Odplienkovanie je významný míľnik vo vývoji dieťaťa, ktorý so sebou prináša očakávania, ale aj obavy. Správny čas na tento krok je individuálny a závisí od pripravenosti dieťaťa. Rodičia by sa nemali fixovať na určité ročné obdobie, napríklad leto, a nemali by sa stresovať, ak dieťa nie je pripravené. Dôležité je, aby dieťa prejavovalo o nočník záujem a aby rodičia boli trpezliví a podporujúci.
Kedy je dieťa pripravené na odplienkovanie?
Neexistuje univerzálny vek, kedy je dieťa pripravené na odplienkovanie. Z medicínskeho hľadiska je mozog dieťaťa zrelý na odplienkovanie okolo 18. až 20. mesiaca veku. Dôležitejšie ako vek sú však signály, ktoré dieťa vysiela. Medzi tieto signály patrí:
- Ťahanie si plienky
- Suchá plienka po zobudení
- Chytanie a sadanie si na nočník
- Pokladanie hračiek na nočník
- Záujem o nosenie spodnej bielizne
- Rozumenie inštrukciám
- Napodobňovanie správania rodičov alebo starších súrodencov
- Schopnosť povedať, kedy má mokrú alebo pokakanú plienku
- Všímanie si ostatných detí na nočníku
- Nočné pocikávanie len občasne
Ako začať s odplienkovaním?
Ak dieťa prejavuje záujem o nočník, môžete začať s odplienkovaním. Tu je niekoľko tipov, ako na to:
- Pripravte si dostatočné množstvo spodného prádla. Dieťaťu dávajte plienku len na spánok.
- Umiestnite nočník do miestnosti, kde sa najčastejšie pohybujete s dieťaťom. Uistite sa, že ho máte hneď po ruke.
- Dávajte dieťa cikať hneď po zobudení, po jedle, pred spaním, pred odchodom z domu a po príchode zvonku. Na začiatku dávajte dieťa na nočník aj každých 30 minút, neskôr sa intervaly znížia na raz za 1 až 2 hodiny.
- Ak sa dieťa pociká, dajte ho na nočník, aby sa vycikalo do vyprázdnenia mechúra. Inak bude cikať každých 10 minút až do vyprázdnenia mechúra a Vy ho nebudete stíhať prezliekať.
- Pripravte si knihu, ktorú dáte dieťaťu do ručičiek po jeho usadení na nočníku. Deti sa často boja ďalšieho kroku osamostatnenia sa - zbavenia sa plienky, chápu to ako vzdialovanie sa od matky.
- Dieťa primerane pochválte po vycikaní. Pohladkajte ho po hlavičke, ústne pochválte. Tlieskanie a krik môže dieťa pochopiť ako niečo, čo urobí len keď Vás chce potešiť.
- Rozprávajte sa s dieťaťom po usadení na nočník, ukazujte mu obrázky v knihe.
- Výlety a dlhé vychádzky ďaleko od domu, pri ktorých je nutná plienka, nie sú vhodné aspoň 1 až 2 týždne. Ak dáte dieťaťu na začiatku odplienkovania plienku a ono sa do nej vyciká, bude zmätené a bude odmietať nočník.
- Ak sa dieťa hrá a nechce sa vzdať hry kvôli cikaniu, navrhnite dieťaťu, aby si svoju hračku vzalo na nočník.
- Ak sa už dieťa samo pýta na nočník, môžete nočník premiestniť na záchod.
Povolenie kakať do plienky
Deti občas mávajú problém s kakaním do nočníka. Namiesto toho sa radšej vykakajú do plienky alebo trpia zápchou a bolesťou len aby sa nemuseli vykakať do nočníka. Chlapci často kakajú do nočníka neskôr a potrebujú viac času, aby pochopili ako sa to robí. Druhá príčina, pri ktorej je typická zápcha a problém s vylučovaním je, že dieťa naschvál zadržuje stolicu a tým si spôsobuje zápchu. Pretože čím dlhšie je stolica v čreve, tým viac vody sa z nej absorbuje do tela a teda zápcha sa prehlbuje. Jeho učenie na nočník sa spája s bolesťou pri kakaní.
