6-týždňová diéta a poloha na boku: Komplexný sprievodca pre novorodencov

Poloha spánku novorodenca je veľmi dôležitá, pretože súvisí s bezpečnosťou dieťaťa a jeho správnym vývojom. V prvých týždňoch života prechádza bábätko mnohými zmenami a adaptuje sa na nové prostredie. Preto je dôležité venovať pozornosť nielen výžive, ale aj správnemu polohovaniu počas spánku a bdenia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku a ponúka praktické rady pre rodičov.

Dôležitosť správnej polohy spánku novorodenca

Správna poloha spánku má vplyv na prevenciu SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčaťa) a na správny vývoj pohybového aparátu.

Spánok na chrbte: Bezpečnosť na prvom mieste

Bábätko by malo od prvého dňa spať na chrbte - bez ohľadu na to, či ho dávate spať v noci alebo počas dňa. V tejto polohe má voľné dýchacie cesty a výrazne sa znižuje riziko SIDS. V tejto polohe zvyčajne dieťa spí najdlhšie a najlepšie. V postieľke by sa nemali nachádzať žiadne vankúše ani prikrývky, aby sa do nich dieťa nechtiac nezamotalo a neohrozilo svoje dýchanie.

Vyvýšená poloha hlavičky

Prvé dni po narodení dieťatko vylučuje zvyšky plodovej vody, dochádza k jeho presýteniu a grckaniu materského mlieka, z toho dôvodu by mala byť hlavička vyššie než nohy.

Zavinovanie: Upokojujúci pocit bezpečia

U novorodenca je vhodné používať rýchlozavinovačku. Zavinutie je upokojujúce a u novorodenca vyvoláva pocit privinutia k matke. Vďaka tomu ľahšie zaspí a spánok bude dlhší. Mamičky často používajú na spanie hniezdo, ktoré zabraňuje bábätku nebezpečne sa pretáčať.

Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť rast zúbkov u bábätka

Spánok na brušku: Kedy je vhodný?

Na brušku sa neodporúča novorodencom spať vôbec. Dieťa tak môže spať až vtedy, keď sa naň dokáže pretočiť samo (okolo 4. až 6. mesiaca).

Polohovanie bábätka: Prevencia zležania hlavičky

Podľa mamičiek sa má dieťatko polohovať, aby nedošlo k zležaniu hlavičky.

Striedanie polôh

Lekári odporúčajú ukladať bábätko raz na jeden bok, inokedy zas na druhý. Bábätko by sme z dôvodu prevencie SIDS nemali však ukladať celkom na bok, aby sa nemohlo prevrátiť na bruško, ale skôr len mierne na bok a oprieť mu chrbátik o kraj postieľky, prípadne o vankúš a podobne.

Poloha na brušku počas bdenia

Počas bdenia ukladajte bábätko aj na bruško. Hlavička sa odľahčí a bábätko si tak môže spevňovať a trénovať svalstvo. Keď je bábätko na brušku, vždy by ste ho mali mať pod dozorom. Spánok na brušku u malých bábätiek sa veľmi neodporúča kvôli riziku SIDS. Niektorí rodičia sa však zdráhajú dávať bábätko na bruško aj počas bdenia, čo nie je správne.

Motivácia k otáčaniu hlavičky

Niekedy bábätká preferujú, či už počas bdenia alebo spánku, jednu stranu hlavičky. Vtedy je obzvlášť dôležité dbať na to, aby sa dieťatko otáčalo aj na menej obľúbenú stranu. Skúste ho motivovať tým, že na menej obľúbenú stranu mu dáte hrkálku, s ktorou budete hrkať, budete mu z tej strany spievať alebo ho inak motivovať, aby sa otočilo.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov 7-týždňových bábätiek

Poloha pri kŕmení

Pri dojčení alebo kŕmení držte bábätko raz na jednom boku, inokedy zas na druhom. Keď zaspí na svojej obľúbenej strane, môžete mu jemne hlavičku otočiť aj v spánku.

