Rodičovská dovolenka je obdobie, kedy sa rodič plne venuje starostlivosti o dieťa. Mnoho rodičov však hľadá spôsoby, ako si počas tohto obdobia privyrobiť a zlepšiť tak finančnú situáciu rodiny. Jednou z možností je práca na zmluvu o dielo. Aké sú podmienky a ako táto forma zárobkovej činnosti ovplyvňuje nárok na rodičovský príspevok a materské pri prípadnom reťazovom pôrode?
Rodičovský príspevok: Základná štátna podpora
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Výška príspevku sa líši v závislosti od toho, či rodič predtým poberal materské.
- 370 EUR mesačne dostáva rodič, ktorý pred vznikom nároku na rodičovský príspevok poberal materské alebo obdobnú dávku v inom členskom štáte EÚ, alebo bol v posledných 2 rokoch pred narodením dieťaťa najmenej 270 dní nemocensky poistený.
- 270 EUR mesačne dostáva rodič, ktorý pred vznikom nároku na rodičovský príspevok nepoberal materské ani obdobnú dávku a ani nebol v posledných 2 rokoch pred narodením dieťaťa najmenej 270 dní nemocensky poistený.
Ak rodič zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí, rodičovský príspevok sa zvyšuje o 25 % na každé dieťa, ktoré sa narodilo súčasne.
Zárobková činnosť počas poberania rodičovského príspevku
V zmysle zákona o rodičovskom príspevku môže rodič dieťaťa počas poberania rodičovského príspevku vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť v Slovenskej republike. Výška príjmu nie je nijako obmedzená. Je však dôležité, aby bola dodržaná podmienka riadnej starostlivosti o dieťa.
Príležitostné príjmy a rodičovský príspevok
Rodič môže mať príjem oslobodený od dane, resp. príjem, ktorý nie je predmetom dane, napr. príjem z podielov na zisku. Problémom teda nie sú podiely na zisku, ktoré získa spoločník s.r.o., akcionár, člen družstva, štatutár obchodnej spoločnosti (konateľ), alebo aj zamestnanec, ktorý nie je ani spolumajiteľom spoločnosti ani štatutárom spoločnosti. Rodič môže mať príjem z prenájmu nehnuteľností, zdanený podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Môže mať napríklad príjem z prenájmu bytu, domu, pozemku, poľnohospodárskej pôdy atď. Rodič môže mať príjem zdanený podľa § 7 zákona o dani z príjmov, čo sú príjmy z kapitálového majetku. Rodič môže mať príjem zdanený podľa § 8 zákona o dani z príjmov - čo sú príjmy príležitostné. Rodič tak môže mať napríklad príležitostný príjem na základe zmluvy o dielo alebo zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Keďže nárok na RP za kalendárny mesiac je aj vtedy, ak rodič spĺňa podmienky na priznanie RP len za časť kalendárneho mesiaca, znamená to, že rodič môže mať príjem aj z príjmu na dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, či dohodu o brigádnickej práci študentov, ak takéto dohoda netrvá celý kalendárny mesiac ale len časť mesiaca. Z toho istého dôvodu rodič môže mať príjem z nemocenských dávok - ošetrovné, nemocenské - ak takéto príjmy nemá vyplatené za celý kalendárny mesiac ale má ich vyplatené len za časť mesiaca.
Prečítajte si tiež: Návrat do práce po materskej dovolenke
Zmluva o dielo ako možnosť zárobku počas rodičovskej dovolenky
Zmluva o dielo je jednou z možností, ako si privyrobiť počas rodičovskej dovolenky. Často sa vyskytujú otázky týkajúce sa výhodnosti tejto formy spolupráce, daní a odvodov, ako aj optimalizácie daňového zaťaženia.
Charakteristika zmluvy o dielo
Zmluva o dielo sa uzatvára medzi dvoma stranami - objednávateľom a zhotoviteľom. Zmluva o dielo sa už z titulu tohto názvu má využívať pre samostatné zhotovenie diela zo strany zhotoviteľa. V praxi sa však niekedy využíva na spôsob mixu samostatnej a závislej práce, resp. ako skryté zamestnávanie s cieľom vyhnúť sa odvodom. V prípade, ak sa totiž daný výkon uskutočnil vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, resp. podľa príkazov zamestnávateľa-objednávateľa, ide o závislú prácu a z odmeny by sa teda mali platiť rovnaké odvody a dane ako pri štandardnom zamestnávaní.
