16-Mesačné Dieťa sa Bojí Chodiť: Príčiny a Riešenia

Prvé roky života dieťaťa sú obdobím intenzívneho fyzického, kognitívneho a sociálneho vývoja. Rodičia často s nadšením očakávajú prvé kroky svojho dieťaťa, no niekedy sa tento míľnik oneskoruje, čo môže vyvolávať obavy a otázky. Čo robiť, ak sa 16-mesačné dieťa bojí chodiť? Aké sú možné príčiny a ako mu môžeme pomôcť?

Bežný Vývoj Chôdze u Detí

Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Norma pre začiatok chôdze je pomerne široká - od 9 do 18 mesiacov. Ak dieťa dovŕšilo 16 mesiacov a ešte samostatne nechodí, nemusí to automaticky znamenať problém.

Príčiny Neochoty Chodiť u 16-Mesačného Dieťaťa

Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu prispievať k tomu, že sa dieťa v 16 mesiacoch bojí alebo nechce chodiť:

1. Motorická Neistota: Dieťa môže mať jednoducho pocit neistoty a strachu z pádu. Ak predtým zažilo nepríjemný pád, môže byť opatrnejšie a váhavejšie.
2. Problémy s Rovnováhou: Niektoré deti majú problémy s rovnováhou, čo im sťažuje samostatnú chôdzu.
3. Nedostatok Sebavedomia: Dieťa môže byť perfekcionista a chce urobiť všetko správne hneď na prvýkrát. Bojí sa, že spadne, a preto sa chôdzi vyhýba.
4. Osobnosť Dieťaťa: Niektoré deti sú od narodenia opatrnejšie a menej dobrodružné. Uprednostňujú sedenie a hranie sa s hračkami pred pohybom. Matka v úvode spomína, že jej dieťa bolo od narodenia lemravé a preferovalo sedenie a čítanie.
5. Skúsenosti s Topánkami: Dieťa môže mať negatívnu skúsenosť s topánkami, ako spomína matka v úvode. Topánky mu môžu byť nepohodlné alebo mu prekážajú v prirodzenom pohybe.
6. Vonkajší Tlak: Rodinný tlak a neustále pripomienky o tom, že by už dieťa malo chodiť, môžu spôsobiť stres a úzkosť, čo môže dieťa ešte viac odradiť.
7. Iné Motorické Zručnosti: Dieťa môže byť zamerané na rozvoj iných motorických zručností, ako je štvornožkovanie, ktoré mu ide veľmi dobre. Matka spomína, že jej dieťa štvornožkuje ako drak.
8. Genetika: Výskum ukazuje, že separačná úzkosť môže byť dedičná.
9. Environmentálne faktory: Environmentálne faktory môžu ovplyvniť rozvoj separačnej úzkosti.

Čo Môžete Urobiť, Aby Ste Dieťa Podporili

1. Vytvorte Bezpečné Prostredie: Zabezpečte, aby bol priestor, kde sa dieťa pohybuje, bezpečný a bez prekážok. Použite mäkké podložky alebo koberce, aby ste minimalizovali prípadné zranenia pri páde.
2. Podporujte Hru na Zemi: Nechajte dieťa hrať sa na zemi, aby si posilnilo svaly a zlepšilo koordináciu. Hrajte sa s ním hry, ktoré podporujú pohyb, ako je plazenie, štvornožkovanie a preliezanie.
3. Motivujte a Chváľte: Povzbudzujte dieťa a chváľte ho za každý pokrok, aj ten najmenší. Dajte mu najavo, že ste naňho hrdí a že veríte v jeho schopnosti.
4. Používajte Hračky na Tlačenie: Vozíčky alebo hračky na tlačenie môžu dieťaťu poskytnúť oporu a istotu pri prvých krokoch. Avšak, ako matka spomína, je dôležité dbať na správne držanie tela, aby sa predišlo skolióze.
5. Choďte Príkladom: Ukážte dieťaťu, ako chodíte, a povzbudzujte ho, aby vás napodobňovalo. Hrajte sa hry, kde musíte chodiť, tancovať alebo behať.
6. Dbajte na Pohodlnú Obuv: Vyberte dieťaťu kvalitné a pohodlné topánky, ktoré mu nebudú prekážať v pohybe. Ak dieťa topánky odmieta, skúste mu dať najprv chodiť v mäkkých ponožkách alebo naboso (ak je to bezpečné).
7. Buďte Trpezliví: Nechajte dieťa, aby sa vyvíjalo vlastným tempom. Netlačte naňho a nekritizujte ho. Dôležité je, aby malo pozitívnu skúsenosť s pohybom.
8. Ignorujte Vonkajší Tlak: Nenechajte sa ovplyvňovať poznámkami rodiny a okolia. Každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom.
9. Konzultujte s Odborníkom: Ak máte obavy, poraďte sa s pediatrom alebo fyzioterapeutom. Odborník môže vylúčiť prípadné zdravotné problémy a odporučiť vhodné cvičenia alebo terapie.

Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc

Ak dieťa nedosiahne žiadny pokrok v chôdzi do 18 mesiacov, alebo ak spozorujete iné príznaky oneskoreného vývoja, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Medzi varovné signály patria:

• Dieťa sa nevie samo posadiť do 10 mesiacov.
• Dieťa sa nevie postaviť s oporou do 12 mesiacov.
• Dieťa nepoužíva obe ruky rovnako.
• Dieťa má problémy s koordináciou pohybov.
• Dieťa má výrazné svalové napätie alebo ochabnutosť.

Dôležitosť Včasnej Diagnostiky a Intervencie

Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre zabezpečenie zdravého psychického vývoja dieťaťa. Ak máte podozrenie na akékoľvek vývojové oneskorenie, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Duševné Zdravie Dieťaťa

Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc.

Príznaky Duševných Porúch u Detí

Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Čo by ste si mali všímať? Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.

• Častý plač bez jasného dôvodu.
• Neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú každodennú činnosť.
• Posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku.
• Smútok, strata záujmu o aktivity, izolácia.
• Problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť.
• Riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
• Výrazná emocionálna úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
• Výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania (striedanie depresie a mánie).

Možnosti Liečby

• Psychoterapia: Je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike.
• Lieky: Predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.

Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.

Poruchy Spánku u Detí

Poznáte situáciu keď 12-mesačné dieťatko hodinu po uložení začne kričať v postieľke, krútiť sa a hľadať si polohu, alebo keď sa 6-ročné dieťa zrazu postaví z postele a začne sa prechádzať po izbe, či keď sa 17-ročný adolescent rozbehne po izbe, rozhadzuje veci, ba dokonca si môže ublížiť? Vo všetkých prípadoch ide o poruchu spánku - parasomniu.

Primárne Parasomnie

V tomto článku vám priblížim primárne parasomnie, čiže spánkové poruchy súvisace priamo so stavom spánku, ku ktorým patria napríklad nočné desy, zmätočné zobudenia alebo zlé sny (nočné mory). Tieto poruchy sa prejavujú zvyčajne prvé hodiny po uspatí, pri prechode z fázy hlbokého spánku do fázy ľahšieho spánku. Dieťatko sa v tejto fáze spánku môže prebudiť, otvoriť oči, pomrviť sa, otočiť, prípadne sa prikryť a za normálnych okolností opäť zaspať.

Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa

Nočný Des

Nočný des je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova ako keby do neho vstúpil sám diabol. Zvyčajne sa nočný des objaví medzi 2. a 12.rokom života. Môže byť následkom narušenia bežného spánkového režimu napríklad na výlete, v škôlke alebo choroby spojenej so silnou horúčkou. Ráno si dieťa des nepamätá. Ide o krátke prebudenia počas noci, v trvaní od 5 do 15min alebo aj dlhšie, keď rodičia nie sú schopní dieťa zobudiť. Hoci sú prebudenia intenzívne, dieťa sa spontánne vráti do spánku samé a to celkom rýchlo.

Zmätočné Zobudenie

Sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme, môže dieťa chodiť, utekať po byte a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje. Zmätočné zobudenie je jemnejšia forma nočného desu.

Námesačnosť

Námesačnosť sa vyskytuje zväčša u detí od 6-16 rokov a môže sa objaviť 3-12 krát za rok. Výskumy ukazujú, že v námesačnosti nezohráva úlohu stres dieťaťa, či typ jeho osobnosti. Mnohokrát je reakciou na nepravidelný spánkový režim dieťatka, prílišná unavenosť alebo aj chorobu sprevádzanú silnou horúčkou. Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte a to v čase dve až tri hodiny po uložení na spánok. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie. Spôsob ako námesačnosť riešiť je len jeden, a to snažiť sa o čo najbezpečnejšie prostredie pre dieťa. Zatvoriť okná, aby nehrozil možný pád, odpratať hračky spod nôh, aby nedošlo k zakopnutiu, upraviť nábytok, tak aby nebol pre dieťa nebezpečný. Tichý a pokojný námesačný sa prechádza po byte, rozpráva akoby sám so sebou, používa jednoduché frázy ako „nechcem“ alebo „odíď“. Tu je potrebné dieťa len opatrne a jemne chytiť za plece a odprevadiť ho naspäť do postele. Zvyčajne deti poslúchnu a ľahnú si, s tým, že rýchlo zaspia a ráno si nič nepamätajú. Niekedy sa stane, že sa námesačný na krátky čas úplne preberie a zahanbí sa, keď sa ocitá na inom nevysvetliteľnom mieste. Rozrušený námesačný zvykne pobehovať, kričí, vyzerá nahnevane. V tomto prípade by ho dotyk ešte viac rozrušil, preto len treba vydržať a počkať, kým stav odznie.

Zlý Sen (Nočná Mora)

Najčastejšou poruchou spánku v REM fáze je zlý sen inak nočné mory. Zlý sen sa deje najčastejšie nad ránom respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzané je plačom. Dieťa je utíšiteľné, zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné. Snívať o utopení, zlom levovi, či iné zlé sny, ktoré môžu znepríjemniť život. Nočné mory sa objavujú v REM fáze spánku - snívania, približne od dvoch rokov. Až vo veku cca 5rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu. Predtým sa mu mieša sen s realitou, preto ak 3-ročné dieťatko sníva o uštipnutí včelou, ešte aj po zobudení, si myslí, že je stále v miestnosti a počuje ju bzučať. Počas strašidelného sna dieťa ťažko a nahlas dýcha. Častejšie sa objaví keď dieťa spí na chrbte. Z nočnej mory môže rodič bez problémov dieťa zobudiť a utíšiť. Podľa najnovších štúdií nočné mory nesúvisia so žiadnymi špecifickými emocionálnymi či osobnostnými problémami , ale úzkostné stavy či psychologické problémy, môžu byť spúšťačom. Všetky sny reflektujú emocionálne konflikty, ktoré pramenia zo života dieťaťa. Niekedy nočnú moru spustí choroba a niekedy sa zdá, že nemá odôvodnenie. Objaví sa napríklad keď dieťa separujú rodičia do inej izby, alebo keď začne chodiť do škôlky, či keď je hospitalizované. Medzi 7. a 11.rokom sa už nočné mory vyskytujú len príležitostne (ak sú v tomto veku pravdepodobne ide o neriešený zlý sen, ktorý začal už v skoršom veku). Dôležité je v čase zlého sna dieťa utíšiť, dať mu pocit bezpečia, prípadne vysvetliť sen. Ak má dieťa časté nočné mory, treba s ním komunikovať o tom čo ho trápi, hľadať ich podstatu. Zistiť čoho sa obáva a odstrániť úzkosť. Zlý sen u 3-4 ročných detí= tíšenie, dodanie istoty, pokojné vysvetlenie situácie, že rodič má všetko pod kontrolou a preto sa dieťa nemusí ničoho báť. Dôležité je aj rešpektovanie požiadaviek dieťatka (nechať zasvietené, alebo pootvoriť dvere do izby). Niekedy si deti želajú prítomnosť rodiča pokiaľ nezaspia, alebo aby ho rodičia vzali k sebe do postele. Tu si však treba dávať pozor, aby sa to nestalo zvykom (resp. Zlý sen u 3-6 ročných detí= dobrou formou sú knižky, ktoré píšu o snívaní, strachu zo sna, prípadne priamo dieťatku vysvetliť jeho strachy a obavy. Vyhnúť sa televíznych programom a reklamám, kde je veľa násilia. Ak má dieťatko zlé sny skúste ho utíšiť a ubezpečiť. Dieťatko môžete zo sna prebrať, ak plače. Ak máte ale dieťatko, ktoré má nočné desy alebo zmätočné zobudenie, tak potom dieťatko nebuďte a netraste ním.

Spánková Hygiena

Pri akejkoľvek z vyššie uvedených porúc spánku je dobré skontrolovať spánkovú hygienu, režim spánku a výživu. Zaistiť dieťaťu adekvátny spánok, dodržať pravidelný režim dňa, eliminovať nočné aktivity a návyky (hojdanie, kŕmenie, predspánkové aktivity, ktoré nahnevajú alebo príliš preberú dieťa), nastaviť veku primerané limity, zabezpečiť pokojný a bezpečný spánok pre dieťa.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť

Svetový Deň Povedomia o Autizme

Druhý apríl bol rezolúciou Organizácie Spojených Národov vyhlásený ako Svetový deň povedomia o autizme. Medzi poruchy autistického spektra (PAS) sa zaraďuje najmä detský autizmus, Aspergerov syndróm a atypický autizmus. Bohužiaľ, títo úžasní ľudkovia sa ćelé desaťročia nachádzajú na okraji spoločnosti. Ich rodiny by mohli rozprávať tisícky príbehov… Podľa odhadov žije na Slovensku s touto poruchou okolo 40 000 ľudí. I keď odborníci upozorňujú, že s deťmi trpiacimi autizmom by sa malo začať pracovať čo najskôr, často zostávajú nepovšimnuté. Pomocnú ruku podáva najmä tretí sektor, no aj tak takmer celá ťarcha starostlivosti a pomoci zostáva na rodine.

Včasné Varovné Symptómy Autizmu

Včasné varovné symptómy autizmu sa obvykle objavia pred tretím rokom veku. U niektorých detí je to už okolo roka, u iných dokonca aj omnoho neskôr. „Niekedy sa príznaky objavujú sporadicky a nie vždy sa musia prejaviť aj v ordinácii lekára,“ upozorňuje odborníčka. Majte na pamäti, že diagnostikovanie autizmu je zložité. To, že u dieťaťa sa objaví jeden či dva príznaky z celej škály, obvykle vôbec na túto poruchu neupozorňuje. Napriek tomu je potrebné všímať si správanie a prejavy dieťaťa. Dôležité je tiež vedieť, že v rôznych vekových kategóriách sa objavujú rôzne príznaky. Čo môže byť znakom autizmu vo veku 3 rokov, môže byť v jednom či dvoch rokoch prejavom typického správania.

1. Malé deti majú tendenciu pozerať sa do očí blízkym aj cudzím, ale dieťa s autizmom sa tomu vyhýba.
2. Autizmus môže spôsobiť, že zmysly dieťaťa sú veľmi citlivé. Dieťa si môže napríklad často vychutnávať jemné alebo mäkké povrchy. Alebo naopak, vyhýba sa všetkému jemnému a mäkkému, prekážajú mu dotyky. Môže precitlivelo reagovať na každodenné zvuky, napríklad ho znepokojuje pustená voda alebo zvuk vysávača. Vtedy si zakrýva uši rukami.
3. Väčšina detí si prezrie hračku pred tým, než sa s ňou bude hrať. To obvykle dlho netrvá a začína hra. Dieťa s autizmom sa však nezačne s autíčkom hrať tak, že bude jazdiť s ním po zemi, ale bude ho skúmať. Zameria sa na kolesá či na volant.
4. Samostatná hra však môže byť ukazovateľom autizmu. Dieťa s autizmom nemusí vedieť, ako sa k ostatným deťom priblížiť alebo sa viac zaujíma o svoje vlastné aktivity. Ak sa ďalšie dieťa pokúsi s ním komunikovať alebo hrať, nemusí vedieť, ako reagovať. Ak sa to však stane u 6 či 7-ročného dieťaťa, je to silný varovný signál.
5. Deťom s autizmom často chýba predstava zručnosti. Nepoužívajú predmety na predstieranie hry. Napríklad malá škatuľka nikdy nemôže byť akože mobilom alebo palička zbraňou.
6. Staršie deti so „zanedbaným“ autizmom sa často fixujú na jednu konkrétnu tému či vec. Napríklad je to počasie alebo futbalový tím.
7. Vo veku 12 mesiacov väčšina detí reaguje, ak niekto vysloví ich meno.
8. Dieťa s autizmom sa môže "zaseknúť" na určitých návykoch, záujmoch alebo správaní. Napríklad môže vždy chcieť držať tú istú hračku - odmieta ju odložiť, aj keď sa pokúša hrať s niečím iným.
9. Deti s autizmom sa môžu zdať neochotné hovoriť alebo verbalizovať, aj keď to predtým robili. Napríklad dieťa, ktoré zvyklo bľabotať alebo tvorilo nezmyselné zvuky, sa môže zrazu “zaseknúť“.
10. Deti zvyčajne začnú venovať pozornosť veciam, ktoré im ukazujeme, okolo 14-teho mesiaca života. Ak neukazuje lietadlá ani psy alebo iné zaujímavé veci, môže to byť signálom, že má poruchu autistického spektra.

tags: #16 #mesacne #dieta #boji #chodit