Je to večná téma a dilema: prečo deti tak veľmi milujú cukríky? Napriek rôznym radám a upozorneniam, väčšina rodičov a prarodičov svojim deťom a vnúčatám dopraje cukrovinky a sladkosti skôr vo väčšom, ako malom množstve. Sú však sladkosti pre deti skutočne také nezdravé, ako sa o tom často hovorí? A ako môžeme nájsť rovnováhu medzi detskou túžbou po sladkom a ich zdravím?
Sacharidy: Potrebné, ale s Mierou
Všeobecne sacharidy neškodia, dokonca sú pre život potrebné. Väčší dôraz ale treba klásť na tzv. zložité sacharidy, ale ani tie jednoduché nie sú úplne bezvýznamné. Dokážu rýchlo pridať energiu a tiež mozgu vysielajú signál, že sme už sýti. Občas je to užitočné, pretože deti bývajú fyzicky veľmi aktívne a potrebujú doplniť energiu. Podľa rôznych tabuliek môže dieťa bez problémov zjesť 15 až 25 gramov cukru, čo je približne niekoľko bonbónov alebo päť väčších kociek čokolády.
Odporúča sa dávať malé množstvo niečoho sladkého dopoludnia, alebo po nejakom športovom výkone či náročnejšom výlete, spojenom napr. so stúpaním do kopca. Malou kockou čokolády môžeme obmedziť riziko vzniku hypoglykémie - prudkého poklesu cukru v krvi. Preto by sme mali sladkosti rozlišovať a ak dieťaťu raz začas dáme čokoládu s vyšším obsahom kakaa, urobíme niečo pre jeho zdravie. Určite však nekupujte čokolády naplnené nejakým presladeným krémom.
Relatívne neškodné sú niektoré musli tyčinky alebo čisté sušienky bez krému. Za celkom neutrálne môžeme považovať rôzne veľmi rýchlo rozpustné bonbóny a želé. Výrazne nevhodné sú tvrdé či lepivé cukríky a sladkosti, ktoré sú najlepším zdrojom zubného kazu.
Dôsledky Nadmernej Konzumácie Sladkostí
Deti sladkosti milujú, lenže nadmerná konzumácia potravín s vysokým obsahom cukru a tuku máva za následok rôzne zdravotné problémy, najčastejšie zažívacie ťažkosti, nadváhu a kazivosť zubov. Aby si deti neplnili brušká nezdravými sladkými pochutinami, s obsahom množstva „éčiek“, existuje našťastie protipól zdravších alternatív - sušené ovocie (marhule, hrušky, slivky), lievance s čučoriedkami, grahamové a cereálne tyčinky bez sladkých náplní, jogurt s ovsenými vločkami a medom či palacinky z celozrnnej múky s javorovým sirupom.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Regulovanie Sladkostí: Ako Na To?
Ako predchádzať nadmernej konzumácii sladkostí u detí? Podľa odborníkov na detskú výživu, jednou z dôležitých zásad je nenavyknúť dieťa na sladké nápoje. Pokrmy by sme mali sladiť len striedmo a klasické cukrovinky neponúkať batoľatám. So sladkosťami sa dieťa zoznámi už v predškolskom veku, ale už na začiatku mu treba vštepovať, že sladkosti sa jedia len občas, v malom množstve a chuť na sladké je lepšie uspokojiť čerstvým ovocím. Tiež treba trvať na tom, aby sa dieťa najskôr najedlo kvalitného a vyváženého jedla a až potom si môže dopriať niečo sladké na zub. Dom treba mať len malé množstvo sladkostí a skôr ich spájať s odmenou, či nejakým výkonom.
Chuť na Sladké: Prečo ju Máme?
Väčšinou ide o bežnú reakciu organizmu na pokles hladiny krvných cukrov, najmä glukózy a tento pocit určite pozná každý. Medzi najčastejšie príčiny chuti na sladké patrí únava alebo nedostatok spánku, ďalej príjem potravy s vysokým glykemickým indexom (hodnota, ktorá udáva ako rýchlo telo využije cukor prijatý v potrave).
Dôležitým faktorom zvýšenej chuti na sladké je aj nedostatočný príjem bielkovín v potrave, ktorý spôsobí najskôr pocit hladu, stres, depresie alebo starosti môžu tiež vyvolať vyššiu chuť na sladké najmä preto, že sladkosti spôsobia v tele uvoľnenie tzv.