Obmedzenie času v autosedačke

Dieťa by sme nemali v prvých mesiacoch nechávať dlho ani v autosedačke, pretože tu je tiež riziko zležania hlávky.

Poloha "tigrík"

Pri nosení bábätka je z pohľadu prevencie zležanej hlavičky najlepšie nosiť ho bruškom na predlaktí, v polohe známej ako „tigrík“. Okrem toho táto poloha pomáha aj k odgrgnutiu a pri bolestiach bruška.

Čo robiť, keď už je hlavička zležaná

Veľa mamičiek sa trápi, že ich dieťatko má zležanú hlavičku. Či už vzadu alebo z niektorej strany. Hoci ide len o estetický problém, môže neskôr v živote dieťaťu spôsobovať problémy, teda dieťa môže mať komplexy kvôli tomuto nedostatku. Už len preto je dobré myslieť na to, aby sme zležaniu hlávky predchádzali.

Polohovanie má zmysel u malých bábätiek cca do 5. mesiaca. Potom už sa bábätko viac hýbe a otáča aj samo, takže rodičia už nemajú taký vplyv na voľbu polohy. Niekedy sa dá u takýchto väčších bábätiek aspoň ovplyvniť polohu v spánku.

Prečítajte si tiež: Veľkosť a materiál oblečenia pre novorodenca

Je to vážne?

Niekedy sa stane, že bábätko preferuje jednu stranu zo zdravotných dôvodov. Najčastejšie je za tým stav zvaný torticollis, čo je jednostranné svalové strnutie šije (zvyčajne ide o vrodenú chybu) a lekár tento stav dokáže spravidla odhaliť pri bežnej kontrole v poradni.

V tomto prípade je polohovanie veľmi dôležité a pri správnom a dôslednom „tréningu“ sa situácia dokáže upraviť do 2.-4. mesiaca. V neskoršom veku alebo vo vážnejších prípadoch sa pristupuje k fyzioterapeutickej či ortopedickej liečbe.

Prvý mesiac s novorodencom: Adaptácia a budovanie puta

Pôrod je za vami, bábätko čulé a má sa k svetu. Prežívate prvý ozajstný spoločný mesiac a vzniká medzi vami puto celkom iné než počas tehotenstva. Tento čas, to by mali byť akési medové týždne s novorodencom, však? No rátajte s tým, že v prvých dňoch a týždňoch vás stále budú prekvapovať nové, neznáme situácie. Skúsenou mamou sa nestanete hneď - rodičovstvo je síce do veľkej miery prirodzené a intuitívne, ale budete sa s ním zžívať postupne. Niektoré ženy zvládnu všetko rýchlo, iné potrebujú na adaptáciu viac času.

Podpora a pomoc v prvých týždňoch

Máte podporu rodiny alebo priateľov? Ak sa ponúka, vďačne ju prijmite a nechajte sa rozmaznávať. Pokojne poproste prvé blízke návštevy, aby vám namiesto dvadsiatej hrkálky a desiatej rozkošnej vestičky priniesli radšej hrniec voňavej domácej polievky. Vysvetlite im, že rozplývať sa celé dve hodiny nad spiacim bábätkom je síce fajn, ale pomohlo by vám, keby vám zašli nakúpiť, pomohli s návštevou lekárky alebo s vybavovačkami na úradoch.

Nové vnemy a spracovanie podnetov

Úplne všetko je preň nové. Váš malý zázrak už vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“ so všetkým, čo k tomu patrí. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak - veď už ich netlmí plodová voda. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov.

Spánok ako ochrana a spracovanie informácií

Pýtate sa, prečo dieťatko spočiatku tak veľa spí? Hlavným dôvodom je jeho ochrana - všetky nové dojmy sa spracúvajú počas spánku. Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz.Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná.