V tomto prípade je dôležité zamerať sa na zmäkčenie stolice a vytvorenie pozitívneho zážitku s kakaním. Tu je niekoľko tipov:
Prečítajte si tiež: Odplienkovanie bez stresu
- Zvýšte príjem ovocia ako sú slivky, broskyne či hrušky a šťava z nich. Ideálne je namočiť sušené slivky do vody a túto vodu ponúkať dieťaťu na pitie. Vhodné je aj ponúknuť toto sušené a odmočené ovocie každý deň.
- Zvýšte príjem vody, naopak zo stravy vylúčte banány či obilninové cereálie.
- Udržujte tento režim ešte niekoľko týždňov po mäkkej stolici.
- Dávajte dieťaťu na kakanie plienky, aby zabudlo, že kakanie do nočníka je spojené s bolesťou.
- Opätovné ponúkanie kakania do nočníka skúste až niekoľko týždňov (aspoň 2 až 3) po kakaní mäkkej stolice.
- Režim so stravovaním udržujte naďalej aspoň 2 mesiace po kakaní do nočníka.
- Ak sa stolica nezmäkčí ani po režimovom opatrení, kontaktujte lekára. Môže dieťaťu predpísať vlákninu (laktulóza), ktorá stolicu zmäkčí.
- Dieťa by nemalo byť nútené kakať do nočníka aspoň 1 mesiac, aby zabudlo na spojitosť nočníka a bolesti.
- Nacvičujte vyprázdňovanie pri učení na kakanie do nočníka. Usádzajte dieťa po jedle na nočník v dĺžke 10 - 15 minút, pravidelne 2-krát denne, v približne rovnakom čase, v atmosfére pokojného prostredia, bez náhlenia a rozkazovacieho spôsobu. Nácvik je vhodný napríklad po raňajkách, využijúc gastrokolický reflex. Pokus o kakanie by mal prebiehať v pokoji, so stehnami pritiahnutými k bruchu s dostatočnou oporou chodidiel, eventuálne o stoličku a v predklone. Táto poloha umožňuje najlepšie napriamenie anorektálneho uhla a zapojenie brušného lisu. Pri nutkaní na stolicu netreba kakanie odďaľovať. Pri neúspechu môže dieťaťu pomôcť masáž bruška. Na objektivizáciu sa do denníka majú zapisovať úspešné aj neúspešné pokusy.
- Tip kedy deti najčastejšie kakajú: je to do 20 minút od jedenia.
Manuál spánkového odplienkovania
Aby sme dieťa naučili spať bez pomočenia musíme mu na to vytvoriť vhodné podmienky. Aké to sú?
- Denný režim: Denná rutina ako je podávanie jedla a nápoja, ukladanie na spánok a voľnočasové aktivity by mala byť približne v rovnakú hodinu. Zabezpečenie dostatku tekutín by malo byť počas celého dňa a nie hlavne vo večerných hodinách.
- Dieťa musí na to vyzrieť: Musí vydržať bez močenia aspoň 2 hodiny a musí vedieť ovládať močový mechúr. Najlepšie je aby dieťa malo po spánku suchú plienku.
- Pokojné prostredie: Pri zlom psychickom rozpoložení sa dieťa často pomočuje.
- Večera: Večera by mala byť podávaná najneskôr 2 hodiny pred spánkom ak sa dá. Vhodné je na večeru podávať pečivo, chlieb ktoré na seba viažu vodu. Vyhnite sa korenením jedlám. Na večeru nepodávajte ovocie, sladené nápoje, čaje, kofeínové nápoje a ani sýtené nápoje či šťavy (zvyšujú vylučovanie moču). Vo večerných hodinách po 18 hodine podávajte dieťaťu len čistú vodu.
- Dostupnosť toalety: Najlepšie je aby dieťa vedelo ísť na toaletu počas noci samé, teda aby malo otvorenú postieľku a prístup k toalete.
