Vstup dieťaťa do materskej školy predstavuje významný míľnik v jeho živote, ale aj v živote rodičov. Adaptácia na nové prostredie, kolektív a denný režim si vyžaduje trpezlivosť a spoluprácu všetkých zúčastnených strán. Dôležitou súčasťou tohto procesu je aj zabezpečenie vhodných podmienok pre uspokojovanie fyziologických potrieb detí, vrátane hygieny na toaletách.
Podpora samostatnosti a hygienických návykov
Materská škola zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji samostatnosti dieťaťa. V šatni sa deti učia samé vyzúvať, obúvať, vyzliekať a obliekať. Ak potrebujú pomoc, vedia, že môžu poprosiť kamaráta alebo pani učiteľku. Dôležité je, že pomoc nespočíva v tom, že to niekto urobí za dieťa, ale že mu ukáže, ako na to. V umyvárke si deti umývajú ruky a utierajú sa do svojho uteráčika označeného ich značkou.
Rovnako dôležité je viesť deti k samostatnosti aj na WC. Učia sa používať papier, dávať dole dosku a splachovať. Aj mladšie deti sa učia utrieť sa po veľkej potrebe. V jedálni si deti samé rozložia tanier a príbor, najedia sa, tanier odnesú a nalejú si nápoj do pohára zo džbánu. Už aj najmenších sa vedie k používaniu všetkých súčastí príboru (lyžička, vidlička, nôž).
Pri akejkoľvek činnosti, počnúc obliekaním až po prácu s pomôckami, sa učitelia snažia vytvárať deťom prostredie, v ktorom nie sú rušené. Dôležitá je aj vzájomná spolupráca a podpora vyššie uvedeného aj v domácom prostredí. Ak je to čo i len trošku možné, treba nechať deťom dostatok času na to, aby sa mohli samé obliecť, obslúžiť na toalete, najesť sa či upratať si rozložené hračky - ony to zvládnu. Deti túžia byť samostatné, o čom svedčí ich radosť a spokojnosť v očiach, keď niečo zvládnu samé.
Zariadenie toaliet v materskej škole
Zariadenie v škôlke a detských toaletách by malo byť hygienické a funkčné - malo by byť prispôsobené predovšetkým veku a výške detí, ktoré ich používajú. Pre deti predškolského veku je dôležitá aj estetika. Vďaka atraktívnym a priateľským prvkom zariadenia sa malé deti nebudú pri používaní kúpeľne báť a hanbiť sa. Vhodná inštalácia toalety v materskej škole a škôlke by mala deťom poskytnúť potrebný pocit pohodlia a bezpečia pri uspokojovaní ich fyziologických potrieb.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Napríklad, farebné toaletné priečky vyrobené z odolných a ľahko čistiteľných materiálov s hladkým povrchom môžu byť prínosom. Steny sú k dispozícii vo viacerých farbách, takže sa dajú ľahko prispôsobiť dizajnu akejkoľvek toalety. Stabilné toaletné priečky z nášho sortimentu, namontované na stenu a vybavené ďalšou nohou, efektívne oddelia toaletné misy alebo pisoáre pre starších predškolákov. Zabraňujú tiež znečisteniu ostatného toaletného zariadenia. Otvorený, ale obmedzený priestor vytvorený vďaka ich inštalácii zabraňuje deťom buchnúť do toalety, a zároveň im poskytuje primeranú dávku súkromia. V prípade detí predškolského veku takéto riešenie umožňuje ich opatrovníkom efektívne im poskytnúť pomoc pri hygienických činnostiach, ak si to situácia vyžaduje.
