Väčšina rodičov spozornie, ak u svojho dieťaťa zaznamená nápadnejšiu poruchu reči. Málokedy si však všimnú bežnú detskú šušlavosť, alebo ju dokonca ani neregistrujú. Detská psychologička Martina Bezpalcová upozorňuje, že v predškolskom veku je reč premenlivá a nesprávna výslovnosť je fyziologická a postupne sa približuje norme. Preto sa ľahko môže stať, že si na chybnú výslovnosť dieťaťa zvykneme natoľko, že už nevnímame, že je niečo v neporiadku.
Ako rodičia prehliadajú problémy s výslovnosťou
Pani Jana rozpráva: „Keď ma na zápise do školy upozornili, že Dominik zle vyslovuje, bola som prekvapená. Bola som hrdá, že sa už naučil vyslovovať nielen všetky sykavky, ale dokonca aj R a Ř, a ani som nezaregistrovala, že takmer zásadne nemäkčí hlásky - teda, že nevyslovuje ňiečo, ale niečo a napríklad namiesto ňemal hovorí nemal." Prípad pani Jany nie je ojedinelý a demonštruje, ako ľahko sa môže stať, že niečo zanedbáme.
Podobné nedostatky, ktoré rodičia takmer neregistrujú, sa môžu prejaviť aj pri výslovnosti iných hlások. Niektoré deti napríklad zamieňajú hlásky c, č, s a š alebo napríklad aj r a l. Práve toto šušlanie sa neskôr môže prejaviť pri písaní.
Príčiny nesprávnej výslovnosti
Chybná výslovnosť môže byť spôsobená iba zlým uvoľnením alebo nastavením hovoridiel. Môže sa však stať, že dieťa dané hlásky zle počuje. V prvom prípade je vhodné obrátiť sa na logopéda, v tom druhom na foniatra.
Mgr. Jana Pečarková, školská logopedička, uvádza, že dojem, že dnes potrebuje logopéda omnoho viac detí ako kedysi, môže vytvárať nasledovné:
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na očkovanie proti chrípke
- Rodičia sú informovanejší a sami vyhľadávajú logopedickú starostlivosť.
- Vedecké poznatky umožňujú lepšie vyhľadať a odlíšiť tieto deti v skoršom veku.
- Dnešná doba vyžaduje od detí odlišný spôsob práce s pozornosťou, čo sa odráža aj na spôsobe, akým sa rozvíja reč.
- Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, používa odlišné pravidlá sociálnej komunikácie ako kedysi. Deti netrávia toľko času s dospelými.
- Čiastočne sa mení aj spôsob hry detí. Hračky a rozprávky neučia deti rozprávať. Rozprávanie učí deti rozprávať.
- V neposlednom rade môže byť faktorom aj rozvinutá zdravotná starostlivosť.
Ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú správnu výslovnosť a čistotu jazykového prejavu u detí:
- Genetika.
- Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá.
- Zväčšená nosová mandľa.
- Časté zápaly stredného ucha.
- Časté nádchy, soplíky, alergie.
- Zlý zhryz.
- Používanie cumlíka a dojčenskej fľaše po druhom roku života.
- Nesprávne smrkanie a dýchanie nosom.
Vplyv nesprávnej výslovnosti na školský úspech
Žiak, ktorý ešte v prvej triede nevyslovuje správne, môže byť v nevýhode, pretože zlá výslovnosť nezriedka ovplyvňuje čítanie i písanie. Ak si dieťa napríklad niektoré hlásky zafixuje zle alebo ich sluchovo nerozlišuje, môže mať problémy s ich písaním aj čítaním. „Také dieťa potom môže miesto hravý písať hlavý, miesto miska môže zase písať Micka či miška. Podobný problém pri písaní môže vzniknúť aj vtedy, ak dieťa niektoré hlásky pri reči vynecháva.“
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak má vaše dieťa ešte pred nástupom do školy problémy s výslovnosťou, určite sa obráťte na logopéda a nespoliehajte na to, že sa to nejako upraví samo. Naša reč je totiž popri vzhľade, v styku s druhými tým, čo si na nás okolie všíma a podľa čoho nás hodnotí. Ak bude dieťa vystavené posmechu okolia kvôli zlej výslovnosti, môže sa to významne odraziť na jeho psychike a následne aj na školských výsledkoch. Prípadná tenzia sa môže prejaviť aj na úrovni grafomotorických schopností dieťaťa.
Martina Bezpalcová však upozorňuje, že ak vaše dieťa ešte tesne pred nástupom do školy šušle, nie je to dôvod na paniku. U mnohých detí sa rečové schopnosti fyziologicky vyvíjajú až do siedmeho roku a niektoré, ak nie je zlá výslovnosť zapríčinená poruchou sluchu, si naopak dokonca správnu výslovnosť osvoja v priebehu prvopočiatočného čítania a písania, pri ktorom dochádza k spresňovanie artikulácie, a to najmä sykaviek.
