Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je základným pilierom rodinného práva. Táto povinnosť je zakotvená v právnych predpisoch Slovenskej republiky a medzinárodných dohovoroch. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o vyživovacej povinnosti na dieťa, jej právnom základe, určovaní výšky výživného, zmenách a zániku tejto povinnosti, ako aj o možnostiach vymáhania výživného zo zahraničia.
Právny základ vyživovacej povinnosti
Základným právnym predpisom, ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu, je Zákon o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je upravená v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine: „Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.“ Na toto ustanovenie nadväzuje ustanovenie § 62 ods. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa ďalej spravuje ustanoveniami § 62-65 a § 75-81 Zákona o rodine.
Ústava SR a medzinárodné dohovory
Ustanovenia Ústavy SR týkajúce sa výživného nachádzame v článku 41:a) ods. 1 Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.b) ods. 3 Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.c) ods. Relevantné ustanovenia nachádzame aj v Dohovore o právach dieťaťa (ďalej aj ako „DPD“), najmä v čl. a) ods. 1: Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. b) ods.
Formy plnenia vyživovacej povinnosti
Vyživovaciu povinnosť možno plniť rôznymi formami, platenie výživného je len jednou z týchto foriem. Ako vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť možno plniť aj formou osobnej starostlivosti o dieťa, ak rodičia spolu žijú, tak sa prihliada aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Vyživovaciu povinnosť možno plniť aj poskytnutím naturálnych plnení (bývanie, ošatenie, strava a pod.). Zákon o rodine pojem „výživné“ nedefinuje.
Určovanie výšky výživného
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, dokonca aj starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Výživné na dieťa: Ako postupovať?
Zisťovanie príjmu rodičov
V konaní o určení výživného postupujú súdy v súlade s vyšetrovacím princípom a princípom materiálnej pravdy, ktoré sú zakotvené v článku 6 CMP. V súlade s týmto princípom sú súdy povinné zisťovať skutočný stav veci vo vzťahu k všetkým uvedeným kritériám rozhodujúcim pre určenie výšky vyživovacej povinnosti a za týmto účelom vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Základom pre určenie výšky výživného je správne zistenie čistého príjmu rodičov. Súd pri zisťovaní čistého príjmu rodičov aplikuje vyšetrovaciu zásadu.
Súdy v závislosti od konkrétneho prípadu primárne žiadajú rodičov preukázať ich príjem a sekundárne zisťujú príjmy, žiadajú doklady a vyjadrenia, lustrujú registre:
- zasielajú dopyt priamo zamestnávateľovi rodičov ohľadom výšky ich čistého mesačného príjmu; prípadne môžu požiadať aj o uvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru za posledných 12 mesiacov, a o informáciu z koho iniciatívy sa pracovný pomer ukončil;
- žiadajú od rodičov - podnikateľov, ktorí zahmlievajú svoje reálne príjmy a druhý rodič na to osobitne upozorňuje, aj presný rozpis výdavkov spolu s odôvodnením od účtovníka, peňažné denníky; pri fyzických osobách - podnikateľoch s paušálnou daňou žiadajú aj výpisy z účtu za obdobie posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu na súd;
- žiadajú ošetrujúcich lekárov oznámiť, aký druh práce môže rodič vykonávať vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav;
- rovnako dopytujú lekára, či pri trvajúcej práceneschopnosti má rodič povolené vychádzky (prípadne súdy dajú termín pojednávania na čas vychádzky);
- dopytujú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny/kolízneho opatrovníka/orgán sociálnoprávnej ochrany detí, šetrením v domácnosti rodiča zistiť jeho životnú úroveň zisťovaním napr.
Metodika pre určovanie výšky výživného
Jedným z identifikovaných problémov efektivity slovenského súdnictva boli rozdiely v rozhodovacej činnosti súdov. Aby sa aspoň z časti tento problém odstránil pri určovaní výšky výživného bola vytvorená Metodika pre určovanie výšky výživného, ktorá má odporúčací charakter, preto ju nemožno použiť na všetky prípady.