Projekty na zlepšenie hygienického prostredia
Nie vždy je stav školských toaliet bezchybný. Preto vznikajú projekty, ktoré sa snažia podmienky v školách a škôlkach zlepšiť a podnietiť rodičov, aby vzali situáciu do vlastných rúk. V rámci projektov plnia školy a škôlky rôzne kreatívne a nenáročné aktivity na zlepšenia prostredia WC. Deti sa s úlohami „pobili“ s veľkým oduševnením. Školy sa najprv musia zaregistrovať, a následne plniť aktivity, za ktoré získavajú body. Ďalšie body môžu nahrať školám rodičia za nákup produktov a prideľovanie svojich hlasov. Aby mala každá škola a škôlka rovnakú šancu na výhru, bez ohľadu na množstvo žiakov, získané body sa prepočítali na počet detí.
Riaditelia škôl hodnotia projekty veľmi pozitívne a tešil ich najmä entuziazmus detí pri plnení zadaných úloh, ktorých sa doslova nevedeli dočkať. Projekt jedinečným spôsobom spojil ľudí v okolí jednotlivých škôl, ktorí sa doň z vlastnej iniciatívy zapájali a snažili sa tak škole pomôcť vyhrať. Školy plánujú financie použiť na rekonštrukciu toaliet, ale i na zveľadenie iných priestorov školy.
Adaptácia dieťaťa na materskú školu
Vstup dieťaťa do materskej školy je veľká zmena v živote dieťaťa i rodiča. Na postupné preklenutie tejto neľahkej etapy v živote dieťaťa a jeho rodiny pamätá aj zákon. V platnej legislatíve je zadefinovaný presný postup pri adaptácii detí. Osobitná pozornosť je venovaná deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Na škôlku treba dieťa primerane pripraviť. S dieťaťom treba často chodiť medzi deti, ukazovať mu škôlkarov, škôlku a motivovať ho k radosti z nej, ktorú dostane ako odmenu za niečo - keď bude veľké, šikovné, bude tam môcť chodiť tiež. K dobrej adaptácií prispieva naplnená potreba lásky, istoty, bezpečia, na ktorej sa zakladá proces osamostatňovania. Už vo veku dvoch rokov začína mať dieťa aktívny záujem o vrstovníkov, je schopné odbehnúť od matky kvôli svojím záujmom. Osamostatňovanie naplno prebieha v 3-4 roku a schopnosť odpútať sa od matky je vhodné postupne trénovať napr. trávením určitého času s inými osobami napr. zo začiatku so starým rodičom.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Pre deti, ktoré sa horšie adaptujú je vhodný individuálny adaptačný program, ktorý sa nastaví na každé dieťa podľa potreby. Adaptácia trvá zväčša 3-4 týždne. V úplných začiatkoch sa odporúča intenzívne komunikovať s pani učiteľkami, ktoré sa navstavia vždy na individuálne potreby dieťaťa a pomôžu rodičom čo najvhodnejšie naplánovať adaptačný proces. Pre uľahčenie prechodu adaptácie si dieťa môže priniesť zo sebou obľúbenú hračku alebo vec, ktorá mu pripomína domov.
Medzi najčastejšie prejavy nespokojnosti patrí plač a hnev. Rodičia sa stretávajú každé ráno s tými istými situáciami. Dieťa plače, nechce sa „odlepiť“ od matky, sťažuje sa na bolesti bruška, má zvýšenú agresivitu a iné. Vstup dieťaťa do MŠ je jeho prvým krokom do spoločnosti. Ten prináša so sebou množstvo zmien, s ktorými sa dieťa musí vyrovnať. Problémy však nemá len dieťa, ale i rodičia. Ťažkosti pri začleňovaní sa do kolektívu sú individuálne, vychádzajú z predchádzajúcich skúseností a osobnosti toho ktorého jedinca. Prvý adaptačný týždeň je pre dieťa orientačný, čo znamená, že sa orientuje v materskej škole, pozoruje deti, aktivity. Z uvedeného nám vyplýva, že k rýchlejšej a úspešnej adaptácii dieťa potrebuje cítiť podporu, istotu, lásku zo strany rodičov, podporovanie ho v samoobslužných činnostiach i v sociálnej interakcii s inými deťmi, poskytnúť mu odlúčenie, umožniť zoznámenie so škôlkou a pozitívne ho motivovať.
