Reč je základný nástroj pre vyjadrovanie, komunikáciu a učenie. Pomáha deťom nadväzovať vzťahy a budovať sebavedomie. Vývin reči začína už v útlom veku a prvé slová sa zvyčajne objavujú okolo prvého roku života. Ako teda podporiť dieťa, aby povedalo svoje prvé "mama"?
Vývoj reči u detí
Vývin reči je individuálny proces, ktorý prebieha postupne. Od usmievania, bľabotania, mimiky a očného kontaktu v prvých mesiacoch života, až po prvé slová okolo 12. mesiaca. Do druhého roku by dieťa malo používať aspoň niekoľko slov. Okolo druhého roku života sa začínajú slová a myseľ dieťaťa prelínať a ovplyvňovať. Medzi tretím a štvrtým rokom života detí zaznamenávame obrovský pokrok. Dieťa má stále širšiu slovnú zásobu a začína tvoriť ucelené vety so správnou vetnou stavbou. Netreba sa znepokojovať, ak sa vývoj reči dieťaťa líši od vývoja iných detí v jeho veku. Každé dieťa potrebuje svoj čas.
Ako podporiť vývin reči u dieťaťa?
Podpora dieťaťa v rozprávaní je krásna a dôležitá úloha. Rozprávajte sa, spievajte, čítajte a hlavne buďte trpezliví. Každé vyslovené slovo je krok k samostatnosti a porozumeniu. Dôverujte dieťaťu, že keď príde jeho čas, rozrozpráva sa.
Komunikácia a interakcia
- Rozprávajte sa s dieťaťom: Komunikácia s okolím je pre dieťa prirodzenou formou, ako sa naučiť rozprávať. Dieťatko sa chce učiť a túži komunikovať s okolím. Aj keď sa vám zdá, že sa nedarí a dieťatko občas povie jedno slovo, ale inak z neho nič poriadne nevypadne, nezúfajte. Ďalej sa s dieťaťom rozprávajte o všetkom, čo prežívate počas dňa. Ukazujte mu svet a všetko komentujte. Vaše dieťatko sa nakoniec rozrozpráva. Chce to len trpezlivosť a veľa lásky.
- Reagujte s nadšením: Keď dieťa povie nové slovo, opakujte ho a chváľte ho: „Áno, to je mačka!“ Dôležitá je vaša reakcia na snahu dieťaťa vyjadriť sa. Posilní to chuť dieťaťa rozprávať.
- Používajte jednoduché vety: Zjednodušte svoju reč, aby bola pre dieťa zrozumiteľná. Napr.: Čo je to? Psík! To je psík. Ako robí psík? pod.
- Neopravujte priamo: Nie priamo. Opakujte slovo správne, ale bez nátlaku. Ak dieťa povie slovo nesprávne, neopravujte ho priamo. Jednoducho zopakujte to, čo dieťa povedalo, ale správne. Tým poskytujete dieťaťu tzv. vzor. teda k správnemu použitiu daného slova.
- Buďte trpezliví, pozitívni a láskaví: Dôležitá je pravidelnosť a prirodzený kontakt. Neočakávajte okamžité výsledky - niektoré deti rozprávajú rýchlo, iné potrebujú dlhší čas. Sledujte vývoj reči, ale nezabúdajte, že tlak môže vývin spomaliť.
- Neobmedzujte sa len na opakovanie, robte rôzne druhy cvičení: Využívajte pomôcky, obrázky, veci bežnej potreby.
- Chváľte za každú snahu a za konkrétne úspechy: "Teraz ti krásne zakmital jazýček".
- Vyslovujte pomaly, rytmicky a neponáhľajte sa.
Hry a aktivity
- Čítajte a spievajte: Čítanie a spievanie sú aktivity, ktoré deti väčšinou milujú. Nakúpte obrázkové knižky, ukazujte deťom farby a zvieratká a rozprávajte im pri tom, ako sa nazývajú. Skvelé sú aj detské encyklopédie, kde môžete drobcovi čítať o všetkom, čo je na obrázkoch. Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné. Aj keď sa vám zdá, že musíte rozprávať stále dokola tú istú obľúbenú pasáž, je to úžasné pre rozvoj reči dieťaťa. Interaktívne hovoriace knihy (napr. Pusinkové rozcvičky) sú tiež skvelou pomôckou.
- Hrajte sa: Rovnako sa správajte aj pri hre. Ukazujte, vysvetľujte a komunikujte. Spoločný čas, ktorý so svojím dieťatkom takto strávite, je nielen tým najlepším spôsobom, ako naučiť dieťa rozprávať, ale tiež raz bude patriť k vašim najkrajším spomienkam.
- Využívajte zvuky: Využívajte zvuky zvierat, vecí, strojov, javov a pod. Pri napodobovaní zvukov dbáme na správnu ukážku.
