Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie priniesol zásadné zmeny v oblasti sociálneho zabezpečenia, najmä v súvislosti s možnosťou voľného pohybu za prácou v rámci členských štátov EÚ. Mnoho slovenských rodičov odchádza za prácou do zahraničia s cieľom zlepšiť svoju životnú úroveň, pričom nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého. Tento článok sa zameriava na podmienky prenosu materskej dávky zo zahraničia, s dôrazom na slovenskú legislatívu a koordinačné predpisy EÚ.
Všeobecné podmienky nároku na materské
Na Slovensku je základnou podmienkou pre nárok na materské byť nemocensky poistený aspoň 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom. Dni čerpania rodičovskej dovolenky sa na Slovensku tiež započítavajú do obdobia trvania nemocenského poistenia, aj keď je fakticky prerušené. Dôležité je, že do tohto obdobia sa započítavajú aj dni získané v zahraničí, avšak je potrebné mať potvrdenie o dobe nemocenského poistenia zo zahraničia.
Ďalšou podmienkou je trvajúce nemocenské poistenie alebo byť v tzv. ochrannej lehote po ukončení nemocenského poistenia na Slovensku. To znamená, že bez nového nemocenského poistenia nárok nevznikne. Ak ide o zamestnanca, je podstatné, či je platené nemocenské poistenie z daného nemocenského poistenia aspoň 90 kalendárnych dní pred nástupom na materskú dovolenku (najneskôr 6 týždňov pred termínom pôrodu). Počas PN alebo OČR sa nemocenské poistenie neplatí, a teda sa tieto dni nezapočítavajú do 90 dní.
Špecifické situácie a koordinačné predpisy EÚ
Vstupom Slovenska do EÚ sa zmenilo postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu za prácou v rámci štátov EÚ. Mnohí slovenskí rodičia odchádzajú pracovať do iných členských štátov EÚ, pričom nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého. Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte. Nárok na dávky majú rodičia aj v prípade, ak majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.
Rodičovský príspevok a legislatíva EÚ
Nárok na dávky sa posudzuje nielen podľa slovenskej legislatívy, ale aj podľa koordinačných predpisov a nariadení EÚ. Legislatíva EÚ umožňuje rodičom priznať nárok na rodinné dávky na Slovensku aj v prípade, ak zmenili bydlisko a odsťahovali sa do iného štátu EÚ. Pri určovaní nároku na rodičovský príspevok podľa legislatívy EÚ sa posudzujú obidvaja rodičia dieťaťa, a to aj v prípade, ak nie sú manželia, spolu nežijú.
Prečítajte si tiež: Riziká prenosu chorôb z koní na ľudí
Vyskytujú sa prípady, že slovenský rodič je zamestnaný v štáte EÚ, ktorý nemá vo svojej legislatíve uzákonenú charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok. Jedná sa napr. o štáty Cyprus, Grécko, Írsko, Litva, Malta, Španielsko, Holandsko, Veľká Británia, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. V niektorých štátoch EÚ sa síce vypláca rodičovský príspevok, ale legislatíva príslušného štátu vymedzuje určité obmedzenia, napr. Belgicko vypláca dávku zamestnancom súkromného a verejného sektora iba v prípade, ak prerušia výkon svojej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa. V Českej republike a Rakúsku si rodič môže zvoliť variant dĺžky vyplácania, v Dánsku vyplácajú porovnateľnú dávku ako rodičovský príspevok niektoré obce pre rodičov, ktorí zabezpečujú osobnú starostlivosť o dieťa. V Poľsku sa vypláca dávka iba v prípade, ak rodina nepresahuje stanovenú hranicu príjmov.
Príklady z praxe
Príklad 1:
Žena je štyri roky zamestnaná v Českej republike a narodilo sa jej dieťa. Manžel je Čech, tiež zamestnaný v ČR. Žijú na Slovensku, nakoľko bývajú v rodinnom dome, ktorý si na Slovensku postavili. Poberá materské z ČR. Požiadala si o prídavok na dieťa v ČR, ale zamietli jej ho z dôvodu vysokého príjmu. Po skončení výplaty materského, pri rodičovskom príspevku sa neskúma príjem rodičov.
Príklad 2:
Žena pracuje v Rakúsku ako zdravotná sestra a poberá v Rakúsku materské. Narodilo sa jej dieťa v Rakúsku. Manžel je zamestnaný v Bratislave, ale všetci spolu žijú v Rakúsku, majú tu prenajatý byt. Trvalý pobyt má ona aj manžel na Slovensku. Bude mať nárok na výplatu rodičovského príspevku v Rakúsku.