Príprava dieťaťa na škôlku
V materskej škole si deti precvičujú najmä sociálne a komunikačné zručnosti, preto sa sústreďte na schopnosť vášho drobca spolupracovať, hovoriť a hrať sa s ostatnými. Väčšinu dňa stráveného v škôlke bude dieťa spolupracovať s ostatnými spolužiakmi - hrať sa, kresliť, cvičiť. Ratolesti, ktoré sú zvyknuté na nejakú skupinu, to zvládnu lepšie. Ak vaše dieťa navštevovalo jasle, pravdepodobne je už v tejto oblasti zbehlé, no deti, ktoré boli doma s jedným z rodičov, opatrovateľkou či starými rodičmi, môžu mať so spoluprácou problémy.
Učte dieťa samostatnosti. Pozvite domov kamarátku a poproste ju, nech dieťa postráži na pár hodín. Na pobyt v škôlke dieťa pripravujte aj tak, že nejaký deň strávi bez vás u starých rodičov alebo iných príbuzných či známych. Dieťatku vysvetlite, že odchádzate a bude bez vás, no povedzte mu, kedy sa vrátite. Bez ohľadu na to, že časovým údajom ešte nerozumie, vráťte sa v dohodnutej dobe.
Zvýšte sebavedomie dieťaťa. Naučte dieťa základné informácie o ňom - povedať svoje meno, vek, adresu a telefón na jedného z rodičov. Malo by byť tiež schopné pomenovať jednotlivé časti tela. Nebude zaskočené, keď sa ho učiteľka alebo iné deti na tieto veci opýtajú.
Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov
Otvorte myseľ dieťaťa. Učte ratolesť neformálne a nenásilne základné čísla, tvary či farby pri každodenných činnostiach. Počas rozbaľovania tašky s potravinami ju požiadajte, aby s vami rátala rožky, vybrala zelený melón, červené jablká a podobne. Spoločne zrátajte okná vo vašom príbytku, pýtajte sa na farby oblečenia a jednotlivé kusy spoločne pomenúvajte. Čas venujte aj výučbe rozdielov a protikladov - malý, veľký, menej, viac, vysoký, nízky, teplý, studený…
Podporujte obratnosť dieťaťa. Pre deti je veľmi dôležité rozvíjať jemnú motoriku. Pomôžete im tým, že ich necháte pomáhať vám pri niektorých činnostiach, pri ktorých si precvičia svaly rúk a prstov. Môžu napríklad otvárať poštu, triediť príbory, miesiť cesto, vaľkať ho či trénovať zaväzovanie šnúrok na topánkach. S tým majú často problém aj päťročné deti, nečudujte sa, ak to trojročný drobec nezvládne. Do škôlky je ideálne kupovať deťom topánočky na suchý zips, aby sa so šnúrkami netrápili. S nácvikom šnurovania však začať môžu už teraz. Kúpte dieťaťu kriedy a nechajte ho kresliť vonku na chodníku alebo na veľký papier. Hra s vodou a pieskom zase veľmi pomáha pri koordinácii pohybov.
Obklopte dieťa slovami. Živte v ratolesti lásku k jazyku kedykoľvek a kdekoľvek môžete. Často si spoločne čítajte, rozprávajte jej príbehy a pýtajte sa na ne - zistíte, či pochopila obsah. Vyzvite ju, aby sama vytvorila jednoduchý príbeh. Počas prechádzky čítajte billboardy, rôzne reklamy, nápisy na obchodoch. Pokojne jej prečítajte aj televízny program či nákupný zoznam.
Pozrite si škôlku a pozitívne dieťa na ňu nalaďte. Slzičkám sa vyhne len máloktorý nový škôlkar.