Bonding: Budovanie emocionálneho puta

V prvých týždňoch po pôrode je veľmi dôležité vytvoriť si s dieťaťom pevné puto. Bonding v preklade znamená spojenie alebo pripútanie sa. Ide o proces budovania emocionálneho vzťahu medzi mamou a bábätkom, ktorý sa začína telesným kontaktom ihneď po príchode dieťatka na svet. Metóda skin to skin, priloženie nahého dieťatka na hruď rodiča, spôsobuje, že dieťa sa lepšie adaptuje na nové prostredie - menej plače, reguluje sa jeho telesná teplota a hladina cukru v krvi. Keď je na hrudi svojej mamy, podporuje sa aj laktácia, teda tvorba materského mlieka, a sťahovanie maternice, čo je veľmi dôležité pre skoré zotavenie po pôrode. Veď preto novorodeniatko tak nádherne vonia a vy sa nemôžete ubrániť pohladeniu jeho jemnej pokožky. S láskou si ho k sebe túlite a prihovárate sa mu.

Podpora budovania vzájomného puta

Čo všetko podporuje budovanie vzájomného puta:

  • Kontakt s pokožkou: Prikladajte si bábätko na odhalenú hruď alebo brucho. Túľte ho k sebe, kolíšte v náručí, hladkajte. Takto vníma nielen hmatové podnety, ale aj vône rodičov a iných ľudí.
  • Očný kontakt: Udržiavajte ho najmä pri kŕmení, prebaľovaní, kúpaní a uspávaní dieťatka.
  • Sluchový kontakt: Prihovárajte sa bábätku, spievajte mu uspávanky, hovorte riekanky. Slovám síce ešte nerozumie, ale váš hlas ho upokojuje a posilňuje v ňom pocit bezpečia a dôvernosti.
  • Dojčite alebo kŕmte novorodenca z fľaše spôsobom, ktorý podporuje väzby medzi rodičom a ním. Ideálne v náručí alebo tesnom dotyku.
  • Vhodne a včas reagujte na potreby ako hlad, smäd, bolesť bruška, únava, mokrá plienka, chlad či teplo.

Úloha otca v starostlivosti o novorodenca

Cítite sa ako čerstvý otec trochu nadbytočný? Nemusíte! S výnimkou dojčenia môžete mamičku zastúpiť pri každej z činností okolo bábätka. Ukladanie novorodeniatka do postieľky, kolísanie, maznanie, prebaľovanie, umývanie, kúpanie a ďalšiu starostlivosť hravo zvládnete aj vy. Možno si to od vás bude spočiatku vyžadovať trocha viac trpezlivosti a jemnocitu, ale odmena bude sladká. Bábätko si k sebe pripútate rovnako intenzívne, ako to dokáže vaša partnerka dojčením.

Sledovanie vývoja dieťaťa

V priemere by mala vaša ratolesť pribrať počas prvých dvoch mesiacov 170 až 330 gramov týždenne. Prírastok z hľadiska dĺžky by mal byť asi 3,5 centimetra. Obvod hlavičky by sa mal zväčšiť približne o 1 centimeter. Dôležité: Každé dieťa má individuálne a odlišné tempo vývoja.

Zmyslové vnímanie novorodenca

Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov. To je presne vzdialenosť od vašej tváre, keď sa obrátite na svojho drobčeka, aby ste s ním nadviazali očný kontakt. Vzdialenejšie predmety alebo osoby vidí nejasne. Blízkosť a pocit bezpečia sú dve konštanty, ktoré novorodeniatko najviac potrebuje pre dobrý vývoj v 1. mesiaci života. Veľmi dôležité sú vonkajšie podnety. Spočiatku sa orientuje predovšetkým na vyššie posadené a známe hlasy. Novorodenec vás neraz poteší „anjelským úsmevom“. Ide o mimovoľnú grimasu, ktorá sa zvyčajne objaví, keď spí, zriedkavejšie, keď je bdelý.

Vonkajšie podnety - hlasy, hudba, tváre - musia byť trvalé, aby dieťa mohlo podnety spracovať a reagovať na ne.Vonkajšie podnety môžu byť vedome blokované, a to najmä počas spánku.

