Imunitný systém je zložitý mechanizmus, ktorý chráni organizmus pred chorobami a infekciami. Jeho vývoj u detí je fascinujúci proces, ktorý sa začína už v prenatálnom období a pokračuje počas celého detstva a dospievania. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty vývoja imunitného systému u detí, od vrodenej imunity cez získanú imunitu až po vplyv faktorov ako dojčenie, prostredie a životný štýl.
Úvod do imunitného systému
Imunitný systém je komplexná sieť buniek, tkanív a orgánov, ktorá chráni telo pred škodlivými látkami, ako sú baktérie, vírusy, parazity a huby. Funguje ako štít, ktorý nepretržite monitoruje a bráni organizmus pred vonkajšími aj vnútornými hrozbami. Jeho dôležitou vlastnosťou je schopnosť "učiť sa a adaptovať sa" novým podmienkam.
Vrodená (nešpecifická) imunita
Prirodzená imunita je prvá línia obrany organizmu proti infekciám. Tento typ imunity je prítomný u novorodencov a detí od narodenia. Je to systém, ktorý je už prirodzene prítomný v organizme a je schopný rozpoznať širokú škálu patogénov. Medzi hlavné komponenty prirodzenej imunity patria:
- Koža a sliznice: V ranom detstve sú koža a sliznice prvou líniou obrany proti inváznym patogénom. Ich úlohou je zabrániť vstupu cudzích látok do tela. Koža hrubne a stáva sa odolnejšou voči preniknutiu patogénov, zatiaľ čo sliznice vyvíjajú hrubšie vrstvy hlienu, ktorým zachytávajú patogény a obsahujú antimikrobiálne látky ako lyzozým.
- Zápalová odpoveď: Ide o rýchlu a nešpecifickú reakciu na poškodenie tkaniva alebo infekciu, ktorá vedie k aktivácii imunitných buniek a uvoľňovaniu zápalových mediátorov.
- NK bunky (prirodzení zabíjači): Kľúčovú úlohu v boji proti vírusovým respiračným infekciám (chrípka, RSV vírus) zohrávajú NK bunky.
- Fagocyty (makrofágy a neutrofily): Tieto bunky sú schopné pohlcovať a ničiť patogény prostredníctvom procesu nazývaného fagocytóza. Neutrofily sú najzastúpenejším typom bielych krviniek a hrajú kľúčovú úlohu v boji proti infekciám. Keď neutrofily detegujú patogén, prilipnú na vaskulárny endotel a migrujú smerom k miestu infekcie, aby patogén fagocytovali. Potom nasleduje apoptóza neutrofilov, aby sa zabránilo nadmernému zápalu.
Získaná (špecifická) imunita
Špecifická imunita sa vyvíja počas života organizmu. Je zodpovedná za špecifickú imunitnú odpoveď, ktorá sa vytvára po kontakte s určitým patogénom. Hlavnými komponentmi špecifickej imunity sú:
- T lymfocyty (T bunky): Zrejú v týmuse a sú zodpovedné za bunkovú imunitnú odpoveď. Existujú dva podtypy T lymfocytov: tie s α/β T bunkovými receptormi (TCRs) a tie s γ/δ TCRs. Prvý podtyp migruje do týmusu na maturáciu a vytvára TCR+ T-lymfocyty CD4+ T-lymfocyty (Th1, Th2 a Th17a Treg) alebo CD8+ T-lymfocyty (cytotoxické T-lymfocyty CTLs), ktoré sú neskôr schopné rozpoznávať antigény.
- B lymfocyty (B bunky): Zrejú v kostnej dreni a sú zodpovedné za humorálnu imunitnú odpoveď, ktorá zahŕňa produkciu protilátok. Počas zrenia B buniek prebieha proces génového prestavovania, ktorý im umožňuje produkovať rozmanitý repertoár B bunkových receptorov (BCR), ktoré môžu rozpoznať široké spektrum cudzích antigénov.
Humorálna a bunková imunitná odpoveď
- Humorálna imunitná odpoveď: Nazýva sa tiež protilátkami-mediovaná imunitná odpoveď, pri humorálnej imunitnej odpovedi sa B bunky aktivujú a produkujú protilátky, ktoré sú schopné viazať sa na cudzie antigény a zničiť ich.
- Bunková imunitná odpoveď: Bunková imunitná odpoveď sa zakladá na aktivácii T buniek, ktoré majú schopnosť rozpoznať a zničiť bunky infikované vírusmi alebo inými intracelulárnymi patogénmi. Tieto bunky sa nazývajú cytotoxické T bunky (CTL) a ich hlavnou úlohou je zabíjať bunky infikované patogénom. Okrem toho existujú aj pomocné T lymfocyty (Th), ktoré pomáhajú aktivovať a koordinovať bunkovú imunitnú odpoveď.