- Hry na napodobňovanie: Predrečové cvičenia pre rozvoj obratnosti hovoridiel sú založené na princípe napodobňovania. Základným pravidlom úspechu je hra, ktorá má dieťa baviť. Precvičujeme najmä jazyk, pery a tzv. velofaryngeálny uzáver (oddeľuje dutinu ústnu od nosnej).
- Jazyk: Vyplazovaním jazyka do diaľky a do výšky (otočiť špičku hore a dočiahnuť si na nos), kmitať jazykom z boku do boku, ťukať jazykom na každý zub, maľovať jazykom na horné podnebie ako štetcom spredu dozadu a späť, olízať hornú a dolnú peru.
- Pery: Špúlenie, úsmev, brnkanie prstom o pery, vibrácia pier (fŕkanie).
- Velofaryngeálny uzáver: Kloktanie, pitie cez slamku.
- Ako na to? Všetky tieto cvičenia vykonávame formou hier. Môžeme sa hrať na opičku pred zrkadlom a predvádzať sa. Využiť možno tiež potraviny, s ktorými môžeme cvičiť olizovanie marmelády, šľahačky, držanie lentilky jazykom na hornom podnebí, kým sa nerozpustí, húpanie lentilky na jazyku hore a dole a podobne.
- Cvičenia na nácvik hlásky R: Hláska R je jednou z posledných, ktorú by dieťa malo vedieť vysloviť, a zároveň tou, s ktorou bývajú najčastejšie problémy. S deťmi ju môžete precvičovať za pomoci prípravných cvičení: ohýbanie jazýčka smerom hore, hornú peru môžete potrieť marmeládou a olizovať, držať lentilku za hornými zúbkami, pritlačiť jazyk k hornému podnebiu a vydať zvuk ako podkovy koní. prskanie perami, pri prskaní dá dieťa medzi pery aj jazyk, pretláčanie ukazováku jazykom, jazyk tlačí ukazovák von a ukazovák špičku jazyka dovnútra. spievanie rýchlych rytmických pesničiek, spievané sú pesničky bez slov na hlásky a zhluky - dndndn, dada, dyndyn. bláznivá reč, rodič povie nezmyselný zhluk hlások alebo slabík s hláskou D s určitou intonáciou (otázka, rozčúlenie, radosť a podobne), a dieťa to celé zopakuje a pridá: dnddn vdn hdn edn?
- Správna výslovnosť - postavenie hovoridiel: Ústa sú mierne pootvorené, hrot (špička) jazyka sa "plocho" dotýka za hornými rezákmi, a keď dieťa vysloví DDN, dn, jazyk poskočí. Aby sa nesnažilo pomôcť si dolnou čeľusťou, môže si oprieť ukazovák na dolné predné zuby. Zostanú mu tak mierne pootvorené ústa a jazyk lepšie poskočí.
- Nácvik hlásky R: Hlásku nacvičujeme najprv na konci slova v spojení s hláskou D alebo T a vyslovujeme ako dd, td. Nikdy nedávame dieťaťu vzor s R, ale zachováme td. Napríklad vyslovujeme: svetd, kvetd, letd, hadd,… Koncové D u dd, td akoby prehĺtame, nevyslovujeme zvučne.
- Tipy na hry: Deti majú rady, keď im dávame na výber. Preto najlepšie spolupracujú, keď sa ich pýtate a ony vyberajú odpoveď z niekoľkých možností. Vaša spoločná výuková hra vôbec nemusí byť nudná. Môže prebiehať mnohými spôsobmi. Pozri čo má Alex zeleného? Sveter (sveted) alebo tričko (tdičko)? Má pes, mačka, sliepka… ťapky nebo pazúriky? (padúdiky) Najlepšie je pri nácviku vychádzať z pexesa so zvieratkami, kedy si deti jednotlivé zvieratká náhodne otáča a hovoria "Pes má padúdiky". Čo z predmetov na obrázku si stratil? (stdatil)Dieťa sa pozerá na obrázok približne tri minúty. Potom sa obrázok zakryje a dieťa hovorí, čo sa mu (stdatilo). Čo odtrhnem zo stromu? Dieťaťu nakreslíme čarovný strom, na ktorom rastie všetko ovocie, čo pozná. Dieťa ich postupne na strom dokresľuje a hovorí:"Nakdeslil som jablko, zo stdomu odtdhnem alebo natdhám jablká." Prvá, druhá a posledná Dieťa vyberie niekoľko kartičiek s obrázkami, cca 7 kusov a položí ich do radu vedľa seba a snaží sa zapamätať poradie. Potom otočí kartičky obrázkom dole a pýtame sa, kde bola napr. mačka? Pdvá alebo posledná? Kde to je? Čo je na obrázku a čo na stole? Máme veľký obrázok s väčším množstvom vecí a nejaké predmety na stole a pýtame sa detí: "Kde to je? Na stole alebo na obrázku?" Pletenie "Pleť, pleť zelený sveter (sveted)" hovorí dieťa a kreslí vlnky ako radu na svetri a postupne mení farby.