Skúsenosti Mamičiek: Ako Riešiť Sladkosti v Domácnosti
Čo rodina, to iný prístup k sladkostiam. Ahojmama.sk oslovila mamičky, ako riešia sladkosti u nich v domácnosti.
„Bez kupovaných sladkostí deti vydržia,“ približuje svoje skúsenosti Andrea, matka troch detí - šesťročného syna a štvorročných dvojčiat. „Nechcem, aby jedli keksíky či čokoládky, tak ich doma ani nemáme. Samozrejme, sladké jedia - ovocie, domáci džem, kompóty, občas puding. Pečiem aj koláče, kde dávam cukor podľa vlastného uváženia, a výlučne hnedý. Hoci sa manžel sťažuje, že sú málo sladké, deťom chutia. Občas dostanú aj šľahačku s ovocím či domácu zmrzlinu z jogurtu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zuzana svojej 16-ročnej dcére kupuje sladkosti sama. „Máme doma mištičku, ktorú pravidelne dopĺňame. Snažím sa, aby tam boli kvalitné sladkosti, s poriadnou chuťou. Mnohé sú dnes totiž kvôli tomu, aby menej stáli, len aromatické, s chemickými náhradami, namiesto pravej chuti. Tie sú podľa mňa naozaj nezdravé a človek ich zje ešte viac než tých poriadnych, kvalitných. Dcére každý deň do školy pribalím niečo z našej mištičky, prípadne si vyberie sama. Vstáva totiž veľmi skoro, vyučovanie sa im začína už o pol ôsmej, takže väčšinou ani neraňajkuje a viem, že by celý deň len s riadnou desiatou bez pridanej sladkosti nevydržala.
„Preferujem zdravú stravu a zdravé sladkosti, napríklad kukuričné tyčinky, špaldové, alebo raw tyčinky. Tie sa snažím dávať aj deťom. Žiaľ, neviem ich uchrániť ani od klasických čokoládok a keksíkov,“ hovorí Michaela, matka šesť a trojročnej dcéry. „Stačí totiž návšteva, hocikoho - či už svokrovcov, alebo aj niektorých kamarátov, a už dievčatá dostávajú lízatka, čokolády, cukríky. Som zasa za to, že keď to už raz dieťa dostane a teší sa z toho, nezakážem mu to. Nebolo by to podľa mňa dobré. Tak ich to teda, hoci nerada, nechám zjesť.
„Myslím si, že sladké a deti patria spolu. Aj my ako deti sme mali svoje tajné zásoby, a nevidím dôvod, prečo to zakazovať dnes,“ vyznáva zásadu Dominika, ktorá má 11 a 9-ročného syna. Priznáva však, že chlapcom musí ukázať mieru. „Niekedy sa stáva, že nevedia, kedy dosť. Syn zje napríklad štyri koláče, a potom nechce obedovať. Prípadne si na palacinky dá toľko nutely, že ledva zje jednu palacinku… Nemyslím si, že by mali problémy so spánkom alebo hyperaktivitou. Jeden syn je však alergik, druhý má miernu nadváhu. Ale je to zo sladkostí?
„Sladkosti sme deťom nedávali prvé tri či štyri roky vôbec. Priznám sa, že to bolo voči nim neférové, pretože manžel má veľmi rád čokoládu, a neodriekne si ju. Jedával ju potajme,“ opisuje Vanda, matka dvoch detí vo veku štyri a šesť rokov. „Pred deťmi sme sa tvárili, že sladké neexistuje. Dávali sme im celozrnné rožky, pohánkové či špaldové chrumky. Teraz však, keď už sú väčšie, je nám hlúpe klamať. Takže keď dcéra pristihla manžela s čokoládou, dal jej ochutnať. Samozrejme, že jej chutila. Našťastie si po dvoch kúskoch dala povedať, a prestala jesť. Nedávno tiež dostali nejaké plnené trubičky, od mojej kamarátky, tak ich zjedli. Ale syn na sladké nie je. Zdá sa mi, že mu to nechutí.
