Chôdza je pre človeka prirodzená a zásadná pohybová aktivita, ktorá umožňuje mobilitu a nezávislosť. Poruchy chôdze, ktoré môžu mať rôzne príčiny a prejavy, významne ovplyvňujú kvalitu života. Okrem nich existujú aj ochorenia ako Duchennova svalová dystrofia (DMD) a Pompeho choroba, ktoré priamo ovplyvňujú chôdzu. V kontexte týchto ochorení a celkového zdravia je dôležité venovať pozornosť strave, a to najmä príjmu bielkovín. Tento článok sa zameriava na riziká a prevenciu spojené s vysokoproteínovou diétou, jej význam pre rôzne ochorenia a poruchy chôdze, pričom sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
Poruchy chôdze a ich typy
Poruchy chôdze sa prejavujú rôznymi formami a môžu byť spôsobené rôznymi faktormi. Fyziologická chôdza predstavuje ideálny pohybový vzorec, ktorý si vyžaduje koordináciu viacerých svalových skupín dolných končatín a harmonickú spoluprácu viacerých systémov tela. Medzi najčastejšie typy porúch chôdze patria:
- Hemiparetická chôdza: Typická pre ľudí po mozgovej príhode, postihuje jednu stranu tela.
- Ataktická chôdza: Vyskytuje sa pri poškodení mozočku, prejavuje sa nestabilitou a nekoordinovanosťou.
- Parkinsonovská chôdza: Charakteristická pre pacientov s Parkinsonovou chorobou, prejavuje sa pomalou, drobnou a strnulou chôdzou.
- Trendelenburgova chôdza: Objavuje sa pri oslabení svalov bedrového kĺbu.
- Spastická chôdza: Často sa vyskytuje u pacientov s detskou mozgovou obrnou.
- Konská chôdza: Vzniká v dôsledku oslabenia svalov zodpovedných za dvíhanie prednej časti chodidla.
- Kačacia chôdza: Kolísavá chôdza po špičkách, často pozorovaná pri Duchennovej svalovej dystrofii (DMD) a osteomalácii.
Duchennova svalová dystrofia (DMD) a kačacia chôdza
DMD je genetické ochorenie charakterizované postupnou svalovou degeneráciou a slabosťou. Príznaky sa objavujú v ranom detstve, zvyčajne medzi 2. a 3. rokom života. Ochorenie postihuje predovšetkým chlapcov. Hlavným príznakom je svalová slabosť, ktorá sa začína v proximálnych svaloch a neskôr postihuje distálne svaly končatín. Deti s DMD často začínajú neskôr chodiť a majú zväčšené lýtkové svaly (hypertrofia).
V školskom veku je pre nich prirodzená kolísavá chôdza po špičkách (tzv. kačacia chôdza). Stabilita sa znižuje, mení sa držanie tela, chrbát sa prehýba dozadu (lordóza) a brucho dopredu. Takmer všetky deti strácajú schopnosť chôdze medzi 7. až 12. rokom. V rannom veku dospievania sú postihnuté aj dýchacie svaly a srdcový sval.
Diagnostika by mala byť vykonaná odborníkom na nervovosvalové ochorenia. Pri tejto diagnóze je veľmi dôležitá multidisciplinárna starostlivosť poskytovaná tímom odborníkov v oblasti neurológie, ortopédie, kardiológie, výživy a respiračnej starostlivosti. Pravidelná rehabilitácia je dôležitá pre udržanie kondície. V neskoršom štádiu ochorenia sú nutné pomôcky, ktoré pomáhajú pri mobilite, napríklad vozík na prekonanie dlhšej vzdialenosti a bezbariérové prostredie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Pompeho choroba a jej vplyv na chôdzu
Pompeho choroba je autozómovo-recesívne dedičné ochorenie, ktoré zapríčiňuje úplný alebo veľmi výrazný deficit enzýmu alfa-glukozidázy. Nedostatok enzýmu vedie k hromadeniu glykogénu v lyzozómoch, čo spôsobuje poškodenie svalov. Ak sú napríklad poškodené svaly nôh, bude chôdza pre pacienta náročnejšia ako zvyčajne. To isté platí pre pľúca.