Vrodené reflexy

U novorodenca sa prejavujú vrodené reflexy. Sú nepodmienené. Ak by ich bábätko nemalo, znamenalo by to, že sa vyvíja nesprávne. Tieto sú najznámejšie:

  • Hľadací reflex: Keď sa dotknete líčka alebo okolia úst novorodenca, otočí hlavičku smerom k vašej ruke a otvorí ústa. Hľadá prsník.
  • Sací reflex: Vďaka nemu bábätko saje akýkoľvek predmet, ktorý sa mu dostane do ústočiek. Tento reflex je dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, prípadne na cumlík fľaše.
  • Prehĺtací reflex: Stimulovanie zadnej časti jazyka a hltana spúšťa zložitý proces prehĺtania. Spolu s hľadacím a sacím reflexom v koordinácii s dýchaním je tento reflex dôležitý pri prijímaní potravy.
  • Morov reflex: Priľnavý reflex je pozostatkom našej evolúcie. Pôvodne slúžil pravdepodobne na to, aby sa dieťa vedelo - podobne ako zvieracie mláďa - v nebezpečných situáciách bezpečne držať matkinho tela.
  • Úchopový reflex: Keď sa dotknete dlane novorodenca prstom, dieťatko ho pevne uchopí a zovrie rúčku.

Spracovanie podnetov a plač

Po náročnom dni plnom návštev alebo po kontrole u pediatra môže vaše dieťatko naozaj veľmi intenzívne plakať, až nariekať. V tomto prípade je krik a plač prirodzenou formou spracovania podnetov. Postupne si vaše dieťa vyvinie schopnosť spracovávať vonkajšie dráždivé podnety iným spôsobom. Reagujte na tieto prejavy láskavou starostlivosťou.

Podpora vývoja dieťaťa

V 1. mesiaci si na úplne nové životné situácie musí zvykať nielen čerstvý novorodenec, ale aj vy. Čo najviac podporujte zmysel dieťatka pre rovnováhu a motorický vývoj a učte ho vnímať množstvo zmyslových podnetov. V šatke alebo nosiči máte voľné obe ruky súčasne a pritom máte s drobčekom tesný fyzický kontakt. Ak máte dieťatko priamo na rukách, bude vás vidieť, počuť, cítiť vaše dotyky a vôňu. Dôležité je správne ho držať - buď vo forme klbka v náručí, alebo vzpriamene chrbátikom smerom k hrudi. Samozrejme, inak budete držať bábätko pri zdvíhaní, inak pri kúpaní, prebaľovaní či dojčení a odgrgávaní.

Výživa novorodenca

Téma výživy je pre rodičov obzvlášť dôležitá. Určite chcete svojej ratolesti ponúknuť to najlepšie, ale zároveň sa bojíte, či jej neuškodíte. Pritom možnosti výberu sú dnes takmer neobmedzené. Základom je dojčenie, hoci nie vždy sa podarí.

Nasledujúce body sú dôležité bez ohľadu na to, či dieťa dojčíte alebo kŕmite z fľaše:

  • Ak je to možné, vždy kŕmte bábätko v tesnom fyzickom kontakte.
  • Pri kŕmení udržiavajte s dieťatkom očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života.
  • Nájdite si pre seba vhodnú ergonomickú polohu, v ktorej sa môžete pohodlne oprieť, natiahnuť si nohy a dobre podoprieť ruky.
  • Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly. Vaša ratolesť spočiatku potrebuje trochu viac času, kým nájde prsník či cumeľ a prisaje sa. To sa časom zmení.

Vo všeobecnosti platí, že prospievajúce bábätko vypije toľko, koľko skutočne potrebuje. Samozrejme, obdobia, keď pije viac, sa striedajú s obdobiami, keď pije menej. Súvisí to nielen s nárastom hmotnosti a dĺžky, ale aj s mnohými inými faktormi, napríklad s ochorením či so zmenou prostredia. V 1. mesiaci života budete dojčiť pomerne často. Čím častejšie si ho budete prikladať k prsníkom, tým viac mlieka sa vám v nich bude tvoriť - vaše telo sa prispôsobí dopytu a potrebám dieťatka.

So všetkými otázkami o dojčení vám pomôže detský lekár, pôrodná asistentka alebo vyškolená laktačná poradkyňa. Získate kompetentnú podporu odborníkov, čo je veľmi dôležité najmä na začiatku.