Alternatívy k Bežným Sladkostiam: Zdravšie Maškrtenie
Andrea Kováčová má doma dve detičky, ktoré milujú sladké. V obchodoch nájdete sladkosti, ktoré sú plné rafinovaného cukru a stužených tukov, ktoré neprospievajú organizmu tých najmenších. Aj to bol dôvod, prečo sa rozhodla vyrábať doma zdravé sladkosti. Teda také, ktoré nie sú plné rafinovaného cukru, ale využívajú prirodzenú sladivosť ovocia a zeleniny. Spolu s kamarátkou, ktorá je výživová poradkyňa, prišli na to, že deťom netreba odopierať sladké. Treba len dbať na to, v akej forme sa k cukru dostanú. Všetky recepty, ktoré Andrea vytvorila spoločne s inými matkami, sú ľahko a rýchlo pripraviteľné doma.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Deti mladšie ako jeden rok by nemali piť "ovocné džúsy", pretože ovocie neobsahujú, naopak ale obsahujú glukózovo-fruktózový sirup a rôzne arómy, aby čo najviac pripomínali vôňu a chuť ovocia. Čo sa týka športových nápojov - určite ich deťom nedávajte, pretože obsahujú brómovaný rastlinný olej, ktorý môže viesť k toxicite brómu a ovplyvniť nervový systém, pokožku a pamäť dieťaťa. Aj keď je bežný jogurt skvelým a zdravým doplnkom výživy dieťaťa, sladený "ovocný" jogurt poskytuje opak. Umelé farbivá a cukor obsiahnutý v týchto jogurtoch sú pre deti skutočne nezdravé a vôbec nie sú prospešné. Namiesto toho si môžete kúpiť obyčajný biely jogurt a osladiť ho pomocou medu (ak je vaše dieťa staršie ako jeden rok).
Popcorn je ďalšou slávnou a rýchlou voľbou detského občerstvenia. Málokto si však uvedomuje, že obal popcornu pripravovaného v mikrovlnke môže uvoľňovať nebezpečné chemikálie. Ľahko si môžete vyrobiť svoj vlastný popcorn zohriatím zŕn kukurice na panvici s trochou olivového oleja. Med je síce zdravý, ale u detí do roka môže byť nebezpečný. Môže to znieť prekvapivo, ale med, všeobecne výživné jedlo, môže byť pre deti mladšie ako jeden rok veľmi nebezpečný - bez ohľadu na to, či je surový alebo vysoko spracovaný. Jedovaté baktérie obsiahnuté v mede môžu spôsobiť ochorenie nazývané detský botulizmus, ktoré ovplyvňuje nedostatočne rozvinutý imunitný systém detí a môže viesť k svalovej slabosti a dýchacím problémom. Po prvom roku veku môžu deti med konzumovať a je pre nich skutočne dobrý a zdravý.
Bisfenol-A (BPA) je toxický prvok nachádzajúci sa v mnohých obalových materiáloch, ako sú plasty, ale vo vyšších množstvách sa môže nachádzať aj v plechovkách, z ktorých sa veľa uvoľňuje do potravín obsiahnutých v plechovkách. Podľa agentúry FDA (Správa potravín a liečiv) môžu byť deti vystavené vysokej hladine anorganického arzénu (áno, jedovatej látke) prostredníctvom výrobkov na báze ryže, napríklad detských ryžových obilnín.
Mnoho rodičov uprednostňuje umelé sladidlá ako spôsob vyhnutia sa cukru. Výber „light“ výrobkov, ktoré namiesto cukru obsahujú látku nazývanú aspartám, je však oveľa nebezpečnejší. Je potrebné vyhnúť sa aj párkom v rožku, a vlastne akémukoľvek spracovanému mäsu. Štúdia Americkej rakovinovej asociácie ukázala, že konzumácia 50 gramov spracovaného mäsa denne zvyšuje riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka o 18%. Veľkou alternatívou k mäsovým výrobkom sú výrobky z rýb. Aj pri rýchlom občerstvení sú ryby oveľa zdravšie ako mäso.
Žuvačka nie je pre deti vhodná v mnohých smeroch. Po prvé, pretože väčšina žuvačiek obsahuje vysoké množstvo cukru, čo môže poškodiť ich zuby a spôsobiť zubný kaz. Ale skutočne nebezpečné je to, že ju môžu neúmyselne prehltnúť. V tom prípade hrozí nebezpečenstvo udusenia. Žuvačka nie je vôbec prospešná pre deti, preto je lepšie sa jej úplne vyhnúť a nahradiť ju zeleninou, ako je mrkva, uhorky a iné zdravé alternatívy.