Zdaňovanie príjmu zo zmluvy o dielo
Ak ide o samostatný výkon, resp. zhotovenie diela, ktoré nie je možné klasifikovať ako tzv. autorské dielo, občan-zhotoviteľ si odmenu zdaní sám - ako tzv. ostatný príjem (§ 8 zákona o dani z príjmov). V prípade, že ide o jednorazový alebo príležitostnú činnosť, 500 EUR z tohto príjmu je od dane z príjmov oslobodených. Od roku 2018 príjem na základe zmluvy a v prípade, ak si druhá strana (objednávateľ) uplatňuje vyplatenú sumu v daňových nákladoch, od dane oslobodený nie je.
Občan-zhotoviteľ je z odmeny povinný platiť zdravotné odvody - a to 14% (resp. 7% v prípade poistenca so zdravotným postihnutím) z výšky odmeny. V konečnom dôsledku zaplatí zhotoviteľ 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody. Dane a odvody sa neplatia zo sumy príjmu, ale z rozdielu príjmov a nákladov. Paušálne náklady si občan-nepodnikateľ uplatniť nemôže. Uvedené pravidlá platia iba v prípade odmenu za vytvorenie diela - tzv. aktívny príjem. V prípade, ak ide o pasívny príjem, tj licenčnú zmluvu, na základe ktorej vypláca objednávateľ zhotoviteľovi-autorovi licenčné poplatky za použitie už vytvoreného diela (teda nie jeho vytvorenie), takýto príjem nepodlieha odvodom, no na druhej strane nie je možné uplatniť si nezdaniteľné časti.
Daňové povinnosti pri zmluve o dielo
Je nutné sa registrovať na daňovom úrade na získanie DIČ a následne príjem zdaniť.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty pracovnej zmluvy upratovačky
Vplyv zmluvy o dielo na materské a rodičovský príspevok
Zmluva o dielo a rodičovský príspevok
Práca na zmluvu o dielo počas poberania rodičovského príspevku je možná.
Vplyv na materské a tehotenské pri reťazovom pôrode
Výška zárobku zo zmluvy o dielo nebude mať vplyv na výšku materskej dávky ani rodičovského príspevku pri reťazovom pôrode (ak od 1.1.2019 materská nemôže byť nižšia ako prvá materská).
Reťazový pôrod a materské
V prípade reťazového pôrodu, kedy žena otehotnie počas poberania rodičovského príspevku na prvé dieťa, má pri druhom dieťati nárok na materské, ak je zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke alebo ak je povinne nemocensky poistená SZČO a má prerušené povinné nemocenské poistenie. Doba prerušenia povinného nemocenského poistenia sa totiž započítava do doby potrebných 270 dní nemocenského poistenia na priznanie nároku na materské. To znamená, že po skončení poberania materského bude mať nárok na zvýšenú sumu RP.
Ak by šlo o ženu, ktorá počas doby, kedy poberala RP na prvé dieťa, nebola zamestnaná a nebola by ani povinne nemocensky poistená SZČO a nemala by ani dobrovoľné nemocenské poistenie, tak pri druhom dieťati nebude mať nárok na materské. Preto nebude mať nárok ani na zvýšenú sumu RP.
Materské: Dávka nemocenského poistenia
Materské je dávka nemocenského poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa ženám počas tehotenstva alebo pri starostlivosti o narodené dieťa. Túto dávku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na materské má tehotná poistenkyňa, poistenkyňa starajúca sa o dieťa alebo iný poistenec, ktorý sa o dieťa osobne stará. Štandardná dĺžka materskej dovolenky je 34 týždňov od vzniku nároku. Matke vzniká nárok na materské, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Prečítajte si tiež: Zmluva starostlivosti o dieťa: podrobný návod
Možnosti zárobkovej činnosti počas poberania materského
Z jednej pracovnej zmluvy nie je možné poberať zároveň mzdu aj materské. Existuje však niekoľko možností, ako si privyrobiť počas poberania materského:
- Uzatvorenie novej pracovnej zmluvy alebo dohody u pôvodného zamestnávateľa na inej pracovnej pozícii.
