Návrat žien do pracovného života po materskej alebo rodičovskej dovolenke predstavuje na Slovensku komplexnú výzvu, ktorá má nielen osobný, ale aj ekonomický rozmer. Mnohé Slovenky sa stretávajú s prekážkami v podobe nižšieho platu, obmedzených kariérnych príležitostí a spoločenského tlaku na dokonalé zvládanie rolí matky a zamestnankyne.
Finančné aspekty návratu do práce
Podľa prieskumu 365.bank sa takmer polovica žien po návrate do zamestnania ocitá na rovnakej platovej úrovni ako pred materskou dovolenkou, no až tretina zarába menej. Iba 15 % opýtaných uviedlo, že po návrate zarábajú viac. Okrem nižšieho platu musia ženy často akceptovať aj nižšiu pozíciu. Táto situácia má dlhodobý dopad na ekonomickú nezávislosť žien, keďže slovenské ženy zarábajú približne o pätinu menej ako muži. Inak povedané, za každé euro, ktoré zarobí muž, dostane žena približne 80 centov. Tento rozdiel, známy ako „ženské euro“, ovplyvňuje nielen aktuálny rozpočet domácností, ale aj budúce dôchodky. Nižšie mzdy vedú k slabším úsporám a vyššiemu riziku finančnej neistoty v starobe.
Analýza Wood & Company upozornila, že priemerná mzda ženy na Slovensku bola v roku 2021 o 17,8 % nižšia ako u muža. Hoci sa tento rozdiel za posledných desať rokov mierne znížil (v roku 2011 bol rozdiel 24,2 %), stále je prítomný. Najväčší rozdiel v platoch, viac ako 22 %, je vo vekovej skupine 35 až 44 rokov, čo je obdobie, kedy ženy často prerušujú kariéru kvôli materskej a rodičovskej dovolenke. Po návrate do práce sa tieto platové rozdiely prehlbujú a pretrvávajú niekoľko rokov.
Spoločenský tlak a očakávania
Prieskum 365.bank odhalil, že až 88 % Sloveniek cíti tlak spoločnosti, aby boli dokonalými matkami aj zamestnankyňami. Každá piata žena sa obáva poklesu platu či kariérneho útlmu a štvrtina má strach, že počas prestávky stratila pracovné zručnosti alebo flexibilitu. Takmer 28 % respondentiek priznalo, že materská dovolenka mala negatívny vplyv na ich kariéru, pričom pozitívne ju hodnotí len 8 %.
Deľba práce v domácnosti
Ženy po návrate zo zamestnania doma vykonávajú až 80 % neplatenej práce v podobe starostlivosti o domácnosť a deti. Dôsledkom tejto nerovnováhy je, že ženy častejšie pracujú na skrátené úväzky a strácajú možnosti kariérneho rastu. Až 87 % opýtaných súhlasí, že starostlivosť o dieťa je stále primárne záležitosťou žien, no takmer tri štvrtiny si uvedomujú, že práve táto kariérna prestávka znižuje ich konkurencieschopnosť a platové ohodnotenie.
Prečítajte si tiež: Možnosti práce počas materskej dovolenky
Ženy na Slovensku trávia neplatenými činnosťami v domácnosti v priemere okolo 33 hodín týždenne, zatiaľ čo muži necelých 18 hodín, čo je približne o 15 hodín viac týždenne než muži. Podobne je to aj na úrovni EÚ, kde ženy v priemere venujú neplatenej práci vyše štyroch hodín denne, čo je zhruba o dve hodiny viac ako muži. Nerovnomerné rozdelenie povinností neovplyvňuje len voľný čas žien, ale aj ich profesionálny život, keďže majú menej času a energie na kariérny rast, ďalšie vzdelávanie či prijímanie náročnejších pracovných úloh.
Riešenia a systémové zmeny
Väčšina spoločnosti síce uznáva, že materská dovolenka znevýhodňuje ženy na pracovnom trhu, no riešenie vidí inde než v jej skracovaní. Oveľa väčšiu podporu má názor, že kľúčom k rovnosti je rovnomernejšia deľba neplatenej práce v domácnosti. Viac ako dve tretiny respondentov uviedli, že situáciu by zlepšila väčšia pomoc mužov v starostlivosti o deti, a šesť z desiatich podporuje aj väčšie zapojenie otcov do rodičovskej dovolenky. Na podporu rovnomernejšieho rozdelenia zodpovedností za chod rodiny a vyššie zapájanie otcov do starostlivosti o deti je v SR úspešne zavedená prax čerpania rodičovskej dovolenky otcom, pričom trend otcov využívajúcich túto možnosť neustále narastá.