Deti možno milujú gumené cukríky, ale je to ako kŕmiť ich čistým cukrom. Na týchto cukríkoch nie je nič zdravé a navyše môžu u dieťaťa spôsobiť cukrovku. Každé dieťa sa teší, keď dostane zemiakové lupienky. Žiaľ tie kupované sú plné tukov, kalórií a soli, ktoré sú pre deti (ale aj dospelých) nezdravé. Príliš veľa soli môže spôsobiť niekoľko zdravotných problémov od hypertenzie alebo vysokého krvného tlaku po obličkové kamene. Mrazená či chladená pizza, ktorú predávajú supermarkety, nie je pre deti dobrou voľbou. Všetky ingrediencie používané na prípravu pizze sú neznámeho pôvodu a obsahujú extra tuky a soli v syre, ktoré nie sú vôbec zdravé. Podľa lekárskej štúdie sa závislosť na rýchlom občerstvení stala celosvetovým zdravotným problémom, najmä medzi deťmi. Svojim deťom môžete alternatívne ponúknuť domácu pizzu so zdravými ingredienciami podľa vlastného výberu, ako sú paradajky, šampiňóny, cibuľa alebo olivy.
Aj keď sa hovorí a píše, že surové mlieko je vysoko výživné a zdravšie ako bežné pasterizované mlieko, akékoľvek nepasterizované mlieko môže byť mimoriadne nebezpečné a dokonca smrteľné pre deti aj dospelých. V mnohých prípadoch surové mlieko obsahuje škodlivé baktérie, vírusy a parazity, ako sú Campylobacter, Cryptosporidium, E. Pitie pasterizovaného mlieka, ktoré sa predáva v ktoromkoľvek supermarkete, je tou najbezpečnejšou voľbou pre vaše dieťa. Syr je nielen chutný, ale obsahuje aj vápnik, vitamíny a bielkoviny. Nie ale všetky druhy syrov by mali deti konzumovať. Dojčatá a malé deti by sa mali vyvarovať plesňového syra a iných mäkkých syrov zrejúcich z plesní.
Hlavnými ingredienciami bežnej zmrzliny zakúpenej v supermarkete sú smotana a cukor a väčšina z nich obsahuje látky nazývané emulgátory, ktoré dokázali prerušiť činnosť dobrých baktérií v našom žalúdku a vedú k obezite. Taktiež zmrzlina, ktorá sa roztopila a znovu zmrazila, je mimoriadne nebezpečná, pretože baktérie, ako je listéria, v nej môžu rásť a stať sa nebezpečnými pre naše zdravie. Namiesto toho si môžete skúsiť vyrobiť domácu zmrzlinu alebo sorbet z čerstvého mrazeného ovocia, ktoré je omnoho zdravšie a navyše obsahuje aj vitamíny.
Chuťové Poháriky: Ako sa Menia v Priebehu Života
Kým deti milujú sladkosti a odmietajú horkú chuť, dospelí si časom obľúbia aj zeleninu či pivo. Jedlo, ktoré ste v detstve nemohli ani cítiť, dnes patrí medzi vaše obľúbené. Všetko je ukryté v chuťových pohárikoch - receptoroch na jazyku, ktoré zachytávajú sladké, slané, kyslé, horké a umami chute. Dospelý človek ich má približne 10-tisíc, pričom každé dva týždne sa obnovujú. V detstve ich je však až 30-tisíc a dve tretiny z nich počas dospievania odumrú natrvalo. To vysvetľuje, prečo sa detský organizmus prikláňa k sladkému a tučnému - potrebuje veľa energie. Sladkosti preto chutia deťom ako raj, zatiaľ čo horká či kyslá chuť je pre ne príliš výrazná. Po puberte sa počet chuťových buniek ustáli. Ďalšia zmena prichádza okolo 40. roku života - tvorba nových pohárikov sa spomaľuje, odumieranie zrýchľuje. Vo vyššom veku môže človek dokonca stratiť schopnosť cítiť jemné vône a chute takmer úplne.
