Tento článok sa zaoberá právami a povinnosťami, ktoré vznikajú v rôznych situáciách v živote rodiny. Dotýka sa problematiky surogátneho materstva, striedavej starostlivosti, vyživovacej povinnosti a štátnych sociálnych dávok. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto komplexnú oblasť práva.
Surogátne materstvo: Etické a právne aspekty
Surogátne materstvo je proces, pri ktorom žena (surogátna matka) nosí a porodí dieťa pre inú osobu alebo pár, ktorí sa stanú jeho rodičmi. Existujú dva typy surogátneho materstva: tradičné a gestačné. Pri tradičnom surogátnom materstve je surogátna matka zároveň biologickou matkou dieťaťa, pretože jej vajíčko je oplodnené spermiami otca alebo darcu. Prvé úspešné tradičné surogátne materstvo bolo zaznamenané v roku 1980 v Spojených štátoch. Pri gestačnom surogátnom materstve surogátna matka nie je biologicky príbuzná s dieťaťom, pretože embryo, ktoré je výsledkom oplodnenia vajíčka a spermie biologických rodičov, je prenesené do jej maternice.
Etické dilemy surogátneho materstva
Surogátne materstvo vyvoláva mnohé etické otázky. Katolícka cirkev zastáva odmietavý postoj, pretože je v rozpore s katolíckou náukou o manželstve, rodine a ľudskej dôstojnosti. Cirkev považuje počatie dieťaťa mimo prirodzeného aktu medzi manželom a manželkou za neprijateľné.
Ďalším problémom je identifikácia matky dieťaťom. Deti môžu byť emocionálne ovplyvnené tým, že po narodení sú oddelené od ženy, ktorá ich vynosila. Bábätko si totiž už počas tehotenstva vytvára emocionálne a fyzické puto so ženou, ktorá ho nosí, a odlúčenie od tejto ženy mu spôsobuje stres. Dieťa v tej chvíli nerozlišuje, či ide o ženu, s ktorou má spoločnú DNA. Pre dieťa je to skrátka mama.
Surogátne materstvo a páry rovnakého pohlavia
Surogátne materstvo sa stalo vyhľadávanou metódou aj medzi pármi rovnakého pohlavia, ktoré z biologického hľadiska nemôžu dieťa počať ani porodiť prirodzenou cestou. Po príbehy z reálneho života však nemusíme chodiť ďaleko ani hľadať medzi známymi osobnosťami. David a Michal Vaníčkovi z Česka známejší pod pseudonymom z ich YouTube kanálu Dva tátové verejne hovorili o tom, ako túžili byť rodičmi a stálo ich to milióny.
Prečítajte si tiež: Aktuality pre rodičov MŠ Považská Bystrica
Príklad zo života: Trojčatá pre Jasona a Adama
Jason a Adam túžili po deťoch, no zistili, že adopčný proces je takmer rovnako finančne nákladný ako IVF. Od začiatku pri nich stála ich kamarátka Jessica, ktorá už mala tri vlastné deti a ponúkla sa, že ak sa rozhodnú ísť touto cestou, dieťa im vynosí. Jason s Adamom pristúpili, vybrali si darcovské vajíčko, ktoré na klinike oplodnili spermiami jedného z nich, a Jessica im vynosila zdravého syna Tristana. Jessica sa dokonca po poslednom pôrode vyjadrila, že už nechce byť viac tehotná, no ani to neodradilo Jasona s Adamom, aby ju o túto službu požiadali opäť. Po pozitívnom tehotenskom teste ich čakal ultrazvuk, ktorý ich však postavil pred nečakanú dilemu. Jedno z embryí sa rozdelilo a Jessica tak nečakala dvojičky, ale trojčatá. Nakoniec sa „otcovia“ rozhodli skúsiť to a zabojovať o všetky tri deti. Jessice sa pôrod rozbehol v 34. týždni tehotenstva a musela absolvovať urgentnú sekciu, pri ktorej stratila štyri litre krvi a bola v ohrození života.