- Zobúdzanie na močenie: Je možné dieťa zobudiť na močenie 2 hodiny po zaspaní. Nebuďte dieťa príliš často, pretože pomočovanie sa môže prehlbovať. Taktiež to znižuje kvalitu spánku následne môže byť dieťa mrzuté. Najlepšie je ak je dieťa úplne prebudené a vníma čo sa deje. (Prebúdzanie by som volila ak ani po režimových opatreniach nemá dieťa suchú plienku).
- Cikanie pred spánkom: Pred spánkom dajte dieťa 3x cikať. Medzi intervalmi by mala byť 5 minútová pauza a dieťa by malo počas pauzy ležať. Na neskorú večeru sa neodporúčaj polievky a iné tekuté jedlá. Dieťa by sa malo pred spaním vycikať samé v kľude a bez časového obmedzovania.
- Denné močenie: Dieťa by malo počas dňa močiť každé 2 až 3 hodiny.
- Vek: Vhodné je odstrániť nočné pomočovanie do 5 rokov života dieťaťa a denné do 3 rokov. Niekedy sa dieťa pomočuje aj keď sa rodičia i dieťa snažia ako sa dá. Často je to spôsobené poruchami a zdravotnými problémami. V tomto prípade dieťa nedokáže ovládať vôľou močenie. Vtedy je nutné upovedomiť lekára o tomto stave. Príčiny sú rôzne… cukrovka, poškodenie močového ústrojenstva, psychické problémy a iné. Na pomočovanie vplývajú aj zmeny ako je nový súrodenec, alebo zmena bydliska, škôlka…
- Ochrana matraca: Nezabudnite na pogumovanú plachtu, ktorá ochráni matrac.
Opätovné pocikavanie sa po dlhodobom odpliekovaní
Dieťa prechádza od roka viacerými psychomotorickými progresmi, kedy si viac uvedomuje svoje činy, chce mať nad všetkým kontrolu a dokáže sa zahĺbiť do svojej činnosti. Jednoducho ho natoľko zaujíma jeho aktivita že sa odmieta vzdať tejto činnosti kvôli cikaniu. Preto je vhodné dieťa na to upozorniť a spýtať sa či sa mu nechce cikať. Pravdepodobne Vám povie nie a pociká sa.
Skúste slovíčko PAUZA. Navrhnite dieťaťu aby si urobilo krátku pauzu v hre a vycikalo sa. Ubezpečte ho že sa s jeho hrou nič nestane. Navrhnite dieťaťu aby si zobralo časť alebo celú hračku so sebou na nočník. Niekedy pomôže odmeňovanie ako na začiatku odplienkovania, napríklad po tom ako sa vyciká mu dajte napr. dievčatku korunku pričom si vždy na ňu môže nalepiť 1 nálepku. U chlapcov skúste autíčko. Alebo si po úspechu zatancujte tanček. Často pomôže obyčajná pochvala.
Tichá zápcha
Je to stav kedy si nevšimnete že má dieťa zápchu. Ide o tvrdú stolicu na konci čreva, ktoré je umiestnené za močovým mechúrom. Mechúr sa tak nedokáže úplne naplniť čo je podmienkou pre to, aby dieťa rozpoznalo že sa mu chce cikať. Dieťa vtedy často ciká.
Znaková reč pre počujúce batoľatá
Znaková reč pre počujúce batoľatá je ľahký a prirodzený spôsob ako sa dorozumieť s vaším dieťaťom ešte pre tým, ako je schopné hovoriť. Na Slovensku je to novinka , ale vo svete sa znakovanie s bábätkami a batoľatami používa už viac ako 20 rokov. Znakujúce batoľatá tak získavajú jedinečnú možnosť podeliť sa o svoj svet so svojimi najbližšími a rodičia si užívajú väčšiu pohodu, ktorá zavládne, keď zistia , čo ich ratolesť potrebuje bez slzičiek a plaču. Program znakovej reči pre počujúce batoľatá, Baby Signs(R) bol vyvinutý profesorkami psychológie Kalifornskej Davis Univesity - Dr. Acredolo a Dr. Goodwyn.