Imunitný tréning
Trénovaná imunita je koncept, ktorý sa vzťahuje na schopnosť nešpecifického imunitného systému „pamätať si“ stretnutia s určitými patogénmi, toxínmi alebo očkovacími látkami. Táto „pamäť“ umožňuje nešpecifickému imunitnému systému rýchlejšie a efektívnejšie reagovať na následné stretnutia s týmito hrozbami.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Vývoj imunitného systému v rôznych vekových obdobiach
Prenatálne obdobie
Počas niekoľkých mesiacov po počatí je dieťa ovplyvnené maternálnym IgG, ktoré sa postupne znižuje v priebehu prvých mesiacov. C-proteíny prítomné za fyziologických podmienok v plode neutralizujú protilátku a ochraňujú plod pred imunitným systémom matky.
Faktory, ktoré znižujú transport protilátok cez placentu zahŕňajú koncentráciu celkového IgG u matky, najmä nad 15 g/L, predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť, maláriu placenty a HIV infekciu matky.
Novorodenecké obdobie
V prvých mesiacoch života dieťa chránia protilátky od matky pred mikroorganizmami, s ktorými sa matka stretla v minulosti. Po narodení počet materských protilátok klesá. Štúdie sa líšia v polčasovom živote celkového sérového IgG, ale v priemere sa pohybuje od 24 do 30 dní. Okolo štvrtého mesiaca života začínajú stúpať celkové koncentrácie IgG u detí: v tomto okamihu prevyšuje produkcia IgG u dieťaťa spotrebu materského IgG.
Novorodenci majú obmedzenú schopnosť produkovať neutrofilné siete a tvoriť hydroxylové radikály. Novorodenecké neutrofily však produkujú nízke hladiny L-selektínu na povrchu bunky a Mac-1 (CD11b/CD18), čo obmedzuje ich schopnosť migrovať k miestu infekcie (až o polovicu).
Dojčenské a batolivé obdobie
Počas tohto obdobia dochádza k pozvoľnému dozrievaniu imunitného systému. Najskôr dozrievajú zložky nešpecifickej imunity. Postupne klesá koncentrácia materských imunoglobulínov. Vzhľadom na pomalý nástup vlastnej tvorby imunoglobulínov a zaroveň poklesu hladín materských okolo 4 až 6 mesiaca sa vyskytuje tzv. prechodná hypogamaglobulinémia (pokles hladín imunoglobulínov). Až do druhého roku života detí je prítomná slabá reaktivita imunitného systému na polysacharidové antigény.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Predškolský vek
Ich imunitná odpoveď je už dokonalejšia. V porovnaní s dospelými im ale chýba tzv. imunologická pamäť, pretože ich IS sa ešte nestretol s mnohými patogénmi. Nie je potrebné sa u škôlkarov báť prechodných nachladení. Ich imunita sa musí vycvičiť.
Školský vek
Ich bunková a veľká časť humorálnej imunity pracuje už efektívne, hoci stále dochádza k zvyšovaniu hladín určitých protilátok (IgG, IgA). Školák, ktorý navštevoval škôlku, má už slušnú imunologickú pamäť.
Adolescencia
Významná je aj puberta, kedy sa u časti detí stretávame s dysbalanciou rovnováhy IS. Práve v období puberty veľa detí mieri do imunologických ambulancií. Z porúch imunity sa v tomto období častejšie diagnostikuje tzv.
Faktory ovplyvňujúce vývoj imunitného systému
Celkový vývoj imunitného systému od počatia do 18 rokov je komplexný proces ovplyvnený genetickými faktormi, prostredím, spôsobom pôrodu a expozíciou rôznym mikroorganizmom.
Genetické faktory
Genetika hrá dôležitú úlohu pri formovaní obranyschopnosti.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Spôsob pôrodu
Dôležitý je aj spôsob, akým dieťa príde na svet. Pri prirodzenom pôrode v termíne dochádza k bezproblémovému prenosu prospešnej črevnej mikroflóry z matky na dieťa. Tá vytvára silný základ pre budovanie vlastného imunitného systému. Pri cisárskom reze k odovzdaniu prospešných baktérií nedochádza. Dieťa môže na svet prísť o niečo zraniteľnejšie a náchylnejšie na vznik rôznych chronických ochorení, napríklad astmy.
Dojčenie
Materské mlieko je jedinečná potravina, rôznorodá v zložení a prispôsobená potrebám novorodenca. Výlučné dojčenie do 6 mesiacov a dojčenie spolu s tuhou stravou do 2 rokov je dnes štandardom podľa WHO.
V materskom mlieku sa nachádza niekoľko zložiek, ktoré ovplyvňujú vývoj imunitného systému. Stále sa objavujú nové látky a interakcie. Aj keď sa v materskom mlieku nachádzajú všetky triedy imunoglobulínov, IgA sa považuje za najdôležitejší. Sekrečný IgA (IgAs) sa produkuje a transportuje do ľudského mlieka mliečnou žľazou z proteolytického štiepenia sérového IgA.
Kolostrum je prvým mliekom, ktoré dojčiaca matka ponúka novorodencom. Vyrába sa v prvých dňoch života a v malom množstve; obsahuje vysokú koncentráciu imunoglobulínov, najmä IgAs, trofické faktory pre gastrointestinálny trakt ako je TGF-β, okrem bielkovín. Táto odlišná zložka je dôležitá pre kontinuitu prenosu pasívnej materskej imunity na novorodenca.