Cukor a Hyperaktivita: Mýtus alebo Realita?
Ak máte pocit, že po sladkostiach vaše dieťa vystrelí do stropu, nie ste sami. Dlhé roky koluje presvedčenie, že cukor a hyperaktivita spolu súvisia. Keď sa ale pozrieme na dáta a výskumy, obraz je striezlivejší. Novšie štúdie naznačujú ďalšie súvislosti a prepojenie s celým radom faktorov od režimu a rodinných zvyklostí, až po ďalšie „akcelerátory hyperchovania“ v potravinách. Prakticky to znamená, že sa oplatí riešiť nielen samotný cukor, ale aj kontext.
Deti sa rodia so sladkým radarom. Sladká chuť je pre ne prirodzene príjemná už od narodenia, čo z evolučného hľadiska dávalo zmysel počas celej histórie ľudstva. Štúdie naznačujú, že to nie je rozmaznanosť, ale biologické nastavenie, ktoré sa v ranom detstve ďalej upevňuje. Sladká chuť signalizuje rýchlu energiu a pôsobí doslova ako magnet, zároveň ju ale formuje prostredie a rané skúsenosti.
Nie všetky sacharidy idú rovnakou rýchlosťou. Jednoduché cukry z limonád a sladkostí zvýšia glykemiu rýchlo, zatiaľ čo pomalé sacharidy s vlákninou uvoľnia energiu pozvoľna. Pomáha aj prepracované zloženie taniera: bielkoviny a tuk môžu krivku zjemniť. Cieľom je každopádne vytvoriť v detskom tele trvalý zdroj energie a vyhnúť sa rýchlemu nástupu s prísunom aktivity. V praxi to najviac spoznáte ráno. Raňajky s nižším glykemickým indexom sú u školákov a dospievajúcich opakovane spojené s lepšou pozornosťou a stabilnejším výkonom dopoludnia. A pozor by ste si podľa práce Shih, Y.-H. a kolektívu (2022) mali dať aj na cukor v tekutej forme.
Keď dieťa po narodeninovej torte začne behať dookola ako splašené, vyzerá to ako jasný dôkaz, že za to môže sladké. Lenže keď sa pozrieme do vedy, príbeh je striezlivejší. Už metaanalýza z roku 1995 vedená pediatrom Marvinom Wolraichem dospela k záveru, že samotný cukor u detí nepreukázateľne nezhoršuje správanie ani kogníciu. Veľkú rolu hrá, že hyper správanie jednoducho v takej situácii očakávame.
To ale neznamená, že sladkosti sú v tom nevinne. V dobre známej „Southampton“ štúdii vedci podali deťom zmesi rôznych potravinárskych farbív a iných aditív. Budete hádať, čo dostali späť? Mierne zrýchlené deti! Čo to znamená v praxi? Jednorazový nepokoj po sladkom, hlavne v kombinácii s limonádou a rušným prostredím, ešte nie je hyperaktivita alebo ADHD.
Sacharidy sú pre deti to, čo je benzín pre auto. Bez nich to nejde. Zmyslom nie je vynulovať cukry, ale skrotiť tie pridané. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča držať príjem voľných cukrov pod 10 % dennej energie, ideálne k 5 %. Nie je ale zmyslom odstaviť dieťa od všetkých dobrôt a vziať mu radosť z jedla alebo odmenu. Najväčšia cukrová zrada býva v fľaši. Sladené nápoje dodajú glukózu rýchlejšie než akákoľvek sušienka. Ďalšími skrytými zdrojmi sú raňajkové cereálie. Tie sa na prvý pohľad môžu tváriť nevinne, ale vo výsledku sú na tom podobne ako vyprážaná šiška s cukrom. Ochutené jogurty, tyčinky a kapsičky v tom tiež nie sú nevinné. V EÚ musia výrobcovia uvádzať výživové hodnoty na 100 g alebo 100 ml, takže porovnanie medzi značkami je férové. Pre rýchlu predstavivosť pomôže prepočet na kocky: približne 4 g cukru = jedna malá kocka.
