Materská škola je pre dieťa prvým krokom do sveta vzdelávania a socializácie. Režim dňa v materskej škole je preto starostlivo navrhnutý tak, aby podporoval harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho zručností a vedomostí. Dôležitou súčasťou je aj prázdninové obdobie, ktoré ponúka uvoľnenejšie a tvorivejšie aktivity.
Dôležitosť Režimu Dňa
Denný poriadok v materskej škole je súhrn noriem, ktoré organizujú život detí. Rešpektuje vekové a individuálne osobitosti každého dieťaťa. Vymedzuje striedanie činností týkajúcich sa životosprávy a ďalších aktivít, ktoré zabezpečujú plynulý a globálny rozvoj dieťaťa. Správna životospráva v dennom poriadku zahŕňa striedanie rôznych druhov činností a aktivít, pričom miera zaťaženia musí byť primeraná silám detského organizmu. Dieťa sa postupne prispôsobuje požiadavkám denného poriadku, zvláda ich, osamostatňuje sa, učí sa zodpovednosti a sebadisciplíne.
Denný poriadok konkretizuje edukačné prostredie materskej školy z hľadiska organizačného a obsahového zabezpečenia interakcie a komunikácie dieťaťa s prostredím v predškolskej edukácii. Prispôsobuje sa podmienkam konkrétnej materskej školy a jeho konkretizácia z hľadiska časového vymedzenia je v kompetencii učiteľov. Každá organizačná forma denného poriadku je zameraná na integrované realizovanie tematických okruhov, vzdelávacích oblastí a štandardov Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 a školského vzdelávacieho programu.
Organizačné Formy Denného Poriadku
Štátny vzdelávací program ISCED 0 pre predprimárne vzdelávanie odporúča pružné usporiadanie činností v dennom poriadku, ktoré reaguje na potreby, záujmy a možnosti detí. Denný poriadok má poskytovať priestor na pokojný, bezpečný, zmysluplný, aktívny a tvorivý pobyt dieťaťa v materskej škole. Medzi základné organizačné formy patria:
- Hry a hrové činnosti
- Pohybové a relaxačné cvičenia
- Pobyt vonku
- Odpočinok
- Činnosti zabezpečujúce životosprávu
- Edukačná aktivita
Hry a Hrové Činnosti
Hry a hrové činnosti sú spontánne alebo učiteľkou navodzované aktivity. Hra je vyvolávaná a ovplyvňovaná spoločenským prostredím, v ktorom dieťa žije a do ktorého sa hrou začleňuje. V edukácii dieťaťa sa hra uplatňuje ako forma organizácie života, prostriedok a metóda. Hry a hrové činnosti by mali napĺňať túžbu dieťaťa predškolského veku po hre, ktorá je prirodzenou potrebou pre jeho zdravý vývin. Hry a hrové činnosti, ak majú deti rozvíjať, by mali byť obsažné a rozmanité.
Prečítajte si tiež: Očkovanie a následná starostlivosť
Hry s padákom sú skvelým spôsobom, ako rozvíjať spoluprácu, pohybové schopnosti a radosť z hry. Deti sa pri nich učia tímovej práci, komunikácii a zároveň si precvičujú hrubú motoriku. Padákové hry sú vhodné pre všetky vekové kategórie v materskej škole a dajú sa prispôsobiť rôznym skupinám. Vďaka pestrofarebnému padáku a interaktívnym úlohám sa každé dieťa cíti zapojené a motivované.
Pohybové a Relaxačné Cvičenia
Pohybové a relaxačné cvičenia obsahujú zdravotné, relaxačné a dychové cvičenia. Realizujú sa každý deň, s dodržiavaním psychohygienických zásad (pred jedlom, zásadne nie po jedle, vo vyvetranej miestnosti, prípadne vonku). Patria k vopred plánovaným aktivitám. Pohybové a relaxačné cvičenia priaznivo podnecujú nielen telesný, ale aj duševný rozvoj detí. Pravidelným zaraďovaním a dôsledným uskutočňovaním pohybových a relaxačných cvičení sa u detí uspokojuje potreba pohybu. Uspokojovanie potreby pohybu vedie spolu s vyváženou stravou k zdravému psychosomatickému vývinu dieťaťa. V jarných až jesenných mesiacoch je účinné uskutočňovať pohybové a relaxačné cvičenia vonku, na čerstvom vzduchu. Pravidelné telovýchovné aktivity majú aj významný preventívny účinok, napr. nielen ako prevencia pred ochoreniami pohybového aparátu, ale aj ako prevencia pred ochoreniami horných a dolných dýchacích ciest a pod.