- Uzatvorenie pracovnej zmluvy alebo dohody u iného zamestnávateľa.
- Podnikanie počas materskej dovolenky: Matka môže založiť živnosť, resp. v nej pokračovať a slobodne podnikať aj počas poberania dávky materské.
Je dôležité, aby bola počas práce zachovaná podmienka starostlivosti o dieťa, ktorá je nezastupiteľná inou osobou.
Materské pre živnostníčky: Podnikanie bez obmedzení
Veľký rozdiel medzi zamestnankyňou a živnostníčkou poberajúcou materské je v tom, že živnostníčka môže počas poberania materského naďalej podnikať a mať príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nie je potrebné pozastaviť alebo ukončiť živnosť a neexistuje žiadne obmedzenie výšky príjmu.
Živnostníčka počas poberania materského nie je povinná platiť sociálne odvody. Po skončení poberania materského sa však povinnosť platiť odvody obnovuje, ak existovala pred nástupom na materskú. S výškou preddavkov na zdravotné poistenie môže živnostníčka narábať podľa toho, ako sa jej to oplatí, pretože sa na ňu nevzťahujú ustanovenia o povinnom minimálnom vymeriavacom základe. Ak predpokladá, že sa bude podnikaniu venovať popri starostlivosti o dieťa menej a jej príjmy budú nižšie, môže si nastaviť mesačné preddavky na zdravotné poistenie na sumu nižšiu ako je platné minimum. Dokonca je možné nastaviť si mesačné preddavky na nulu.
Materské pre otca: Finančná výhoda a ústretový zamestnávateľ
Okrem matky môže po splnení podmienok uplatniť nárok na materské aj otec dieťaťa, prípadne iný poistenec. Je to výhodné, keď po dočerpaní materského matka pokračuje v poberaní rodičovského príspevku, ktorý je nižší ako materské otca dieťaťa. Pre takúto zmenu v starostlivosti o dieťa je potrebný ústretový zamestnávateľ otca, pre ktorého nebude znamenať návrat z "otcovskej" zastavenie kariérneho rastu.
Ak by poberateľom materského bol otec-živnostník, okrem finančnej výhody získava aj výhodu pokračovania podnikania bez obmedzení, teda žiadne prerušenie alebo zrušenie živnosti nehrozí. Ak chce otec vyčerpať celý nárok na materské, mal by začať poberať materské najneskôr 28 týždňov pred dovŕšením 3 rokov veku dieťaťa.
Situácie, kedy matka nemá nárok na materské
Ak mamička nemá nárok na materské (napr. študentka, ktorá nikdy nebola nemocensky poistená alebo živnostníčka, ktorá nesplnila podmienky nároku na materské), otec môže prevziať dieťa do starostlivosti a začať poberať materské on, ak spĺňa základné podmienky nároku na materské - teda podmienku 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred dňom, kedy prevezme dieťa do starostlivosti a existenciu nemocenského poistenia alebo trvanie ochrannej lehoty (7 dní po zániku nemocenského poistenia) v deň nástupu na materské. A to najskôr po 6 týždňoch odo dňa pôrodu.
Otcovi-živnostníkovi sa odporúča skontrolovať si ešte pred podaním žiadosti o materské, či nemá nedoplatky voči Sociálnej poisťovni.
Súbeh materského a rodičovského príspevku
Súčasné poberanie dávky materské oboma rodičmi na jedno dieťa je vylúčené. Od 1.1.2019 je ale možné súbežne poberať dávku materské matkou a otcom v prípade, ak sú v rodine dve deti. Matka poberá materské na mladšie dieťa a súčasne otec poberá materské na staršie dieťa (max. do veku 3 rokov).
Otecko môže podnikať, no nemôže byť zamestnaný. A to ani na čiastočný úväzok alebo na dohodu (či už u pôvodného alebo nového zamestnávateľa).
