Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že nadobudnutím plnoletosti alebo určitého veku dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo nie je pravda. V nasledujúcom článku sa zameriame na dôvody zamietnutia návrhu na zníženie výživného na plnoleté dieťa.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má významné postavenie bez ohľadu na to, či rodičia žijú v manželstve alebo nie.
Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti
Je zákonom určená dĺžka trvania vyživovacej povinnosti? Je platenie výživného viazané na dosiahnutie určitej vekovej hranice? Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Schopnosť dieťaťa samé sa živiť
Základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie je schopnosť samostatne sa živiť. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné trvá.
Prečítajte si tiež: Materská a rodičovská zamietnuté? Riešenia!
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019). Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Príprava na budúce povolanie
Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť.
Zmena pomerov
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže nastať na oboch stranách. Zmena pomerov musí dosahovať dostatočný stupeň intenzity pre zmenu rozhodnutia.
Prečítajte si tiež: Podmienky zamestnania na materskej dovolenke pre vojakov
Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výživnom alebo schválenú dohodu o výživnom. Pri zmene rozhodnutia o výživnom prihliadne súd na správanie dieťaťa k rodičom a na to, ako rodičia dbajú o svoje dieťa. Ak dieťa bezdôvodne neplní povinnosti voči rodičom, ktoré mu ukladá zákon, alebo ak zámerne koná v rozpore s dobrými mravmi, môže súd výživné znížiť alebo zrušiť.
Dôvody na zamietnutie návrhu na zníženie výživného
Existuje niekoľko dôvodov, prečo súd môže zamietnuť návrh na zníženie výživného na plnoleté dieťa:
- Dieťa stále nie je schopné samo sa živiť: Ak dieťa pokračuje v štúdiu, má zdravotné problémy alebo iné objektívne prekážky, ktoré mu bránia v zamestnaní, súd môže návrh zamietnuť.
- Zmena pomerov nie je závažná: Ak zmena pomerov na strane povinného rodiča nie je dostatočne závažná, súd môže návrh zamietnuť.
- Návrh je v rozpore s dobrými mravmi: Ak by zníženie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi, súd môže návrh zamietnuť.
Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Náhradné výživné
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov.
Prečítajte si tiež: Postupy pri zamietnutí zníženia výživného
Zrušenie vyživovacej povinnosti
V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas.
V praxi môžu nastať dve situácie pokiaľ ide o zrušenie výživného:
- Vyživovacia povinnosť je určené súdnym rozhodnutím - v tomto prípade je potrebné podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
- Vyživovacia povinnosť nie je určené súdnym rozhodnutím - v tomto prípade vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona.
Je veľmi dôležité, či plnoleté dieťa navštevuje ešte školu alebo nie. Pokiaľ dieťa už nenavštevuje školu a je zamestnané, príp. poberá nejaké dávky (je evidované na Úrade práce, soc.
Judikatúra
V súvislosti s uvedenými okolnosťami sťažovateľky tvrdili, že konanie o výživné v časti týkajúcej sa nároku do februára 2004 bolo svojvoľné a v rozpore s ich právom na prístup k súdu a spravodlivé konanie, pretože vnútroštátne súdy zamietli ich návrh v časti výživného z dôvodu, že sa im nepodarilo zistiť adresu pobytu bývalého manžela a otca dcéry, ktorý bol štátnym občanom USA. Tiež poukazovali na to, že hoci ich nárok na výživné bol uznaný v inom konaní, súdy zastavili konanie o novom návrhu z dôvodu res iudicata.
Európsky súd mal za to, že bez ohľadu na právny dôvod odmietnutia takéhoto preskúmania, hlavným dôvodom bolo, že sťažovateľky nezaobstarali aktuálnu adresu odporcu. Tento dôvod sa však súdu nejavil logický, nakoľko tým istým rozsudkom dotknutý súd zaviazal odporcu na platenie výživného v období nasledujúcom po februári 2004, pričom vychádzal z rovnakej adresy ako v prvom rozsudku. Z toho dôvodu Súd dospel k záveru, že sťažovateľky boli v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru pozbavené práva na prístup k súdu, pokiaľ ide o ich návrh na určenie výživného v období pred prvým rozsudkom, t.j. do februára 2004.