Pravidlá pre vyzdvihovanie detí zo školy a materskej školy: Príprava, adaptácia a riešenie problémov

September prináša zmeny pre deti aj rodičov. Deti sa vracajú do školských lavíc a menšie deti do materskej školy. Tento článok sa zaoberá prípravou dieťaťa na materskú školu, adaptáciou v školskom prostredí, pravidlami pre vyzdvihovanie detí a riešením problémov s tým spojených.

Príprava na materskú školu

Nástup do materskej školy je pre dieťa významnou udalosťou. Rodičia by mali dieťa na túto zmenu pripraviť vopred.

Emocionálna príprava

Prvé roky života trávili deti doma so svojou rodinou, kde je všetko úplne iné. Veľkým zdrojom úzkosti u detí je hlavne to, že absolútne nevedia, čo majú očakávať. Niekoľko týždňov pred nástupom do škôlky by si mali rodičia vyčleniť na akúsi prípravu. Je dôležité, aby pre dieťa nástup do škôlky nebol prvým odlúčením od matky. Pošlite ho občas s ockom na výlet alebo na deň k starým rodičom, nech si postupne zvyká na odlúčenie.

  • Rozhovory a rozprávanie: Rodičia by mali dieťaťu priblížiť, ako bude prebiehať ráno - od zobudenia sa až po odchod do škôlky, ako prebieha deň v škôlke, aké hry a hračky ich tam budú čakať. A hlavne potrebujú od svojich rodičov počuť, že si ich v dohodnutom čase prídu vyzdvihnúť. Napríklad: „Prídem pre teba, keď sa naobedujete.“
  • Knihy a príbehy: Vždy rodičom odporúčam, aby si čítali knižky, v ktorých postavy navštevujú škôlku. Mnohé knihy opisujú, čo sa v škôlke deje a zároveň potvrdzujú pocity dieťaťa, ktoré v prvých dňoch či týždňoch prežíva. Z pohodlia domova si môžu cez príbeh vyskúšať, aké je to byť v škôlke.
  • Návšteva škôlky: Mnohé škôlky v súčasnosti umožňujú návštevu škôlky ešte pred tým, ako do nej deti v septembri nastúpia.
  • Detský kolektív: Vyskúšať môžete tiež rôzne krúžky a detské centrá, kde si zažije detský kolektív a pani učiteľku, ktorá im zadáva pravidlá, ktoré je potrebné nasledovať. Ak ste tak doteraz neurobili, využite leto na to, aby ste spoznali čo najviac detí z vášho okolia. Vidieť známe tváre v škôlke zvýši úroveň pohodlia vášho dieťaťa.
  • Rozlúčkový rituál: Môžete mu to skúsiť uľahčiť okrem rozhovorov a rozprávok napríklad aj tým, že si spolu vymyslíte nejaký rozlúčkový rituál. Podobné rituály dávajú dieťaťu pocit istoty, že vie, čo príde. Môžete si tiež spolu vyrobiť nejaký malý predmet - niečo, čo im bude pripomínať rodiča - obrázok, náramok a pod.