Ďalšie osoby s nárokom na materské
Zákon o sociálnom poistení taxatívne vymedzuje aj iné osoby, ktoré môžu poberať materské. Ak matka zomrie pri pôrode, automatické je poberanie materského otcom dieťaťa, ktorý preberá dieťa do starostlivosti dňom nasledujúcim po dni úmrtia. Aby teda poberala materské babka dieťaťa (alebo iný rodinný príslušník), príslušný orgán by musel najprv rozhodnúť o zverení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. A každý poberateľ materského musí taktiež spĺňať rovnaké základné podmienky na priznanie nároku ako matka.
Ako si živnostníčka môže ovplyvniť výšku materského
Prechodom zo živnosti na pracovný pomer si vie živnostníčka ovplyvniť výšku materského. Ak si platila odvody ako SZČO z minimálneho vymeriavacieho základu, jej materská sa bude rátať z neho. Ak sa však pred nástupom na materskú zamestná tak, aby z nového dobre plateného zamestnania bolo zaplatené sociálne poistenie minimálne za 90 dní, a pár dní pred nástupom na materskú ukončí živnosť, bude sa jej rátať nárok na materské z existujúceho poistenia v novom zamestnaní.
V prípade, že nechce rušiť živnosť, treba myslieť na vykrytie výpadku príjmu vo väčšom časovom predstihu tak, aby si aj z nového zamestnania, ktoré bude fungovať súbežne so živnosťou, platila nemocenské poistenie minimálne 270 dní pred nástupom na materskú. V tom prípade sa bude materské rátať z existujúcej živnosti a z existujúceho zamestnania.
Ak si živnostníčka platí sociálne poistenie z minimálneho základu, môže si ho zvýšiť dobrovoľným poistením, ktoré bude platené z maximálneho vymeriavacieho základu. Keďže nie je možný súbeh povinného a dobrovoľného poistenia, čo najskôr po otehotnení zruší živnosť a odhlási sa v Sociálnej poisťovni z povinného poistenia, ktoré týmto zanikne. Na druhý deň sa prihlási na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu a začne odvádzať vysoké odvody po dobu minimálne 26 týždňov, čo je potrebná doba trvania dobrovoľného poistenia, aby sa z neho rátalo materské.
Rodičovský príspevok po 1.1.2010
Rodič má nárok na RP, ak spĺňa všetky tri nasledujúce podmienky:
- riadne sa stará o dieťa,
- má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,
- nevykonáva zárobkovú činnosť.
Zárobková činnosť = činnosť, ktorá zakladá nárok na akýkoľvek zdaňovaný príjem zo závislej činnosti alebo z podnikania. Rodič nesmie mať príjem ani na dohodu o vykonaní práce, pracovnej činnosti či brigádnickej práci študentov. Nesmie mať ani žiadne iné príjmy zo závislej činnosti, napr. odmenu spoločníka v s.r.o. alebo odmenu konateľa alebo člena štatutárneho orgánu, odmenu poslanca obce a pod. Nesmie mať príjem z príkaznej zmluvy, považovaný za príjem zo závislej činnosti. Nesmie mať príjem z podnikania - na živnosť, z poľnohospodárskej činnosti, z podnikania podľa osobitných predpisov (napr. znalec, sprostredkovateľ poistenia), z autorských honorárov, a to ani honorárov zdanených zrážkovou daňou, atď. Ak má živnosť, musí živnosť zrušiť alebo pozastaviť.
Aké príjmy rodič môže mať?