Praktické rady pre rodičov nových škôlkarov
Plienka a cumeľ do škôlky nepatria. Ak sa ich váš drobec ešte nezbavil a v septembri nastupuje do škôlky, je najvyšší čas niečo s tým urobiť. Nenechávajte to úplne na poslednú chvíľu, lebo zmena bude pre dieťatko ešte ťažšia. Okrem toho, že zrazu sa zmení jeho doteraz zabehnutý režim, bude si musieť zvykať aj na to, že prišlo o svoje doterajšie „istoty.“
Nacvičujte s dieťaťom samoobslužné činnosti ako je hygiena (umývanie rúk, tváre, zúbkov), obliekanie, obúvanie a stolovanie (používanie lyžičky, vidličky, hrnčeka).
Aj keď si myslíte, že vaša ratolesť je spoločenská, na ihrisku sa rada s každým zahrá a nehanbí sa, po nástupe do škôlky môže byť všetko inak. Zabezpečte si čas tak, aby mohlo dieťa absolvovať adaptačný proces, počas ktorého si na pobyt v novom prostredí zvykne. Závisí to od konkrétnej škôlky, no obvykle prvý deň zostáva v nej dieťa zhruba dve hodiny a postupne sa čas strávený v nej predlžuje.
Nikdy nedajte pred dieťaťom v škôlke najavo ľútosť. Ráno sa s ním s úsmevom krátko rozlúčte, pobozkajte a odovzdajte ho učiteľke. Aj keď spoza dverí začujete jeho plač, nevracajte sa. Učiteľky dieťa zabavia a na slzičky zvyčajne po pár minútach zabudne.
Na škôlku nestačí seba a ratolesť pripraviť iba psychicky, ale treba myslieť aj na praktické veci. Viete, čo všetko bude potrebovať? Univerzálny zoznam, čo dieťaťu do škôlky nabaliť, neexistuje. Každá má svoje individuálne požiadavky, ktoré sa rodičia dozvedia na rodičovskom združení buď ešte pred začiatkom školského roka alebo niekedy v prvých septembrových dňoch.
Základom sú prezuvky, pyžamko a náhradné oblečenie. Škôlkar bude pri pobyte v škôlke potrebovať prezuvky - žiadne šľapky, našuchovačky či crocsy, ale pevné papučky, ktoré dobre držia pätu. Zadovážte mu tiež aspoň zo dve pyžamká, ktoré bude v škôlke používať. Nezabudnite na náhradné oblečenie, ktoré bude mať odložené v skrinke a použije ho, ak sa napríklad pociká (takéto nehody nie sú najmä u začínajúcich škôlkarov výnimočné) alebo sa pri hre či v jedálni viac ušpiní. Pribaľte spodnú bielizeň, ponožky, tepláčiky, tričko a mikinu. Každý drobec potrebuje tiež vlastnú zubnú kefku, pastu a pohárik. Väčšinou treba priniesť aj hrebeň.
Niektoré škôlky vyžadujú, aby si deti nosili aj vlastné uteráčiky, v iných sú erárne a rodičia s nimi nemajú starosti. Rovnako je to aj s vešiakmi, posteľnou bielizňou či vankúšikom na spanie. Na začiatku školského roka škôlky zvyčajne vyžadujú od rodičov, aby priniesli tiež toaletný papier, papierové vreckovky či tekuté mydlo. Tieto pomôcky však dopredu nekupujte, v škôlke vám oznámia, čo treba.
Dieťa do škôlky obliekajte pohodlne. Pre deti je dôležité, aby sa v škôlke cítili pohodlne, preto sa viac ako na parádu sústreďte na praktickosť oblečenia. Napríklad pred šnurovacími topánočkami uprednostnite obuv so suchým zipsom, ktorú si ľahšie ratolesť obuje.
Predchádzajte stratám. Hračky z domu, sladkosti či sladké malinovky radšej ratolesti do škôlkarskej tašky nepribaľujte. Jedlo aj pitie dostanú v škôlke a vlastné hračky môžu akurát tak stratiť. Nebojte sa, v každej je ich viac ako dosť.
