ak ho matka prestane dojčiť, predovšetkým pri ekzémoch, pretože tak vieme lepšie manažovať jedálniček dieťaťa na mieru.
Materské mlieko je najvhodnejšia strava pre dojča, predstavuje optimálny mix živín, vitamínov, imunologických obranných látok a lásky. Na strane druhej, časť štúdií tento ochranný vplyv na rozvoj alergických ochorení nezaznamenala, najmä ak sa zameriavali na potravinové alergény. Sú však aj opačne zamerané štúdie sústredené na dlho dojčené deti nad 9 mesiacov. Takéto dojčenie bolo v niektorých štúdiách paradoxne spájané s nárastom alergií. U časti geneticky predisponovaných detí môže mať dlhé dojčenie dokonca aj negatívny efekt.
Okrem genetiky sa na vzniku alergií podieľajú aj faktory prostredia, stravovanie, spôsob života, stresy a infekcie. Nárast počtu alergikov nám hovorí o výraznom vplyve nášho spôsobu života, prílišnej chemizácii a tiež o zmenách v životnom štýle.
Diagnostika alergie
V prvom rade musíme na možnú alergiu myslieť. Je to úloha pediatra, ktorý spolu s rodičmi vysloví podozrenie na alergické ochorenie. Na potvrdenie alergie nestačí iba stanovenie špecifických IgE protilátok z krvi. Alergiológ vie, že na diagnostiku alergie, a to najmä potravinovej, nestačí použiť len vyšetrenia. Často majú falošne pozitívne, ale aj negatívne výsledky. Niekedy sa dokonca používajú nesprávne diagnostické metódy. Napríklad určenie hladiny IgG protilátky na potraviny vedie u mnohých pacientov k stanoveniu nesprávnej diagnózy.
Určenie diagnózy musí byť postavené na fyzikálnom vyšetrení, čiže dieťa musíme vidieť, skontrolovať stav kože, slizníc a popočúvať ho. Dôležitá je tiež anamnéza, čo znamená zber informácií, pri ktorých pátrame po súvislostiach, genetickej predispozícii, priebehu gravidity, okolnostiach pôrodu. Dôležité sú pre nás aj potravinové denníky, ktoré rodičia môžu dieťaťu pri ťažkostiach viesť. Až potom pristupujeme ku kožným testom.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
Realizujem ich vtedy, ak nám to stav dieťaťa dovolí, čiže v akomkoľvek veku, či je to trojmesačné dojča alebo už veľké dvojročné batoľa. Tieto testy sú, samozrejme, zaťažené falošnou pozitivitou aj negativitou a majú svoje limity. Ich výhodou je ale rýchla odpoveď. Pred vyšetrením je nutné u dieťaťa vynechať z liečby antihistaminiká. Okrem prick testov občas pristupujeme aj k náplasťovým testom, kde sa alergény, napríklad potraviny, aplikujú špeciálnymi testami na chrbátik dieťaťa.
Diagnostické vyšetrenie, či už kožné alebo laboratórne testy nám ale vyslovia len podozrenie. Nikdy neurčia diagnózu. Sú potrebné aj eliminačné testy, pri ktorých vylučujeme podozrivú potravinu zo stravy na určité obdobie. Tiež expozičné testy, čo je znovuzavedenie potraviny do jedálnička s odsledovaním reakcie dieťaťa. Veľa alergií totiž uniká pred súčasnými diagnostickými možnosťami, keďže nie sú v praxi bežné dostupné spoľahlivé diagnostické metódy.
Liečba a prevencia
Roky platí staré známe, poznaj svoj alergén a uteč pred ním. Preto pri potravinovej alergii odporúčame eliminačnú diétu s vynechaním alergénu. Našťastie je u mnohých detí táto diéta len dočasná a z alergií, najmä tých potravinových, často vyrastú.
