Kraniosynostóza je vrodená porucha, ktorá postihuje rast lebky u novorodencov. Vyskytuje sa, keď sa jeden alebo viac lebečných švov predčasne uzavrie. Tieto švy sú väzivové spojenia medzi jednotlivými lebečnými kosťami, ktoré umožňujú lebke rásť a prispôsobovať sa rastúcemu mozgu. Predčasné uzavretie švov môže viesť k deformáciám hlavy a v niektorých prípadoch môže obmedziť rast mozgu.
Čo sú fontanely a akú majú funkciu?
Lebka novorodenca sa vyznačuje elasticitou a povoľnosťou, ktorú zabezpečujú fontanely, známe aj ako "lupienky". Ide o väzivové spojenia medzi jednotlivými, ešte nezrastenými lebečnými kosťami. Neúplné zrastenie lebečných kostí je dôvodom, prečo je dôležité opatrné zaobchádzanie s bábätkami, pretože fontanely sú miesta na hlave dieťaťa, ktoré sú chránené len pevným kožným krytom.
Fontanely umožňujú hlavičke prispôsobiť sa rozmerom pôrodných ciest počas pôrodu. Po narodení prispievajú k správnemu vývoju dieťaťa, najmä z pohľadu rastu mozgu, ktorý potrebuje dostatok miesta na vývin. Fontanely tiež napomáhajú pri diagnostike zdravotných problémov.
Veľká a malá fontanela
Lebka novorodenca má celkovo šesť fontanel, no najvýraznejšie sú veľká a malá fontanela. Veľká fontanela má kosoštvorcový tvar s rozmerom približne dva krát dva centimetre a nachádza sa pár centimetrov nad čelom dieťatka, medzi čelnou kosťou a dvomi temennými. Rodič si môže všimnúť, že veľká fontanela pulzuje, čo je prirodzený jav. Malá fontanela má trojuholníkový tvar a je umiestnená v záhlaví.
Veľká fontanela sa uzatvára až po dosiahnutí prvého roka života dieťaťa, približne v 13. mesiaci, zatiaľ čo malá fontanela sa uzatvára skôr, konkrétne pol roka po narodení dieťatka.
Prečítajte si tiež: Liečba bolesti lonovej kosti po pôrode
Kraniosynostóza: Porucha zrastania fontanel
Kraniosynostóza je porucha, pri ktorej dochádza k predčasnému zrasteniu fontanely. Následkom môže byť deformácia tvaru hlávky a v niektorých prípadoch aj vývinové poruchy spôsobené tlakom na mozog. Naopak, neskoré zrastenie fontanel môže svedčiť o zrýchlenom raste lebky.
Varovné signály
Rodičia a pediatri by mali pozorne sledovať každú zmenu v správaní či fyzickom stave dieťatka, ktorá by mohla naznačovať zdravotný problém. Za normálnych okolností veľká fontanela splýva so zvyškom hlavičky. Ak sa v tele dieťaťa dejú negatívne zmeny, môže sa to odraziť na vzhľade veľkej fontanely.
- Vpadnutá fontanela: Môže signalizovať dehydratáciu. Ak bolo dieťatko príliš dlho v teplom prostredí, nemalo dostatočný prísun tekutín, prežívalo horúčky, trpelo nevoľnosťou či hnačkami, je potrebné kontrolovať akékoľvek fyzické zmeny na veľkej fontanele.
- Vypuklá fontanela: Môže signalizovať nadmerné množstvo mozgomiešneho moku v hlavičke dieťaťa, čo môže znamenať opuch mozgu, krvácanie do mozgu alebo zápal mozgových blán (meningitídu). Vyklenutie veľkej fontanely môže byť spôsobené aj infekciou či bežnou horúčkou a môže sa objaviť aj počas väčšej fyzickej námahy, ako je plač, zvracanie či vykonávanie veľkej potreby. Ak je vypuklá veľká fontanela sprevádzaná nadmerným pulzovaním, je potrebné ihneď vyhľadať lekársku pomoc, pretože môže ísť o meningitídu.
Príznaky kraniosynostózy
Medzi hlavné príznaky kraniosynostózy patrí:
- Deformovaný tvar hlavy: Tvar hlavy sa mení v závislosti od toho, ktorý šev je predčasne uzavretý.
- Hmatateľný zhrubnutý šev: V mieste predčasne uzavretého švu môže byť hmatateľný zhrubnutý šev.
- Pomalý alebo žiadny rast hlavy: Rast hlavy môže byť pomalší, ako je obvyklé, alebo sa môže úplne zastaviť.
- Zvýšený vnútrolebečný tlak: Ak lebka neposkytuje dostatočný priestor pre rast mozgu, môže sa zvýšiť vnútrolebečný tlak, čo môže viesť k bolestiam hlavy, problémom so zrakom a oneskorenému vývoju.
Typy kraniosynostózy a ich charakteristické znaky
Deformita hlavy sa líši v závislosti od toho, ktorý lebečný šev je zrastený:
- Skafocefália: Zrast sagitálneho šva (šípového švu), ktorý spája v strednej čiare 2 temenné kosti. Výsledný tvar hlavičky je úzky a predozadne pretiahnutý.
- Trigonocefália: Zrast metopického šva (na čele). Hlavička má trojuholníkový tvar so špicom na čele, kde je v strednej čiare vyklenutie.
- Plagiocefália: Zrast koronárneho šva (spája na boku hlavy temennú kosť s čelovou). Pri jednostrannom postihnutí je hlava asymetrická s oplošteným čelom na jednej strane. Pri obojstrannom postihnutí je čelo sploštené na oboch stranách.
