Mozgový komorový systém je komplexná sieť dutín v mozgu, ktoré sú vyplnené mozgovomiechovým mokom (likvorom). Tento mok je dôležitou súčasťou centrálneho nervového systému, pretože chráni mozog a miechu, odstraňuje odpadové látky a zabezpečuje stabilné prostredie pre nervové bunky. U novorodencov je tento systém obzvlášť dôležitý, pretože sa mozog ešte vyvíja a rastie.
Funkcie mozgovomiechového moku
Mozgovomiechový mok sa vytvára vnútri mozgu v mozgových komorách. Ďalej prúdi okolo mozgu z vonkajšej strany a na špeciálnych miestach sa vstrebáva. Za normálnych okolností je množstvo mozgovomiechového moku prísne regulované. Lebka je pevná štruktúra, nevie sa natiahnuť, a tlak v hlave musí byť stabilný.
Hydrocefalus: Vodnatieľka mozgu
Hydrocefalus je ochorenie, ktoré postihuje najmä novorodencov a seniorov. Ide o zvýšené množstvo mozgovomiechového moku v mozgových komorách. Zvýšený objem tekutiny zvyšuje intrakraniálny tlak, ktorý spôsobuje celú škálu charakteristických príznakov.
Príčiny hydrocefalu
Najmä u detí je príčin hydrocefalu niekoľko. Vrodený hydrocefalus znamená, že dieťa sa už s hydrocefalom narodilo. Na druhej strane, získaný hydrocefalus dieťa získa ako dôsledok nejakého iného ochorenia.
Príznaky hydrocefalu
Hydrocefalus je ochorenie, ktoré sa prejavuje výraznými príznakmi a tie sa bez liečby zhoršujú. To je možné zaznamenať buď pohľadom, alebo pri preventívnych prehliadkach u pediatra, kedy obvod hlavičky presahuje normu. Jednotlivé kosti lebky sa môžu od seba vzďaľovať a vznikajú medzi nimi mäkké časti. Dieťa je spavé, má nutkanie na zvracanie alebo zvracia, môže mať bolesti hlavy. Postupne sa bez liečby stav dieťaťa zhoršuje, dieťa môže stratiť vedomie a pridružiť sa môžu aj poruchy dýchania alebo srdcovej činnosti.
Prečítajte si tiež: Detstvo a imunita
Diagnostika hydrocefalu
Diagnostika je rýchla, za pomoci moderných zobrazovacích vyšetrení. Ultrazvukové vyšetrovacie metódy patria medzi pomocné metódy v medicíne, a ich realizácia i interpretácia vyžaduje skúsenosti. Dôležitý je predovšetkým klinický nález pri vyšetrení detským neurológom. Podľa toho sa ordinujú i prípadné potrebné pomocné vyšetrenia, nie naopak.
Liečba hydrocefalu
Liečba je zatiaľ len chirurgická. Nutná je chirurgická operácia, drenáž.
Typy drenáží
Podľa toho, kam sa mozgovomiechový mok odvádza, rozdeľujeme aj typy zvodov alebo drenáží. Pokiaľ sa odvádza do vonkajšieho prostredia, nazýva sa externá (alebo vonkajšia) drenáž. Pokiaľ mozgovomiechový mok odvádzame do vnútorného prostredia, a teda do inej časti tela, hovoríme o internej (vnútornej drenáži). Ak u dieťatka pretrváva potreba drenáže dlhší čas, musíme vonkajšiu drenáž zmeniť na vnútornú.
Externá drenáž
Najrozšírenejším typom vonkajšej drenáže je tzv. kontinuálna externá drenáž. Druhým typom externej drenáže je komorový rezervoár (alebo aj tzv. komôrka). Je to vlastne drobné duté teliesko (rezervoár), ktoré je hadičkou spojené s komorovým systémom mozgu. Rezervoár je umiestnený na hlave pod kožou dieťatka a nie je tak viditeľný. Takýto rezervoár má výhodu, že dieťatko nemusí celý čas ležať v postieľke, ale môže byť nosené a kŕmené aj v iných polohách. Dokonca môže byť i v domácom prostredí, ak to stav dovoľuje, a do nemocnice chodí iba na odbery mozgovomiechového moku. Rezervoár však vieme využiť iba u novorodencov a dojčiat, nakoľko pri odbere moku je nutné kontrolovať tlak v hlavičke cez fontanelu, ktorá sa u starších detí zatvára.