Príklad 3:
Žena po skončení štúdia sa zamestnala na Slovensku, ale naskytla sa jej možnosť výhodného zamestnania v Rakúsku, tak zamestnanie v SR ukončila a v Rakúsku pracuje už skoro rok. Narodilo sa jej dieťa a keďže je zdravotne poistená v Rakúsku, pôrod sa uskutočnil v Rakúsku. V súčasnosti bývame spolu s priateľom aj dieťaťom na Slovensku, nakoľko priateľ je zamestnaný na Slovensku. Onedlho jej skončí výplata materského v Rakúsku, tak sa informovala, či bude mať nárok na rodičovský príspevok v Rakúsku. Dostala informáciu, že nárok bude mať na Slovensku. Vo Vašom prípade vám rodičovský príspevok bude vyplácať Slovenská republika, nakoľko pri nároku na dávky zmysle koordinačných predpisov a nariadení sa posudzuje situácia celej rodiny, teda aj sociálny status otca dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa je zamestnaný na Slovensku a Slovenská republika je aj štátom bydliska celej rodiny, podľa článku 68 bod 1 písm. b) a i) nariadenia č. 883/2004 bude Slovensko vyplácať rodinné dávky.
Príklad 4:
Žena je slobodná matka, otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste. Pracuje v Českej republike, pred pôrodom sa vrátila k rodičom na Slovensko a tu aj porodila. Zamestnanie v Českej republike jej stále trvá, avšak žije v súčasnosti aj s dieťaťom na Slovensku u rodičov. Chcela by tu byť až do troch rokov veku dieťaťa. Na úrade na Slovensku jej povedali, že nemá nárok na rodičovský príspevok na Slovensku, ale má si požiadať v Českej republike. V Českej republike ju informovali, že tam nemá nárok, nakoľko žije spolu s dieťaťom na Slovensku. Vo vašom prípade je príslušným štátom na výplatu rodičovského príspevku Česká republika. Nárok na dávku vám garantuje nariadenie č. Podľa základného princípu osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť (princíp lex loci laboris). V takomto prípade nie je podstatné, že žijete na Slovensku, môžete žiť v ktoromkoľvek štáte EÚ, podstatné je, že vám trvá zamestnanie v ČR. Podajte si žiadosť o rodičovský príspevok v ČR.
Prečítajte si tiež: Prenos ovčích kiahní na dieťa počas tehotenstva
Príklad 5:
Žena je zamestnaná na Slovensku, narodilo sa jej na Slovensku dieťa. Po skončení výplaty materského na Slovensku jej začali vyplácať rodičovský príspevok na Slovensku. Nakoľko manžel pracuje v Anglicku, odišla za ním spolu aj s dieťaťom. A tu nastal problém, nakoľko z dôvodu bydliska v Anglicku jej Slovenská republika nemôže vyplácať rodičovský príspevok. Aj na vašu situáciu sa vzťahujú koordinačné predpisy a nariadenia EÚ, nakoľko otec dieťaťa je zamestnaný v Anglicku. Keďže žijete spolu s dieťaťom a manželom v Anglicku, kde je manžel zamestnaný, kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok je Anglicko. Vzhľadom k tomu, že Anglicko nevypláca charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok, nemôže vám takúto dávku vyplácať.
Bydlisko a trvalý pobyt
Bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva a kde sa nachádza zvyčajné centrum jej záujmov - rodinných, sociálnych a finančných. Zdravotné poisťovne majú právo šetriť bydlisko dotknutých osôb napr. vyžiadaním dokladov potvrdzujúcich registráciu pobytu a formu bývania. Žiadajúca osoba by mala vedieť preukázať, ako často sa vracia do štátu bydliska, rodinnú situáciu - v ktorom štáte navštevujú deti školu, v ktorom štáte je zamestnaný/á manžel/manželka a pod.
Zatiaľ čo bydlisko má dlhodobý charakter - osoba je v tomto mieste usadená, žije tam, pobyt je naopak charakterizovaný krátkodobosťou, tj. po skončení dôvodu pobytu v danom štáte, sa osoba vracia naspäť do štátu skutočného bydliska. Prítomnosť v inom členskom štáte z dôvodu štúdia v zahraničí, alebo výkonu činnosti ako zamestnanec/SZČO na základe vyslania - osoba má vystavený PD A1, je považovaná za pobyt.