Najdôležitejším indikátorom, kedy vyhľadať logopéda, je obava rodičov. Tí intuitívne často cítia, že dieťa sa nevyvíja ako jeho rovesníci. Už veľmi skoro môžeme pozorovať, či sa dieťa oneskoruje vo vývine alebo registrovať neplynulosti v reči. Sledujeme, či s nami komunikuje gestami, či nám rozumie jednoduché otázky, či má záujem o interakciu s dospelým alebo inými deťmi. Napríklad v dvoch rokoch by už dieťa malo rozprávať v dvojslovných, trojslovných kombináciách, začínať tvoriť prvé krátke vety, ovládať minimálne 50 - 70 slov. Neskôr, medzi 3. a 4. rokom, ak rodič eviduje v reči dieťaťa chyby v gramatickej stránke reči, slovnej zásobe, porozumení, treba navštíviť logopéda. A čo sa týka artikulácie, tak v 4 rokoch by už mala byť reč dieťaťa úplne zrozumiteľná aj pre cudzích ľudí. Dieťa ešte nemusí úplne presne vyslovovať napríklad hlásky L a R. Ak ich však ešte nevie správne vysloviť v predškolskom veku, tiež je dobré vyhľadať logopéda.
Prečítajte si tiež: Príznaky a liečba úzkosti počas tehotenstva
Kedy je najvhodnejší čas navštíviť logopéda?
- Ak 3 ročnému dieťaťu nerozumejú cudzí ľudia, komolí aj ľahšie slová a nesprávne vyslovuje hlásky, prípadne si zamieňa písmená (napr. K za T a pod.).
- Ak 4 ročné dieťa by už nemalo komoliť žiadne slová, malo by tvoriť a používať správne takmer všetky hlásky (výnimkou môže byť R a L), nemalo by ani ráčkovať, ani šušlať.
- Pri veku 5 rokov, čo je už predškolské obdobie, by dieťa malo vyslovovať a rozprávať už úplne správne.
Ako rozlíšiť nesprávnu a chybnú výslovnosť
Podľa logopédov treba rozlišovať nesprávnu a chybnú výslovnosť. Nesprávna výslovnosť (ryba - lyba) môže byť v určitom veku prirodzená. Chybná výslovnosť vzniká tak, že dieťa bez ohľadu na vek začne určitú hlásku tvoriť nesprávne, na zlom „mieste“ v artikulačných orgánoch alebo zvukovo odlišnú od normy. U niektorých detí môže nastať medzi piatym a siedmym rokom spontánna náprava - reč sa skrátka dovyvíja neskôr než u jeho rovesníkov. Akékoľvek pochybnosti rodiča o tom, či je reč jeho dieťaťa správna, by však mali byť dostatočným dôvodom na to, aby požiadal o logopedické vyšetrenie. Len logopéd môže posúdiť, či sa dá predpokladať takáto spontánna úprava alebo nie.
Ako prebieha logopedické vyšetrenie a terapia
Vyšetrovacích metód logopédov sa netreba báť. Odborník môže usmerniť aj rodičov a pomôcť im podnecovať správnu reč ich dieťaťa cvičeniami a špeciálnymi postupmi. Podcenenie problému s výslovnosťou, odkladanie návštevy odborníka či nedbalosť pri dodržiavaní jeho rád, môže viesť k chybnej výslovnosti aj v dospelosti.
Logopedička Jana Pečarková popisuje, prečo sa na logopédii fúka do vrtuľky: Dýchanie sa počas rozprávania mení. Pri rozprávaní kontrolujeme napätie dýchacích svalov, bránicu uvoľňujeme pomalšie a dych meníme. S dýchaním úzko súvisí i tvorba hlasu, plynulosť reči a výslovnosť. Väčšina spoluhlások okrem M, H, J, Ň, N vyžaduje, aby sme vytvorili silný tlak vzduchu. Aby sa nám vôbec podarilo otvoriť hlasivky. Veľmi špecifickými hláskami v slovenčine sú tzv. sykavky S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ. Sykavkami sa volajú preto, lebo vydávajú „sykavý zvuk“. Pokiaľ poviete napríklad P, celkom pritom zatvoríte pery. Ak však poviete Š, jazyk sa vám síce k podnebiu priblíži, ale celkom sa nezavrie, preto Š znie ako Š a nie ako Ť, ktoré je celkom uzatvorené. To však vyžaduje i umenie hladko a plynulo viesť vzduch smerom von z úst. V neposlednom rade hláska R bez poriadneho fúknutia iba ťažko zaznie. Časté dýchanie ústami môže ovplyvniť výslovnosť i polohu jazyka. Pokiaľ máme stále otvorené ústa, jazyk stráca prirodzené postavenie, ktoré by mal v ústach mať. Ochabuje a nie je dostatočne pripravený na správnu výslovnosť. Vtedy je potrebné nielen posilniť jazyk cvičením, ale naučiť dieťa aj správne dýchať nosom.
Cvičenia pre správnu výslovnosť
- Dychové cvičenia: Súvislý pomalý nádych, súvislý pomalý výdych - s artikuláciou „fff, ššš“. Krátky rýchly nádych, krátky rýchly výdych. Krátky nádych, dlhý výdych s artikuláciou „húúúú, fíííí, fúúúú“. Nádych - výdych - pauza. Dlhý nádych, krátky výdych s artikuláciou „ fi“. Pomalý nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou: „ fu, t“. Pomalý nádych, rýchly výdych s artikuláciou „fíííí“. Rýchly nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou „ fo“. Prerušovaný nádych, prerušovaný výdych.