Prečítajte si tiež: Štvorcové látkové plienky 80x80: Všetko, čo potrebujete vedieť
Tieto účinky znakovania podrobne a dlhodobo skúmali a výsledky ich výskumu preukázali, že znakovanie pomáha položiť pevné základy efektívnej komunikácie, ktoré s deťmi zostanú dlho aj po tom, ako sa naučia hovoriť a znakovú reč prestanú používať. Schopnosť efektívne komunikovať vedie k úspechom v škole, v práci i v osobnom živote. Hlavne v dobe, kedy sa detský rozum rapídne vyvíja, umenie dorozumievať sa posilní detskú sebadôveru a uľahčí nadväzovanie kontaktov s ostatnými deťmi a dospelými. Výsledkom je posilnená emočná inteligencia a nadpriemerná komunikačná schopnosť.
Baby Signs Program učí deti jednoduché, ľahko vykonateľné znaky, ktoré im umožnia komunikáciu s rodičmi a ostatnými, ktorý sa o ne starajú. Jednotlivé znaky, ktoré sa deti naučia, predstavujú buď samotné slová alebo jednoduché pojmy, napr. Používanie znakov u deti ešte pred tým, než sú schopné hovoriť, nie je nič nové. Väčšina detí sa naučí mávať na rozlúčku alebo vrtieť hlavičkou, aby nám dali najavo svoj nesúhlas. To sú často prvé znaky, ktoré sa deti prirodzene naučia. Deti majú prirodzenú túžbu komunikovať s okolím a keď sa naučia znaky, ktoré im to umožnia, používajú ich s veľkou radosťou. Štúdie dokázali, že deti, ktoré sa učia znakovú reč, oveľa častejšie „hovoria“ s rodičmi než deti, ktoré znakovú reč nepoužívali. Schopnosť komunikácie im tiež pomáha zvýšiť sebavedomie a je pre nich jednoduchšie nadviazať kontakty s okolím.
Keď bábätká začnú používať znakovú reč, rodičia sú často prekvapení, aké „rozumné“ je ich dieťa. Dozvedia sa, koľko toho už takto malé dieťatko vníma a ako veľmi sa o tom všetkom chce „pozhovárať“. Táto ranná komunikácia medzi batoľatami a ich rodičmi upevní ich vzťah a napomáha rozvoju dieťaťa. Znakovanie naučí batoľatá vyjaviť nám, čo potrebujú, čo cítia, a čo ich fascinuje dlho pred tým, než môžu hovoriť. K tomu ešte znakovanie dodá deťom dobrý pocit zo seba samých. Naučí ich, že aj keď sú malé, rozhodne nie sú bezbranné. Naučia sa jednať s ostatnými so sebavedomím a uveria, že ľudia majú záujem ich počúvať. Naučia sa, že komunikácia je základom pre vytvorenie púta lásky a rešpektu.
Nie je používanie znakovej reči (tj. Znaky používajú deti aj dospelí od nepamäti. Skúste napríklad bez použitia slov povedať „áno“, „nie“, „neviem“, „je mi to jedno“, „doľava“, „spať“ - ide to, že? Keď sa chcete dohovoriť s niekým, kto nehovorí tým istým jazykom, zvládnete to tiež často pomocou znakov. Deti učíme mávať „pá, pá“ a kývať hlavou na súhlas. Deti si samy vytvárajú znaky, aby sa s nami podelili o svoj svet. Ako napríklad mávanie rukami akoby krídlami, aby nám povedali, že vidia vtáčika alebo dýchajú s otvorenou pusou a vyplazeným jazýčkom ako psík, aby nám ukázali, že je tam pes. Učenie znakovej reči je len ďalší krok v prirodzenej vývoji komunikácie u detí. Necháme ich kreativitu rozvíjať pri „vývoji“ vlastných znakov a ešte im pomôžeme tým, že ich učíme ďalšie znaky.