Minimálna výška výživného
Zákon o rodine určitým spôsobom objektivizuje minimálnu výšku výživného rodičov k deťom, keď v ustanovení § 62 ods. 3 stanovuje, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Od júla 2025 je výška životného minima pre nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa 129,74 eura mesačne. To znamená, že 30 % z tejto sumy predstavuje 38,92 eura mesačne, čo je aktuálna výška minimálneho výživného.
Nový Občiansky zákonník a zmeny vo výživnom
Na Slovensku sa chystajú veľké zmeny, ktoré ovplyvnia rodiny s deťmi, ale aj rodiča, ktorý dieťa vychováva sám. Ministerstvo spravodlivosti pripravuje nový Občiansky zákonník, ktorý má nahradiť viac ako 60 rokov starý zákon z roku 1964. Nový zákonník prinesie viaceré zmeny v oblasti rodinného práva. Zvýši sa minimálne výživné na dieťa a zároveň sa zavedie nový mimoriadny príspevok, ktorý by mal pomôcť rodičom v ťažkých životných situáciách. Nová legislatíva má priniesť spravodlivé podmienky pre všetkých a finančnú istotu pre rodičov a ich deti. Po novom by minimálna výška výživného na dieťa mala predstavovať 50 % zo sumy životného minima. V súčasnosti je to len 30 %.
Prečítajte si tiež: Ako funguje vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa?
Výživné ako prejav solidarity a pomoci
Vyživovacia povinnosť je dôležitým prejavom solidarity a vzájomnej pomoci v rodine. Nejde len o finančnú pomoc, ale aj o zabezpečenie základných potrieb pre tých, ktorí sa o seba nedokážu postarať sami. Výživné pomáha deťom pri zdravom vývoji, podporuje ich vzdelanie a prispieva na dôstojný a kvalitný život. Nový návrh Občianskeho zákonníka ponecháva všetky doterajšie formy výživného, avšak prináša do nich viac prehľadnosti a poriadok.
Postup pri určení výživného súdom
- Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Návrh môže podať rodič sám, no ak si netrúfa, môže využiť služby advokáta. Je potrebné priložiť minimálne rodný list dieťaťa, doklady o príjmoch a výdavkoch (napr.
- Po podaní návrhu súd dieťaťu ustanoví procesného opatrovníka (tzv. Rodičia sa zároveň môžu kedykoľvek v priebehu konania dohodnúť o výživnom (alebo v prípade plnoletých osôb uzavrieť súdny zmier). Dieťa môže mať špecifické potreby, ktoré je potrebné zohľadniť vo výške výživného (napr. dieťa má bezlepkovú diétu alebo ťažké zdravotné postihnutie).
- Na základe všetkých zistených skutočností súd určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť. Výživné sa spravidla priznáva odo dňa podania návrhu. Ak niektorý z rodičov s rozhodnutím nesúhlasí, môže sa proti nemu odvolať na krajskom súde. Prípadne sa zmenia príjmy či majetkové pomery rodičov. Zákon hovorí, že dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh.
Zánik vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť spravidla zaniká, keď je dieťa schopné sa samo živiť. Mnoho rodičov si myslí, že platenie výživného končí plnoletosťou. Špecifická situácia nastáva, keď dieťa nenastúpi do školy - napríklad ho nevezmú tam, kam sa hlásilo, alebo štúdium z objektívnych dôvodov preruší. Ak si medzitým nájde prácu, výživné zaniká.
Pokiaľ dieťa študuje, resp. sústavne sa pripravuje na svoje budúce povolanie dennou formou štúdia na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského štúdia a získania titulu Mgr./Ing./MDDr. a pod. zo strany vašej dcéry.
Náhradné výživné
Ak rodič neplatí, netreba vec podceňovať. Ak povinný rodič dlhodobo neplatí, môžete požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska dieťaťa.