Najťažšia forma Pompeho choroby je infantilná. Pacienti s juvenilnou a dospelou formou Pompeho choroby majú určitú zvyškovú aktivitu alfa-glukozidázy. Medzi ukazovatele, ktoré demonštrujú Pompeho chorobu, patrí v detstve a adolescencii prítomné zaostávanie v behu, odstávajúce lopatky a určitá pohybová neobratnosť. Asi 50 % pacientov máva bolesti svalov, niektorí pacienti majú aj svalové kŕče.
S rozvojom ochorenia sa dostáva do popredia postupujúca svalová slabosť, najmä svalov panvového a ramenného pletenca. Pri dlhodobejšom trvaní ochorenia sa vyvíjajú svalové atrofie (úbytok svalov). Významne sa obmedzuje rozsah pohybov, a napokon sa pacienti stávajú imobilnými. V rozvinutom štádiu sa juvenilná a dospelá forma Pompeho choroby prejavujú ako výrazná myopatia, s generalizovaným postihnutím končatinového, trupového svalstva, a u väčšiny pacientov aj dýchacích svalov.
Diagnostika Pompeho choroby môže byť obtiažna z niekoľkých dôvodov. Príznaky a prejavy Pompeho choroby nie sú jedinečné len pre toto ochorenie, preto je možné ľahko zameniť ju s častejšie sa vyskytujúcimi chorobami. Laboratórne určenie diagnózy Pompeho choroby je založené na náleze chýbajúcej alebo nízkej aktivity kyslej maltázy (α-glukozidázy).
Významnou novinkou v terapii Pompeho choroby je enzymatická substitučná liečba s rekombinantne pripraveným enzýmom. Neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti o človeka je rehabilitácia či balneoterapia. Dôležité sú správne cvičenia, ako je naťahovanie (strečing) a jemné posilňovanie, samozrejme, v rámci možností. Ako veľmi prospešné sa javí tiež aeróbne cvičenie, pri ktorom dochádza k efektívnemu odbúravaniu glykogénu a lepšiemu využívaniu mastných kyselín. Príliš namáhavé cvičenie je nevhodné, pretože dochádza k odbúravaniu bielkovín (a teda aj strate svalstva). Skúsenosti ukazujú, že vysoko proteínová (nízko sacharidová diéta) hrá dôležitú rolu pri zachovaní svalovej hmoty, a teda aj dýchacích svalov.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Periférne peroneálne ochrnutie a kačacia chôdza
Najčastejšie príčiny periférneho peroneálneho ochrnutia sú priame poranenia nervu (trauma) alebo dlhodobé jeho pritlačenie (kompresia) v oblasti hlavy fibuly. V dôsledku toho pri chôdzi prsty nohy nevzlietajú nad podložku, a tak postihnutá osoba vykopáva chodidlo oblúkovým, bočným „hodom“. Chôdza je nepravidelná, „kačacia“.
Prvým krokom liečby je odstránenie základnej príčiny, predovšetkým ukončenie kompresie nervu. Tesnú sadru alebo obväz treba odstrániť, ošetrovať prípadné priestorovo zaberajúce poškodenie. Na impulz z elektrostimulačného prístroja sval reaguje rovnakou kontrakciou ako na impulz z mozgu. Regenerácia nervu je veľmi pomalý proces a vždy začína od miesta poškodenia. Podľa súčasných poznatkov rastie vlákno niekoľko desatín milimetra denne, v optimálnom prípade nie viac ako 1 mm denne. Sval bez stimulácie nevydrží tak dlho.
Pravidelný pohyb pomáha udržiavať pohyblivosť kĺbov, predchádzať kontraktúrám a podporovať správne vzorce svalovej aktivácie. Cvičenia by mali zahŕňať zdvihy chodidla nahor (dorzálna flexia), státie na špičkách, ako aj rotačné pohyby. Cvičenia rovnováhy a propriocepcie získavajú s postupom rekonvalescencie stále väčší význam. Osobitnú pozornosť treba venovať mechanike chôdze. Najskôr treba vybudovať kompenzačné pohyby.
Ortózy pre členok a chodidlo sa často odporúčajú pacientom s pádom chodidla. Tieto pomôcky pomáhajú predchádzať pádom, zlepšujú efektívnosť chôdze a udržiavajú správne postavenie kĺbov. Nepovažujem však za vhodné ich neustále nosiť. Dôvodom je, že sval, ktorý drží ortéza, rýchlo stráca silu a objem. Neustále nosenie ortézy teda môže zhoršiť šance na zotavenie. Na druhej strane sú často užitočné, napríklad pri vybavovaní záležitostí v meste, pretože zvyšujú bezpečnosť chôdze. Doma a pri cvičení ich však nepoužívajte.
Osteomalácia ako príčina kačacej chôdze
Osteomalácia je „mäknutie kostí“ spôsobené tým, že sa novotvorená kostná hmota zle mineráluje. Kosti sú potom mäkšie, bolestivé a ľahšie sa lámu, typická je aj svalová slabosť. Prejaví sa bolesťou kostí, svalovou slabosťou, „kačacou“ chôdzou a pseudolámaním (tzv. Looserove zóny - praskliny z únavy). Najčastejšou príčinou býva nedostatok vitamínu D, ale svoj podiel môžu mať aj poruchy vstrebávania, choroby pečene a obličiek či niektoré lieky.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Prejavuje sa tupou, rozliatou bolesťou kostí - najmä bedrá, panva, stehná, rebrá; bolia pri tlaku aj v noci. Svalová slabosť (hlavne bližšie k trupu - stehná, ramená): ťažšie vstávanie zo stoličky, chôdza do schodov, „kačacia“ chôdza. Pseudofraktúry (Looserove zóny) - tenké priečne prasklinky v kostiach z únavy; môžu predchádzať skutočným zlomeninám.
Liečba a sledovanie účinnosti: Doplnenie vitamínu D a vápnika, liečba základnej príčiny, úprava liekov a rizikových faktorov. Ako sa sleduje účinnosť: Ústup bolesti a zlepšenie sily v priebehu týždňov až mesiacov.
Fyzioterapia pri poruchách chôdze
Fyzioterapia zohráva kľúčovú úlohu pri liečbe porúch chôdze. Cieľom je obnoviť alebo výrazne zlepšiť schopnosť chôdze, znížiť bolesť a celkovo zlepšiť kvalitu života pacienta.
Zlyhanie obličiek a vplyv stravy
Symptómy zlyhania obličiek vznikajú z nahromadenia odpadových látok v tele. To môže zapríčiniť slabosť, dýchavičnosť, letargiu a neschopnosť odstraňovať draslík z krvi môže viesť k abnormálnemu srdcovému rytmu a náhlej smrti. Prevencia je vždy základom proti zlyhaniu obličiek.
Chronické choroby ako vysoký krvný tlak a cukrovka môžu poškodiť obličky a iné orgány. Keď sa raz prejaví zlyhanie obličiek, je cieľom vyhnúť sa zhoršeniu. Strava s vysokým obsahom živočíšnych bielkovín môže poškodzovať obličky. Štúdia z roku 2003 dokázala, že strava s vysokým podielom bielkovín zo živočíšnych zdrojov môže tiež zvyšovať riziko vzniku obličkových kameňov z kyseliny močovej, zatiaľ čo vegetariánska strava znížila kyselinu močovú a zabránila tvorbe kameňov.
Veľa spracovaných potravín obsahuje veľkú dávku soli, aby sa zosilnila ich chuť. Ak jete soli príliš veľa, vaše obličky budú reagovať zadržiavaním vody, aby rozpustili tento elektrolyt vo vašom krvnom obehu a udržali správnu činnosť srdca. Toto dá vašim obličkám veľmi zabrať. Podľa Harvard School of Public Health dlhodobý príjem nadmerného množstva soli môže poškodiť obličky, srdce a aortu.
Štúdia na cicavcoch z roku 2009 vykonaná na troch typoch geneticky modifikovanej Monsanto kukurice preukázala ich negatívne účinky na zdravie obličiek a pečene u potkanov.
Sýtené nápoje ako sóda (s alebo bez náhradných sladidiel) a energetické nápoje sa spájajú s tvorbou obličkových kameňov. Čínska štúdia ukázala, že konzumácia mliečnych výrobkov zvyšuje vylučovanie vápnika močom, čo sa spája s vyšším rizikom rozvoja obličkových kameňov. Kofeín v káve, čaji, sóde a iných potravinách môže tiež spôsobovať tlak na obličky.
Vegetariánska a vegánska strava, pri ktorej sa nekonzumuje veľa soli, nejedia sa živočíšne výrobky, umelé sladidlá a obmedzí sa kofeín, je základnou prevenciou problémov s obličkami.
Škrob je makromolekulárna látka syntetizovaná rastlinami. Ľudské telo obsahuje asi 70 % vody a len približne 7 % tela tvoria sacharidy. Hlavné typy sacharidov sú škroby a cukry. Trávenie škrobov sa začína v ústach slinami, tie obsahujú enzým amylázu, ktorá mení polysacharid na disacharid maltózu. Preto škroby treba dobre požuť.
Rafinácia obilia je proces, kedy sa z obilia odstraňujú otruby a klíčky, aby zostalo len jemné zrno - takmer čistý škrob. Pri tomto procese sa z obilia odstráni približne 80% vitamínov, minerálov, fenolových zlúčenín a vlákniny.
Ak naozaj nepotrebujeme nadbytočné kalórie alebo netrpíme ich nedostatkom, nie je nutné trávenie si zaťažovať škrobmi. Škroby sa trávia približne 4 hodiny, čo je oveľa dlhšie ako ovocie (do 1 hodiny) a ako zelenina (do 2-3 hodín).
Dr. McDougall však tvrdí, že väčšina ľudí má mylné názory o strave, ktorej výsledkom je zdravý a atraktívny vzhľad. Tvrdí, že sa učia, „nejedzte škroby, pretože ryža sa mení na cukor, ktorý sa mení na tuk, čo spôsobuje, že priberáte“. Dr. McDougall tvrdí, že po celom svete sú populácie s najvyššou konzumáciou škrobu v najlepšom stave a najviac fit. Mäsité, mliečne a olejové jedlá znamenajú nadváhu a choroby.
Škroby ako kukurica, zemiaky a ryža sú bohaté na sacharidy, vlákninu a majú veľmi málo tuku. Ak porovnáme syr (4 kalórie na gram), mäso (4 kalórie na gram) a oleje (9 kalórií na gram), škroby majú menej kalórií, len jednu kalóriu na gram. Jednoducho povedané, škroby vás fyzicky naplnia len so zlomkom - jednou štvrtinou - kalórií syra, mäsa a oleja.
Nie všetky kombinácie škrobov sú vhodné. Ak jete obilninu, zemiaky alebo sladké zemiaky, je veľmi vhodné kombinovať ich so zeleninou. Ale nekombinujte škroby s cukrami (ovocím), pretože škroby vyžadujú dlhšie trávenie ako ovocie, ktoré len rýchlo prechádza žalúdkom, ak mu v tom nebráni iná potrava. Navyše, keď zjeme cukor, vylúčia sa sliny, ale nie ptyalín na trávenie škrobov. Jednou z najhorších kombinácii pre naše telo sú tuky a škroby.
Nakličovaním obilnín sa v nich zníži podiel škrobu a niekoľkonásobne stúpne množstvo enzýmov, vitamínov a minerálov.
Nezrelé banány obsahujú okolo 40% škrobu. Preto sa dlhšie trávia a môžu spôsobovať nadúvanie. Zrelé banány sú tie, ktoré sú žlté a majú čierne bodky. Tie podľa zrelosti obsahujú 1-8% škrobu a zvyšok cukru. Sú ľahšie stráviteľné a trávia sa veľmi rýchlo.
Štúdia na tisícke ľudí z Francúzska, Singapuru, Veľkej Británie a Švédska zistila, že to, ako trávite sacharidy, môže ovplyvniť vašu váhu. Vedci sa sústredili na gén nazývaný AMY1, ktorý je zodpovedný za enzým slinná amyláza nachádzajúca sa v slinách. Tento enzým sa vylučuje v ústach, keď sa začína trávenie škrobov.
