Zlozvyky u detí sú bežnou súčasťou ich vývoja. Či už ide o cmúľanie prstov, obhrýzanie nechtov, škrípanie zubov alebo špáranie v nose, tieto prejavy môžu rodičom spôsobovať starosti. Dôležité je pochopiť, že zlozvyky nie sú len "zlým správaním", ale často signálom, že sa v psychike dieťaťa niečo deje. Tento článok sa zameriava na príčiny vzniku zlozvykov, ich rôzne formy a stratégie, ako deťom pomôcť sa ich zbaviť.
Čo sú zlozvyky a prečo vznikajú?
Zlozvyky, podobne ako zvyky, sú neoddeliteľnou súčasťou života každého z nás. Mnohokrát nám, bez toho aby sme si to uvedomovali, prinášajú psychickú úľavu, hlavne v stresových situáciách. Vytvorenie zvyku (dobrého alebo zlého) je založené na zreťazení určitých udalostí, schopností, zručností a postupom času sa stáva automatickým a neuvedomovaným, preto nie je možné ho odstrániť len tak ľahko.
Príčinou vzniku zlozvykov sú naše životné skúsenosti. Každý z nás má od života isté očakávania, ktoré ak sa nenaplnia, sme sklamaní a vystresovaní. V tejto situácii máme tendenciu pátrať po niečom, čo nás upokojí, a veľakrát opakujeme danú aktivitu, ktorá zafunguje a tým pádom sa nám uľaví. Čím častejšie ju používame, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa stane zvykom. Tak ako dospelí, aj deti majú svoj stres. Môže sa to týkať problémov v rodine, rôznych hádok s kamarátmi, rovesníkmi, stresujúcich situácií, sklamaní či nepochopenia. Tieto situácie môžu byť pre dieťa mimoriadne stresujúce a môžu znamenať začiatok nežiaducich reakcií. Ak tieto reakcie u dieťaťa nezmiznú v krátkom čase, ba dokonca sa začnú opakovať častejšie, začíname hovoriť o zlozvyku. Zlozvyky sa vyskytujú v rôznych oblastiach života dieťaťa.
Zlozvyk vzniká v momente, kedy sa stretne vonkajšia záťažová situácia, ktorá v psychike dieťaťa spúšťa podvedome uložené strachy s neistotou a vnútorným napätím. Ak táto pravidelne opakujúca situácia trvá 28 dní, telo dieťaťa začne vysielať signály. Napríklad - dieťa začne chodiť do školy a v jeho prežívaní sa objaví tréma a strach zo známok a telo začne postupne na vzniknuté napätie nejakým spôsobom reagovať a upozorňovať.
Najčastejšie zlozvyky u detí
Medzi najčastejšie zlozvyky u detí patria:
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Cmúľanie: Môže ísť o cmúľanie prstov, končekov vlasov, rohov vankúšov či prikrývok. Vyskytuje sa už v dojčenskom veku. Príčinou môže byť nedostatočné dojčenie dieťaťa. Vo vyššom veku môže ísť o nudu, znovu získanie pocitu bezpečia a istoty, nervozitu alebo len upokojenie sa pred spánkom. Zvyčajne zmizne samovoľne do konca štvrtého roku. Hlavný zdroj slasti a pudového uspokojenia u dieťaťa je stimulácia v oblasti úst. Je to orálna oblasť a preto sa prvému roku života dieťaťa hovorí “orálne štádium”. Kojenie, strkanie vecí do úst stimuluje pery, ústa a hrdlo. Keď sa objavia zuby, pripája sa k saniu aj hryzenie a prežúvanie.
Hryzenie nechtov: Ide o najrozšírenejší zlozvyk nielen u detí, ale aj u dospelých. Deti tým často poukazujú na potlačenú agresívnu povahu, prezrádzajú skryté napätie, strach alebo nedostatok bezpečia a istoty. Nechty si hryzie asi jedna tretina detí a objavuje sa to hlavne na začiatku školského obdobia a niektorým to vydrží až do puberty alebo aj dospelosti.
Posmrkávanie, poťahovanie nosa a špáranie v nose: Podlieha im veľa ľudí, od škôlkárov až po dospelých. Z psychosomatického hľadiska môže ísť o signál, že sa snažia slobodnejšie dýchať, zbaviť sa negatívnych a nechcených emócií, ktoré uviazli vo vnútri. Často je príčinou odkukanie od starších alebo prvotný zlý pocit po nevyčistenom soplíku v nose.
Škrípanie zubami: Príčinou môže byť nahromadený stres alebo úzkosť. Väčšinou ním trpia deti, ktoré sú netrpezlivé, ctižiadostivé či úzkostné. Príčinou môže byť aj zlý skus. Je to problém, ktorý riešia nielen psychológovia, ale aj stomatológovia.