Sociálny kontakt
- Hra s ostatnými deťmi: Vývoj reči dieťaťa ovplyvní aj to, či má dosť príležitostí hrať sa so svojimi rovesníkmi. Priateľské väzby, pocit spolupatričnosti a túžba po hre priaznivo ovplyvňujú rozvoj pasívnej i aktívnej slovnej zásoby vášho drobčeka.
Čo nerobiť?
- Nenúťte dieťa k reči: Niekedy je lepšie počkať, kým dieťa samo prejaví záujem. Násilné nútenie môže viesť k frustrácii a strate motivácie. Nenútime deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené.
- Neporovnávajte: Deti by sme od najútlejšieho veku mali v komunikácii podporovať, chváliť a motivovať ich k rozvíjaniu komunikácie a nie ich nútiť k najlepším výkonom a drilovať výslovnosť jednotlivých hlások, pretože dieťa od susedov či kamarátky to už všetko vie a je tak lepšie, než to naše. Nenechajte sa rozhodiť tým, že Anička už rozpráva a vaša Barborka ešte nie. Ani to, že Janko už rozpráva krásne a zmysluplné vety a váš Tomáš sa ešte často pletie, nie je to žiadna tragédia.
- Obmedzte pasívne sledovanie obrazoviek: Pasívne sledovanie videí vývin reči nepodporuje. Posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu.
Bilingválne prostredie
Je bilingválne prostredie prekážkou? Nie, deti sa dokážu naučiť dva jazyky, no môže to oddialiť začiatok rozprávania. K miešaniu jazykov sa vyhnite používaniu dvoch jazykov v jednej vete. Alebo doobeda rozprávame všetci anglicky a poobede slovensky. Rovnocenne však rozumejú obom. Slovenčina je pravdepodobne je na vyjadrovanie ťažšia. Deti sa dokážu naučiť dva jazyky, chce to len viac času a dodržiavať vyššie uvedené pravidlo.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak dieťa vo veku 2 rokov ešte nehovorí, nevytvára dvojslovné spojenia alebo má obmedzenú slovnú zásobu, je vhodné vyhľadať logopéda. Čím skôr sa začne s odbornou pomocou, tým lepšie výsledky. Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva. Pri pravidelných návštevách pediatra si sám lekár preveruje, ako sa vyvíja jeho reč. Ak sa nevyvíja uspokojivo, býva to spravidla sám pediater, ktorý navrhne zhruba vo veku 2,5 roka dôkladnejšie vyšetrenie. Nezľaknite sa. Lekár mu skontroluje jazýček, či nemá prirastenú uzdičku, následne môže doporučiť úplne bezbolestné vyšetrenie sluchu, aby sa ubezpečil že dieťa dobre počuje. Ak nie sú známe iné, vážnejšie faktory a diagnózy, ktoré by mohli vplývať na vývin reči, pošle vás s dieťatkom k odborníkovi.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prvé slovo "mama"
Každý rodič, špeciálne my mamy, netrpezlivo čakáme na prvé slová nášho dieťatka. Keď prvýkrát povie slovo „mama“ uroníme slzičku, zapisujeme a smejeme sa na každom ďalšom slove, ktoré náš malý poklad povie. Ale čo ak dieťatko rastie a stále toho veľa nenahovorí, alebo hovorí tak, že mu nerozumiete ani vy? V takom prípade potrebuje pomoc. A vy ako rodič tiež. Keď som pri ňom tak sa malému snažím hovoriť mama, tata… Neviem sa dočkať kedy mi to prvý krát povie on s tým, že by vedel čo hovorí. Lebo samozrejme občas vysloví všelijaké hatlaniny medzi nimi aj mama, ale to nevie čo hovorí. Napríklad keď mu poviem kde je "žiža" -už rozumie a pozrie na strop, taktiež rozumie "tik-tak" -máme také kyvadlové hodiny, na ne vždy žasne a rozumie aj kde je havo, ale neviem sa dočkať toho mama.
Väčšina detí vysloví svoje prvé slovo medzi 9. - 12. mesiacom. Vezmime si napríklad mama. V 1. časti nášho miniseriálu sme si povedali, že v šiestom mesiaci to ešte nie je slovo. Niektoré deti však časom prestanú džavotať niečo ako mama a povedia to znovu napr. až po prvom roku. Dieťa sa na Vás obráti, natiahne rúčku, usmeje sa a povie mama. Vtedy je to jasné! Nič si nerobte z toho, ak prvé slovo nebude mama. Veľa detí začína slovami ako toto, ta(m), ha(m), tata, ale na prekvapenie i komplikovanejšími - to sa stáva hlavne deťom, ktoré dlhšie nerozprávajú, a zrazu ich čosi nadchne a prvé slovo je tu: aftó (auto), hafo (pes-havo), dokonca uba (huba-hríb).
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM