Pôst o chlebe a vode, rôzne diéty, delená strava a prerušovaný pôst - to sú pojmy, s ktorými sa stretávame pomerne často. Ale čo tak 10-dňová diéta iba na vode? Aké riziká a benefity prináša takýto extrémny spôsob stravovania? Tento článok sa zameriava na túto tému, pričom vychádza z osobných skúseností a odborných poznatkov.
Úvod do pôstu a diét
Vstupujeme do sveta diét a pôstov, kde sa stretávame s rôznymi prístupmi a metódami. Od delenej stravy až po prerušovaný pôst, každý z nich má svoje vlastné pravidlá a ciele. V kontexte tohto rozsiahleho spektra sa vynára otázka: aké miesto zaujíma 10-dňová diéta iba na vode? Aké sú jej špecifiká, riziká a benefity, a prečo by sme sa ňou mali vôbec zaoberať? Skúmanie tejto témy nám umožní hlbšie porozumieť možnostiam, ale aj obmedzeniam, ktoré prinášajú extrémne formy stravovania.
Osobná skúsenosť s pôstom
Pred deviatimi rokmi som navštívila pútnické miesto Medjugorje. Tam som začala s pôstom o chlebe a vode v stredy a piatky. Keď máte okolo seba ľudí, ktorí zdieľajú vašu vieru a zápal pre dobrú vec, odopieranie si jedla je oveľa ľahšie. Po trinástich dňoch som sa vrátila na Slovensko a začala sa „tvrdá realita“. Sestry nezdieľali moje nadšenie, a tak mi zvykli robiť napriek. Po čase som nezvládala postiť dva dni v týždni, bola som mrzutá a nevrlá. Keď som sa mala učiť do školy, cítila som, že môj mozog kričí, že potrebuje cukor, aby memoroval učivo. Bezbolestne priznávam, že som trošku „podvádzala“, lebo vo štvrtok som sa ešte do polnoci najedla do prasknutia, len aby som v piatok ako-tak vydržala. Ešte ťažšie to bolo potom, keď som odišla študovať do Nemecka a ich chlieb nie je taký chutný ako náš a na druhý deň je tvrdý ako kameň. Prispôsobovala som si tento pôst po svojom: raz sucháre, raz ryžové chlebíky.
Pôst ako obeta a duchovný rozmer
Kňaz František Fudaly mi počas rozhovoru o smrti povedal, že utrpenie je jeden z nepríjemných následkov dedičného hriechu. Ak však človek svoje utrpenie vedome spája s Kristovým utrpením na kríži, ak ho za niekoho obetuje, dáva tým svojmu utrpeniu nový zmysel podobný tomu, aký zmysel malo utrpenie Ježiša na kríži. Raz to bola ťažká skúška, ktorá ma čakala, potom prosba o uzdravenie niekoho blízkeho a napokon túžba po manželovi. Mojím vzorom v pôste bol aj môj otec Ladislav Šimček, ktorý začal s pôstom tiež po návrate z Medjugorja a pokračuje už viac ako päť rokov. Hovoril mi o zjaveniach Panny Márie, ktorá vyzvala k pôstu už v roku 1995. Dôležité je podotknúť, že deti, chorí a starší ľudia nemusia pôst dodržiavať.
Sila pôstu a emocionálne jedenie
Keď si na druhý deň dáte čokoľvek iné ako suchý chlieb a neochutenú vodu, chuťové poháriky majú na jazyku párty. Zároveň som si uvedomila, ako často a zbytočne niekedy jem len emocionálne. Poznáte to - nie ste hladní, ale dali by ste si niečo pod zub. Špirituál Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka, Fudaly, mi povedal: „Mnoho svätých trpelo z lásky ku Kristovi a keď videli, že svojím utrpením vyprosili milosti pre iných, pýtali si od Boha ešte ďalšie utrpenie, lebo boli presvedčení, že trpieť s Kristom nie je zbytočné.“
Prečítajte si tiež: Tipy pre úspešné chudnutie s 90-dňovou diétou
Pôst nie je súťaž
Ja sama som pochopila, že pôst nie je súťaž. Nie je to o tom, kto zje menej krajcov chleba alebo vypije menej vody. Keď som si neuvedomila, že som počas leta málo hydratovala telo, v spojení s mojim nízkym tlakom sa to prejavilo upadnutím do bezvedomia, a to rovno počas omše. Boh nám dal predsa zdravý rozum, aby sme rozlišovali, čo je pre nás dobré a čo nie, a svätý Pavol v liste Korinťanom dodáva: „Všetko smiem, ale nie všetko osoží.“ (1 Kor 6, 12)
Ľudské zlyhania a obmedzenia
Pôst sprevádzajú mnohokrát naše ľudské zlyhania. Úprimne priznávam, že keď som ešte študovala v Nemecku a kamoši ma vytrhli z učenia nejakou spoločenskou hrou, dala som si aj ponúknutý koláčik, neodolala som. Vďaka obmedzovaniu sa v jedle spozná človek svoje limity. Netreba sa však vzdávať. Príde ďaľší piatok alebo streda a pokračujeme ďalej.
Cieľom pôstu nie je byť stopercentný
Chlieb je symbolom Eucharistie a voda je predobraz očisty a života. Keďže aj ľudské telo je viac ako z polovice tvorené vodou, vraciame sa tak k svojej podstate, pripomíname si krst. Pečivo zas pripomína mannu na púšti, ktorú jedli Izraeliti po ceste do zasľúbenej zeme. Keď sa postíme, akoby sme hovorili, že v ten deň žijeme len z Boha. Pôst som obetoval za našu rodinu a milosť plniť Božiu vôľu. Pôst o chlebe a vode, keď sa vykonáva dva dni v týždni, pripomína metódu 5:2 (päť dní jete normálne a dva dni maximálne 600 kalórií). Okrem pôstu je dôležité zotrvávať v modlitbe, pri Ježišových nohách. Pôst bez modlitby je len diétou alebo akousi detoxikáciou organizmu.
Fyzické a psychické aspekty pôstu
Môže sa stať, že nás bude sprevádzať bolesť hlavy, ale tá časom prejde. Telo sa necíti komfortne, keď mu zrazu nedávame to, na čo je zvyknuté. Keď sme hladní, často sme náladoví, nevrlí a štekáme po všetkých, ktorí sa okolo nás vyskytnú. Môžeme sa vyhovárať, že pracujeme, učíme sa, hýbeme sa a potrebujeme potravu na výkon. Môj otec denne fyzicky pracuje a svedčí: „Dotyk Boží cítim v tom, že všetky piatkové úlohy zvládam ako moji kolegovia a často mám energiu navyše.“ Po konzumácii ťažkých jedál ide naše trávanie naplno a cítime sa oťapení, nevládzeme.
Výhody pôstu
Vďaka pôstu môžme spoznať naše životné povolanie, dosiahnuť pokoj v rodine, zastaviť vojny vo svete aj v nás. Úsilie, ktoré musíme vynaložiť počas pôstu, je stokrát viac zaplatené v ovocí pôstu, v porovnaní s obetou, ktorú musíte vykonať.
Prečítajte si tiež: 90 dní k lepšej postave?
Drastické diéty a ich riziká
Keď chceme schudnúť, často sa uchýlime k drastickým metódam, ktorým neraz podľahli aj svetové celebrity. Napríklad známa speváčka Beyoncé je vyznávačkou diéty zvanej „master cleanse diet“ či inak „citrónovej diéty“. Jej základom je pitie špeciálneho nápoja z citrónovej šťavy, mletého kajenského korenia, organického javorového sirupu a filtrovanej vody. Táto diéta vznikla v roku 1941 a pôvodne mala pomôcť zbaviť telo toxínov alebo vyliečiť vredy. Citrónová diéta má viacero verzií. Pri niektorých pijete niekoľko dní len špeciálny nápoj, iné zahŕňajú aj tepelne neupravenú zeleninu, ovocie či čerstvé šťavy. Takže hoci vďaka nemu naoko schudnete, nebudete mať dostatok energie, budete unavení, nesústredení a kilá sa vám rýchlo vrátia. Pri takýchto drastických diétach je známy jojo efekt najčastejší. Takáto diéta neobstojí ani ako detox. Neexistujú žiadne vedecké dôkazy, že by z tela pomáhala toxíny odstraňovať.
Alternatívne diéty a ich účinnosť
K drastickým diétam sa veľakrát uchyľujeme aj preto, že nás trápia zdravotné ťažkosti, napríklad obezita. V roku 2020 sa preto skupina vedcov rozhodla preskúmať, či sa im vďaka populárnym diétam môžeme vyhnúť a ešte aj schudnúť. „The Biggest loser“ - je inšpirovaná rovnomennou televíznou šou. „Slimming world“ diéta - podporuje vyvážené stravovanie s príležitostnými pôžitkami. Ornishova diéta - je založená na vegetariánskom princípe. Paleo diéta - hlása návrat k prírodnému spôsobu stravy, ktorého základ tvoria priemyselne nespracované potraviny.
Problémy s diétami a poruchy príjmu potravy
Podobné výsledky mal aj prieskum Kanadského národného informačného centra pre poruchy príjmu potravy (NEDIC). Ukázalo sa, že až 95 % ľudí, ktorí schudli pomocou striktnej diéty, nadobudli po čase pôvodnú hmotnosť. Diéta má byť totiž iba dočasným stravovacím plánom. Náš mozog navyše nechce, aby sme hladovali. Keď jeme príliš málo, spomalí sa nám metabolizmus a telo si začne robiť väčšie zásoby, aby sme prežili. Obmedzovanie a vynechávanie jedál takisto spôsobí, že nebudeme prijímať dostatok živín, ktoré potrebujeme na každodenné fungovanie. Zlé stravovacie návyky potom môžu viesť až k chronickej únave, zvýšenému stresu či oslabenej imunite.
Psychologické aspekty diét
Počas chudnutia takisto až príliš sledujeme, či je diéta účinná. Mnohí ľudia majú nutkavú potrebu neustále sa vážiť a kontrolovať v zrkadle. Austrálsky profesor George Patton z Melbournskej univerzity počas troch rokov skúmal dospievajúcich študentov vo veku 14 až 15 rokov. Zistil, že u dievčat, ktoré držali prísnu diétu, bola v porovnaní s tými, ktoré sa v jedle neobmedzovali, až 18-krát vyššia pravdepodobnosť vzniku nejakej formy poruchy príjmu potravy (PPP).
Poruchy príjmu potravy a ich nárast
Problém však nemusia spustiť len drastické diéty. Medzi jej najčastejšie formy patrí mentálna anorexia, bulímia alebo záchvatové prejedanie. Hoci PPP bývajú častejšie diagnostikované u žien, trpieť nimi môžu aj muži. Časté neúspešné diétovanie vás môže priviesť k ešte extrémnejším a radikálnejším prístupom k stravovaniu. Aj na Slovensku trpí čoraz viac ľudí nejakou formou poruchy príjmu potravy. Do roku 2021 zaznamenalo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) priemerný nárast tohto ochorenia v období piatich rokov až o 37,7 %.
Prečítajte si tiež: Chudnutie s 90-dňovou Diétou
Ako zistiť, či máte problém s jedlom?
Často kontrolujete, koľko zjete, zámerne vynechávate jedlá. Ste zaujatí hmotnosťou, neustálym počítaním kalórií a sledovaním svojich nedostatkov v zrkadle.
Vyvážené stravovanie a pravidelnosť
Ak chcete schudnúť a jesť vyvážene dlhodobo, nutričná terapeutka Judita Tkáčová odporúča vytvoriť si v prvom rade v stravovaní systém a jedávať pravidelne. Šikovný trik, ktorý vám k tomu pomôže je, že si stanovíte, čo počas dňa určite zjete. Predídete tak pocitom „vlčieho“ hladu a následnému prejedaniu. Je tiež dôležité uvedomiť si, že za priberanie nemôžu konkrétne jedlá, napríklad sacharidy a tuky, ktoré sa často očierňujú. Základom je energetický príjem a výdaj.
Tipy pre zdravé stravovanie
- Zatiaľ čo striktná diéta nás učí ignorovať alebo potláčať hlad, pravidelné jedenie nám pomôže počúvať signály svojho tela. Snažte sa jesť, keď ste hladní a prestaňte, keď cítite, že už máte dosť. Hoci by to znamenalo, že na tanieri niečo ostane. Neriaďte sa tým, že musíte jesť každé dve až tri hodiny. Nájdite si režim, ktorý vám vyhovuje.
- Ak začnete cvičiť len za cieľom straty hmotnosti, môžete byť náchylnejší k opätovnému skĺznutiu k nezdravému obmedzovaniu a kontrolovaniu jedálnička, keď kilá nepôjdu dole tak, ako ste si predstavovali. Keď navyše robíte nejakú činnosť, ktorá vás napĺňa, je to jednoduchšie. Vyberajte si preto cvičenia, ktoré vás lákajú.
- Väčšina diét má zoznam zakázaných potravín. To v nás často vyvoláva ešte väčšiu túžbu dať si ich. Namiesto toho jedzte aj „nezdravé“ potraviny, no s množstvom to nepreháňajte.
- Nie je dlhodobo udržateľné vyhýbať sa napríklad démonizovanému bielemu cukru alebo sacharidom. Aj keď sa ich dočasne vzdáte, nakoniec vás chuť na ne opäť prepadne.
Prerušovaný pôst (Intermittent Fasting)
Prerušovaný pôst je spôsob stravovania, pri ktorom sa najčastejšie v rámci dňa strieda obdobie hladovania a jedenia. Vybudoval si dobrú povesť najmä ako účinný a rýchly spôsob chudnutia, ktorý nás ľahko privedie k vysnívanej postave. Okrem toho sa hovorí aj o jeho pozitívnych účinkoch na mozog, sústredenie či lepšiu kontrolu hladu alebo krvného cukru (glykémie).
História a princípy prerušovaného pôstu
Pre ľudí nie je vlastne táto forma ničím neznámym. Naši predkovia nemali potravu dostupnú neustále, tak ako je tomu dnes. Jedli tak v časoch, keď si ju ulovili alebo nazbierali a pauzy medzi jedlami boli nepomerne dlhšie v porovnaní s tými, na ktoré sme zvyknutí dnes. Dnes, aj keď si už stravu nemusíme uloviť a nemáme na pôst ani žiadne spirituálne dôvody, sa k forme menej frekventovaného stravovania postupne vraciame. Prerušovaný pôst si získava obľubu hlavne vďaka svojim sľubným zdravotným benefitom.
Typy prerušovaného pôstu
- Pôst obdeň: Ide o formu prerušovaného hladovania, pri ktorej sa obdeň striedajú dni pôstu a bežnej konzumácie stravy. Jeden deň sa teda postíme a ten nasledujúci sa stravujeme klasicky v priebehu celého dňa. Tieto dni sa pravidelne opakujú. Dni pôstu sa dajú zmierniť a prijímať počas nich 25 % svojho bežného denného kalorického príjmu.
- Metóda 5:2: Ide prakticky o celodenný pôst počas dvoch dní v týždni. Je známy aj pod označením 5:2. Môže ísť o ktorékoľvek dni podľa vlastného výberu, pričom môžu aj nemusia nasledovať za sebou. Podobne ako v predchádzajúcom prípade, aj tu je možné konzumovať v dňoch určených na pôst 25 % svojho bežného energetického príjmu.
- Časovo obmedzené stravovanie: Táto forma je snáď najznámejšia a najobľúbenejšia. Nie je založená na celodennom pôste, ale na časových oknách, ktoré sú vyhradené na príjem stravy a pôst. V rámci 24 hodín je typicky 16 - 20 hodín určených na hladovanie a vo zvyšných 4 - 8 hodinách je dovolené jesť. V rámci tejto krátkej doby je žiadúce prijať svoje denné optimálne množstvo kalórií a živín. Najrozšírenejšou formou je protokol 16:8, kedy 16 hodín hladujeme a 8 hodín môžeme prijímať potravu.
Praktické tipy pre prerušovaný pôst
S voľbou toho správneho postupu vám pomôže váš chronotyp. Ak ste sova a ráno radi spíte a večer žijete, môže byť pre vás vhodnejšie dopriať si prvé jedlo až neskôr v priebehu dňa. Ranné vtáčatá naopak zrejme viac ocenia výdatné raňajky a obmedzenie jedla až neskôr v poobedných hodinách. Prerušované hladovanie je obľúbený aj pre svoju jednoduchosť. Stanovuje presné hranice, kedy môžeme prijímať stravu a kedy už nie. Viac ako na výber potravín sa zameriava na dobu konzumácie jedla. Ak sa používa za účelom chudnutia, pomáha ohraničiť príjem stravy tak, aby sme ľahšie dosiahli kalorický deficit. Do ôsmich hodín sa jednoducho nezmestí toľko jedla, koľko zjeme za celý deň. Samozrejme, aj v tomto prípade je dôležitý správne zostavený zdravý jedálniček. Pomocou sladkostí, sladených nápojov a ďalších vysoko priemyselne spracovaných potravín môžeme veľmi jednoducho presiahnuť svoj optimálny denný príjem energie, a to aj za tých krátkych osem hodín.
Hormonálne zmeny pri prerušovanom pôste
Vo výskumoch sa ukazuje, že tento spôsob stravovania má vplyv aj na tvorbu a funkciu hormónov. Vedie napríklad k nižšej hladine inzulínu, čo môže zmierniť inzulínovú rezistenciu a tým pádom kontrolu hladiny cukru v krvi. Rovnako dochádza aj k zvýšeniu adiponektínu, čo je hormón, ktorý pomáha zvýšiť citlivosť tkanív na inzulín. Tieto a ďalšie zmeny v hladine hormónov majú následne na svedomí mnohé benefity spojené s prerušovaným pôstom.
Benefity prerušovaného pôstu
- Zjednodušenie chudnutia: Prerušované hladovanie nie je žiadna zázračná metóda, ktorá vám pomôže zbaviť sa kilogramov mávnutím čarovného prútika. Svojou formou však môže chudnutie zjednodušiť. Vďaka tomu, že denný príjem nahromadíte do menšej časti dňa, budete mať možnosť dopriať si väčšie porcie jedla. Tie vám môžu pomôcť efektívnejšie zahnať hlad a udržať dlhší pocit sýtosti. Ak aj vy patríte medzi tých, ktorým vyhovuje nižšia frekvencia jedál a väčšie porcie, prerušované hladovanie by vám mohlo urobiť dobrú službu aj pri chudnutí.
- Kontrola hladu a chutí: Mnohí ľudia majú skúsenosť, že chute a hlad sú horšie, keď je jedlo rozprestreté do celého dňa. Práve u prerušovaného hladovania sa ukazuje, že by mohlo s týmto problémom pomôcť. Môže totiž viesť napríklad k zvýšeniu peptidu YY. Ide o hormón, ktorý je vylučovaný v tráviacom systéme ako odpoveď na príjem potravy a vyvoláva pocity sýtosti. Rovnako sa zdá, že dochádza aj k zníženiu hladiny grelínu - hormónu. ktorý signalizuje hlad. Kombináciou týchto faktorov tak vedie k menšiemu hladu a väčšiemu pocitu sýtosti po jedle.
- Regulácia hladiny cukru v krvi: Ukazuje sa, že práve prerušované hladovanie je jedným zo spôsobov, ktoré by mohli pomôcť udržať hladinu cukru v krvi na uzde. Podporuje totiž presun glukózy z krvi do svalov a ďalších častí tela či pomáha telu efektívnejšie ukladať glukózu do zásob vo forme glykogénu. Z tohto stravovacieho režimu môžu získať benefity aj ľudia s cukrovkou 2. typu či tí, ktorí majú prediabetes (predstupeň cukrovky).
- Podpora srdcovo-cievneho zdravia: Pozitívny vplyv na srdcovo-cievne zdravie sa však ukazuje aj u prerušovaného pôstu. Štúdie popisujú napríklad pozitívny efekt na zníženie krvného tlaku, LDL (zlého) cholesterolu alebo triacylglycerolov v krvi. Navyše bolo pozorované aj zníženie prozápalových látok, ktoré tiež prispievajú k vzniku aterosklerózy.
- Antikancerogénne vlastnosti: Z dostupných zdrojov vyplýva, že by nám s tým mohlo pomôcť aj prerušované hladovanie. Vďaka niekoľkým mechanizmom má totiž sľubné antikancerogénne vlastnosti. Svoju rolu v tom hrajú napríklad jeho protizápalové účinky, možná podpora imunitného systému či zmiernenie vplyvu oxidačného stresu.
- Podpora funkcie mozgu: Ukazuje sa, že môže pomôcť zlepšiť alebo udržať kognitívne funkcie, ako je schopnosť učiť sa či spomínaná pamäť a koncentrácia. Jedným z nich je tzv. Ide o jav, pri ktorom telo začína uprednostňovať tuky ako zdroj energie pred glukózou (čo je prirodzená preferencia nášho organizmu). V prípade, že k tomu dôjde, tuky sú ďalej premenené až na ketolátky, ktoré sa stávajú zdrojom energie pre mozog počas pôstu.
- Anti-aging efekt: Jedným z takýchto pomocníkov sa zdá byť aj prerušované hladovanie. V súvislosti s ním sa napríklad ukazuje nižšia miera oxidačného stresu, ktorý pôsobí na vznik rôznych chronických ochorení. Môže zrejme pomôcť s ochranou pred poškodením mozgu či napríklad metabolickými ochoreniami (napr. cukrovka 2. typu), ktoré sa objavujú s pribúdajúcim vekom.
- Podpora hormonálnej rovnováhy u žien: Vo výskumoch sa ukazuje, že prerušované hladovanie môže mať svoju rolu aj pri terapii PCOS. Z výsledkov doteraz vykonaných štúdií vyplýva, že môže viesť k zníženiu estrogénu a androgénov. S PCOS ide väčšinou ruku v ruke aj nadváha alebo obezita, spolu s inzulínovou rezistenciou.
Negatívne aspekty prerušovaného pôstu
- Vplyv na športový výkon: Z doteraz vykonaných štúdií sa zdá, že ak sa venujete kulturistike, trojboju, vzpieraniu či ďalším silovým disciplínam, prerušovaný pôst nie je pre vás ideálnym spôsobom stravovania. Pri športoch s vysokou intenzitou, ako napríklad šprintovanie, bolo pozorované negatívne pôsobenie prerušovaného hladovania.
- Obmedzenie rastu svalovej hmoty: Dostupné výskumy prichádzajú k záverom, že prerušované hladovanie nie je ideálny spôsob stravovania pri snahe budovať svalovú hmotu. Dnešné odporúčania nám totiž hovoria, že pre rast svalov musíme prijímať dostatočné množstvo kalórií a bielkovín.
- Nedostatok živín: Hoci je pri prerušovanom hladovaní k dispozícii menej hodín na príjem stravy, naše telo potrebuje stále rovnaké množstvo energie, bielkovín, sacharidov, tukov či vitamínov a minerálnych látok. Dlhodobý nedostatok týchto živín by mohol viesť k nezdravému chud.
Vodný pôst (Water Fasting)
Pojem „intermittent fasting“ alebo prerušovaný pôst ste už určite počuli. Ale poznáte aj jeho intenzívnejšieho príbuzného, vodný pôst? Tento článok predstaví, ako vlastne „water fasting“ vyzerá, jeho možné benefity, zaručené riziká a čo naň hovoria odborné výskumy. Vodný pôst je druh pôstu, s ktorým sa jedinec vzdáva všetkého jedla a pitia okrem vody na 1 až 3 dni. Táto metóda sa praktizuje zo zdravotných, náboženských a rituálnych, prípadne chudnúcich dôvodov. Hoci môže mať vodný pôst určité zdravotné prínosy, existujú aj jeho výrazné riziká, ktoré nie je radno ignorovať.
Čo je vodný pôst?
Vodný pôst, ako názov napovedá, zahŕňa pôst, pri ktorom na určité obdobie pijete iba čistú vodu. Podľa dostupných internetových zdrojov trvá spravidla 1 až 3 dni a je najčastejšie odporúčaný zo zdravotných dôvodov (vyššie spomínaný prerušovaný pôst je viac za účelom straty hmotnosti). Okrem toho ho môžu ľudia držať z duchovných alebo náboženských dôvodov. Výskumy naznačujú, že občasný pôst môže pomôcť s chudnutím, aj keď iné metódy sú z dlhodobého hľadiska šetrnejšie aj účinnejšie.
Možné benefity vodného pôstu
- Spomalenie starnutia: Pôsty znižujú aktivitu tzv. proteínového komplexu mTORC1, nevyhnutného pre rast a regeneráciu svalovej hmoty. Vďaka tomu skutočne spomaľujú starnutie a podporujú dlhovekosť. Môže to byť však pomerne kontraproduktívne pre športovcov a fyzicky aktívnejších jedincov, ktorí by praktizovali pôst počas svojej prípravy a mohli sa tak pomerne ľahko pripraviť o lepšie športové výkony.
- Stimulácia autofágie: Ide o proces spustený pôstom, ktorý pomáha vášmu telu recyklovať staré a nepoužívané časti buniek. Je prirodzený a nevyhnutný aj pre zdravý organizmus, vo zvýšenej miere k nemu dochádza napríklad v spánku a môže mať určité terapeutické výhody pre ľudí s rakovinou a Alzheimerovou chorobou.
- Regulácia hladiny leptínu: Pôst môže pomôcť regulovať hladinu leptínu, hormónu, ktorý riadi vašu plnosť. Leptínová rezistencia zabraňuje, aby ste sa cítili spokojní s tým, čo a koľko jete. Zatiaľ čo niektoré štúdie ukázali, že pôst môže ovplyvniť hladinu leptínu, presné účinky pôstu citlivosti na samotný leptín nie sú úplne jasné.
- Regulácia hladiny cholesterolu: Pôst môže zvýšiť váš cholesterol s vysokou hustotou lipoproteínov (HDL) a zároveň znížiť hladinu triglyceridov. Väčšina štúdií sú však založené na ramadánskom pôste, ktorému chýba veľká vzorka a podrobné informácie o strave. Na dostatočné potvrdenie sú potrebné klinické štúdie s väčšou veľkosťou vzorky.
- Lepšia funkcia pečene: Pomocou vodného pôstu môžete pomôcť svojmu telu redukovať uložený tuk, vrátane toho, ktorý sa hromadí na vašej pečeni a bráni jej normálnej funkcii. Jedna štúdia dokonca zistila, že ramadánsky pôst môže pomôcť zlepšiť stučnenie pečene. Na potvrdenie sú však potrebné ďalšie štúdie.
Riziká vodného pôstu
- Dehydratácia a nerovnováha elektrolytov: Nepitie dostatočného množstva vody (musíte myslieť aj na tú, ktorú obyčajne prijímate zo stravy) môže počas vodného pôstu viesť ku komplikáciám, ako sú bolesti hlavy, svalové kŕče, sucho v ústach, únava a závraty. Indikátorom dostatočného pitného režimu je napríklad moč, ktorý by mal mať svetlo žltú farbu.
- Nedostatok živín: Jeden pôst o vode vám nemusí spôsobiť žiadny vážny nedostatok živín, pokiaľ ho ale praktizujete pravidelne, môžu vám chýbať nielen kalórie a makroživiny, ale aj vitamíny či minerálne látky, čo môže mať negatívny vplyv na váš zdravotný stav.
- Rýchle chudnutie a následný jojo efekt: Vodné pôsty môžu viesť k nadmernej strate hmotnosti. Podľa CDC sa neodporúča chudnúť viac ako 0,45 až 0,8 kg za týždeň. Rapídne chudnutie môže spôsobiť stratu svalov, a tým znížiť rýchlosť metabolizmu (skôr kalórie, ktoré spálite v pokoji). Po návrate k svojim pravidelným stravovacím návykom je tak ľahšie znovu získať alebo prekonať hmotnosť, ktorú ste vážili pred samotným pôstom.
- Ortostatická hypotenzia: Toto slovné spojenie znamená nízky krvný tlak po rýchlom postavení sa či naopak sadnutí si. V prípade, že užívate lieky na krvný tlak, môžete byť vystavení zvýšenému riziku tohto stavu počas obdobia hladovania. Takže pokiaľ takéto medikamenty užívate alebo mávate s tlakom problémy, preberte pôst so svojím lekárom či iným odborníkom (čo by ste mali urobiť tak či tak).
- Opuchy a zápaly: Pôst zvyšuje množstvo kyseliny močovej v krvi, čo môže viesť k častým a bolestivým opuchom a zápalu kĺbov.
- Komplikácie cukrovky: V niektorých prípadoch môže mať pôst za následok nebezpečne nízku hladinu cukru v krvi, čo by bolo obzvlášť zlé, ak jedinec užíva pravidelné dávky inzulínu alebo iných liekov na cukrovku. Štúdia z roku 2017 na potkanoch tiež zistila, že predĺžené hladovanie môže v skutočnosti podporovať inzulínovú rezistenciu, ktorá cukrovku dokonca zhoršuje. Zatiaľ však neexistuje žiadny pevný dôkaz u ľudí podporujúci toto tvrdenie.
- Propagácia nevhodného stravovania: Ľudia, ktorí trpeli alebo stále trpia poruchou stravovania, môžu zistiť, že pôst podporuje neprimerané stravovacie návyky. Hladovanie môže ľahko viesť k následnému prejedaniu alebo naopak k dlhším pôstovým oknám. Oveľa príjemnejšie, efektívnejšie a predovšetkým bezpečnejšie je dbať na dostatočný spánok, príjem živín a tekutín a pravidelný pohyb.