Pobyt Vonku
Pobyt vonku obsahuje pohybové aktivity detí v rámci školského dvora alebo vychádzky. Môže tu byť zaradená edukačná aktivita, ak je v rámci nej z obsahového hľadiska zastúpené napr. oboznamovanie s prírodou a prírodnými javmi. Je didakticky nefunkčné hovoriť o prírode a prírodných javoch len sprostredkovane, bez priameho pozorovania a spoznávania v triede. Realizuje sa každý deň, s výnimkou nepriaznivých klimatických podmienok (silný nárazový vietor, silný mráz, dážď, ale nie mrholenie). V jarných a letných mesiacoch sa pobyt vonku upravuje vzhľadom na intenzitu slnečného žiarenia a zaraďuje sa 2-krát počas dňa, v dopoludňajších i odpoludňajších hodinách. Pobyt vonku by mal byť pre každé dieťa zaujímavý a príťažlivý. Je potrebné uskutočňovať ho nie ako sled riadených výchovno-vzdelávacích činností navodených učiteľom, ale prevažne ako spontánne hry, hrové a iné výchovno-vzdelávacie činnosti bohaté najmä na pohyb. Neodmysliteľnými činnosťami počas pobytu vonku sú tvorivé aktivity s pieskom, pohybové hry s loptou a iné pohybové, športové a hudobno-pohybové hry, ako aj kreslenie pastelom na betón atď.
Odpočinok
Odpočinok je úzko spojený s činnosťami zabezpečujúcimi životosprávu, ale je vyňatý z týchto činností. Realizuje sa v závislosti od potrieb detí s minimálnym trvaním 30 minút na lôžku, za predpokladu, že je v miestnosti optimálna teplota. Alternatívne sa môže uskutočňovať voľne na koberci s ležaním na vankúšikoch, pričom sa netrvá na tom, aby každé dieťa zaspalo. Zvyšnú časť odpočinku potom možno venovať pokojnejším hrám a výchovno-vzdelávacím činnostiam.
Činnosti Zabezpečujúce Životosprávu
Činnosti zabezpečujúce životosprávu - desiata, obed, olovrant - sa realizujú v pevne stanovenom čase. Odporúča sa dodržať trojhodinový interval medzi podávaním jedla. Čas podávania jedla sa stanovuje podľa podmienok prevádzky materskej školy. Stolovaniu je potrebné venovať primeranú pozornosť. Dieťa predškolského veku si na celý ďalší život utvára návyky kultúrneho stolovania. Činnosti zabezpečujúce životosprávu zahŕňajú aj osobnú hygienu. Dieťa prichádza do materskej školy s rôznou úrovňou osvojenia si hygienických návykov. Najmä vo vzťahu k deťom mladším ako 3 roky alebo trojročným je žiaduce zachovať veľkú mieru trpezlivosti, pokoja a láskavosti a uplatňovať individuálny prístup. Dôležité je za každý, hoci aj drobný pokrok dieťa pochváliť a za prípadné nedodržanie hygieny (napr. pomočenie a pod.) dieťa netrestať alebo nezvyšovať na neho hlas. Je potrebné vytvoriť návyk umývania rúk pred každým jedlom, po každom použití toalety, po každom znečistení rúk, napr. po výtvarných alebo pracovných činnostiach atď. V materskej škole je vhodné vypestovať aj návyk každodenného čistenia zubov.