- Okcipitálna plagiocefália: Zrast lambdového šva (spája záhlavnú a temenné kosti). Hlavička je sploštená v zadnej časti a môže sa podobať na zležanú hlavu.
Diagnostika kraniosynostózy
Diagnostika kraniosynostózy sa zvyčajne začína fyzikálnym vyšetrením hlavy dieťaťa. Lekár hľadá deformácie, hmatateľné zhrubnuté švy a sleduje rast hlavy. Ak má lekár podozrenie na kraniosynostózu, môže nariadiť ďalšie vyšetrenia, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Novorodenci: Koľko kostí?
- CT vyšetrenie: CT vyšetrenie poskytuje detailný obraz lebky a mozgu a môže potvrdiť diagnózu kraniosynostózy a určiť, ktoré švy sú postihnuté.
- Röntgenové vyšetrenie: Röntgenové vyšetrenie môže tiež pomôcť diagnostikovať kraniosynostózu, ale nie je také detailné ako CT vyšetrenie.
- Sonografia mozgu: Sonografia mozgu neukazuje švy, preto toto vyšetrenie nestačí pre určenie diagnózy.
Liečba kraniosynostózy
Liečba kraniosynostózy je zvyčajne chirurgická. Cieľom operácie je uvoľniť zrastené švy a umožniť mozgu normálne rásť. Existujú dva hlavné typy chirurgických zákrokov:
- Otvorená kranioplastika: Ide o rozsiahlejší chirurgický zákrok, pri ktorom sa urobí rez na hlave a lebka sa remodeluje. Počas operácie sa uvoľní zrastený šev, vyberie sa časť kosti lebky a upraví sa jej tvar. Tento typ operácie sa zvyčajne vykonáva u starších detí alebo u detí s komplexnou kraniosynostózou.
- Endoskopická operácia: Ide o menej invazívny chirurgický zákrok, pri ktorom sa používajú malé rezy a endoskop (tenká trubica s kamerou) na uvoľnenie zrasteného švu. Tento typ operácie sa zvyčajne vykonáva u mladších detí (do 6 mesiacov veku) a má menšiu stratu krvi, menšie jazvy a kratšiu dobu hospitalizácie.
Endoskopická liečba
Neurochirurgická klinika UN L. Pasteura Košice a LF UPJŠ realizovala prvú endoskopickú operáciu na Slovensku pre kraniosynostózu šípového švu u 4-mesačného dieťaťa. Počas operácie, ktorá trvala približne jeden a pol hodiny, bol zavedený endoskop cez dva malé rezy a pod jeho kontrolou bola oddelená lebečná kosť a odstránený kus kosti obsahujúci predčasne zrastený šípový šev.
Po endoskopickej operácii je často nutná ortotická liečba pomocou kraniálnej ortézy (špeciálnej prilby), ktorá pomáha formovať lebku do správneho tvaru. Dieťa musí prilbu nosiť 23 hodín denne a liečba trvá štandardne 4 až 6 mesiacov.
Kedy je operácia potrebná?
Operácia kraniosynostózy je nevyhnutná, ak predčasné uzavretie lebečných švov obmedzuje rast mozgu a spôsobuje zvýšený vnútrolebečný tlak. Aj keď je deformita hlavičky prijateľná, operácia môže mať pozitívny vplyv na správanie dieťaťa - deti sú po operácii často živšie, začnú viac "bľabotať" a sú veselšie.
Zležaná hlavička vs. kraniosynostóza
Dôležité je odlíšiť kraniosynostózu od zležanej hlavičky, ktorá vzniká v dôsledku opakovaného ležania dieťaťa v rovnakej polohe. Pri zležanej hlavičke sú lebečné kosti aj švy v poriadku, hlavička sa len zdeformovala. Na rozdiel od kraniosynostózy má zležaná hlavička tendenciu sa rastom dieťaťa ustáliť alebo aj mierne zlepšiť.
Prečítajte si tiež: Vývar z kostí: Postup
V liečbe zležanej hlavičky má u detí do 3 mesiacov veku najlepšie výsledky správne polohovanie. Odporúčané je polohovať hlavičku na miesto iné ako oblasť, kde je hlavička zležaná. Od 4 mesiacov veku je možné dieťatku zhotoviť remodelačnú kraniálnu ortézu, ktorá zabezpečuje korekciu deformity do správneho tvaru.
Detská mozgová obrna a iné komplikácie
V niektorých prípadoch môže byť kraniosynostóza spojená s ďalšími komplikáciami, ako napríklad:
- Detská mozgová obrna (DMO): Neurologické postihnutie spôsobené poškodením mozgu ešte pred narodením alebo v ranom detstve. Môže mať vplyv na pohybové schopnosti a kognitívny vývoj dieťaťa.
- Epilepsia: Neurologický stav, ktorý sa prejavuje opakujúcimi sa záchvatmi alebo krízami, ktoré sú spôsobené nepravidelnými elektrickými výbojmi v mozgu.
- Hypertonus: Stav charakterizovaný zvýšeným svalovým napätím.
- Strabizmus (zaškulovanie): Očná porucha, pri ktorej sú oči nesprávne zarovnané a nedívajú sa súčasne na rovnaký bod.
- Mikrokrania: Stav, pri ktorom detská lebka má menší rozmer alebo objem v porovnaní s normálnym vývojom.
- Trigonocefália: Typ kraniosynostózy, ktorá ovplyvňuje rast lebky u novorodencov.
- Foramen ovale apertum: Prirodzený otvor medzi pravým a ľavým predsiením srdca, ktorý sa vyskytuje počas vývoja plodu v maternici.
tags: #zrastena #lebecne #kosti #u #novorodenca