Edukačný proces v materskej škole
Edukáciu v MŠ realizuje učiteľ materskej školy, ktorý musí byť odborne a profesionálne spôsobilý. Musí mať požadované vzdelanie (pedagogické - stredoškolské alebo vysokoškolské). Učiteľ pri koncipovaní procesu výučby vychádza zo štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie. K najpoužívanejšej a doporučovanej literatúre v MŠ patrí PVVP, V.Hajdúková - Príručka na tvorbu školských vzdelávacích programov pre MŠ, Bratislava 2008, Kafomet - vzdelávacie programy aj s hotovými prípravami. Sú v nich definované edukačné ciele a odporúčané metódy, prostriedky, organizačné formy a pod. do procesu výučby. Tento obsah učiteľ transformuje prostredníctvom plánovania, projektovania.
Dieťa v procese výučby tiež využíva rozmanité metódy, prostriedky. Hlavnou formatívnou aktivitou v detstve je hra. Je nevyhnutnou podporou učenia sa a utvárania životných vzťahov dieťaťa. Z organizačnej stránky sa MŠ člení na triedy. Do triedy sa zaraďujú deti rovnakého veku alebo rozdielneho veku.
Výchova mimo vyučovania
ŠKD zabezpečuje pre deti ZŠ nenáročnú záujmovú činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie a na uspokojovanie a rozvíjanie záujmov v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. ŠKD sa člení na oddelenia. Vychovávateľstvo sa zameriava na zámernú, uvedomelú a cieľavedomú edukáciu detí a mládeže spravidla od šiestich rokov až po dospelosť.
Základným cieľom je využívať komplex všetkých dôležitých poznatkov, ktoré pedagogika v oblasti edukácie získala. Má modifikovať a transformovať všeobecné poznatky z pedagogiky na celistvý rozvoj osobnosti detí a mládeže v čase mimo výučby, t.j. v ich voľnom čase. Edukáciu uskutočňuje vychovávateľ, jeho hlavnou činnosťou je organizovanie zmysluplného využitia voľného času detí a mládeže. Edukačné aktivity usporadúva tak, aby zámerne, vedome a cieľavedome edukačne pôsobil na rôzne stránky rozvoja osobnosti dieťaťa. Proces edukácie sa plánuje, programuje, organizuje a vyhodnocuje.
Vychovávateľ v procese edukácie využíva rozmanité organizačné formy, metódy, stratégie, edukačné prostriedky.Proces edukácie musí rešpektovať biorytmus života jedinca (napr. relaxáciu a oddych po výučbe, striedanie typu činností). Vychovávateľ sa edukáciou podieľa na integrálnom a plnohodnotnom rozvoji osobnosti detí a mládeže.
Organizačné formy v MŠ a v ŠKD
Pojmom organizačná forma výchovy rozumieme určitý poriadok, režim, priestorové, podmienkové a časové usporiadanie činnosti zameranej na realizovanie obsahu výchovy, výchovných cieľov. Organizačné formy výchovy a vzdelávania tvoria základný spôsob organizácie, ktoré v podmienkach MŠ chápeme ako organizačné formy edukačného procesu. Edukačný proces v MŠ je procesom dynamickým, rešpektujúci spontánne učenie sa dieťaťa a riadené učenie sa dieťaťa. Organizačné formy edukačného procesu napovedajú o tom, ako je tento proces organizovaný v priebehu dňa.
Štátny vzdelávací program ISCED 0 pre predprimárne vzdelávanie odporúča pružné usporiadanie činností v dennom poriadku tak, aby umožňoval reagovať na potreby, záujmy a možnosti detí. Pri jeho zostavovaní je potrebné dbať na to, aby poskytoval priestor na pokojný, bezpečný a zmysluplný, aktívny, tvorivý pobyt dieťaťa v MŠ.