Interná drenáž
Najvyužívanejším typom vnútornej drenáže je tzv. ventrikuloperitoneálny shunt - alebo zvod mozgovomiechového moku z hlavy do brušnej dutiny. V brušnej dutine sa následne mozgovomiechový mok prirodzene vstrebáva. Je to vlastne tenká hadička, ktorá je vedená z komorového systému mozgu do brušnej dutiny pod kožou pacienta, takže hadička je síce hmatná, ale nie je viditeľná. Hadička sa pod kožou iba prevlieka, takže jazva býva väčšinou iba na hlave a na brušku, niekedy aj na krku. Súčasťou hadičky je ventil, ktorý je väčšinou umiestnený za uchom a je nastavený na určitý tlak. U niektorých ventilov je možné tlak aj meniť priložením špeciálneho nástroja, čo je výhodné pri raste dieťatka, nakoľko za normálnych okolností sa tlak v hlave rastom zvyšuje. Niektoré ventily sú ovládané magnetom, treba preto pri nich dať pozor, aby si dieťa neprikladalo iné magnety (napríklad magnetické hračky, magnetky…) k oblasti ventilu, čím by sa ventil mohol nechtiac prestaviť na inú hodnotu. V ostatných ohľadoch však dieťa so shuntom (po zahojení operačných rán - cca 14 dní) môže viesť život bez obmedzení. Môže sa kúpať, športovať, cestovať, chodiť do škôlky či školy. Treba byť iba obozretný a upovedomiť všetkých opatrovníkov dieťaťa o príznakoch, akými sa prejavuje porucha funkcie shuntu. Vo všeobecnosti spočíva porucha funkcie shuntu v jeho obštrukcii (upchatí). To sa môže stať tým, že sa hadička povytiahne z mozgovej komory, hadička alebo ventil sa upchá bunkami alebo krvou, alebo sa upchá koniec hadičky, ktorý je v bruchu. Príznaky sú preto podobné ako pri vzniku hydrocefalu - dieťa má bolesti hlavy, je spavé, zvracia, môže mať kŕče, až postupne dochádza k celkovému zhoršeniu stavu. V takom prípade je nutné nevyhnutne navštíviť pohotovosť a pokazený shunt chirurgicky vymeniť. Druhou možnou komplikáciou je infekcia shuntu - tá sa prejaví taktiež jeho zhoršenou funkciou spojenou s teplotami.
Prečítajte si tiež: Endokrinný systém a výživa
Endoskopická liečba
Poslednou, ale nie menej významnou, je endoskopická liečba hydrocefalu. Predstavuje ďalšiu formu vnútornej drenáže, nakoľko vytvára náhradné cesty pre tok mozgovomiechového moku priamo v mozgu. Veľkou výhodou je, že po endoskopickej liečbe nemá pacient zavedený žiadny cudzí materiál (ako pri shunte), a nedochádza tak k jeho infekcii alebo upchatiu. Dôvod je ten, že pri zavedení shuntu musí byť mozgovomiechový mok číry a bez známok infekcie.
Prognóza hydrocefalu
Napriek tomu, že už popísané príznaky a priebeh hydrocefalu pôsobia hrozivo, prognóza detí nie je vždy zlá. Detičky s vrodeným hydrocefalom k nám tak častokrát prichádzajú do ambulancie hneď po narodení, aj keď ešte nemajú žiadne ťažkosti. Sledujeme ich, až kým sa prejavia prvé príznaky, a tie je možné potom včas riešiť. Pokiaľ je hydrocefalus správne riešený, je možné u veľkej časti detí zachovať normálny intelekt a psychomotorický vývoj. Aj tu však platí, že pokiaľ je liečba včasná, môže dieťatko ostať bez následkov. Výsledný stav je ale vo veľkej miere ovplyvnený samotným poškodením mozgu infekciou či krvácaním. Tým sa prognóza našich malých pacientov zlepšuje, a čo bolo v minulosti bojom o život, sa dnes stáva snahou o dosiahnutie čo najvyššej kvality života.