Polohy pri dojčení

Spočiatku budete najčastejšie dojčiť pravdepodobne v polohe kolísky alebo madony. Pri tejto pozícii sedíte s podopretým chrbtom, bábätko leží mierne vyvýšené v ohybe vašej paže. Predlaktím mu podopierate hlavičku a chrbátik, prstami ruky fixujete zadoček. Pri nočnom dojčení ženy rady používajú polohu v ľahu na boku. Existuje niekoľko polôh pri dojčení, závisí od vás, ktorú si vyberiete. Možno ich postupne vyskúšate niekoľko.

Dokrmovanie z fľaše

Niekedy je nevyhnutné popri dojčení nejaký čas dokrmovať bábätko náhradnou výživou z fľaše. Najčastejšie ide o zdravotné dôvody, napríklad matka má zápal prsníka, alebo keď sa bábätko nevie dobre prisať. Jednotlivé dávky mlieka však môžu byť veľmi odlišné. Mnoho dojčiacich matiek sa obáva, že dojčenie v kombinácii s kŕmením z fľašky bude mať za následok stratu laktácie a skoré odstavenie bábätka. Nemusí to tak byť. Porozprávajte sa o tom s pediatrom, pôrodnou asistentkou alebo laktačnou poradkyňou.

Materské mlieko vs. náhradná výživa

Niet pochýb, že materské mlieko je to najlepšie, čo môžete novorodeniatku a dojčaťu ponúknuť. Je dobré, keď dojčíte minimálne šesť mesiacov, ešte lepšie, ak aj viac mesiacov, a ideálne, ak vydržíte až do dvoch rokov. Ak však nemôžete alebo z rôznych príčin nechcete dojčiť, bábätko bude dostávať náhradnú mliečnu výživu. Ak existuje predpoklad, že môže zdediť po vás či iných blízkych príbuzných alergiu, respektíve vo vašej rodine sa alergia vyskytuje, konzultujte spôsob výživy s pediatrom. Výrobcovia dojčenskej výživy ponúkajú široký sortiment dojčenskej výživy, ktorá je určená pre deti s citlivým imunitným systémom, dojčenské mlieka s rôznym stupňom hydrolyzovanej (na malé kúsky štiepenej) bielkoviny, ktorá je šetrná k organizmu vášho dieťaťa.

Odgrgnutie

Aby si bábätko dokázalo odgrgnúť, bude potrebné nájsť ideálnu polohu, prípadne osvojiť si jednoduchú techniku. Po dojčení dajte bábätko do zvislej polohy, ktorá umožní lepšie uvoľnenie nahromadeného vzduchu. Jednou rukou podložte zadoček a druhou pridržiavajte chrbátik bábätka. V tomto úchope si ho položte na rameno tak, že jeho bruško sa dotýka vašej hrude. Niektorým drobcom sa podarí uľaviť okamžite, iným bude potrebné pomôcť krúživými pohybmi nad zadočkom, prípadne jemným poklepávaním.

Preventívne prehliadky a očkovanie

Bábätko absolvuje 48 až 72 hodín po narodení novorodenecký skríning. Ide o súbor vyšetrení, ktoré majú čo najskôr odhaliť prípadné vrodené a metabolické ochorenia. Testy prebiehajú v nemocnici, kde sa narodilo. Bábätko, ktoré je do 28. dňa života novorodencom a potom sa stáva dojčaťom, prechádza po odchode z pôrodnice do starostlivosti všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra. Ide o lekára prvého kontaktu, ktorý zabezpečuje prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb až do 18. roku života, niekedy aj dlhšie.

Dieťa absolvuje deväť bezplatných, ale povinných preventívnych prehliadok do 1. roka života, z toho najmenej tri prehliadky v prvých troch mesiacoch, jednu prehliadku vo veku 18 mesiacov a jednu prehliadku raz za 2 roky medzi 3. a 18. Skríningové testy vedia odhaliť možný výskyt niektorých vrodených a metabolických ochorení. Na väčšinu z nich stačí kvapka krvi z päty bábätka. Detského lekára si rodičia vyberajú už počas tehotenstva. Prvú preventívnu prehliadku vykonáva detský lekár spravidla do dvoch dní po prepustení novorodenca z pôrodnice. Ak prehliadka vychádza na víkend alebo dovolenku, obráťte sa na pôrodnicu, kde ste rodili.