A ako je to so sladidlami a produktmi bez cukru? Americká pediatrická akadémia zhrnuje, že nekalorické umelé sladidlá môžu mať u detí miesto, ale cieľom má byť hlavne naučiť deti piť vodu, nie nahrádzať sladké limonády diétnymi. Do detského „turba“ hovorí aj kofeín a jeho kamaráti v ultrazpracovaných potravinách. Zdravotnícke organizácie vrátane AAP aj nových konsenzuálnych odporúčaní pre nápoje v školskom veku radia deťom a dospievajúcim vyhýbať sa nápojom s kofeínom a ďalším stimulantom, a to najmä energetickým drinkom.
Myslite na jednoduché trio: bielkovina, vláknina a trochu tuku. Deti milujú rituály a predvídateľnosť. Dohodnite sa s prarodičmi na spoločných pravidlách, aby dieťa nečakalo, že babičkin dom znamená cukrový ošiaľ. Zapojte deti do prípravy jedla - desiata, ktorú si dieťa pomohlo vyrobiť, chutná lepšie. Dbajte na férovosť a pravidelný jedálniček dodržujte všetci spolu. Nejde o dokonalosť, ale o konzistenciu. Cukor sám o sebe z detí nerobí malé tornádo. To, čo vidíme po oslavách, je zmes rýchlej energie, rušného prostredia, málo spánku a niekedy aj farbív v jedle a pití. Vítaný je kľudný režim, rozumné porcie a tanier, ktorý stojí na bielkovine. Zmyslom nie je vyškrtnúť cukor z života.
Éčka v Potravinách: Sú Skutočne Nebezpečné?
Mnoho detí má v súčasnosti problém napríklad s poruchou pozornosti, ktorá sa okrem iného spája aj s neprimeraným príjmom niektorých aditív v potravinách. Na túto skutočnosť upozornil ešte v sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia detský lekár B. F. Feingold. Tvrdil, že hyperaktivitu môžu spôsobovať salicyláty (látky nachádzajúce sa v niektorých potravinách a liečivých prípravkoch), umelé farbivá a arómy. V rámci svojich pokusov vyradil z jedálnička detí zdroje salicylátov a ďalších látok (tzv. Feingoldova diéta). Údajne boli tieto deti potom pokojnejšie. Na jeho pokusy nadviazalo mnoho ďalších vedeckých štúdií.
Zaujímavá bola vykonaná pod záštitou UK Asthma and Allergy Research Centre vo Veľkej Británii na 277 deťoch vo veku troch rokov. Tieto deti pili 14 dní ovocnú šťavu s umelými farbivami a konzervačnými látkami. Šťavy spĺňali normy pre povolené limity použitých pridaných látok. V džúse sa nachádzali tieto éčka: E102, E110, E122, E124 a E211. Ďalšie dva týždne pili deti rovnakú šťavu, ale bez aditív. Rodičia potom vypĺňali dotazník, na základe ktorého vyšlo najavo, že deti zrejme v súvislosti s príjmom aditív v džúsoch horšie spali, rušili ostatných, mali problémy s koncentráciou a záchvaty hnevu.
V stravovaní detí môžu byť hlavným problémom potraviny, ktoré nie sú priamo zaradené medzi detskú výživu, teda sa v nich môže nachádzať množstvo éčok nie práve vhodných pre našich najmenších. Väčšina detí s radosťou konzumuje bežne dostupné sladkosti, nápoje a potraviny (cukríky, čokolády, sladké limonády, plnené pečivo, čipsy), v ktorých je zvyčajne veľa pridaných látok.
Existuje spôsob, ako sa potenciálnemu nebezpečenstvu vyhnúť? „Aj v potravinách pre deti sa nachádza veľa aditívnych látok, ktoré by tam vôbec nemuseli byť. Nehovorím, že všetky éčka sú škodlivé. Niektoré sú dôležité a majú prirodzený charakter, ktorý organizmu neškodí. Rizikových faktorom v detských potravinách je obsah umelých potravinárskych farbív. Obmedzíme ich jedine tak, že budeme čítať etikety. Pokiaľ sa v danom výrobku nachádza viacero chemických prvkov, je vhodnejšie, ak sa tomuto produktu vyhneme,“ upozorňuje výživový poradca Ing. Libor Javro. Okrem obsahu cukru (glukóza, fruktóza, glukózovo-fruktózový sirup, kukuričný sirup) a trans-mastných kyselín by to mali byť práve niektoré prídavné látky.