Asymetria bočných komôr
Ahojtemám štyri dni po pôrode prvého bábatka a dnes mi lekárka oznámila, že sonom mozgu zistila u malého asymetriu bočných komôr.. že to má tretina populácie.. že to nemusí nič znamenať.. ale aj môže. Prosím vás, stretli ste sa s tým niekedy? Som vystrašená a nervy mi pracujú. Doktorka nám povedala, že na budúci štvrtok máme prísť na kontrolu, či je tam dynamika alebo nie. Ak tam dynamika bude, čo to pre nás znamená?
Niektoré informácie o ultrazvukovom vyšetrení mozgových komôr novorodencov nájdete napríklad v článku v anglickom jazyku Komorový systém. Milá Katarína, ak sa dieťa vyvíja normálne, má normálny obvod hlavičky - a nemá mikrocefaliu, nie je dôvod sa obávať že by tzv. úzke postranné mozgové komory mohli mať nepriaznivý vplyv na vývin a zdravotný stav Vášho dieťaťa. Naopak ultrazvukovým vyšetrením sa merajú a sledujú práve širšie mozgové komory. Nebezpečným môže byť len sťaženie odtoku mozgovo-miechového moku, a to vo Vašom prípade nehrozí. Váš problém sme konzultovali aj s ďalšími neurológmi a s detským neurológom. Budeme radi, ak nám napíšete v ktorom meste dieťa vyšetrovali.
Nádory mozgu u detí
Supratentoriálne nádory predstavujú asi 50 % všetkých intrakraniálnych novotvarov. Najčastejšími nádormi mozgových hemisfér sú gliómy, ktoré vznikajú z astrocytov, oligodendrocytov alebo ependýmových buniek. Mnohé nádory majú zmiešanú celularitu, takže klasifikácia je založená na prevládajúcom onkotype alebo najmalígnejšej zložke. Papilómy choroidného plexu a ependymómy sú najčastejšími komorovými novotvarmi. Pozorujú sa však aj subependymálne obrovskobunkové astrocytómy, subependymómy, teratómy. Paraselárna oblasť je častým miestom výskytu nádorov, akým sú kraniofaryngiómy, gliómy zrakovej dráhy a germinómy.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad starostlivosti o dieťa
Príznaky a symptómy nádorov mozgu
Príznaky a symptómy súvisia so zvýšením intrakraniálneho tlaku a líšia sa podľa veku pacienta. U dojčiat a batoliat možno pozorovať makrokraniu a prominujúcu veľkú fontanelu, zatiaľ čo u starších detí sú prítomné bolesti hlavy a zvracanie. Nádor brániaci cirkulácii likvoru môže spôsobiť hydrocefalus. Fokálne príznaky zahŕňajú epilepsiu a neurologické deficity charakteristické pre lokalizáciu nádoru. Bolesť hlavy býva typicky výraznejšia ráno, môže sa zmierniť po zvracaní či fyzickej aktivite.
Diagnostika nádorov mozgu
Najčastejším nálezom pri CT vyšetrení je homogénna hmota nízkej denzity, ktorá má nejasné okraje oproti okolitému edému. Ak CT vyšetrenie nepreukáže prítomnosť tumoru, je potrebné dorobiť MRI vyšetrenie.
Liečba nádorov mozgu
Ideálnou chirurgickou liečbou je úplné odstránenie nádoru. Radioterapia sa zvyčajne aplikuje na zhubné nádory, aj keď u mladších detí je jej použitie výrazne obmedzené pre možné závažné vedľajšie účinky na vyvíjajúci sa mozog.