Najhoršie dôsledky môže mať konzumácia rafinovaných škrobov, ako je pečivo a výrobky z bielej múky ako koláče, palacinky, pizza, atď. Vhodnejšie sú celé škroby v prírodnej podobe ako zemiaky, sladké zemiaky, celozrnné obilniny (hlavne tie bezlepkové) ako ryža, pohánka, quinoa, atď., a to hlavne v kombinácii s listovou zeleninou, prípadne avokádom, určite by sa však nemali kombinovať s tukmi a ovocím.
Ľudia s chronickým ochorením obličiek by totiž mohli skončiť ich ešte ďalším poškodením, ak sa snažia schudnúť z tuku diétami alebo radšej cvičením.
Výskumníci analyzovali stravovacie a životné návyky takmer 11.000 ľudí s nadváhou alebo obezitou. Polovica z nich potvrdila, že sa snažila schudnúť užívaním liekov na stratu hmotnosti alebo presadzovali iné chudnúce metódy. Jednou z nich bola vysoko proteínová diéta, ktorá mala obsahovať 1,9 g bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti za deň. Je to výrazne viac, než je odporúčané množstvo. Pacientom s chronickým ochorením obličiek sa odporúča konzumovať 0,6 g až 0,75 g bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti za deň. Ani lieky na chudnutie s vysokým obsahom bielkovín nie sú vhodné pre ľudí s chronickým ochorením obličiek, pretože tieto druhy tabletiek môžu rovnako viesť k ďalšiemu poškodeniu obličiek.
Skôr, než aj vy začnete používať nejaký aktuálny výstrelok stravy ako sú aj tabletky na chudnutie, dobre si pozrite, čo obsahujú. Ak máte choré obličky, preskočte skôr na diétu, ktorá zahŕňa nízkoproteínovú a nízkokalorickú stravu. K tomu pravidelná fyzická aktivita a samozrejme, sledovanie u lekára.
Ak máte chronické ochorenie, je potrebné vykonať zmeny vo vašej strave vrátane: • Obmedzenia tekutín • Obmedzenia soli, draslíka, fosforu a ďalších elektrolytov Strava sa môže v priebehu času meniť, ak sa vaše ochorenie obličiek zhorší, alebo ak potrebujete dialýzu. Účelom tejto zdravej diéty je udržať rovnováhu elektrolytov, minerálov a tekutín u pacientov, ktorí majú chronické ochorenie obličiek alebo ktorí sú na dialýze. U pacientov, ktorí sú na dialýze treba obmedziť hromadenie odpadových produktov v tele. Väčšina dialyzovaných pacientov močí veľmi málo alebo vôbec. Obmedzenie tekutiny medzi liečbami je veľmi dôležité.
Bielkoviny a ich význam
Bielkoviny sú nevyhnutnou súčasťou našej stravy. Vysoko proteínová diéta podporuje chudnutie, rast svalov a posilňuje imunitu. Avšak, nie vždy je jednoduché dosiahnuť optimálny denný príjem bielkovín.
Ideálne a univerzálne množstvo bielkovín neexistuje. To, koľko proteínov by ste mali denne konzumovať, sa líši a je ovplyvnené mnohými faktormi, ako sú vek, pohlavie, aktivity, zdravie, celkový príjem a ďalšie premenné. Niektorí ľudia, vrátane elitných športovcov, môžu jesť až 3,5 g na kg telesnej hmotnosti bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. Aj v dobe, kedy sú proteínové potraviny na vzostupe, sa nájdu ľudia, ktorí sa im vyhýbajú a príjem bielkovín podceňujú.
Bielkoviny sú veľké molekuly, ktoré naše bunky potrebujú, aby správne fungovali. Pozostávajú z aminokyselín, ktoré sú ich stavebnými kameňmi. Existuje okolo 20 aminokyselín z toho 9 je esenciálnych.
Bielkoviny môžeme rozdeliť aj podľa pôvodu na živočíšne a rastlinné. Najlepšími bielkovinovými zdrojmi sú pre svoj kompletný profil esenciálnych aminokyselín hlavne živočíšne potraviny, patria sem mäso, vajcia, tvaroh či ryby. Športovci s cieľom budovať svaly preferujú hlavne srvátkový proteín. Niektoré zdroje živočíšnych bielkovín môžu obsahovať vysoké hladiny železa (hovädzie mäso) a vitamínu B-12 (vnútornosti).