Praktická príprava

  • Zmeny: Samotný nástup do škôlky je veľkou zmenou pre dieťa, ale aj pre celú rodinu. Je vhodné, aby ste v tom čase nerobili naraz veľa zmien - odplienkovanie, odúčanie od cumľa. Toto všetko je potrebné robiť vopred.
  • Adaptácia: Niektorí rodičia vodia deti prvý týždeň len na pol dňa, kvôli adaptácii. Toto je potrebné riešiť individuálne a sledovať, ako ktoré dieťa reaguje. Odporúčam prvý týždeň - dva nechať dieťa v škôlke len na pol dňa, až potom ho nechať na celý deň. Pri úzkostnejších detičkách treba ísť na to pomalšie.
  • Emócie: Dieťa môže prežívať pocity smútku, čo je pri odlúčení od rodiča úplne normálne. Dôležité je, aby bolo odlúčenie zvládnuté tak, aby z toho dieťa nemalo traumu. Jedná sa o veľmi dôležitý vývinový krok, vďaka ktorému deti emocionálne dozrievajú.
  • Rodičovský stres: Veľakrát na škôlku nie sú pripravení samotní rodičia. Nezabudnite, že vaše dieťa pravdepodobne vycíti vašu nervozitu a stres z toho, že ho nechávate v škôlke. Čím pokojnejší a sebavedomejší budete, tým sebavedomejšie bude vaše dieťa.
  • Adaptácia: Za veľmi vhodnú považujem postupnú adaptáciu až do doby, kým bude dieťa úplne pripravené zostať v škôlke bez rodiča. Bohužiaľ, nie všetky škôlky túto možnosť ponúkajú. Úplný a úspešný nástup do škôlky môže trvať mesiace - hovorí sa o troch adaptačných mesiacoch.
  • Pripravenosť: Vôbec nie je dôležité, aby dieťa začalo navštevovať škôlku hneď, ako dovŕši tri roky. Obdobie tretieho roku života sa považuje za ideálne na nástup do škôlky skôr z toho praktického dôvodu - končí vtedy materská dovolenka a matku čaká nástup do práce. V tomto veku však mnoho detí ešte nie je zrelých na nástup do škôlky. Vhodný čas na nástup do škôlky sa odvíja od emočnej a sociálnej pripravenosti dieťaťa, preto nemôžeme hovoriť o konkrétnom veku. U každého dieťaťa je to iné.
  • Návyky: Dieťa by malo byť schopné odlúčiť sa od mamy, prejavovať záujem o iné deti, byť samostatnejšie, malo by sa vedieť samé najesť a s menšou pomocou sa aj obliecť. Taktiež by malo byť odplienkované a bez potreby mať počas dňa cumeľ.

Pravidlá pre vyzdvihovanie detí

Kto môže vyzdvihnúť dieťa zo školy/škôlky?

  • Zákonní zástupcovia: V zmysle § 7 ods. 8 vyhlášky č. 306/2008 Z.z. o materskej škole, môže zákonný zástupca na prevzatie svojho dieťaťa z materskej školy písomne splnomocniť pedagogickým zamestnancom známu osobu.
  • Splnomocnená osoba: Ak rodič nemôže vyzdvihnúť dieťa osobne, môže splnomocniť inú osobu. Splnomocnenie by malo byť písomné a overené.

Čo robiť, ak nemôžete vyzdvihnúť dieťa včas?

  • Informovať školu/škôlku: Je dôležité, aby rodičia informovali školu/škôlku v prípade meškania.
  • Zabezpečiť náhradné vyzdvihnutie: Ak rodič nemôže vyzdvihnúť dieťa včas, mal by zabezpečiť náhradné vyzdvihnutie inou osobou.
  • Školský poriadok: Školský poriadok je v zmysle školského zákona súčasťou pedagogickej dokumentácie. Ministerstvo školstva určuje iba jeho legislatívny rámec - konkrétne podmienky si stanovuje každá škola sama. Za vypracovanie a vydanie školského poriadku je teda zodpovedný riaditeľ či riaditeľka ZŠ, ktorí majú povinnosť ho ďalej prerokovať v pedagogickej rade a rade školy. Pre deti aj vás rodičov je záväzný. Mnohé z povinností vás ako rodičov spracovávajú školy aj na svojich internetových stránkach: nájdete tu napríklad potrebné tlačivá pre prípad neprítomnosti žiaka a žiačky, napr. „ospravedlnenie neprítomnosti žiaka a žiačky na vyučovaní“, „žiadosť o uvoľnenie žiaka či žiačky z vyučovania“, ale aj samotný školský poriadok či rady, čo robiť, ak žiak či žiačka „v škole chýbajú“.

