Jednou zo základných zákonných povinností rodičov je zabezpečiť výživu svojich detí. Táto povinnosť môže byť plnená v naturálnej alebo peňažnej forme, a to buď dobrovoľne, alebo na základe súdneho rozhodnutia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o výživnom na dieťa po rozvode, vrátane dĺžky trvania tejto povinnosti, faktorov ovplyvňujúcich výšku výživného a možnosti náhradného výživného.
Základná vyživovacia povinnosť rodičov
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zakotvená v Zákone o rodine (§ 62 a nasl.). Zákon stanovuje, že obaja rodičia sú povinní vyživovať svoje dieťa, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti je zákonom stanovená do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda plne a trvalo uspokojovať svoje životné potreby.
Dôležité je zdôrazniť pojmy "úplne a trvale". Nestačí, ak má dieťa len jednorazový alebo nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť má obnoviteľný charakter. Ak sa dieťa po neúspešnom pokuse o štúdium na vysokej škole zamestná, čím sa stane schopným samo sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Ak sa však dieťa neskôr rozhodne pokračovať v štúdiu, vyživovacia povinnosť sa obnoví.
Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie konkrétneho veku. Rodičia majú povinnosť viesť dieťa k získaniu vzdelania a umožniť mu sebarealizáciu. Počas štúdia dieťaťa vyživovacia povinnosť rodičov trvá. Ukončenie prípravy na budúce povolanie sa v praxi chápe ako ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium v inom odbore alebo postgraduálne štúdium sa už nepovažuje za relevantné pre trvanie vyživovacej povinnosti.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce existuje mnoho foriem vzdelávania, ktoré sú nevyhnutné pre sebarealizáciu, ako sú rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium alebo zahraničné stáže. V týchto prípadoch je ťažké určiť, či je dieťa schopné samo sa živiť. Je potrebné zohľadniť schopnosti a nadanie dieťaťa, ale zároveň nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Prečítajte si tiež: Výživné na dieťa: Ako postupovať?
Dôležité je, že vyživovacia povinnosť nezaniká dosiahnutím plnoletosti (18 rokov) alebo veku 26 rokov. Na vek 26 rokov sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Aj ťažko zdravotne postihnuté deti môžu študovať na vysokej škole, ak im to mentálne zdravie umožňuje. Je však pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.
Zvýšenie výživného počas štúdia na vysokej škole
V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantnou aj otázka zvýšenia výživného. Potreby dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta bydliska zvyšujú. Výživné určené súdom na stredoškoláka nemusí byť postačujúce pre študenta vysokej školy. Po dosiahnutí plnoletosti môže dieťa podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo obom rodičom na základe zmeny pomerov. Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, napríklad platením internátu, telefónnych nákladov, poistného alebo poskytovaním stravy. Za výživné sa nepovažujú príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku, ako bežné nákupy alebo zaplatenie účtu v reštaurácii, ak tieto plnenia nepresiahnu určitú hranicu.
Ak dieťaťu vznikne nárok na sociálne štipendium, toto štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa a zohľadní sa pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k obom rodičom. V prípade prospechového štipendia, ktoré je jednorazové a motivačné, závislé od prospechu študenta, nemožno vyvodiť rovnaký záver. Na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Faktory ovplyvňujúce schopnosť dieťaťa sa osamostatniť
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a zabezpečovať si základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých faktorov. Okrem veku dieťaťa je dôležitý jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo ukončenie strednej odbornej školy nie sú automaticky dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Ak plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, ktorá na predchádzajúcu školu nenadväzuje, je potrebné sa zaoberať tým, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či má študovaná škola zodpovedajúcu kvalitu, či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
Prečítajte si tiež: Ako funguje vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa?
Môže nastať situácia, kedy je plnoleté dieťa schopné čiastočne uspokojovať svoje životné potreby, napríklad si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť a záujmovú činnosť, ale nie bývanie. Rodičia sú v takom prípade povinní zabezpečiť tomuto dieťaťu bývanie, až kým si ho nebude vedieť zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá aj počas prípravy dieťaťa na budúce povolanie a nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak dieťa študuje a riadne v štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napríklad z dôvodu nevydarenej skúšky. Uvedené platí aj pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Spôsob platenia výživného
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. To neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo, najčastejšie na účet v banke. Takýmto spôsobom vie povinný rodič preukázať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Zákon stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.
Náhradné výživné
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má dieťa právo požiadať o náhradné výživné, ktorým sa zabezpečuje výživa nezaopatrenému dieťaťu. Oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné.
Ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca ho a prehodnocuje nárok naň každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.
Zrušenie vyživovacej povinnosti
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd by mal za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas.
Prečítajte si tiež: Nárok na výživné po dosiahnutí dospelosti
Určovanie výšky výživného súdom
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o jeho príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Minimálne výživné je stanovené zákonom a jeho výška je 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa. Vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená a nezanikne ani dovŕšením 26 rokov. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej alebo vysokej škole. Obnovenie vyživovacej povinnosti nastáva vtedy, keď dieťa nemá schopnosť samo sa živiť.