Pokiaľ ste vegán/vegetarián alebo trpíte potravinou alergiou, je zrejmé, že vo vašom jedálničku úplne alebo čiastočne absentujú živočíšne bielkoviny. Na rozdiel od živočíšnych, rastlinné zdroje bielkovín obsahujú aj vlákninu, ktorá je nevyhnutná pre zdravý tráviaci systém. Rastlinné bielkoviny nepredstavujú riziko kardiovaskulárnych chorôb, ako je to v prípade živočíšnych potravín. Práve naopak, pomáhajú túto hrozbu znižovať. Nevýhodou rastlinných proteínov je, že mnohé z nich sú nekompletné. Avšak kombináciou viacerých rastlinných potravín, môžete vyskladať plnohodnotné bielkoviny. Za kompletné rastlinné bielkovinové zdroje sa považujú sója, quinoa, pohánka a konopné semiačka.
Delenie bielkovín podľa zloženia:
- Kompletné bielkoviny: Tieto potraviny obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny. Väčšinou sa vyskytujú v živočíšnych potravinách.
- Neúplné bielkoviny: Tieto potraviny obsahujú najmenej jednu esenciálnu aminokyselinu. Rastlinné potraviny, ako napríklad hrach, fazuľa a zrná, väčšinou obsahujú neúplný proteín.
- Doplnkové bielkoviny: Vzťahujú sa na dve alebo viac potravín obsahujúcich nekompletné bielkoviny, ktoré môžu ľudia kombinovať, aby doplnili limitné aminokyseliny a prijali tak kompletný proteín.
Tu je dôležité poznamenať, že telo nepotrebuje všetky esenciálne aminokyseliny pri každom jedle. Náš metabolizmus môže využiť aminokyseliny z predchádzajúcich jedál na doplnenie limitných aminokyselín.
Mäso, hydina a vajcia patria medzi kompletné bielkoviny. Kuracie mäso sa vyznačuje vysokým obsahom tryptofánu, ktorý je dôležitý pre psychickú pohodu. Výhodou hydinového mäsa je aj nízky obsah tuku a rýchla príprava. Hovädzie mäso je prirodzeným zdrojom CLA a kreatínu. Ryby ako losos či makrela nie sú len dobrými zdrojmi bielkovín, ale obsahujú aj esenciálne omega 3 mastné kyseliny.
Správne rastlinné potraviny môžu byť vynikajúcim zdrojom bielkovín a iných živín, často s menším množstvom kalórií ako živočíšne produkty. Jesť viac rastlinných bielkovín môže zlepšiť celkové zdravie človeka. Vhodnou kombináciou rastlinných potravín sa vyhnete nedostatku limitnej aminokyseliny, no zároveň máte skvelú príležitosť pripraviť si chutné a zdravé jedlo.
Orechy, vrátane vlašských orechov, mandlí a arašidov, sú prospešné aj pre naše zdravie.
Pokiaľ máte stále hlad, obvod vášho bicepsu je stále rovnaký či bývate často chorí, tak problémom môže byť práve nedostatok kvalitných bielkovín v strave. Naopak, ak vás nafukuje a máte bolesti brucha, pozrite sa, koľko a aké bielkoviny konzumujete. Môžete ich konzumovať až priveľa, alebo máte alergiu/intoleranciu na niektoré z nich. Nezabúdajte ani na ostatné makronutrienty.
Raňajky bohaté na bielkoviny
Raňajky sú základ dňa. Hoci nie je preukázané, že by raňajky akýmkoľvek spôsobom štartovali metabolizmus, ide o efektívny spôsob, ako začať deň s poriadnou dávkou energie. Vďaka raňajkám vás popoludní a večer nemusí prepadávať taký hlad, kvôli ktorému sa neplánovane prejete. Raňajky by mali byť vyvážené a obsahovať predovšetkým dostatočný pomer komplexných sacharidov, tukov, vlákniny a bielkovín. Bielkoviny pomáhajú udržiavať optimálnu hladinu hormónov zodpovedných za pocit hladu a sýtosti.
Príklady raňajok bohatých na bielkoviny:
tags: #vysokoproteinova #dieta #kamene