Niektoré mamičky si myslia, že znakovanie je len pre tých, čo nedokážu porozumieť tomu, čo ich batoľa chce. Pretože s dieťaťom trávia celý deň, tak väčšinou už ľahšie pochopia čo chce. Znaková reč nám však umožní rozumieť oveľa viac. Väčšina toho o čom celý deň hovoríme nemá so zariaďovaním najnutnejšieho nič spoločné - rozprávame sa preto, aby sme sa podelili o svoje zážitky, pocity, aby sme sa pobavili. A tak isto je to aj s malými deťmi. Toto je snáď najčastejšia otázka, ktorú mi mamičky dávajú. Dobre to poznám, či máme jedno alebo viac detí, času veľa nie je. Výhodou znakovania je, že to vlastne nezaberie žiadny čas na viac. Po tom, čo sa naučíte ako na to, znakovanie sa stane súčasťou každodenných aktivít a nie je potreba si na to vyhradiť čas na viac. Dokonca to čas ušetrí. Keď si dieťa vie povedať, čo chce, tak všetko je hneď jednoduchšie. A ako dlho to trvá sa naučiť ako na to? Možnosti je niekoľko, môžete si kúpiť a prečítať knihu alebo vyhľadať informácie na internete, čo môže zabrať dosť času. Alebo sa môžete zúčastniť Seminára pre rodičov o Baby Signs programe.
Prečítajte si tiež: Najlepšie EKO plienky pre deti
Každý otecko má samozrejme iný prístup, ale často počujeme o tom, že hlavne oteckovia, ktorí často trávia veľa času v práci, sú nakoniec najväčšími propagátormi znakovania. Je to preto, že zaneprázdnený otecko má väčšie problémy sa s batoľaťom dohovoriť. Často príde domov po dlhom dni a dieťa sa snaží o niečo si povedať, ale otecko, ktorý s ním netrávi toľko času ako mamička nepochopí, čo chce. Nastupuje mrnčanie a niekedy aj slzičky a otecko už volá mamičku, aby pomohla „preložiť“, čo to vlastne dieťa chce. Znakovanie je vítaným pomocníkom pri zbližovaní súrodencov. Často to pomôže prekonať žiarlenie a pocity menejcennosti z toho, že rodičia venujú čas batoľaťu. Staršie dieťa sa ľahko naučí znaky a môže malého súrodenca znaky učiť. Naopak, znaky vytvoria akýsi most medzi jazykmi. V Amerike je bežné, že deti vyrastajú v tzv. dvojjazyčných domácnostiach, takže tato otázka bola tiež skúmaná a výsledok je potešujúci.
Začať môžete prakticky kedykoľvek než sa dieťa naučí hovoriť alebo v dobe, kedy už pozná niekoľko slov, ale stále ešte nie je schopné hovoriť o všetkom, čo ho zaujíma. Toto bola jedna zo základných otázok, ktoré si autorky programu položili pri svojich štúdiách. Odpoveď bola jednoznačná - je tomu práve naopak. Deti, ktoré znaky používajú, rýchlo predbehnú svojich vrstovníkov v schopnosti sa vyjadrovať. Často sa znakovanie prirovnáva k učeniu chodenia. Tak toto bola otázka, ktorú si položila psychologička Catherine Brownová a z publikovaných výsledkov jej práce vyplýva, že používanie Programu Baby Signs je užitočným zásahom pre deti s oneskoreným vývojom reči. V porovnaní so skupinou deti, ktoré znakovú reč Baby Signs nepoužívali, znakujúce deti s oneskoreným vývojom reči dobehli svojich vrstovníkov vo vývoji reči oveľa skôr.
7-dňová odplienkovacia metóda
Začiatok odplienkovania je pre mnohé mamičky míľnikom plným očakávaní, ale často aj obáv. Predstava, že by vaše dieťatko mohlo byť bez plienok už za sedem dní, znie možno neuveriteľne, však? No čo ak vám povieme, že to nie je len sen, ale reálna možnosť, ktorú už vyskúšali a potvrdili mnohí rodičia po celom svete? Zafungovať môže, ak je dieťa zrelé, komentuje aj detská lekárka. Hovoríme o jednom z úspešných diel „Potty training in one week“, návode na odučenie dieťaťa od plienok a učenie na nočník za 7 dní. Medzi fanúšičky tejto autorky kníh o starostlivosti o dieťa a guru výchovy detí (ktorá, mimochodom, bola vychovaná slobodnou matkou, v ktorej posteli spávala do 11 rokov, ale vlastné deti nemá, preto na druhej strane čelí kritike za svoje „na vlastných deťoch doma neodskúšané“ metódy) sú aj také známe hollywoodske hviezdy ako Kate Winslet či Gwyneth Paltrow. 7-dňová odplienkovacia metóda je bezstresová, nezdĺhavá a milujú a zdieľajú si ju mamičky po celom svete. Ak o nej premýšľate aj vy s vaším dieťaťom, tu je návod.