Ako sa určuje výživné?
Výživné, čiže alimenty, predstavujú sumu peňazí, ktorá má zabezpečiť a pokryť potreby dieťaťa. Vyživovacia povinnosť platí pre oboch manželov, nielen pre jedného. Výživné platí ten rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, najčastejšie otec dieťaťa. Výživné sa platí na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa - teda všetkého toho, čo potrebuje na zdravý vývoj a spokojné detstvo a dospievanie, no platobným miestom je druhý rodič dieťaťa.
Výživné sa platí v pravidelne opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Odôvodnené potreby dieťaťa sú všetko to, čo dieťa potrebuje na to aby mohlo bez problémov a zdravo žiť. Jedná sa o tie potreby, ktoré sú nevyhnutné a ktoré sú predvídateľné. Medzi odôvodnené potreby patrí strava, ošatenie, bývanie, platenie za škôlku, školu, internát, krúžkovú činnosť, hygienické potreby, cestovné, zdravotné pomôcky a lieky a podobne.
Výška výživného závisí od množstva faktorov a určuje sa na základe viacerých skutočností. Do úvahy súd berie viacero faktorov, tak na strane povinného rodiča ako aj dieťaťa. Minimálne výživné MUSÍ platiť každý rodič a to bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, vek, zdravotný stav či finančnú situáciu. Minimálne výživné je definované priamo v zákone vo výške 30% zo sumy životného minima na dieťa.
Náhradné výživné od štátu
Ak nie je výživné na dieťa platené v určenej výške a včas, pomôže štát. Takéto výživné sa nazýva náhradným výživným - nakoľko nahrádza to výživné, ktoré by inak a za normálnych okolností platil povinný rodič. Ak nastane situácia, že vám výživné nie je zaplatené aspoň sčasti (teda v plnej výške, akú očakávate) a včas, máte nárok o toto výživné požiadať. Nerozhoduje súd, ale priamo Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Takéto náhradné výživné vám bude poskytnuté vo výške, ktorá vám bola ako výživné priznaná súdnym rozhodnutím, alebo ktorú ste si s bývalým partnerom dohodli v rámci rodičovskej dohody. Výška tohto náhradného výživného je však najviac vo výške 3,7- násobku sumy životného minima. Nato, aby ste si požiadali o takéto výživné však musíte splniť viacero podmienok - výživné ste od jeho platcu nevideli aspoň dva po sebe nasledujúce mesiace a výživné si vymáhate od exekútora - teda že beží exekučné konanie. V prípade žiadosti o náhradné výživné sa posudzuje aj splnenie ďalších podmienok, ktoré uvádza priamo zákon o náhradnom výživnom- jedná sa najmä o výšku priemerného mesačného príjmu žiadateľa, zohľadňuje sa napríklad trvalý pobyt či riadne plnenie školskej dochádzky dieťaťa a podobne.
Maximálne výživné neexistuje. Ak by dieťa malo astronomicky a rozprávkovo vysoké výživné, nikdy v živote by nebolo motivované samo na sebe pracovať a uplatniť sa.
Výživné na manželku/manžela po rozvode
Ak rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. O tento príspevok na výživu rozvedeného manžela môžete žiadať po právoplatnosti rozsudku o rozvode vášho manželstva. Dôležité pri podaní návrhu je vedieť súdu preukázať, že nie ste schopná sa sama živiť, a to napríklad kvôli nízkemu príjmu, vysokým nákladom na splácanie pôžičiek alebo iným finančným záväzkom. Súd bude v konaní skúmať majetkový pomery vášho manžela, či je schopný prispievať na vašu výživu. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Metodika pre výpočet výživného
Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom je platná od roku 2024 pre odbornú aj laickú verejnosť. Má predovšetkým odporúčací charakter, čo však môže zjednotiť rozhodovania súdov. V rámci projektu „Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende“ bola vytvorená pracovná skupina, zložená z odborníkov na rodinné právo a to zo sudcov rozhodujúcich v poručenskej agende, odborníkov z akademickej obce, Generálnej prokuratúry SR a Ministerstva spravodlivosti SR. Tá pripravila Metodiku s cieľom prispieť k zjednotenej aplikačnej praxe súdov a ktorá stanovila základné východiská a spôsob výpočtu výživného na dieťa, tzv. Metodika v rámci platnej legislatívy podrobne upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a to aj tým plnoletým. Zisťovanie príjmov rodičov, aj tých, ktorí zámerne svoje príjmy zahmlievajú, tzv. Samotná tabuľka pre výpočet výživného (č.l. Tabuľka pozná 5 vekových kategórií detí a to predškolského veku, prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy, vysokej školy, pričom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií. Metodika má odporúčací charakter, nedá sa použiť vždy. Život prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť zohľadniť v danom konaní sudca. Pre dieťa napríklad so špecifickými potrebami pri zdravotnom postihnutí, či zvýšených výdavkoch pri mimoriadnom talente, bude musieť sudca individuálne pristupovať.