Riešenie problémov

Odmietanie škôlky

Strach z neznámeho môže u dieťaťa viesť k tomu, že bude mať odmietavý prístup ešte pred nástupom do škôlky. Signály si dobre všímajte, pretože od toho, ako ich doma spracujete a ako sa k nim postavíte, môže závisieť aj priebeh následnej adaptácie na škôlku a cudzie prostredie.

  • Ignorovanie: Je preto dôležité, aby rodičia dieťa neignorovali a jeho obavy nezľahčovali.
  • Vysvetľovanie: Potrebujete vedieť vhodne a veku primerane dieťaťu vysvetliť, čo sa bude v škôlke diať, vyzdvihnúť pozitíva, oboznámiť ho s jeho povinnosťami, ale aj možnosťami, čo v škôlke robiť, ako sa správať, za kým ísť, ak sa cíti smutne.
  • Stres: Stres nikdy nepodceňujte: ako dôsledok sa môžu objaviť napríklad bolesti brucha, kŕče, zvracanie aj nevoľnosť, bolesti hlavy a nechuť ísť do škôlky. Vtedy by ste mali zistiť, kde strach pramení a s dieťaťom o všetkom hovoriť. Napríklad mu robia zle kamaráti, kričí pani učiteľka. Počúvajte dieťa pozorne, podporujte ho, dôvera, ktorú si vzájomne vybudujete, pretrvá až do obdobia školy. Oceňte úprimnosť, netrestajte a riešte problém (napr. sa stretnete s pani učiteľkou, riaditeľom škôlky).
  • Hra: Ak to nejde podľa plánu, vezmite si na pomoc hru, napríklad zvieratká, ktoré čakajú na vláčik a majú sa odlúčiť - čo čaká zvieratko mamičku, ktorá uteká do práce, čo zvieratko dieťatko, ktoré ostáva v škôlke? Ako bude vyzerať program zvieratka mamičky a ako program zvieratka dieťatka? Presne časovo ohraďte, odkedy dokedy zvieratká budú tráviť čas separovane, kedy sa znovu uvidia. Ukážte, čo všetko zvieratko v škôlke bude čakať, ako sa môže zabávať, s kým sa hrať a zhovárať.
  • Knihy: Ak sa vám zdá, že hra so zvieratkami či iná hra nepomohla, alebo to chcete doma ešte viac doladiť, vezmite si na pomoc detské knižky s tematikou škôlky, na trhu ich je neúrekom. Čítajte si spoločne, ukazujte obrázky, kto sa tvári ako a prečo, ako sa cíti, čo mu pomohlo, čo objavilo, aké dobrodružstvo zažilo, čo mu to dalo. Pýtajte sa dieťaťa, čo si o tom myslí, ako by sa správalo ono, keby je na mieste hlavnej postavy z knižky, čo by mu poradilo.
  • Rozhovory po škôlke: Netreba na strach dieťaťa zabúdať ani po nástupe do škôlky. Musí cítiť záujem rodiča, teda by ste sa ho mali spýtať, ako sa v škôlke malo - ale nie konkrétne túto otázku, ktorá je pre malé deti nič nehovoriaca - pýtajte sa konkrétne na detaily - s kým sa hralo, akú hračku objavilo, čo robili pred obedom, čo papkali na obed, ako vyzerala pani učiteľka a ako sa tvárila, s kým sa zhováralo, čo robilo na preliezkach, bolo vonku? Pršalo?
  • Trpezlivosť: V neposlednom rade musia byť rodičia trpezliví, pretože dieťa si nemusí zvyknúť hneď. Adaptačné procesy a prvé mesiace v škôlkach často narušia aj choroby a blíži sa aj chrípková sezóna s chladnejším počasím, čo tiež deťom neuľahčuje zvykanie si. Obrňte sa trpezlivosťou a s deťmi pracujte počas celého školského roka, to znamená čítajte si, hrajte sa, trávte čas spolu a veľa sa pýtajte, zhovárajte a strach, smútok či stres nebagatelizujte ani neignorujte. Uznajte túto emóciu a priznajte, že ju cítite rovnako.
  • Známá osoba: Ak to nejde, tak to nejde. Ak máte tú možnosť, porozprávajte sa s pani učiteľkou prípadne vyhľadajte psychologickú pomoc a nebojte sa skúsiť to o rok znova a netrápiť sa zbytočne vy ako mamička a vaše dieťa. O rok (alebo aj skôr) možno bude pripravenejšie, zrelšie a aj vy budete mať čas pracovať s dieťaťom tak, aby sa do škôlky tešilo - na hry, kamarátov aj pani učiteľky.