Prečítajte si tiež: Sprievodca denným režimom polročného bábätka
Edukačná Aktivita
Edukačná aktivita je organizačná forma riadeného učenia, ktorá sa uskutočňuje za aktívnej spoločnej účasti detí a učiteľa. Môže prebiehať v skupine detí (počet detí v skupine určuje učiteľ podľa vlastného uváženia alebo podľa pravidiel plánovanej edukačnej hry a činnosti), frontálne (so všetkými prítomnými deťmi súčasne) alebo individuálne. Všetky uvedené organizačné formy denného poriadku sú po pedagogicko-psychologickej stránke rovnocenné. Nie je didakticky účinné, ak sa preceňuje a pozornosť učiteľa sústreďuje len na jednu z nich, to znamená na organizačnú formu predprimárneho vzdelávania - edukačnú aktivitu. Denný poriadok neznamená len správne časové rozloženie, ale zahŕňa aj požiadavky na obsah týchto činností a to z hľadiska osobnej hygieny dieťaťa, hygieny mentálnej a hygieny prostredia.
Príklad Denného Poriadku
Hoci sa denný poriadok v každej materskej škole môže líšiť, uvádzame príklad, ako môže vyzerať:
- 7:00 - 8:00: Príchod detí, voľné hry a aktivity
- 8:00 - 8:30: Ranný kruh, komunikačné aktivity
- 8:30 - 9:00: Pohybové a relaxačné cvičenia
- 9:00 - 9:30: Desiata
- 9:30 - 10:30: Edukačná aktivita (tematické vyučovanie, rozvíjanie zručností)
- 10:30 - 12:00: Pobyt vonku (hry na školskom dvore, vychádzka)
- 12:00 - 12:30: Obed
- 12:30 - 14:30: Odpočinok
- 14:30 - 15:00: Olovrant
- 15:00 - 16:00: Voľné hry, záujmové činnosti, príprava na odchod domov
Prázdninové Obdobie v Materskej Škole
Prázdninové obdobie v materskej škole je jedinečnou príležitosťou na uvoľnenejšie, tvorivejšie a hravé aktivity, ktoré deťom pomôžu nielen vyplniť čas, ale aj rozvíjať ich zručnosti a osobnosť. Na rozdiel od bežného školského režimu, prázdninová činnosť môže byť viac flexibilná, hravá a zážitková.
Aktivity Počas Prázdnin
- Využitie prírody ako triedy: Prázdniny nabádajú k aktivitám vonku. Deti môžu zbierať listy, kamienky a vetvičky a použiť ich na tvorbu prírodných koláží. Počas tejto činnosti sa môžu učiť o rôznych druhoch stromov a farbách prírody.
- Kreatívne dielne: Voľnejší režim umožňuje využiť viac času na rozvíjanie umeleckých schopností. Možno vymyslieť netradičné techniky maľovania, napríklad maľovanie špongiou, štetcami rôznych veľkostí či dokonca prstami. Deti môžu vytvárať morské akváriá z papierových tanierikov a vyrábať rybky, koraly a mušle. Túto aktivitu možno doplniť rozprávaním o mori a jeho obyvateľoch, čo rozvíja aj ich slovnú zásobu.
- Pohybové hry a športové aktivity: V lete sa dajú organizovať rôzne pohybové hry na čerstvom vzduchu, ale aj vo vnútri, ak počasie nepraje. Prázdninové rána sa môžu začínať jednoduchými pohybovými hrami, ako napríklad "zvieratká v lese", kde deti napodobňujú rôzne zvieratká podľa pokynov učiteľa. Táto hra rozvíja pohybovú koordináciu, fantáziu aj počúvanie pokynov.
- Edukačné hry prispôsobené prázdninovému režimu: Aj počas prázdnin možno rozvíjať poznávacie schopnosti hrou. Možno vytvoriť pirátsku mapu pokladov, kde deti hľadajú rôzne farebné symboly ukryté po triede a vonku. Každý nájdený symbol môže znamenať malú úlohu alebo vedomostnú otázku. Hra učí spolupráci, rozpoznávaniu farieb a základom orientácie v priestore.