Niektoré formy alergií na ryby či určité alergény orechov majú tendenciu pretrvávať celoživotne. Iné alergény, konkrétne laktoglobulíny mlieka, majú tendenciu pomerne rýchlo vyhasnúť. Alergiológ už vie aj podľa zložky alergénu, na ktorý je dieťa alergické, vysloviť aj prognózu ochorenia. Zároveň musí prehodnocovať a zisťovať možné nové senzibilizácie. V našom centre je preto do tohto procesu zaangažovaná aj nutričná špecialistka, ktorá deťom s potravinovými alergiami vypracuje jedálniček. Okrem diéty je potrebná aj komplexná liečba, čiže detský pacient dostáva antihistaminiká, kromoglykát sodný, biologickú liečbu, prípravky na kožu a probiotiká.
Mnoho alergikov, ktorí sú dobre vedení a včas dostanú modernú liečbu, napríklad vo forme špecifickej imunoterapie, má prognózu lepšiu ako neliečené deti. Lenže mnoho rodičov nevyhľadá lekára včas. Pri alergiách vždy ide o čas.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko
Výskyt alergií neustále stúpa. Dôvodom sú mnohé faktory prostredia. Dlhé roky rozprávame o hygienickej teórii, výskyt alergií je spojený s takzvanou westernizáciou spoločnosti. Zmenili sme svoj životný štýl, jedálniček, veľa času trávime v interiéroch, menej sme spojení s prírodou. Toto všetko negatívne ovplyvňuje imunitný systém, ale aj našu genetiku.
Posledné roky sa zase ako účinná javí teória rozvoja orálnej tolerancie. Predpokladá sa, že toto obdobie, nazývané niektorými autormi ako okno tolerancie, sa u dojčiat objavuje medzi 4. až 6. mesiacom života. Celé je to ale zložitejšie. Ten istý alergén podaný ústami môže blahodárne pôsobiť na prevenciu rozvoja alergie. Akonáhle sa ale dostane do kontaktu s kožou, môže dieťa senzibilizovať. Čo ale vieme je, že kľúč v prevencii je aj v dojčení, v náhradnej mliečnej výžive, v zavádzaní tuhej stravy a v diéte matky počas tehotenstva.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM)
Prvá cudzorodá bielkovina, s ktorou sa dojča stretne, je zväčša bielkovina kravského mlieka. Ak na ňu tráviaci trakt ešte nie je pripravený, alebo ak ide o vrodenú podmienenosť na alergén, dieťa sa stáva precitlivelé a vzniká alergická reakcia. Alergia sa môže, ale aj nemusí, prejaviť bezprostredne po prvom kontakte s bielkovinou kravského mlieka.
Dôležitá je skutočnosť, že tieto látky sa dostávajú už do materského mlieka, pokiaľ dojčiaca mamička konzumuje mliečne výrobky. Prvé prejavy sa tým pádom môžu objaviť už krátko po narodení aj u detí, ktoré sú kŕmené výhradne materským mliekom.
Diagnostika ABKM
Vyššie uvedené príznaky nemusia byť vždy jednoznačným prejavom ABKM, väčšina z nich občas potrápi každé bábätko. Presne určiť túto diagnózu nie je jednoduché, na potvrdenie ABKM totiž neexistuje žiadny jednoznačný spoľahlivý diagnostický test. Základom diagnózy je anamnéza a podrobný popis príznakov. Zlatým štandardom je tzv. expozičný test. Okrem toho sa v diagnostike sa uplatňujú aj kožné testy a vyšetrenie špecifických protilátok proti bielkovine kravského mlieka z krvi. Dôkaz prítomnosti týchto protilátok nám pomôže odlíšiť alergiu od potravinovej neznášanlivosti.
Liečba ABKM
Jediným riešením je prísna diéta. Zo stravy malých alergikov je potrebné vylúčiť všetky potraviny, ktoré obsahujú mliečnu bielkovinu. Je nutné starostlivo študovať etikety balených potravín a vyhnúť sa rizikovým čerstvým potravinám. U nedojčených detí sa používa špeciálne mlieko - hydrolyzát, ktoré už má mliečnu bielkovinu naštiepenú na malé čiastočky. Jeho chuť je v porovnaní s bežnou výživou mierne horkastá. Tieto mlieka nie sú vhodné na preventívne použitie u zdravých detí, ale iba pri lekárom potvrdenej diagnóze. Niektoré deti môžu reagovať aj na zvyškové množstvo bielkovín kravského mlieka v týchto prípravkoch. V takomto prípade sa používajú čisté aminokyselinové zmesi, ktoré neobsahujú žiadne alergizujúce bielkoviny.