Žmolenie ucha: Kým bábätká zaspia, žmolia plienku alebo cíp vankúša, čo v neskoršom veku nahradia tým, že si začnú žmoliť uško. Najčastejšie sa tento zlozvyk objavuje u batoliat a predškolákov, vo vyššom veku je skôr výnimočný.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Patologické škrabanie kože: Nejde o častý jav, avšak je veľmi nebezpečný, keďže ide o tenkú hranicu, ktorá môže viesť k sebapoškodzovaniu. Tento zlozvyk je väčšinou sprevádzaný emocionálnou labilitou či depresiou.
Používanie škaredých slov: U tých najmenších sa teší mimoriadnej obľube.
Trieskanie o zem: U batoliat celkom fičí pri prvej vhodnej príležitosti.
Pojedanie šušníkov z nosa: Milujú asi všetky deti bez rozdielu národnosti, rasy, pohlavia a možno aj veku.
Repertoár zlozvykov je veľký - obhrýzanie nechtov, obhrýzanie kože okolo nechtov, obhrýzanie ceruziek, špáranie sa v nose, škrabanie kože, škrípanie zubami, cmúľanie palca, cmúľanie rôznych predmetov, detská masturbácia a motorické tiky, trhanie alebo manipulácia s vlasmi, šuchanie ušiek, ale aj rôzné iné atypické pohyby a zvuky, grimasy, ale aj sebapoškodzujúce praktiky, tetovania, pearsingy - a takmer všetky signalizujú vnútorné napätie spojené s dlhodobejším chronickým stresom.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Ako reagovať na detské zlozvyky?
Dieťa si na rozdiel od dospelých častokrát svoje zlozvyky nedokáže uvedomiť. Na to sme tu my dospelí. V prvom rade netreba zabudnúť na to, že dieťa sa tým snaží signalizovať niečo a upozorniť nás, že potrebuje pomoc a pochopenie.
Identifikujte príčinu: V prvom rade musí dospelá osoba odpozorovať, kedy a v akých situáciách sa zlozvyk objavuje. Za cmúľaním palca, nervóznym pošklbávaním nohami na stoličke alebo neustálym obhrýzaním predmetov sa môže skrývať stres, nervozita, neistota či nejaký neukojený detský pud. Pre dieťa to môže byť aj spôsob, akým sa vyrovnáva so situáciou, ktorá mu nie je príjemná.
Komunikácia a vysvetľovanie: U starších detí je na mieste komunikácia a vysvetľovanie následkov. Pri starších deťoch je vhodné vysvetliť dieťaťu, ako negatívne zlozvyk na neho vplýva a aké to môže mať následky.
Motivácia: U mladších detí môže zabrať motivácia - rodič, ktorý dobre pozná svoje dieťa, príde na to, ako ho čo najlepšie motivovať, aby sa zbavilo svojho zlozvyku.
Pozitívny prístup: Uvedomiť si niečo, čo robíme automaticky, je často náročné aj pre dospelého, preto dieťa potrebuje vašu pomoc, podporu a porozumenie. To znamená žiadne násilie, krik či zosmiešňovanie, a už vôbec nie výsmech v prítomnosti rovesníkov, kamarátov či iných ľudí. Chytá si stále pipíka? Vyčkajte, až budete sami dvaja a zistite, prečo tak robí. Ak ho nič nebolí, neťahá a nesvrbí, vysvetlite mu, že v spoločnosti by sa mu za to mohli smiať.
Dohoda: Môžete sa dohodnúť na nejakom znamení, či hesle. Keď dáte signál, deti si uvedomia svoju negatívnu činnosť a prestanú. Ak sa dieťa ja naďalej nevie zbaviť zlozvyku, môžete sa dohodnúť na nejakom tajnom znamení. V prípade, že dieťa zlozvyk začne vykonávať, nenápadným znamením ho upozorníte na to.
Zamestnanie rúk: Niečo za niečo - u malých detí veľmi dobre zaberá ak im podáte nejakú hračku, zamestnáte im ruky niečím iným. Jedným z ďalších možných spôsobov je dieťa niečím zamestnať.
Trpezlivosť: Pripravte sa, že to bude dosť dlho trvať, čo sa už raz kdesi zafixovalo, sa dosť ťažko odstraňuje. Nech už si vaše dieťa cmúľa palec, obhrýza nechty, hryzie pastelky, alebo si strká prsty do nosa, verte, že to naozaj nerobí preto, aby vás nahnevalo. Ak však niektoré zlozvyky pretrvávajú dlho, môžu byť aj zdraviu škodlivé. Väčšinou však platí, že čím väčší je nátlak na dieťa, tým dlhšie trvá odvykanie.
Čo nerobiť?
- Krik a výčitky: Krik a výčitky nie sú vhodné, tak ako ani napomínanie detí v prítomnosti iných ľudí. Takýmto prístupom ich len viac zahanbíte a bude ešte viac vystresované. Určite by ste nemali na dieťa kričať, alebo ho nejak fyzicky potrestať za to, že sa zlozvyku nevie zbaviť.