Častá chorobnosť

Najväčším strašiakom pre rodičov po nástupe dieťaťa do škôlky sú časté choroby. Deti sú viac doma ako v škôlke, chýba im kolektív, vynechávajú hodiny plné inšpiratívnych činností a aktivít, no najmä sa doma zaoberáte ich imunitou, ktorú stimuluje veľké množstvo škôlkarských vírusov. Istotne si však hovoríte - veď si budujú imunitu, aspoň budú neskôr menej chýbať v škole.

Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch

  • Komunikácia: Najdôležitejšou podmienkou úspešného dokončenia ročníka alebo skôr úspešného napredovania vášho dieťaťa je komunikácia medzi vami a triednym učiteľom či učiteľkou a riaditeľom či riaditeľkou základnej školy, ktorú vaše dieťa navštevuje. Vyučujúci sú nesmierne ústretoví. Individuálne sa so žiakmi dohadujú, pokiaľ majú s učivom problém, deti majú umožnené konzultácie s vyučujúcimi. Aj počas dlhodobého chýbania si môžu dohodnúť online konzultáciu, pokiaľ si učivo nedokážu dobrať sami alebo im už nedokáže pomôcť rodič.
  • Individuálny plán: Žiaci, ktorí majú potvrdenie od lekára o tom, že ich zdravotný stav im neumožňuje dochádzať do školy, môžu mať na základe žiadosti zákonného zástupcu individuálny spôsob plnenia školskej dochádzky. Takýmto žiakom sa nepočítajú hodiny ako vymeškané, majú zadávané pravidelne úlohy na vypracovanie a do školy chodia na preskúšanie v čase, ktorý si s vyučujúcimi individuálne dohodnú. Ich klasifikácia nemusí prebehnúť v riadnom termíne, môžu byť klasifikovaní neskôr.
  • Opakovanie ročníka: Ani prípadné opakovanie ročníka nesmieme my ani rodičia vnímať ako trest. Je to možnosť prejsť si učivo dôkladne, aby dieťaťu vo vyššom ročníku žiadna vedomosť nechýbala. Je veľmi ťažké preberať nové učivo a zároveň „dobiehať“ zameškané. Vystavíme tým dieťa nadmernej záťaži a možno mu znemožníme, aby optimálne rozvíjalo svoje schopnosti. A to je to, o čo by nám všetkým malo ísť predovšetkým.
  • Odklad: Preto je podľa môjho názoru dôležité, aby rodičia zvážili nástup do školy, pokiaľ majú vedomosť, že dieťa má problém s imunitou a býva často choré. Napriek dobrým rozumovým schopnostiam a dosiahnutiu školskej zrelosti, môže mať takéto dieťa so zvládnutím predpísaného učiva problém.
  • Domáce vzdelávanie: Rodičia majú rôzne možnosti, ako situáciu vyriešiť. Ako riaditeľka Mikšíková spomínala, môžu požiadať školu o individuálny plán vzdelávania alebo rovno prejsť na domáce vzdelávanie. Všetko si vykomunikujte so školou - v tomto prípade bude vzdelávanie dieťaťa na vašich pleciach.