Prostredie a expozícia mikroorganizmom
Frekventované infekcie v prvých rokoch života pomáhajú vytvoriť pamäťové T a B bunky, ktoré zabraňujú opakovanému infikovaniu alebo chorobe spôsobenej bežnými patogénmi. Tým sa imunitný systém dieťaťa pripravuje a zvykne si reagovať na nové patogény.
Vývoj detskej imunity do veľkej miery závisí aj od vonkajších vplyvov, najmä od toho s akými podnetmi sa stretáva. Prítomnosť mikroorganizmov učí detskú imunitu na ne reagovať. Ak vyrastá v dokonale čistom prostredí, jeho imunitný systém nie je ničím skúšaný.
Výživa a životný štýl
Poskytnutie deťom zdravej a pestrej stravy je kľúčové. Zaraďte do ich denného jedálnička ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, zdroje bielkovín (napr. ryby, hydina, fazuľa) a zdravé tuky (olivový olej, repkový olej, avokádo). Tento typ výživy poskytuje živiny potrebné pre rast a podporu imunitného systému.
Pravidelná mierna fyzická aktivita je vynikajúcim prostriedkom na posilnenie tela detí. Hranie sa vonku, prechádzky, cyklistika a iné športové aktivity sú skvelým spôsobom, ako zostať zdravý a tráviť čas s rodinou.
Spánok hrá kľúčovú úlohu v regenerácii tela. Dostatočný spánok je dôležitý pre zdravie vášho dieťaťa. Dlhodobý stres môže oslabiť imunitný systém. Pomôžte dieťaťu zvládať stres tým, že mu ponúknete emocionálnu podporu, čas na oddych a hranie. Trávenie času vonku a obklopenie prírodou môže podporiť duševné a fyzické zdravie dieťaťa.
Podpora imunitného systému u detí
Posilnenie imunity vášho dieťaťa si nevyžaduje zložité kroky. Zavedenie niekoľkých zdravých návykov môže výrazne zlepšiť fungovanie imunitného systému.
- Zdravá strava: Poskytnite deťom zdravú a pestrú stravu bohatú na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky a zdroje bielkovín.
- Pravidelná fyzická aktivita: Podporujte pravidelnú fyzickú aktivitu, ako je hranie sa vonku, prechádzky a športové aktivity.
- Dostatočný spánok: Zabezpečte, aby vaše dieťa malo dostatok spánku, pretože spánok hrá kľúčovú úlohu v regenerácii tela.
- Zvládanie stresu: Pomôžte dieťaťu zvládať stres tým, že mu ponúknete emocionálnu podporu a čas na oddych.
- Hygiena: Naučte deti hygiene rúk pred a po každom jedle, po hraní sa vonku a po použití toalety.
- Očkovanie: Pravidelné očkovanie pomôže imunitnému systému vášho dieťaťa zostať pripravený bojovať proti nebezpečným patogénom.
Vitamíny a minerály pre podporu imunity
- Vitamín C: Podporuje bunky imunitného systému a zlepšuje ich schopnosť identifikovať a neutralizovať škodlivé patogény.
- Vitamín D: Pomáha imunite na bunkovej úrovni a je spájaný s vyšším výskytom autoimunitných ochorení pri deficite.
- Zinok: Je silný antioxidant, ktorý je nevyhnutný pre zdravie imunitných buniek.
- Selén: Pomáha regulovať imunitnú reakciu.
Ďalšie spôsoby podpory imunity
- Probiotiká: Podporujú zdravú mikroflóru v črevách, ktorá hrá dôležitú úlohu vo fungovaní imunitného systému.
- Kolostrum: Je mimoriadne bohaté na imunoglobulíny, laktoferin, cytokiny a široké spektrum vitamínov a biominerálov.
- Extrakty z rastlín: Extrakty z bazy čiernej, med, aloe, extrakt z pelargónie, extrakt z echinacey, cesnak, cibuľa alebo laktoferín môžu tiež podporiť imunitu.
Oslabená imunita u detí
Za oslabenú imunitu u dieťaťa môže byť zodpovedných mnoho faktorov. Patria sem okrem iného: nezdravá strava a súvisiace nedostatky (napr. nedostatok vitamínu D, nedostatok vitamínu C, nedostatok železa alebo zinku), ako aj nedostatok pohybu (najmä pohybu vonku), stres, ktorý batoľa prežíva, nedostatok dostatočného množstva a kvality spánku a dokonca aj užívanie určitých liekov (napr. antibiotická liečba). Znížená imunita postihuje aj deti, ktoré sú vystavené cigaretovému dymu, ako aj tie, ktoré sú vystavené znečisteniu životného prostredia.
Časté infekcie - deti ochorejú viac ako 8-krát do roka.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Pozornosť je potrebné zvýšiť vtedy, ak je vaša ratolesť chorá pričasto. O chronickej infekcii hovoríme spravidla vtedy, ak napadne dieťa viac ako päťkrát v priebehu 6 mesiacov. V takom prípade vám pediater môže odporučiť návštevu imunológa - alergológa, prípadne sa na to môžete opýtať sami.