Denný poriadok MŠ obsahuje organizačné formy dňa:
- Hry a hrové činnosti dieťaťa
- Pohybové a relaxačné cvičenia
- Pobyt vonku
- Odpočinok
- Činnosti zabezpečujúce životosprávu
- Edukačná aktivita
Denný poriadok je súhrn noriem, podľa ktorých sa organizuje život detí v materskej škole. Má rešpektovať vekové a individuálne osobitosti dieťaťa. Denný poriadok vymedzuje striedanie činností, ktoré sa týkajú životosprávy a ďalších činností, ktoré zabezpečujú plynulý, globálny rozvoj dieťaťa. Dôležitou požiadavkou správnej životosprávy v dennom poriadku je nielen striedanie rôznych druhov činností, aktivít, ale aj to, aby miera zaťaženia určitou činnosťou bola primeraná silám detského organizmu. Dieťa sa postupne prispôsobuje /adaptačný proces/ požiadavkám denného poriadku, zvláda ich a stotožňuje sa s nimi, osamostatňuje sa, učí sa zodpovednosti a sebadisciplíne.
Denný poriadok konkretizuje edukačné prostredie MŠ z hľadiska organizačného a obsahového zabezpečenia interakcie a komunikácie dieťaťa s prostredím v predškolskej edukácii. Denný poriadok sa prispôsobuje podmienkam MŠ. Jeho konkretizácia z hľadiska časového vymedzenia je v kompetencii učiteľov každej MŠ a vychádza z podmienok a lokálneho umiestnenia MŠ. Každá organizačná forma denného poriadku je zameraná na integrované realizovanie tematických okruhov, vzdelávacích oblastí a štandardov Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 a školského vzdelávacieho programu.
Každá organizačná forma denného poriadku rešpektuje:
- zásady osobitosti predprimárneho vzdelávania
- metódy predprimárneho vzdelávania
Každá organizačná forma denného poriadku obsahuje:
- činnosti dieťaťa/detí,
- konkrétne edukačné, metodické postupy učiteľa.
Hry a hrové činnosti sú spontánne alebo učiteľkou navodzované hry a hrové aktivity detí. Hra je vyvolávaná a ovplyvňovaná spoločenským prostredím, v ktorom dieťa žije a do ktorého sa hrou začleňuje. V edukácii dieťaťa sa hra uplatňuje ako forma organizácie života, prostriedok a metóda. Hry a hrové činnosti ako organizačná forma by mali napĺňať túžbu dieťaťa predškolského veku po hre. Hra je prirodzenou potrebou dieťaťa, bez ktorej nie je možný jeho zdravý vývin. Hry a hrové činnosti, ak majú deti rozvíjať, by mali byť obsažné a rozmanité.
Pohybové a relaxačné cvičenia obsahujú zdravotné cviky a relaxačné a dychové cvičenia. Realizujú sa každý deň, s dodržiavaním psychohygienických zásad /pred jedlom, zásadne nie po jedle, vo vyvetranej miestnosti, prípadne vonku atď./. Patria k vopred plánovaným aktivitám. Pohybové a relaxačné priaznivo podnecujú nielen telesný, ale aj duševný rozvoj detí. Pravidelným zaraďovaním a dôsledným uskutočňovaním pohybových a relaxačných cvičení sa u detí uspokojuje potreby pohybu. Uspokojovanie potreby pohybu vedie spolu s vyváženou stravou k zdravému psychosomatickému vývinu dieťaťa. V jarných až jesenných mesiacoch je účinné uskutočňovať pohybové a relaxačné cvičenia vonku, na čerstvom vzduchu. Pravidelné telovýchovné aktivity majú aj významný preventívny účinok, napr. nielen ako prevencia pred ochoreniami pohybového aparátu, ale aj ako prevencia pred ochoreniami horných a dolných dýchacích ciest a pod.