Prísna výchova

Melissa Willets je mama troch dievčat a samu seba hodnotí ako veľmi prísnu mamu. „Celá moja filozofia rodičovstva spočíva v tom, že pravidlá umožňujú deťom napredovať a rásť. A to preto, že deti vedia, čo môžu od svojich rodičov očakávať. Svet môže byť niekedy strašidelné miesto. Zvlášť, ak ste rodič, nekonečná starosť, čo všetko vonku na deti číha, vám môže priniesť veľa bezsenných nocí. Rozrušiť ma môže už len to, keď odprevádzam deti do školy a začnem myslieť na to, čo všetko sa deťom môže bezo mňa stať. Počnúc streľbou na školách, násilnými deťmi, ktoré šikanujú ostatných, či online zneužívaním. Je toľko potenciálnych hrozieb, ktoré deťom môžu ublížiť. »»»»»» Preto sa nebudem ospravedlňovať svojim deťom, ani tejto spoločnosti za to, že nemám inú možnosť, ako byť veľmi prísna mama. Iste, moje deti sa často sťažujú na dlhý zoznam mojich pravidiel, ale to mi vôbec nerobí starosti. Viem, že moje príliš ochranárske správanie je nevyhnutné, aby boli moje deti v bezpečí tak dlho, ako je len možné. Okrem toho som presvedčená, že moja prísnosť mojim deťom prospieva oveľa viac, ako ich obmedzuje.

  • Mobilný telefón: Moja dcéra, ktorá chodí do štvrtého ročníka základnej školy, tvrdí, že je jediné dieťa v triede, ktoré nemá vlastný mobilný telefón. Dobre. Je mi jedno, či si jej rovesníci myslia, že je divné, že nemá niečo, čo som ja nedostala až do odchodu na vysokú školu. Iste, neplánujem čakať tak dlho, aby som jej dala mobil, ale v tejto chvíli to nepovažujem za potrebné. Ak ju môžem ešte nejaký čas držať mimo sociálnych sietí a ich negatívnych vplyvov, urobím to. Jediný dôvod, prečo by mala mať mobil je, aby mi v prípade núdze zavolala, ale ešte stále je dosť iných možností, ako to môže urobiť.
  • Vyzdvihnutie: Nedovolím rodičovi, ktorého nepoznám, „vyzdvihnúť“ moje dieťa zo školy, rovnako deti nepošlem domov k ľuďom, o ktorých nič neviem. Radšej nech majú moje deti menej kamarátov, ako im dovoliť hrať sa u cudzích a neskôr ľutovať, keď sa stane niečo, čo sa mi nebude páčiť. Už mám jednu takú skúsenosť, keď moja dcéra bola prinútená dať si dole nohavice doma u jej nového kamaráta.
  • Prespávanie: Chcem mať istotu, že moje deti sú v bezpečí pod mojou strechou, keď idem spať. Pokiaľ tú osobu, u ktorej by mali deti prespať, nepoznám veľmi dobre a nemá moju dôveru, moja odpoveď na otázku, či môžu dievčatá prespať u kamarátov, je „nie.“ Našťastie, takéto nápady nemávajú často. Možno časom od tohto pravidla upustím, ale zatiaľ nie je dôvod na to, aby som kvôli tomu nespala celú noc. Bude na to ešte dosť príležitostí, keď raz dievčatá odídu na vysokú školu.
  • Spánok: Moje dievčatá vedia, že „ísť do postele“ znamená u nás doma „ísť do postele.“ Česť výnimkám. Prečo? Pretože pevne verím, že moje deti potrebujú spánok a nie je dôvod, prečo by mali byť dlho bdelé a na druhý deň unavené, nevrlé, nesústredené. Keď deti vyrastajú, potrebujú pevné pravidlá, nie nekonečnú slobodu, aby si vytvárali vlastný rozvrh dňa.

Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"

Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti

tags: #zs #moje #dieta #moze #vyzdvihnut