Zvyčajne je možné s dojčením pokračovať. V takýchto prípadoch sa dojčiacim mamičkám odporúča dodržiavať špeciálnu diétu a vynechať zo svojej stravy niektoré vysoko alergizujúce potraviny, vrátane mliečnych výrobkov. Vtedy je potrebné sledovať celkový príjem bielkovín a vápnika v strave mamičky a odporučiť ich vhodné náhradné zdroje.
Náhrada kravského mlieka
Ovčie, kozie ani sójové mlieko nie sú vhodnou náhradou za kravské mlieko, lebo môžu vyvolať skríženú alergiu. Navyše sója je známa ako silný alergén. Nevhodné je aj ich zloženie. Sójové formuly obsahujú látky nazývané fytáty, ktoré môžu blokovať vstrebávanie niektorých minerálov (železo, zinok, meď) a pri ich podávaní je prítomná aj porucha vstrebávania vápnika. Mlieka so zníženým obsahom laktózy obsahujú bielkovinu kravského mlieka, preto tiež nie sú určené pre alergikov na bielkovinu kravského mlieka.
Nielen z hľadiska prevencie a liečby alergie sa za najvhodnejšiu výživu dieťaťa považuje materské mlieko. Pokiaľ však dojčenie nie je možné, na trhu sa nachádzajú mlieka, ktoré sú vyvinuté špeciálne pre deti so zvýšeným rizikom vzniku alergie (hypoalergénne mlieka) alebo pre deti s potvrdenou alergiou na bielkovinu kravského mlieka.
Dojčenie a alergia
Do mlieka dojčiacej matky môžu prejsť viaceré potravinové alergény. U dedične predisponovaného dieťaťa, tzn. že rodičia sú alergici, môže kontakt aj s minimálnym množstvom potravinových alergénov viesť k senzibilizácii detského imunitného systému. K hlavným potravinovým alergénom patrí morské ryby, kraby, oriešky, arašidy, kakao, čokoláda, exotické ovocie vrátane citrusov a kiwi, vajcia a sója.
Niektoré jedlá, nápoje alebo lieky, ktoré matka užíva, môžu u dieťaťa spôsobiť symptómy koliky. Takéto deti sa chcú dojčiť v jednom kuse, plačú a sú nespokojné, často grckajú alebo vracajú, majú zapchatý nos, časté vodnaté stolice, ktoré môžu byť i zelené, plné hlienu alebo krvavé. Deti tiež môžu mať červenú kruh okolo konečníka a priveľa plynov. Tieto ťažkosti, ktoré má na svedomí matkina konzumácia čokolády, korenia, citrusov, zeleniny, ktorá nadúva a kravské mlieko, sa zvyčajne vyriešia po troch mesiacoch.
Starostlivosť o detskú pokožku pri alergiách
Detská pokožka je veľmi citlivá a náchylná na rôzne vyrážky a podráždenia. Pri alergiách je dôležité venovať jej zvýšenú pozornosť.
Novorodenecké akné
Typickou bábätkovskou vyrážkou je novorodenecké akné (acne neonatorum). Medzi hlavné dôvody jeho vzniku patrí veľká aktivita mazových žliazok, ktoré sú ovplyvnené vlastnými androgénmi dieťaťa aj hormónmi mamičky. Akné u bábätiek je veľmi časté, trápi asi každé 5. dieťa, častejšie chlapcov ako dievčatká. Obvykle sa objavia počas 2. týždňa po narodení.
Pokožka zasiahnutá novorodeneckým akné nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť. Krémy alebo masti prejavy obvykle len zhoršia. Búrenie hormónov u bábätiek patrí do bežných fáz ich vývoja. Obdobie okolo 3. a 4. mesiaca sa dokonca označuje ako minipuberta. V tomto období sú aktívne pohlavné hormóny.