Príklad: Cecile Eledgeová a jej vnúča
Američanka Cecile Eledgeová vynosila a úspešne porodila svoje vnúča. Matthew Eledge, ktorý bol učiteľom na katolíckej strednej škole v Nebraske, sa rozhodol verejne zosobášiť so svojím priateľom Elliotom Doughertym. Matthewova matka Cecile sa ponúkla, že im dieťa vynosí. Najprv absolvovala Cecile, surogátna matka, hormonálnu terapiu. Jej syn Matthew poskytol spermie a jeho švagriná Lea (sestra jeho partnera Elliota) sa stala darkyňou vajíčok. V konečnom dôsledku Cecile porodila svoje biologické vnúča, no na rodnom liste svojej „vnučky“ Umy je zapísaná ako „matka“, keďže ju porodila a nebraské zákony nedovoľovali Elliotovi formálne si Umu adoptovať - mala by totiž v rodnom liste zapísaných dvoch otcov.
Dôsledky pre dieťa
Keď sa najbližšie v správach objaví titulok o tom, ako známy pár šoubiznisu porazil neplodnosť a surogátna matka im porodila dieťa, zamyslite sa nad dieťaťom. Nad tým bábätkom, ktoré po pôrode oddelili od matky a ktoré raz bude musieť čeliť otázkam o svojom pôvode.
Striedavá osobná starostlivosť: Zabezpečenie vzťahu s oboma rodičmi
Striedavá osobná starostlivosť je forma starostlivosti o maloleté dieťa, pri ktorej sa obidvaja rodičia, ktorí spolu nežijú, striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa vo vopred určených časových intervaloch. Tento model starostlivosti je upravený v slovenskej legislatíve zákonom o rodine a jeho cieľom je zabezpečiť, aby dieťa malo zachovaný vzťah k obidvom rodičom a aby boli naplnené jeho potreby. Do slovenského právneho poriadku bola striedavá osobná starostlivosť zavedená zákonom č. 217/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („novela). Predmetná novela nadobudla účinnosť 01.07.2010.
Právny rámec striedavej starostlivosti
Hlavný zákon upravujúci striedavú starostlivosť je zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ZoR). Tento zákon definuje základné princípy a podmienky, za ktorých môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Základné princípy zákona o rodine
- Rodičovské práva a povinnosti: Výkon rodičovských práv patrí obidvom rodičom, ak nebol výkon rodičovských práv obmedzený, pozastavený alebo rodič rodičovských práv pozbavený. Obidvaja rodičia majú v zmysle § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva aj povinnosti. Uvedené je potrebné chápať aj tak, že je právom obidvoch rodičov v zásade rovnakou mierou sa podieľať na výchove dieťaťa a starostlivosti o neho, s čím korešponduje aj právo dieťaťa na obidvoch rodičov.
- Osobná starostlivosť: Osobná starostlivosť nie je nikde v ZoR definovaná - v praxi to znamená, ktorý z rodičov bude s dieťaťom žiť v spoločnej domácnosti, bude sa oň osobne starať a rozhodovať o jeho bežných záležitostiach.
- Striedavá osobná starostlivosť (SOS): § 24, ods. 4 ZoR je paragraf o SOS v ZoR od 1.7.2010: "Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.
- Záujem maloletého dieťaťa: Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Na prvom mieste je pre súd vždy záujem dieťaťa.
Predbežné opatrenie
Predbežným opatrením je tiež možné zveriť dieťa do SOS. Umožňuje to § 76, ods. 1, písm.
Rodičovská dohoda
Zákon o rodine upravuje rodičovskú dohodu, ktorá umožňuje rodičom upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd pri schvaľovaní dohody prihliada na záujem dieťaťa, jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti. Dohodu môžu uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú, bez ohľadu na to, či sú manželmi alebo nie. Dôležité je, aby medzi nimi existovali vážne nezhody a nevytvárali bezpečné prostredie pre seba navzájom, ani pre dieťa, nepodieľali sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizovali spoločne trávený čas, či nezabezpečovali spoločné potreby. Rodičovskú dohodu je možné uzavrieť aj počas rozvodového konania, a to aj na čas do rozvodu, alebo s platnosťou po rozvode.