Podmienky nároku na náhradné výživné
(1) Podmienky nároku na náhradné výživné sú:a) neplatenie výživného v plnej výške povinnou osobou v lehote a spôsobom tak, ako je upravená splatnosť jednotlivých splátok výživného právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej za tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a platenie výživného nemožno zabezpečiť výkonom rozhodnutia2) počas najmenej troch mesiacov,b) riadne plnenie povinnej školskej dochádzky oprávnenou osobou,c) trvalý pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Nárok na výživné po dosiahnutí dospelosti
(2) Podmienky zabezpečenia platenia výživného výkonom rozhodnutia sa považujú na účely odseku 1 za splnené aj vtedy, ak žiadateľ podal návrh na výkon rozhodnutia a tento nie je možné nariadiť alebo nariadený výkon rozhodnutia nie je možné realizovať.
(3) Podmienka podľa odseku 1 písm. b) sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba skončila povinnú školskú dochádzku alebo ak oprávnená osoba ešte nedosiahla vek povinnej školskej dochádzky.
(4) Náhradné výživné sa poskytne, len ak príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu,4) nie je vyšší ako 2,2-násobku sumy životného minima žiadateľa a súm životného minima fyzického osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu.4) Do úhrnu príjmov žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu,4) sa nezahŕňa príjem povinnej osoby.
Výška náhradného výživného
(1) Náhradné výživné sa poskytuje žiadateľovi vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo vo výške súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa určené osobitným predpisom.4)
(2) Ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť čiastočne, náhradné výživné sa poskytne vo výške nezaplateného výživného. Obmedzenie maximálnej výšky náhradného výživného podľa odseku 1 týmto nie je dotknuté.
Vyživovacia povinnosť a zmena pobytu dieťaťa
Vo Vašej otázke uvádzate, že Vaša bývalá manželka sa presťahovala do Nemecka, kam bez Vášho súhlasu zobrala aj deti. Za daných okolností preto možno uvažovať o tom, či nedošlo k tzv. Spomenuté premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, je neoprávneným vtedy, ak rodič dieťa premiestni alebo zadržiava dieťa bez súhlas druhého rodiča, príp. Pritom právna úprava medzinárodných únosov detí je nastavená tak, aby bol zabezpečený čo najrýchlejší návrat dieťaťa späť do krajiny pôvodu. Vzhľadom na presťahovanie Vašej bývalej manželky a tiež detí do Nemecka vznikol vo Vašej veci tzv. cudzí, medzinárodný prvok.
Vymáhanie výživného zo zahraničia
So žiadosťou o pomoc pri vymáhaní výživného zo zahraničia je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (www.cipc.gov.sk). Centrum plní úlohy orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie upravujúcich cezhraničné vymáhanie výživného zo zahraničia. Ak je výživné určené rozhodnutím slovenského súdu, príp. povinná osoba si nepravidelne, resp.
Pri prvotnom kontakte žiadateľ opíše svoj problém a následne zašle Centru žiadosť o pomoc pri vymáhaní výživného z cudziny a rozsudok o určení výživného. Referent Centra vysvetlí žiadateľovi postup vymáhania zo zahraničia, ktorý sa líši v závislosti od krajiny, kde sa nachádza povinná osoba. Žiadateľovi je vysvetlené, aké dokumenty je potrebné pripraviť a akým spôsobom si ich môže zabezpečiť. Keď je žiadosť kompletná, Centrum ju postúpi do zahraničia na ďalšie konanie. Toto konanie prebieha podľa právneho poriadku daného štátu a Centrum má preto obmedzené možnosti toto konanie ovplyvniť alebo urýchliť.
Úspešnosť vymáhania výživného závisí od viacerých skutočností, najmä od postupov danej krajiny, ekonomickej situácie a ochoty povinného, pružnosti rozhodovania súdov a iných orgánov a od iných okolností prípadu. Centrum zároveň žiadateľov poučí o možnosti požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska oprávneného o náhradné výživné, ak výživné nie je povinným riadne platené. Centrum pre dané konanie vydáva potrebné potvrdenie. Žiadateľ je v priebehu procesu povinný s Centrom náležite spolupracovať, priebežne predkladať vyžadované doklady a poskytovať pravdivé informácie. Centrum žiadateľom poskytuje pomoc a asistenciu v priebehu celého konania.