Ide o základné vyšetrenie pozostávajúce z komplexného pediatrického vyšetrenia vrátane kompletnej anamnézy, zhodnotenia správy od neonatológa a založenia zdravotnej dokumentácie. Pri vyšetrení pediater posúdi celkový stav dieťaťa, kožu a svalový tonus. Zhodnotí tvar a veľkosť veľkej fontanely, švy, obvod hlavy a hrudníka, oči, nos, ústnu dutinu a tvar podnebia, auskultačný nález na srdci, stav pupka, slabiny, pulzácie tepien, symetriu dolných končatín a pohyblivosť bedrových kĺbikov, u chlapcov stav semenníkov. Vyšetrí novorodenecké reflexy. Sonografické vyšetrenie bedrových kĺbikov sa u dojčiat vykonáva v 8. až 10. Ďalšie preventívne vyšetrenia sa zameriavajú na psychomotorický vývin dieťaťa, vyšetrenie orgánov, zmyslov, reflexov, meranie a váženie, výživu (vitamín D; obvykle sa dáva jedna kvapka denne priamo do úst dieťaťa počas celého dojčenského obdobia) a na povinné očkovania podľa očkovacej schémy. Aktuálny očkovací kalendár každoročne vydáva Úrad verejného zdravotníctva SR. K povinným očkovaniam v 1. roku života patrí vakcinácia proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilnej infekcii, detskej obrne a žltačke typu B, ďalej proti pneumokokovým infekciám, osýpkam, mumpsu a rubeole. Prvé očkovanie proti rotavírusom je nepovinné a prvá dávka sa podáva od 6. týždňa života, teda v 2. mesiaci života bábätka. Druhá dávka potom minimálne 4 týždne od prvej dávky a najn… Je váš.

Režim dňa s novorodencom

Malý voňavý uzlík šťastia, ktorý bude od vás nasledujúce mesiace aj roky úplne závislý. Vrátili ste sa s bábätkom z nemocnice a pomaly začínate rozmýšľať, ako budú vyzerať vaše dni. Chcete sa dostať do pravidelného rytmu spánku, kŕmenia a ďalších činností? Nastavovanie režimu v prvých týždňoch je zbytočné, novorodenec si musí zvyknúť na svet naokolo. Sledujte ho preto, kedy spí, kedy sa vám zdá unavený, či sa jeho spánkový cyklus opakuje… Príručky radia zaviesť pravidelné rituály v podobe kúpania a ukladania na spánok, niektoré detičky sa však vymykajú tabuľkám. Možno všetky mamičky okolo vás kúpu bábätká večer, ale vám dvom to bude vyhovovať ráno. Malé bábätká v sebe nemajú vnútorné hodiny, podľa ktorých by rozoznávali, kedy je deň a kedy noc. To dokážu až od 6 mesiacov. Novorodenci spia zvyčajne 16- 20 hodín denne, tento údaj sa samozrejme líši v závislosti od obdobia rastu či vonkajších vplyvov. Po treťom mesiaci vydržia niektoré detičky spať až 6 hodín vkuse, na veľkú radosť ich mamičiek aj v noci. Stále však potrebujú spať približne 14 hodín denne. So zavádzaním režimu môžete začať okolo 3 mesiacov. Najdôležitejší je práve spánkový režim. Určite ste už počuli o spánkových cykloch, ktoré sa pravidelne opakujú. Spánok dospelého človeka má 5 fáz a začína zaspávaním a ľahkým spánkom. Cez fázu hlbokého spánku, v ktorom je človeka ťažko prebudiť a počas ktorej dochádza k fyzickej regenerácii, sa dostávame až do piatej fázy známej ako REM. Bábätká však fungujú podľa opačného vzorca. Model spánku bábätiek začína REM fázou, počas ktorej môžu mykať rukami či chodidlami. Až potom nasledujú fázy ľahkého spánku, hlbokého a veľmi hlbokého spánku.