Formy starostlivosti o dieťa po rozvode
- Výlučná osobná starostlivosť: Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s ktorým býva. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom, ktorý môže byť upravený dohodou alebo súdom.
- Striedavá osobná starostlivosť: Rodičia sa striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa vo vopred určených intervaloch. Striedavá osobná starostlivosť spočíva v tom, že sa rodičia striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa v určených časových intervaloch. Intervaly môžu byť rovnomerné (napr. týždenné, dvojtýždňové) alebo nerovnomerné (napr. krátky/dlhý týždeň). Pri školopovinných deťoch sa odporúča týždenný alebo dvojtýždňový cyklus striedania. Veľmi často sa využíva týždenný interval osobnej starostlivosti rodiča o dieťa.
- Spoločná osobná starostlivosť: Rodičia sa spoločne starajú o dieťa, pričom spôsob rozhodovania o starostlivosti zostáva rovnaký ako pred rozvodom. Táto forma je vhodná, ak rodičia žijú v jednej domácnosti alebo blízko seba a sú schopní spolupracovať. Pri tejto forme starostlivosti sa rodičia dokážu bez konfliktu dohodnúť o všetkých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ako sú vzdelanie, zdravotná starostlivosť, náboženská výchova a ďalšie podstatné otázky. V praxi sa realizuje aj tak, že deti zostávajú žiť v domácnosti ako doteraz a nepresúvajú sa do domácnosti druhého rodiča.
Spoločnú osobnú starostlivosť a striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov vykonávajú rodičia ako spôsob starostlivosti o dieťa, kde režim starostlivosti zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, prípadne rozchodom partnerov, teda rovnaký, ako ho rodičia dieťaťa už realizovali pred ukončením ich vzájomného vzťahu. So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť. Pri spoločnej starostlivosti deti nebudú mať určené presné dni a časy striedania sa u rodičov. V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené výživné, pretože zákon uvádza, že buď bude výživné určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec.
Spoločnú osobnú starostlivosť a striedavú osobnú starostlivosť súd uplatňuje ako dve rôzne formy rozhodnutia o starostlivosti o dieťa po rozvode alebo v prípade neformálnych vzťahov rodičov. Spoločná starostlivosť zaručuje rovnakú právomoc rodičov v rozhodovaní. Striedavá starostlivosť sa zameriava na rovnomerné rozdelenie času dieťaťa medzi oboma rodičmi.
Ďalšie zákony a predpisy
Okrem zákona o rodine, striedavú starostlivosť ovplyvňujú aj ďalšie zákony a predpisy, ktoré upravujú rôzne aspekty života dieťaťa a rodičov.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zákony o štátnych dávkach
- Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku: Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 rokov. Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú rozhodne na základe §35 ZoR súd. áno, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
- Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa.
- Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi: Ak bolo dieťa v striedavej starostlivosti každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom; podmienka spolužitia v domácnosti uvedená v odseku 1 písm.
Materská dovolenka a materské
- Materská dovolenka: V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov.
- Materské: Peňažnú dávku môžu poberať aj obidvaja (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení - posudzuje sa každý osobitne), ale nie súčasne!!! - § 49 zákona č. 461/2003 Z. z.