Detská lekárka o zrelosti detí na nočník:
„Z medicínskeho hľadiska je u dieťaťa zrelý mozog na odplienkovanie okolo 18- mesiaca - 20. mesiaca veku. Múdre knihy popisujú absolútnu zrelosť vtedy, keď dieťa vie chodiť po schodoch. Vtedy sa najľahšie a najskoršie odnaučí od plienok. Určite nemá zmysel dieťa nútiť na nočník, keď ani netuší, čo od neho chcú. Dá sa naň naučiť postupne, keď začne dieťa sedieť, má suchú plienku z poludňajšieho spánku. Určite je dobré ho posadiť na nočník, pochváliť ho za to, ale nie som zástanca toho, aby dieťa extra trápili ambiciózni rodičia. Robiť experimenty zbytočne skoro môže vyvolať stres a paradoxne sa dieťa zatne a nedosiahneme žiaden efekt. Ak dieťa pripravené nie je, môžeme vyvolať paradoxne horšiu reakciu v zmysle zápchy a odmietania akéhokoľvek návyku na nočník," upozornila Hervayová.
Kedy teda začať s odplienkovaním?
S vekom od 18 mesiacov a viac ako vekom, kedy by teoreticky mohlo byť vaše dieťa pripravené na "odplienkovanie", sa zhodujú ako odporúčania Giny Ford, tak odporúčania lekárov a lekárok. Podľa autorky by si malo dieťa vedieť okrem iného spoľahlivo stiahnuť a vytiahnuť nohavice a rozumieť, o čo ide, čo mu vysvetľujete, čo od neho požadujete. Niektoré mamičky to popisujú ako tzv. „click“ moment, kedy si dieťa naplno uvedomí svoje potreby a v detskej hlavičke „zrazu všetko zapadne tam, kam má“.
Aké sú výhody odplienkovania v takomto veku?
Mnohí odborníci a odborníčky sa zhodujú na tom (a potvrdzujú to aj štúdie), že v tomto veku učíte deti odstránením plienok vnímať signály vlastného tela. Deti sa učia kompletne vyprázdniť močový mechúr, čo znamená, že sa znižuje pravdepodobnosť, že si v neskoršom veku vyvinú problémy s vyprázdňovaním a s ním súvisiace infekcie a zápaly močového traktu a čriev. Naopak deti, ktoré dlho nosia plienku, sa môžu naučiť ignorovať potrebu vyprázdnenia, teda cikať kedykoľvek a neuvedomene, teda nevyprázdniť celý močových mechúr. Môžu byť preto aj odolnejšie voči zmene, keďže si zvykli na isté pohodlie - plienka vždy k dispozícii.
Dôležitá je predpríprava - je dieťa už zrelé?
Ak ste skutočne pripravení začať s odplienkovaním, znamená to, že ste pripravené venovať dieťaťu a "tréningu" dostatok času a nabrali ste sily na trpezlivosť. Rátate s tým, že nehôd bude zo začiatku trochu viac než dosť, teda ste na ne pripravená v zmysle "kýbel s handrou vždy poruke". Určite sa pozitívne nalaďte, berte to s humorom a rátajte aj s trochou stresu a podráždenia - tie však pred dieťaťom nedávajte najavo. Druhá dôležitá vec je pripravenosť vášho dieťaťa. Všimli ste si aj jeho signály? Teda: jeho záujem o nočník, záujem nosiť spodnú bielizeň (ako kamaráti v škôlke, starší súrodenec, vy), samo sa oblieka a vyzlieka, rozumie inštrukciám, napodobňuje vaše správanie alebo staršieho súrodenca, kamaráta, vie povedať, kedy má mokrú alebo pokakanú plienku (cíti diskomfort), samé žiada o jej výmenu alebo umytie, všíma si ostatné deti na nočníku a pýta sa na to alebo ukazuje prstom, v noci sa pocikáva len občasne.