- Spoločné čítanie a rozprávanie príbehov: Prázdniny sú ideálny čas na rozvoj jazykových zručností cez čítanie rozprávok alebo vytváranie vlastných príbehov. Každý deň môže byť v programe čas "tichého čítania" pod stromom v záhrade, kde sa čítajú krátke príbehy o zvieratkách, ktoré deti poznajú. Po čítaní si deti môžu spoločne vytvoriť obrázky k príbehom a rozprávať, čo si zapamätali. Takto sa rozvíja ich slovná zásoba aj fantázia.
Edukácia a Vzdelávanie v Materskej Škole
Edukáciu v materskej škole realizuje učiteľ, ktorý musí byť odborne a profesionálne spôsobilý a mať požadované pedagogické vzdelanie. Učiteľ pri koncipovaní procesu výučby vychádza zo štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie. K najpoužívanejšej a doporučovanej literatúre patrí PVVP, V.Hajdúková - Príručka na tvorbu školských vzdelávacích programov pre MŠ, Bratislava 2008, Kafomet - vzdelávacie programy aj s hotovými prípravami. Sú v nich definované edukačné ciele a odporúčané metódy, prostriedky, organizačné formy a pod. do procesu výučby. Tento obsah učiteľ transformuje prostredníctvom plánovania, projektovania. Dieťa v procese výučby tiež využíva rozmanité metódy, prostriedky. Hlavnou formatívnou aktivitou v detstve je hra. Je nevyhnutnou podporou učenia sa a utvárania životných vzťahov dieťaťa. Z organizačnej stránky sa MŠ člení na triedy. Do triedy sa zaraďujú deti rovnakého veku alebo rozdielneho veku.
Školský Klub Detí (ŠKD)
ŠKD zabezpečuje pre deti ZŠ nenáročnú záujmovú činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie a na uspokojovanie a rozvíjanie záujmov v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. ŠKD sa člení na oddelenia. Vychovávateľstvo sa zameriava na zámernú, uvedomelú a cieľavedomú edukáciu detí a mládeže spravidla od šiestich rokov až po dospelosť. Základným cieľom je využívať komplex všetkých dôležitých poznatkov, ktoré pedagogika v oblasti edukácie získala. Má modifikovať a transformovať všeobecné poznatky z pedagogiky na celistvý rozvoj osobnosti detí a mládeže v čase mimo výučby, t.j. v ich voľnom čase. Edukáciu uskutočňuje vychovávateľ, jeho hlavnou činnosťou je organizovanie zmysluplného využitia voľného času detí a mládeže. Edukačné aktivity usporadúva tak, aby zámerne, vedome a cieľavedome edukačne pôsobil na rôzne stránky rozvoja osobnosti dieťaťa. Proces edukácie sa plánuje, programuje, organizuje a vyhodnocuje. Vychovávateľ v procese edukácie využíva rozmanité organizačné formy, metódy, stratégie, edukačné prostriedky. Proces edukácie musí rešpektovať biorytmus života jedinca (napr. relaxáciu a oddych po výučbe, striedanie typu činností). Vychovávateľ sa edukáciou podieľa na integrálnom a plnohodnotnom rozvoji osobnosti detí a mládeže.
Prečítajte si tiež: Režim a jeho vplyv na vývoj dieťaťa
Organizačné Formy v ŠKD
V školskom klube sa uskutočňujú činnosti, ktoré človeka zaujímajú, bavia a prinášajú uspokojenie a uvoľnenie. Do určitej miery však ide o usmerňované činnosti vychovávateľom, vedúcim krúžku v tom zmysle, aby činnosti plnili aj výchovnú funkciu. Obsah výchovy mimo vyučovanie tvoria: Odpočinkové, rekreačné, záujmové, spoločensky prospešné, samoobslužné, výchovno - vzdelávacie činnosti a príprava na vyučovanie.
- Odpočinkové činnosti - sú psychicky a fyzicky nenáročné, slúžia na odstránenie únavy. Zaraďujú sa najčastejšie na popoludnie alebo v priebehu dňa.