Rodič môže mať príjem oslobodený od dane, resp. príjem ktorý nie je predmetom dane, napr. príjem z podielov na zisku. Problémom teda nie sú podiely na zisku, ktoré získa spoločník s.r.o,. akcionár, člen družstva, štatutár obchodnej spoločnosti (konateľ), alebo aj zamestnanec, ktorý nie je ani spolumajiteľom spoločnosti ani štatutárom spoločnosti. Rodič môže mať príjem z prenájmu nehnuteľností, zdanený podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Môže mať napríklad príjem z prenájmu bytu, domu, pozemku, poľnohospodárskej pôdy atď. Rodič môže mať príjem zdanený podľa § 7 zákona o dani z príjmov, čo sú príjmy z kapitálového majetku. Rodič môže mať príjem zdanený podľa § 8 zákona o dani z príjmov - čo sú príjmy príležitostné. Rodič tak môže mať napríklad príležitostný príjem na základe zmluvy o dielo alebo zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Keďže nárok na RP za kalendárny mesiac je aj vtedy, ak rodič spĺňa podmienky na priznanie RP len za časť kalendárneho mesiaca, znamená to, že rodič môže mať príjem aj z príjmu na dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, či dohodu o brigádnickej práci študentov, ak takéto dohoda netrvá celý kalendárny mesiac ale len časť mesiaca. Z toho istého dôvodu rodič môže mať príjem z nemocenských dávok - ošetrovné, nemocenské - ak takéto príjmy nemá vyplatené za celý kalendárny mesiac ale má ich vyplatené len za časť mesiaca.
Zvýšená suma RP 370 €
Na zvýšenú sumu RP vo výške 370 € mesačne bude mať nárok osoba, ktorá spĺňa podmienky na priznanie RP uvedené vyššie a ktorá na dané dieťa pred RP poberala materské (prípadne obdobnú dávku v inom členskom štáte EÚ) alebo bola v posledných 2 rokoch pred narodením dieťaťa najmenej 270 dní nemocensky poistená. Je pritom jedno, či materské poberala z povinného nemocenského poistenia zamestnanca, SZČO alebo z dobrovoľného nemocenského poistenia. Nárok na sumu 370 € potom je až dovtedy, pokiaľ dieťa nedovŕši dva roky. Kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši dva roky, je posledný mesiac, za ktorý sa vyplatí zvýšená suma 370 €.
Základná suma RP
Na RP vo výške mesačne bude mať nárok osoba, ktorá spĺňa podmienky na priznanie RP uvedené vyššie a ktorá na dané dieťa pred RP nepoberala materské (ani obdobnú dávku v inom členskom štáte EÚ) a ani nebola v posledných 2 rokoch pred narodením dieťaťa najmenej 270 dní nemocensky poistená. RP vo výške mesačne budú poberať všetci rodičia, ktorí spĺňajú podmienky na priznanie RP uvedené vyššie a ich dieťa má dva roky a viac.
Tzv. reťazový pôrod
Ide o prípady, kedy žena, ktorá poberá RP na prvé dieťa, znova otehotnie a ešte pred ukončením poberania RP na prvé dieťa čaká druhé dieťa. Ak je takáto žena počas doby, kedy poberá RP na prvé dieťa, zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke alebo ak je povinne nemocensky poistená SZČO a má prerušené povinné nemocenské poistenie, tak pri druhom dieťati bude mať nárok na materské. Podľa § 49a zákona o sociálnom poistení sa doba prerušenia povinného nem. poistenia totiž započítava do doby potrebných 270 dní nem. poistenia na priznanie nároku na materské. To znamená, že po skončení poberania materského bude mať nárok na zvýšenú sumu RP vo výške mesačne. Samozrejme len v prípade, ak spĺňa podmienky na priznanie RP uvedené vyššie - napríklad ak má živnosť, musí živnosť ukončiť, respektíve pozastaviť. Ak by šlo o ženu, ktorá počas doby, kedy poberala RP na prvé dieťa, nebola zamestnaná a nebola by ani povinne nemocensky poistená SZČO a nemala by ani dobrovoľné nemocenské poistenie, tak pri druhom dieťati nebude mať nárok na materské. Preto nebude mať nárok ani na zvýšenú sumu RP. Odo dňa narodenia druhého dieťaťa bude poberať RP v základnej výške . Samozrejme len vtedy, ak spĺňa podmienky na priznanie RP uvedené vyššie.
Otcovská dovolenka
Po narodení dieťaťa má aj otec právo čerpať otcovskú dovolenku. Počas otcovskej dovolenky zamestnávateľ neposkytuje mzdu. štandardne trvá 26 týždňov (v celkovom rozsahu 28, resp. 31, resp. je nemocensky poistený, resp. Žiadosť o otcovské sa podáva v Sociálnej poisťovni prostredníctvom oficiálneho tlačiva. Tlačivo je dostupné na webe alebo v pobočkách Sociálnej poisťovne.