Ukladanie na spánok

Ak chcete bábätko, ktoré zaspalo mimo postieľky, uložiť na noc, vyskúšajte malý test - jemne chyťte ruku bábätka a nadvihnite ju do výšky 5 cm. Miesto na spanie je najdôležitejšou časťou detskej izby. Do tej sa však dostane až neskôr. Prvé mesiace po narodení trávia bábätká väčšinou v spálni svojich rodičov v samostatných postieľkach. Novorodenca dávajte spať zásadne na chrbát. Bábätko začne spať prirodzene na boku alebo brušku približne od 4 mesiacov.

Pomôcky na spanie

Zavinovačky pre bábätká boli štandardom už za čias našich babičiek. Pevne zavinuté bábätko vraj lepšie spí, pretože ho nebudia zášklby končatín. Aj keď sa dospelým môže zdať poloha zavinutého bábätka s rukami pri tele nepríjemná, deti sa v nej cítia v bezpečí a majú ju rady. Kaloo detský spací vak je vhodný pre najmenšie deti. Cumlík dávajte dieťatku na noc, len ak ste úspešne zvládli kojenie. Inak by si ho mohlo mýliť s bradavkou. Sanie z prsníka a cumlíka vyžaduje rozličnú techniku. Ak ho dieťatko nechce, nevnucujte mu ho. Bábätko nemusí zaspávať len v tichu, z maternice bolo doteraz navyknuté počúvať zvuky naokolo. Skúste na utíšenie bábätka použiť tvz. biely šum. Na internete nájdete stránky so zvukmi z domácnosti (fén, vysávač), z prírody (dážď, vodopád, vietor) špeciálne pre bábätká.

Metódy učenia spánku

Psychologička Anette Kast-Zahn a pediater Hartmut Morgenroth pripravili knihu Každé dieťa môže dobre spať, ktorá vychádza z metód Dr. Richarda Ferbera. Pomohla už mnohým rodičom. Jej podstatou je postupné predlžovanie intervalov medzi nočným dojčením. Bábätko nakŕmte najneskôr pol hodinu pred uložením do postieľky. Uložte ho vždy bdelé, približne v rovnaký čas, aby si zvyklo na zaspávanie. A teraz prichádza tá zložitejšia časť - nechať bábätko vyplakať v rámci stanovených hraníc. Do izby sa vráťte po 3 minútach plaču (nie mrnčania), neskôr po 5 a 7 minútach, maximum je 10. Zostaňte pri bábätku minútku-dve, hladkajte ho a hovorte na neho pokojným hlasom. Ak je zlostné, ostaňte pri ňom ešte kratšie.V žiadnom prípade mu však nedávajte cumeľ alebo fľašu. Táto metóda naučí zaspávať dieťa do 3 dní, aj keď prvé dva budú ťažké.

Niektoré mamičky sa možno stretli aj s metódou „babywise“. Knižka Garyho Ezza a Roberta Bucknama sa stala populárnou hlavne medzi americkými mamičkami, hoci pediatri z nej až takí nadšení nie sú. Podľa autorov už 7-týždňové deti sú schopné prespať celú noc, rodičia však musia dodržiavať harmonogram. Metóda spočíva v tom, že o režime bábätka nerozhoduje ono samo, ale vy. Kŕmite ho každé 3 hodiny, len po zobudení, hráte sa s ním a nakoniec ho uložíte spať. V takomto kolobehu fungujete celý deň. Po 8 až 12 týždňoch by vám mal byť odmenou spánok po celú noc. Na plač bábätka majú autori knihy jednoduchú radu - nechať ho vyplakať v 20-minútových intervaloch. Pediatri však namietajú, že bábätkám pri takomto spôsobe kŕmenia môže hroziť dehydratácia a trojhodinové intervaly sú pre maličké deti príliš dlhé.

tags: #6 #tyzdnove #dieta #na #boku