Školský zákon a vzdelávanie
- Zákon č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov (Školský zákon):
- Materské školy: V praxi deti navštevujú dve škôlky, a nielen pri SOS (napríklad dieťa žije len s matkou, ktorá pracuje na turnusy v Rakúsku dva týždne/dva týždne a dieťa sa zatiaľ starajú starí rodičia). Nevyriešená však je otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z tých dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze a teda len jeden zriaďovateľ dostane na toto dieťa finančné prostriedky z podielových daní. Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov, okrem prípadu ak ide o príspevok na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, pretože tento je účelovo viazaný a vyúčtuje ho ten, kto príslušné financie zo štátneho rozpočtu priamo dostal. Táto možnosť vyplýva zo zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, ktorý v § 7a ods. 4 uvádza, že na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam môže dieťa materskej školy podľa odsekov 1 a 2 tohto istého paragrafu, uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ materskej školy v jednej materskej škole. V § 7a ods. 5 je upravené, že ak dieťa materskej školy navštevuje viac škôl rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej škole na započítanie dieťaťa do zberu údajov podľa odseku 1 písm. a) až d) a odseku 2 (ďalej len "čestné vyhlásenie"). Čestné vyhlásenie predkladá riaditeľ príslušnej školy zriaďovateľovi. Čestné vyhlásenie obsahuje presne ustanovené údaje podľa zákona (meno, priezvisko dieťaťa vrátane vyhlásenia, že súhlas na započítanie do zberu údajov poskytli len jednej škole alebo jednému školskému zariadeniu rovnakého druhu. Je teda explicitne v legislatíve upravené, aké čestné vyhlásenie je rodič povinný predložiť, ak dieťa navštevuje viac materských škôl.
- Školská dochádzka: Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu.
Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitné ustanovenie o SOS chýba. Existuje usmernenie MŠ SR zo dňa 16.4.2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri SOS, ale neuvádza žiadne podrobnosti realizácie (okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a že školy majú spolu komunikovať).
Daňový bonus
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu (ZoDP): Daňový bonus je suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. Môžeme ho chápať ako úľavu na dani alebo daňové zvýhodnenie pre osobu, ktorá ho poberá, samozrejme, po splnení stanovených podmienok (podmienky stanovuje ZoDP).
Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Jednou z podmienok na uplatnenie daňového bonusu je podmienka žitia dieťaťa s rodičom v spoločnej domácnosti tak, ako to definuje Občiansky zákonník v § 115 zákona. Pri striedavej osobnej starostlivosti obidvaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Znamená to, že takéto dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, t.j. matka aj otec, pričom daňový bonus mesačne na toto dieťa si môže uplatniť len jeden z nich.
Trvalý pobyt
- Zákon č. 253/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov o hlásení pobytu občanov (ZoHPO): Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.
Dôležité aspekty striedavej starostlivosti
- Schopnosť rodičov dohodnúť sa: Predpokladom pre úspešné fungovanie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov je ich schopnosť sa dohodnúť.
- Komunikácia a informovanosť: Pri striedavej starostlivosti je dôležitá vzájomná informovanosť a komunikácia medzi rodičmi o všetkých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa. Rodič, ktorému dieťa nie je zverené, má právo na pravidelné informovanie sa o ňom.
- Zmena rozhodnutia o starostlivosti: Ak sa zmenia pomery na strane dieťaťa alebo rodičov, súd môže rozhodnutie o starostlivosti zmeniť. Dôvodom môže byť napríklad zmena bydliska, zdravotný stav, alebo iné závažné okolnosti, ktoré majú vplyv na záujem dieťaťa.
- Výživné pri striedavej starostlivosti: Pri striedavej starostlivosti sa výživné zvyčajne neurčuje, pretože sa predpokladá, že rodičia sa o dieťa starajú rovnocenne a znášajú náklady na jeho výživu počas obdobia, keď je dieťa u nich. Ak má jeden z rodičov výrazne vyšší príjem, môžu sa dohodnúť, že bude výživné uhrádzať, aby sa zabezpečila rovnaká životná úroveň dieťaťa u oboch rodičov. Pri financovaní potrieb dieťaťa je užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami.
- Názor dieťaťa: V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom jeho veku a stupňu vývoja.
Vyživovacia povinnosť rodičov a detí: Zabezpečenie životnej úrovne
Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní.
Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.
Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády. Do pozornosti by sme sa chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Žaloba na určenie výživného
„Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár. Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv.
Štipendium a výživné
V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Výživné na plnoleté dieťa
Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Rodičia sú povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
#