Gliómy
Na CT a MRI vyšetrení bez podania kontrastnej látky môžu pripomínať nález, ktorý sa vyskytuje pri difúznom (G-II) astrocytóme, aj keď príznaky lokálnej expanzie môžu byť výraznejšie a lézia býva na CT aj MRI vyšetrení nehomogénna. Vysýtenie lézie po podaní kontrastnej látky je väčšinou nehomogénna a má oválny tvar. Nie sú prítomné oblasti hemorágie, ani nekrózy. Na CT a MRI vyšetrení bez kontrastnej látky sa zobrazuje ako lézia, ktorá má nepravidelný tvar, je nehomogénna s nejasnými okrajmi oproti okolitému mozgu. V chirurgickej liečbe sa odporúča totálna resekcia tumoru, ale vtedy, ak sa signifikantne nezvýši riziko vzniku trvalého neurologického deficitu. Pri resekcii je vždy potrebné odobrať vzorky zo všetkých oblastí lézie, aby sa vylúčila prítomnosť anaplastických fokusov. Zdôrazňuje sa dôležitosť cytoredukcie tumoru, aby sa pri nízkostupňových gliómoch ovplyvnil prirodzený priebeh ochorenia znížením rizika malígnej diferenciácie. Bez cytoredukcie je viac buniek v riziku, že tumor postihne séria genetických premien, ktoré vedú v konečnom dôsledku k agresívnejšiemu rastu alebo malígnym premenám v tumore. Radioterapia ukazuje, že doba prežívania pri nekompletne resekovaných tumoroch je po frakcionovanom radiačnom ožiarení predĺžená. Chemoterapia môže byť podaná spolu s radioterapiou alebo pri progresii tumoru. Tieto nádory nemôžu byť vyliečené len chirurgicky. Cieľom chirurgickej liečby je predĺženie dobrej kvality prežívania pacienta. Chirurgický výkon nie je vhodný pre pacientov, ktorí majú veľký proces najmä v dominantnej hemisfére, kde sa lézia šíri na druhú stranu mozgu (motýľovité glioblastómy), ktorí sú vo vyššom veku. Odpoveď na chemoterapiu je veľmi nízka, udáva sa u 10 - 20% pacientov. Symptomatologickú liečbu predstavujú kortikosteroidy (dexametazon) proti vazogénnemu edému mozgu v kombinácii s antiulceróznymi látkami - H2 - blokátory (ranitidín, cimeditín, famotidín).
Oligodendroglióm
Oligodendroglióm je definovaný ako tumor zložený predominantne z buniek morfologicky pripomínajúcich oligodendroglie. Ide o pomaly, ale infiltratívne rastúce nádory. Tvoria 5 - 25% všetkých gliómov. Častejší výskyt u mužov s maximom medzi 30. - 50. rokom života. Alelická strata na krátkom ramienku 1. chromozómu a na dlhom ramienku 19. Histologicky je pre tumor charakteristické okrúhle jadro s priezračnou perinukleárne presvietenou cytoplazmou. Anaplastický oligodendroglióm má prítomné ložiská alebo disperzné prejavy malignity (pleiomorfia, atypia jadier, ↑ mitotická aktivita). Chirurgicky je indikovaná totálna resekcia tumoru, ale nie za cenu neurologického deficitu. Anaplastický oligodentroglióm priaznivo reaguje na chemoterapiu, ak pri genetickej analýze chýbajú alely 1p a 19q.
Ependymómy
Ependymómy tvoria 5 - 6% intrakraniálnych gliómov, pričom až 70% sa vyskytuje u detí. Okolie III. Na CT a MRI obraze bez podania kontrastnej látky majú podobnú charakteristiku ako nízkostupňové gliómy, pri podaní kontrastnej látky sa však homogénne zvýrazňujú a bývajú obkrúžené úzkou zónou edému. Ak postihujú priestor komôr, môžu metastázovať cez likvorové cesty aj do spinálneho kanála, najmä po operačných výkonoch. MRI mozgu: rozsiahly tumor v zadnej jame lebečnej so stredom v IV. Cieľom chirurgickej liečby je úplné odstránenie tumoru s následným ožiarením ložiska.
Nádory choroidálneho plexu
Nádory vyrastajúce z choroidálneho plexu prevažne z postranných komôr - papilómy benígneho charakteru alebo karcinómy. Vedú k hypersekrécii likvoru a svojim rastom môžu blokovať komorový systém a podmieňovať tak vznik hydrocefalu. Na CT vyšetrení sú solidné časti hypodenzné s prítomnými kalcifikáciami. Pri MRI vyšetrenie v T1 vážení hypointenzívne, v T2-vážení sú hyperintenzívne. CT mozgu: Solídna lézia v pravej časti IV.