- Zákazy a obviňovanie: Zakazovaním, obviňovaním ale aj vysvetľovaním sa iba stupňuje stres dieťa, ktoré je takto vystavené tlaku rodičov. Ak sa rodičia rozhodnú zlozvyk dieťaťa nevšímať, ono aj tak cíti ich neúprimnosť a trápi sa s ním samo.
- Naliehanie: Čím väčší je nátlak na dieťa, tým dlhšie trvá odvykanie.
- Používanie trestov: Opatrne s radami typu namáčania prstov do korenia, papriky a pod., niektorým deťom by však nepomohli ani štipľavé čili papričky. Naopak, citlivejším deťom môžete spôsobiť závažné psychické problémy, takže opatrne! Okrem toho tu existuje nebezpečenstvo, že dieťa sa takýmto prstom dotkne oka.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Nie vždy však môžeme brať detské zlozvyky s humorom. Sú prípady, keď už nevhodné správanie malého človiečika veští vážnejšie psychické problémy a spozornieť by ste mali vždy, ak neduhy ani s vekom nemiznú. Nebezpečné je aj správanie, ktoré prerastá do obsesie a núti dieťa k nezvyčajným rituálom, napríklad sa pri otváraní dverí nedotýka kľučiek, prah miestností prekračuje trikrát a až potom vstúpi dnu. Na to, že by ste mali zájsť za psychológom, vás môžu upozorniť aj rôzne tiky.
Ak zlozvyk pretrváva dlhodobo, zhoršuje školské výsledky, narúša sociálne vzťahy alebo spôsobuje zdravotné problémy, je rozumné vyhľadať odbornú pomoc. Psychológ alebo pediater dokáže odhaliť hlbšie príčiny, napríklad úzkosť či vývinové poruchy.
Práve pri psychických ťažkostiach je to ale komplikovanejšie - rodičia hľadajú rady z internetových zdrojov, od známych - len aby nemuseli ísť k psychológovi a nie to ešte k psychiatrovi. A práve tento problém si rodič musí najskôr vyriešiť v sebe a s dieťaťom ísť k odborníkovi. Dieťa totižto cíti váhanie rodiča a samo potom prežíva návštevu u psychológa ako určité poníženie.
V pozadí zlozvykov môžu byť rôzne strachy, úzkosť, ale aj depresia. Sebapoškodzovanie u detí by sme mohli považovať za zlozvyk, ale určite je v pozadí niečo zložitejšie a hlboké, siahajúce až k poruche pudu sebazáchovy. Podobne je to aj s bulímiou - zvracaním jedla, jedlo je základná ľudská potreba pre zachovanie života. Prečo ho organizmus odmieta?V týchto zložitejších prípadoch je už potrebné obrátiť sa na odborníkov a pomôcť dieťaťu.
Tipy na zbavenie sa niektorých špecifických zlozvykov
Cmúľanie palca: Vysvetlite dieťaťu, že to skutočne nie je pekné a že veľké deti to nerobia pri odvykaní navrhnite určitý systém odmien. Skúsené mamy odporúčajú použiť tinktúru amara, je to prírodný výťažok z mandlí, ale veľmi horký, ktorým treba natrieť pršteky, aby drobcovi tak veľmi nechutili. Inak zaberá len vysvetľovanie o baciloch a nevhodnosti a vyťahovanie prsta dovtedy, kým to neprestane dieťa baviť.
Obhrýzanie nechtov: Skúste na to ísť podobne ako pri cmúľaní palcov. Tohto zvyku sa však deti zbavujú pomerne ťažko. Ak nezaberá dohováranie, skúste nejaké náhradné riešenie stresu, napríklad, ak bude mať chuť odhrýzať si nechty, nech namiesto toho zoberie do ruky nejaký predmet a pod. Ak máte doma dievčatko, skúste na to ísť prostredníctvom malých darčekov - sľúbte jej pilníček na nechty, lak, niečo typicky dievčenské, čo by ju mohlo motivovať. Finty v protiútoku: natiahnuť prstové vlnené rukavice alebo natrieť nechty špeciálnym lakom na nechty, ktorý dostať v lekárňach a drogériách. Má vraj veľmi odpornú chuť. Ak sa vám nechce do lekárne, mamy používajú namočenie do octu, mletého čierneho korenia, horčice alebo oblepujú každý prst leukoplastom.
Špáranie sa v nose: Odporúča sa pravidelne zvlhčovať nosnú sliznicu sprejom, pokiaľ ide o suchú sliznicu. Rovnako pomôže aj zvlhčovanie vzduchu. Ak je noštek v poriadku, tak z maminovských zdrojov okrem vysvetľovania a trpezlivosti sa spomínalo natrenie prstov čilli papričkou, čo by pri batoľatách bola príliš krutá „liečba“, rovnako ako si neviem predstaviť nalepenie akrylových nechtov, ktoré sú vraj tupé a zle sa s nimi škrabe.