Prečo mať poruke náhradné oblečenie
Pripravte si tiež veľa náhradného oblečenia (napríklad keď sa počas 7 dní vášho odplienkovacieho plánu chystáte von), naučte sa zahryznúť si do jazyka, teda prehltnúť nadávky, obviňovanie, upozorňovanie na neúspech, naopak ukazujte nadšenie. Pripravte si rozprávkové knižky o nočníkoch alebo vytvorte vlastný príbeh, pieseň, ktorými budete dieťa sprevádzať. Ak ešte nemáte zakúpený nočník, vyberte sa spoločne s dieťaťom do obchodu a nechajte ho vybrať si, dáte mu do rúk časť rozhodovania a spoluúčasť. Rovnako postupujte pri výbere a kúpe „veľkáčskej“ spodnej bielizne - prvých nohavičiek, ktorými nahradíte plienky (niektorí volia aj tréningové nohavičky). A pripravte sa psychicky aj na neúspech - ak to nepôjde, tak to nesiľte. Nieedy stačí počkať pár týždňov a skúsiť znovu. Možno budete prekvapení, ako to zrazu pôjde s oveľa väčšou ľahkosťou. Nikdy nevyvíjajte nátlak ani priveľkú pozornosť okolo nočníkov. A komentáre okolia ignorujte. Vy viete najlepšie, čo je pre vás a vaše dieťa najlepšie.
Ak na WC, tak spolu s dieťaťom
Na úvod napríklad môžete brať dieťa so sebou na toaletu. Jeho posaďte na nočník (zo začiatku aj s plienkou), komunikujte s ním o tom, čo sa práve deje, čo robíte vy a ako by vás mohlo napodobniť. Spoločne si vytvorte návyk umývať si po použití WC a nočníka ruky. Učte ho rozpoznávať suché veci od mokrých - ukážte mu to cez namočené textílie. Zjednoťte si s partnerom, ale aj ďalšími rodinnými príslušníkmi (ktorí budú svedkami, keď ich napríklad navštívite), ako budete nazývať malú a veľkú potrebu a označujte to rovnakým spôsobom. V prvej fáze predprípravy sa zamerajte na to, aby dieťa vydržalo na nočníku bez plienky, sedelo pokojne a podľa možnosti vykonalo svoju potrebu. Po vykonaní ho pochváľte (piesňou, odmenou, alebo len slovne), keď sa nič neudeje, nijako to nekomentujte, pochváľte ho však aj za ochotu nočník vyskúšať.
Odpozorujte signály dieťaťa
Deti si postupne vyvinú isté návyky, kedy sa zvyknú vyprázdňovať. Mnohé tak robia ihneď po zobudení, 20-30 minút po najedení sa, po poobedňajšom spánku, alebo hoci každú hodinu. Tesne predtým si môžete všimnúť aj signály ako krčenie, čupnutie, zastavenie v činnosti a podobne. Snažte sa všímať si ich, zapisovať alebo z nich vytvoriť pre seba pomocnú tabuľku. Niektoré mamičky z vlastnej skúsenosti odporúčali „nepýtať sa detí, či potrebujú cikať, ale ich rovno posadiť na nočník každú hodinu“, kým si uvedomia, o čo ide. Ak sa totiž dieťaťa spýtali, povedalo "nie" a po pár sekundách sa vycikalo.
Kedy odplienkovanie odložiť
Autorka, ale aj mamičky odporúčajú s odplienkovaním počkať, ak vás doma čaká nejaká zásadná zmena alebo narušený režim, pretože dieťa na 7-dňový tréning potrebuje rutinu, pohodlie, stabilné prostredie. Hovoríme napríklad o narodení súrodenca, nástupe do škôlky, sťahovaní a podobne. Alebo ak je dieťa chorľavé. Radíme tiež obmedziť počas 7 dní tréningu návštevy a vyhradiť si dosť času, aby ste sa mu mohli venovať.