Dojčenské akné
V porovnaní s novorodeneckým, bývajú prejavy dojčenského akné výraznejšie, u malého percenta ťažších prípadov dokonca môžu zostať po akné jazvy. S ťažším akné je preto vhodné navštíviť lekára, ktorý odporučí na liečbu vhodné antibiotiká.
Atopický ekzém
Vyrážky a ich lokalizácia, ako ich popisujú lekári, sú pravdepodobne detská atopická dermatitída, ekzém. Bioderma atoderm je dobrá voľba. Samozrejme, dajú sa predpísať aj iné mastičky, podľa nálezu a lokalizácie.
Ďalšie kožné problémy u detí
- Mongolská škvrna: Modrý fľak, ktorý má bábätko najčastejšie na zadočku alebo v spodnej časti chrbátika, vzniká nahromadením pigmentových buniek na jednom mieste.
- Naevus simplex (lososia škvrna): Červený fľak na koži bábätka, ktorý tvoria rozšírené cievy.
- Mílie: Drobné biele alebo žltkasté perličky okolo nosa a očí bábätka, ktoré vytvára keratín.
- Novorodenecká vyrážka (Erythema toxicum neonatorum): Červené fliačky, ktoré vznikajú bez známej príčiny a sama do 7 dní spravidla zmizne.
- Akrocyanóza: Premodrávanie ručičiek a nožičiek, ktoré vzniká kvôli nedostatočnej termoregulácii.
- Potničky (miliaria): Vyrážky, ktoré vznikajú z potenia kože, keď sa potné žľazy správne neotvárajú.
- Sací pľuzgier: Pľuzgier na hornej pere bábätka v dôsledku dojčenia alebo usilovného cmúľania cumlíka.
- Plienková dermatitída: Zaparenie, ktoré vzniká v dôsledku vlhkého a teplého prostredia pod plienkou, dráždivého vplyvu moču a stolice a mechanického odierania.
- Periorálna dermatitída: Podráždenie pokožky v okolí úst, ktoré súvisí s nevhodnou kozmetikou.
Čo robiť, keď má dieťa vyrážku?
Netreba so všetkým hneď utekať ani na kožné ani na alergologiu. Vyrážky sú u detí časté, bývajú rôzne a majú aj rôznu príčinu, často sa ani nezistí. Otázka je, či dieťa svrbia, ako reagujú na liečbu, či sa opakujú. Takéto vyrážky, ktorých nie je veľa a sú v rade za sebou, bývajú aj po uštipnutí hmyzom. Alebo je to reakcia na ovocie, ale tá by bola rozsiahlejšia, aj keď to, že pomaranč jedlo, nevylučuje, že sa po určitom čase na neho vyhádže. Môže to byť aj viróza sprevádzaná vyrážkou, hlavne keď jej výskyt súvisel s teplotami.
Ak má dieťa červené líčka, môže to byť reakcia na teplo. U najmenších detí veľmi dobre na tieto vyrážky zaberá navariť veľmi silný čierny čaj a dieťatko na postihnutých miestach umyť vlažným čiernym čajom aj dvakrát denne. Ničím zatiaľ nenatierať.
Praktické rady a skúsenosti mamičiek
- Probiotiká: Môžu pomôcť zlepšiť stav ekzému, prípadne ho zastaviť a "vyliečiť" popri natieraní. Môžu sa podávať probiotiká dojčeným deťom, alebo radšej má matka užívať probiotiká, ktoré budú v nejakom väčšom či vhodnejšom množstve obsiahnuté aj v mat. mlieku.
- Seborea: Na seboreu na telíčku dobre zaberá ichtiolová masť robená v lekárni. Sprchujte dieťa len čistou vodou.
- Umelé mlieko: Ak má dieťa tráviace problémy a vyrážky po umelom mlieku, pokračujte doterajším mliekom. Ak je to alergia na bielkovinu kravského mlieka, tak HA mlieko nič nerieši. Nateraz by som nepodávala príkrmy.