- Artikulačné cvičenia:
- Pery: Nafukovanie líc. Zaokrúhľovanie a rozťahovanie pier. Spúšťanie a dvíhanie sánky.
- Mäkké podnebie: Kloktanie, pitie vody slamkou, fúkacie cvičenia alebo šepkanie.
- Jazyk: Vysúvanie jazyka von a vsúvanie späť do ústnej dutiny. Krúživý pohyb jazyka po perách vpravo i vľavo. Pri spustenej sánke vykonáva jazyk pohyb striedavo raz k horným, raz k spodným ďasnám.
Hry na precvičovanie hlásky S
- Volám sa Soňa: Spomínam si na jednu slávnostnú sobotu. Vonku sa sypal sneh. Oslavovala som meniny. Dostala som sane, pastelky a sukňu. Utekal so mnou aj Sultán. Sultán je môj psík. Sánkovala som sa dolu svahom a Sultán veselo poskakoval. Potom som postavila sane pod okno. Neďaleko sídliska deti stavali snehuliaka. Aj ja som im pomáhala. Postavili sme spolu osem malých a sedem veľkých snehuliakov. Veselo sme si spievali. Potom sme sa chceli sánkovať, ale moje sane pod oknom neboli. Hľadali sme ich celú hodinu. Sultán hľadal stále s nami. To bolo smiechu a veselosti. Viete, kam sa podeli? Schoval ich sypký sneh.
Dyslália a myofunkčná porucha
Chyby výslovnosti - najmä zlú výslovnosť sykaviek a hlásky r môže spôsobovať aj myofunkčná porucha. Je to porucha funkcie pohybu jazyka, napätia a funkčnosti mimických svalov a porucha prehĺtania. Asi tri štvrtiny detí a dospelých s poruchou artikulácie majú práve myofunkčnú poruchu. Pri chybnom prehĺtaní tlačí jazyk oproti zubom, alebo sa vsúva do medzery medzi zubné oblúky. Na vzniku myofunkčných porúch sa podieľa množstvo faktorov, napríklad dlhodobé cmúľanie palčeka či cumlíka, upchatý nos alebo prirastená uzdička jazyka. Myofunkčnú poruchu sprevádza aj napätie jazyka, celého svalstva tváre a vo väčšine prípadov aj nesprávne dýchanie a nesprávne držanie tela.
Vplyv bilingvizmu na výslovnosť
Vývin reči viacjazyčného dieťaťa má svoje špecifiká. Prvé slová sa uňho objavujú v podobnom rozmedzí ako u jednojazyčných rovesníkov (12 - 18 mesiacov). Štatistiky však ukazujú, že môže začať hovoriť aj o niečo neskôr, avšak stále v hraniciach normy. Do troch rokov ešte dieťa môže jazyky „miešať“, nesprávne používať slovnú zásobu alebo gramatiku z oboch jazykov. Okrem toho viacjazyčné „deti často prechádzajú tzv. obdobím ticha, ktoré zvyčajne trvá 3 - 6 mesiacov“. Porozumenie novému jazyku je určitú dobu znateľne lepšie než jeho používanie. Vtedy je vhodné na dieťa netlačiť. Môže sa tiež zdať, že dieťa nové naučené slová z niektorého jazyka „zabúda“. Môže ísť o prechodné obdobie, ktoré podporíte častejším opakovaním novonaučených slov. Po treťom roku si už dieťa osvojí slovníky oboch jazykov a dokáže plynule odpovedať jednému rodičovi v jednom a druhému rodičovi v druhom jazyku.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty schizoafektívnej poruchy a tehotenstva
Čo robiť, ak dieťa zajakáva
Ak dieťa už prešlo logopedickou terapiou a u logopéda alebo pri cielenom domácom nácviku dokáže byť plynulé, ale keď rozpráva spontánne v bežných situáciách, rozpráva neplynulo, nedokáže ešte naučené stratégie uplatniť v bežnom živote. Potom je dôležité, aby rodičia nepoľavili, vyzbrojili sa trpezlivosťou, pohodou a radami logopéda.
Dôležitosť správneho rečového vzoru
Čoraz častejšie sa stretávame s predškolákmi, ktorí nemajú správnu výslovnosť a s tzv. „premazľovaním“. Rodičia si myslia, že im bude dieťa lepšie rozumieť. V skutočnosti dieťa vníma danú výslovnosť ako správny rečový vzor. Namiesto používania nesprávneho rečového vzoru môžeme v reči orientovanej na dieťa využiť zmenu modality (výšky, sily) hlasu. Veľa detí sa naučí vyslovovať samo, len odpočúvaním a odzeraním reči z najbližšieho okolia. Zo začiatku nie je dôležité presné napodobovanie jednotlivých hlások, ale skôr zvuková nápodoba slabík a slov.