- Záujmová činnosť - ide o spoločenskovedné, prírodovedné, kultúrne, umelecké, pracovno-technické, telovýchovné, športové a esteticko-výchovné záujmové činnosti. Súčasťou záujmovej činnosti môžu byť aj vzdelávacie činnosti, napríklad učenie sa cudzieho jazyka alebo zdokonaľovanie sa v práci na počítači. Princípom však je dobrovoľnosť, osobný záujem účastníkov na týchto aktivitách. Vzdelávacie, kultúrne, sociálne záujmové činnosti sú dôležitou súčasťou obsahu výchovy mimo vyučovania. Uspokojovanie, rozvíjanie a kultivácia záujmov, uspokojovanie potrieb a rozvoj špecifických schopností, to sú úlohy, ktoré sa podieľajú na utváraní životného štýlu a hodnotovej orientácií.
- Rekreačná činnosť - má charakter výdatnej pohybovej aktivity, ktorú vykonávame so žiakmi podľa možností na čerstvom vzduchu, prípadne v telocvični. Obsahujú pohybovo náročnejšie aktivity - telovýchovné, turistické, športové alebo aktivity manuálnej práce. V priebehu dňa sa striedajú rušné rekreačné činnosti s pokojnejšími. Vhodné sú pohybové hry v prírode, na ihrisku, hry a zábavy.
- Samoobslužné činnosti - ide o vedenie detí k samostatnosti v starostlivosti o vlastnú osobu a osobný majetok.
- Verejnoprospešné činnosti - deti vedieme k dobrovoľnej práci v prospech jednotlivcov alebo sociálnych skupín (napr. Pomoc starším, slabším, chorým osobám, pri ochrane životného prostredia).
- Príprava na vyučovanie - súvisí s plnením školských povinností podľa veku detí. Príprava na vyučovanie sa môže rozšíriť o praktickú aplikáciu vedomostí, a aj na ich rozširovanie a prehlbovanie. Miera a časový rozsah prípravy žiakov na vyučovanie sú určené špecifickými pedagogickými možnosťami a podmienkami inštitúcií. Úlohou prípravy na vyučovanie je precvičovať, opakovať, prehlbovať a upevňovať poznatky z vyučovania, získané zručnosti a návyky rozširovať, aplikovať v praxi. Prípravu na vyučovanie možno realizovať spontánne alebo ako organizovanú činnosť, ale tiež pomocou didaktických hier, kvízmi, súťažami, samoštúdiom, čítaním, sledovaním vzdelávacích programov v televízií, na počítačoch (internet), počúvaním rozhlasu.
Právne Normy
Základnou právnou normou pre všetky školy a školské zariadenia je Zákon č.245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní /školský zákon/ a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Materská Škola (Podľa Zákona č.245/2008 Z. z.)
- Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí.
- Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa. Výšku príspevku určí riaditeľ školy.
- Výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej obcou určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
- Deti, ktoré majú v nasledujúcom roku plniť povinnú školskú dochádzku, sa obvykle zaraďujú do samostatnej triedy. Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa zaraďujú do tried alebo do samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Do samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nie je možné zaradiť deti výlučne z dôvodu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.
- Najvyšší počet detí v triede materskej školy je:
- 20 v triede pre troj- až štvorročné deti,
- 21 v triede pre štvor- až päťročné deti,
- 22 v triede pre päť- až šesťročné deti,
- 21 v triede pre troj- až šesťročné deti.
- Ak sa do triedy zaradí dieťa mladšie ako tri roky, zníži sa najvyšší počet detí o jedno dieťa.
- O zaradení dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhodne riaditeľ na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu.
Zákon č.245 /2008 Z. z . o výchove a vzdelávaní /školský zákon/ určuje právne normy aj pre sústavu školských zariadení, ktorú tvoria:
- školské výchovno-vzdelávacie zariadenia,
- špeciálne výchovné zariadenia,
- školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,
- školské účelové zariadenia
Školský Klub Detí (Podľa Zákona č.245/2008 Z. z.)
- Školský klub detí zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole, nenáročnú záujmovú činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie a na uspokojovanie a rozvíjanie ich záujmov v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin.
- Školský klub detí sa člení na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom ich počet v oddelení je spravidla zhodný s počtom žiakov v príslušnej triede podľa § 29 ods. 5 najviac však 25; počet detí v oddeleniach pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je znížený.