Pobyt vonku obsahuje pohybové aktivity detí, v rámci školského dvora, alebo vychádzky. Môže tu byť zaradená edukačná aktivita, ak je v rámci nej z obsahového hľadiska rôznym spôsobom zastúpené napr. oboznamovanie s prírodou a prírodnými javmi. Je didakticky nefunkčné hovoriť o prírode a prírodných javoch len sprostredkovane, bez priameho pozorovania a spoznávania v triede. Realizuje sa každý deň. Výnimkou, kedy sa nemusí uskutočniť, sú nepriaznivé klimatické podmienky, silný nárazový vietor, silný mráz, dážď /nie mrholenie/. V jarných a letných mesiacoch sa pobyt vonku upravuje vzhľadom na intenzitu slnečného žiarenia a zaraďuje sa 2-krát počas dňa, v dopoludňajších i odpoludňajších hodinách. Pobyt vonku by mal byť pre každé dieťa zaujímavý a príťažlivý. Je potrebné uskutočňovať ho nie ako sled riadených výchovno-vzdelávacích činností navodených učiteľom, ale prevažne ako spontánne hry, hrové a iné výchovno-vzdelávacie činnosti bohaté najmä na pohyb. Neodmysliteľnými činnosťami počas pobytu vonku sú tvorivé aktivity s pieskom , pohybové hry s loptou a iné pohybové, športové a hudobno-pohybové hry ako aj kreslenie pastelom na betón atď.
Odpočinok je úzko spojený s činnosťami zabezpečujúcimi životosprávu. Pretože ho možno chápať širšie je vyňatý z týchto činností. Realizuje sa v závislosti od potrieb detí s minimálnym trvaním 30 minút na lôžku, za predpokladu, že je v miestnosti optimálna teplota, uskutočňovať ho voľne na koberci s ležaním na vankúšikoch /hlavne netrvať na tom, aby každé dieťa zaspalo/. Zvyšnú časť odpočinku potom možno venovať pokojnejším hrám a výchovno-vzdelávacím činnostiam, napr.
Činnosti zabezpečujúce životosprávu - desiata, obed, olovrant sa realizujú v pevne stanovenom čase. Odporúča sa dodržať trojhodinový interval medzi podávaním jedla. Čas podávania jedla sa stanovuje podľa podmienok prevádzky MŠ. Stolovaniu je potrebné venovať primeranú pozornosť. Dieťa predškolského veku si na celý ďalší život utvára návyky kultúrneho stolovania.
Činnosti zabezpečujúce životosprávu - osobná hygiena. Dieťa prichádza do MŠ s rôznou úrovňou osobnej hygieny. Najmä vo vzťahu k deťom mladším ako 3 roky alebo trojročným je žiaduce zachovať veľkú mieru trpezlivosti, pokoja a láskavosti a uplatňovať individuálny prístup. Dôležité je za každý, hoci aj drobný pokrok dieťa pochváliť a za prípadné nedodržanie hygieny /napr. pomočenie a pod./ dieťa netrestať alebo nezvyšovať na neho hlas. Je potrebné vytvoriť návyk umývania rúk pred každým jedlom, po každom použití toalety, po každom znečistení rúk, napr. po výtvarných alebo pracovných činnostiach atď. V MŠ je vhodné vypestovať aj návyk každodenného čistenia zubov.
Edukačná aktivita - je organizačná forma riadeného učenia, ktorá sa uskutočňuje za aktívnej spoločnej účasti detí a učiteľa. v skupine detí /počet detí v skupine určuje učiteľ podľa vlastného uváženia alebo podľa pravidiel plánovanej edukačnej hry a činnosti/ frontálne, so všetkými prítomnými deťmi súčasne individuálne. Všetky uvedené organizačné formy denného poriadku sú po pedagogicko-psychologickej stránke rovnocenné. Nie je didakticky účinné, ak sa preceňuje a pozornosť učiteľa sústreďuje len na jednu z nich, to znamená na organizačnú formu predprimárneho vzdelávania - edukačnú aktivitu. Denný poriadok neznamená len správne časové rozloženie, ale zahŕňa aj požiadavky na obsah týchto činností a to z hľadiska osobnej hygieny dieťaťa, hygieny mentálnej a hygieny prostredia.