Meningeómy
Meningeómy sú pomaly rastúce extraaxiálne tumory mozgu vyrastajúce z mozgových obalov. Vyskytujú sa kdekoľvek, kde sa nachádzajú arachnoidálne bunky, ďalej v oblasti villi arachnoidales a v mieste sinus durae matris. Tvoria 15 - 20% primárnych intrakraniálnych tumorov, pričom vrchol incidencie je vo veku 45 rokov a s prevahou u žien. Cieľom liečby je zamedzenie progresie alebo recidívy ochorenia s minimálnym rizikom poliečebnej morbidity. Vo väčšine prípadov je základnou liečebnou modalitou chirurgická resekcia. Radioterapia je indikovaná pri inoperabilných nádoroch, pri recidívach, postoperačne v prípade atypického alebo malígneho meningeómu. Vysokovaskularizované tumory spôsobujú skôr deštruktívne zmeny kostí. Pri CT vyšetrení sa zobrazuje meningeóm ako homogénna, po podaní kontrastnej látky výrazne sa vysycujúca lézia so širokou bázou úponu na tvrdom mozgovom obale. Pri stredných a väčších meningeómoch je mozgová angiografia nevyhnutná. Poskytuje informácie o venóznej anatómii a jej vzťahu k tumoru, overí priechodnosť sínusov a vén, znázorní kolaterálnu cirkuláciu. Totálna resekcia tumoru aj dura mater, ev. Predoperačná embolizácia tumoru môže podstatne zmierniť krvné straty a skrátiť operačný výkon. Pri embolizácii sa používajú mikročastice. Pre radiochirurgické liečenie možno indikovať meningeómy, ktoré nepresahujú veľkosť 3 cm. Frakcionovaná radioterapia je indikovaná pri parciálne resekovaných atypických, anaplastických a inoperabilných meningeómoch, ktoré nie sú vhodné pre radiorichurgickú liečbu.
Nádory epifýzy
Ide o nádory vychádzajúce z corpus pineale. Majú 10 % riziko subarachnoidálneho šírenia v celej kraniospinálnej osi. CT a MRI mozgu: nádor v oblasti epifýzy s excentrickou periférnou kalcifikáciou. Môžu sa nachádzať v pineálnej oblasti (50 − 60 % prípadov) a supraselárne (30 − 35 %). Histologická skladba týchto tumorov sa podobá testikulárnym nádorom. U germinómov je opäť asi 10 % riziko kraniospinálneho šírenia. Ide o nádory radio a chemosenzitívne. Chirurgická resekcia obvykle nie je indikovaná.
Kraniofaryngiómy
Patrí k embryonálnym nádorom, vychádza z Ratkeho výchlipky stropu hltanu, postihuje hlavne mladistvých. Ťažiskovou liečbou je radikálna extirpácia. Rádioterapia je indikovaná po parciálnej resekcii tumoru alebo v prípade recidívy. Dávka žiarenia ERT (50 − 54 Gy pri konvenčnej frakcionácii) je limitovaná tolerančnými dávkami kritických orgánov v okolí (chiasma opticum, predĺžená miecha). Vo vybraných prípadoch možno zvážiť SRS (10 − 12 Gy) a SRT. CT a MRI mozgu: okrúhla a rozsiahla lézia v III.
Adenómy hypofýzy
Najčastejšie sa jedná o adenómy, ktoré môžu byť funkčné alebo afunkčné. Funkčné adenómy sa prejavujú radou symptómov v závislosti na type secernovaného hormónu. Expanzívne rastú v oblasti sella turcica, môžu postihnúť zrakové dráhy. Funkčné adenómy sú najčastejšie liečené operačne a medikamentózne. Liečba afunkčných je doménou chirurgie (mikroadenómy majú priemer < 10 mm, makroadenómy > 10 mm). Indikáciou pre radioterapiu je predovšetkým reziduum po operácii, recidivujúce tumory a kontraindikácia operačného riešenia. Stabilizácia adenómu a normalizácia hormonálnej hypersekrécie nastupuje až s určitou latenciou. Vzhľadom k blízkosti zrakových nervov a chiazmy je riziko vzniku radioterapiou indukovaného postihnutia zraku. Odporúčaná dávka je 45 − 50,4 Gy pri konvenčnej frakcionácii pri afunkčnom adenóme, a 45 − 54 Gy pri hormonálne aktívnom, funkčnom adenóme. MRI mozgu: relatívne rozsiahla tumorózna lezia vo fossa hypophysialis, siahajúcu do supraselárnej cisterny, s eleváciou a komprimáciou chiasma opticum.
Neurinóm akustiku
Neurinóm akustiku je benígny nádor mozgu, označovaný tiež ako vestibulárny schwannóm. Vyrastá sa zo Schwannových buniek vestibulokochleárneho nervu. V terapii je na prvom mieste extirpácia nádoru s puzdrom. Jej úspešnosť závisí na veľkosti a uložení tumoru. Stereotaktické ožarovacie metódy sú alternatívou chirurgickej liečby.