Trvalý pobyt automaticky neznamená bydlisko. Osoba môže mať bydlisko v inom členskom štáte aj v prípade, ak má trvalý pobyt v SR. Akonáhle si však takáto osoba presunie bydlisko zo SR do iného členského štátu, v prípade, že nie je v SR zamestnaná, nevykonáva SZČO, nepoberá slovenský dôchodok, alebo nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom osoby poistenej v SR (zamestnanec/SZČO/dôchodca), podlieha táto osoba právnym predpisom členského štátu bydliska, a to bez ohľadu na fakt, že v SR má táto osoba trvalý pobyt. To znamená, že táto osoba nie je verejne zdravotne poistená v SR.
Nezaopatrený rodinný príslušník
Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je pre osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky definovaný v zákone č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o zdravotnom poistení“) §3 ods.2 písm. Týmto pojmom sú označované osoby, ktoré sa v určitom momente nachádzajú v tzv. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm.
Prečítajte si tiež: Prenos herpesu
Zo základných podmienok nezaopatrenosti podľa slovenských právnych predpisov je, že posudzovaná osoba - nezaopatrené dieťa/manžel/manželka nevykonávajú žiadnu takú zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy posudzovanej osoby. Ak je osoba inštitúciou v štáte bydliska (zdravotnou poisťovňou v štáte bydliska) posúdená v zmysle národnej legislatívy v štáte bydliska, ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že táto osoba si odvodzuje právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá.
Príklady rodinných situácií
Príklad 1:
Rodinu Horváthovcov tvorí otec Roman, mama Viera a dve deti Tomáš a Peter. Otec Roman sa zamestná v Maďarsku. Mama Viera - je osobou podľa §3 ods.2 písm. Deti Tomáš a Peter - sú osobami podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. Všetci 4 Horváthovci majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.
Príklad 2:
Rodinu tvoria otec Ján Kováč, mama Zuzana Nagyová, deti Tomáš a Peter. Rodina má bydlisko v Banskej Bystrici. Otec Ján sa zamestná v Českej republike. Nakoľko prácu vykonáva len Českej republike, podlieha českým právnym predpisom. Mama Zuzana - nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom partnera Jána, nakoľko nie sú manželia, nie je teda osobou podľa §3 ods.2 písm. Deti Tomáš a Peter - sú nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi otca Jána, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. Otec Ján a deti Tomáš a Peter nie sú verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky, nakoľko podliehajú českým právnym predpisom. Majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.
Zdravotné poistenie a prenosný dokument S1
S prenosným dokumentom S1 má poistenec nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v štáte poistenia, ako aj v štáte bydliska. Prenosný dokument S1 vydáva príslušná inštitúcia - zdravotná poisťovňa, v ktorej je dotknutá osoba zdravotne poistená. Dokument vydáva osobe, ktorá má bydlisko v inej krajine. Tento dokument je vydávaný bezplatne (v niektorých štátoch je potrebné hradiť zvýšené poistné).
V prípade, že zdravotná poistovňa vystaví niektorý z vyššie uvedených typov dokladov, tento je následne doručený tzv. Zdravotná poisťovňa v štáte bydliska tiež môže, na základe žiadosti dotknutej osoby, požiadať o vydanie nárokového dokladu priamo príslušnú zdravotnú poisťovňu, nepreberá však zodpovednosť za jej kladné a rýchle vybavenie. Zo skúseností vieme, že v drvivej väčšine prípadov je komunikácia medzi žiadajúcou osobou a jeho zdravotnou poisťovňou za účelom vydania nárokového dokladu, nevyhnutná.
Dovolenka a materská/rodičovská dovolenka
Materská dovolenka je prostriedkom na ochranu priebehu tehotenstva ženy a zdravého vývoja dieťaťa v prvých týždňoch jeho života. Jej účelom je garantovať zamestnankyni pracovné voľno, a tým ju odbremeniť od pracovnej záťaže, aby mohla bez stresov a plnenia pracovných povinností prežívať posledné týždne tehotenstva, zotaviť sa po pôrode a poskytnúť novorodencovi v prvých mesiacoch čo najlepšiu starostlivosť.
Dĺžka trvania materskej dovolenky
V súlade s § 166 ZP žene v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Žene, ktorá súčasne porodila dve a viac detí, patrí materská dovolenka v rozsahu 43 týždňov. Osamelá zamestnankyňa má nárok na materskú dovolenku v trvaní 37 týždňov.
tags: #prenos #materskej #davky #zo #zahranicia