K uľahčeniu návratu žien do práce prispievajú aj flexibilné formy práce. Ich existenciu podporuje národný projekt „Zosúladenie rodinného a pracovného života“, ktorého prijímateľom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Na Slovensku existuje celý rad opatrení, ktoré prispievajú k systémovým riešeniam, ako zosúladiť súkromný, rodinný a pracovný život. Medzi ne patrí:
- Národný projekt Rodová rovnosť na pracovisku
- Dostupné kvalitné služby starostlivosti o deti a závislých členov rodiny
- Národný projekt „Príspevok na starostlivosť o dieťa“ zameraný na zlepšenie prístupu k cenovo dostupným službám starostlivosti o dieťa do troch rokov veku
- Výzvy na podporu flexibilných foriem starostlivosti o deti a na zvýšenie kapacít infraštruktúry materských škôl
Index rodovej rovnosti a globálne porovnanie
Index rodovej rovnosti (Gender Equality Index) pre rok 2024 priniesol ohľadom Slovenska viaceré zaujímavé zistenia. Naša krajina dosiahla 59,9 bodu zo 100, čím sa umiestnila na 22. mieste v rámci EÚ. Hoci sme si oproti minulým rokom mierne polepšili, stále výrazne zaostávame za priemerom EÚ, ktorý je 71 bodov.
Prečítajte si tiež: Metódy sterilizácie u žien po pôrode
Globálny index rodových rozdielov porovnáva 146 krajín a určuje skóre od 0 do 100, ktoré vyjadruje, aké percento rodových rozdielov sa podarilo prekonať. Slovensko sa umiestnilo na 56. priečke so skóre 73,1 %.
Nerovnosti v odmeňovaní a dôchodkoch
V krajinách Európskej únie zarábali muži v roku 2022 v priemere o 12,7 % viac ako ženy. V oblasti odmeňovania sú rozdiely medzi mužmi a ženami na Slovensku stále výrazné. V praxi to znamená, že za rovnakú prácu dostanú dlhodobo nižší plat a v sumáre prichádzajú o stovky eur mesačne. Jedným z dôvodov nerovností medzi mužmi a ženami je aj nedostatočné zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách.
Nerovnosti v odmeňovaní sa neskôr premietajú aj do výšky dôchodkov. Zo správy o hospodárení Sociálnej poisťovne za január až október 2024 vyplýva, že muži dostávajú vyšší starobný dôchodok v priemere o 137 eur. Kým priemerná výška vyplácaných starobných dôchodkov bola u mužov 750,59 eura, ženy dostali od Sociálnej poisťovne len 613,22 eur.
Stereotypy a predsudky
Postavenie žien v spoločnosti je stále nerovné, často ich vnímame v stereotypnej úlohe matiek a opatrovateliek, zatiaľ čo mužom pripadá rola „živiteľov“. Tieto predsudky sa premietajú aj do trhu práce, kde ženy narážajú na nerovnaké odmeňovanie a prekážky, ktoré môžu súvisieť napríklad s diskrimináciou, rodičovstvom či pracovným časom. Na pracovnom trhu je stále množstvo pracovných pozícií, ktoré sú písané iba v jednom rode. Pozície v manažmente sa často prihovárajú práve mužskej komunite.
Flexibilita a podpora zamestnávateľov
Mnohé ženy sa snažia prepojiť starostlivosť o rodinu a deti so svojím kariérnym životom. Z prieskumu portálu Kariéra.sk vyplýva, že až 86 percent opýtaných Slovákov si myslí, že ženy na Slovensku nemajú dostatočnú podporu zamestnávateľa pri návrate do práce. Veľkým problémom je aj nedostatočné vytvorenie príležitostí pracovať počas materskej dovolenky. Na druhej strane už existujú aj zamestnávatelia, ktorí ponúkajú ženám na materskej dovolenke možnosť realizovať sa a aspoň čiastočne pracovať aj z domu s flexibilným pracovným časom.
Prečítajte si tiež: Podmienky materskej a rodičovskej
Pre ženy matky, ktoré sa vracajú naspäť do práce, je kľúčové vyjednať si flexibilné podmienky. To nie je rozmar, aby mali voľný čas, ale je to často nevyhnutnosť. Len sedem percent žien u nás reálne pracuje flexibilne, pritom tu máme veľmi veľký dopyt, aby tak mohli fungovať. Priemer Európskej únie je okolo 30 percent žien pracujúcich na skrátené úväzky.