Výška výživného na dieťa: Prehľad a faktory ovplyvňujúce jeho určenie

Článok sa zaoberá problematikou výšky výživného na dieťa, s dôrazom na minimálnu výšku výživného a faktory, ktoré súdy zohľadňujú pri jeho určovaní.

Životné minimum a jeho vplyv na výživné

Životné minimum predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze fyzickej osoby. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý poskytuje Štatistický úrad SR. Úprava súm životného minima sa vykonáva tak, že platné sumy životného minima sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie. Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku.

Minimálna výška výživného

Zákon o rodine stanovuje, že každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu kalendárneho roka.

História úprav životného minima a minimálneho výživného

Sumy životného minima sa k 1. júlu každoročne upravujú. Výška životného minima bola ustanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v nasledujúcich rokoch:

• K 1. júlu 2025 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 168/2025 Z.
• K 1. júlu 2024 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 149/2024 Z.
• K 1. júlu 2023 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 220/2023 Z.
• K 1. júlu 2022 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 227/2022 Z.
• K 1. júlu 2021 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 244/2021 Z.
• K 1. júlu 2020 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 174/2020 Z.
• K 1. júlu 2019 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 183/2019 Z.
• K 1. júlu 2018 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 196/2018 Z.
• K 1. júlu 2017 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
• K 1. júlu 2013 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
• K 1. júlu 2012 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
• K 1. júlu 2011 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
• K 1. júlu 2010 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
• K 1.júlu 2009 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce , sociálnych vecí a rodiny SR č. 252/2009 Z.
• K 1. júlu 2008 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 225/2008 Z.
• K 1. júlu 2007 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 291/2007 Z.
• K 1. júlu 2006 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 415/2006 Z.
• K 1. júlu 2005 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 262/2005 Z.
• K 1. júlu 2004 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 372/2004 Z.
• K 1. júlu 2003 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 213/2003 Z.
• K 1. júlu 2002 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 285/2002 Z.
• K 1. júlu 2001 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 232/2001 Z.

Tabuľka minimálneho výživného v závislosti od životného minima

Obdobie	Výška relevantného životného minima	Výška minimálneho výživného
1. apríl 2005 - 30. jún 2005	2080 SKK	624 SKK / 20,71 €
1. júl 2005 - 30. jún 2006	2150 SKK	645 SKK / 21,41 €
1. júl 2006 - 30. jún 2007	2270 SKK	681 SKK / 22,61 €
1. júl 2007 - 30. jún 2008	2340 SKK	702 SKK / 23,30€
1. júl 2008 - 31. decembra 2008	2460 SKK	738 SKK / 24,50€
1. január 2009 - 30. jún 2009	81,66€	24,55€
1. júl 2009 - 30. jún 2010	84,52€	25,36€
1. júl 2010 - 30. jún 2011	84,61€	25,38€
1. júl 2011 - 30. jún 2012	86,65€	26€
1. júl 2012 - 30. jún 2013	88,82€	26,65€
1. júl 2013 - 30. jún 2014	90,42€	27,13€
1. júl 2014 - 30. jún 2015	90,42€	27,13€
1. júl 2015 - 30.

Kritériá určovania výšky výživného

Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Prečítajte si tiež: Sprievodca stravou pre deti s cukrovkou

Zmena pomerov a úprava výživného

Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie alebo zvýšenie výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov. V rámci konania o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti nie je totiž prípustné prehodnocovať predošlé právoplatné súdne rozhodnutia. Zmena pomerov mohla nastať tak na strane povinného (napr. zmena majetkových pomerov/zvýšenie príjmu/zrušenie vyživovacej povinnosti a pod.) alebo na strane oprávneného z výživného (napr. prechod na vyšší stupeň školskej dochádzky/vývoj životných nákladov/zmena zdravotného stavu a pod.). Súd ale prihliada len na zmeny, ktoré nastali od posledného rozhodnutia.

Potreby dieťaťa

Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.

Schopnosti a možnosti rodiča

Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.

Potencialita príjmu

Súd môže pri určovaní výživného zohľadniť aj princíp potenciality, teda posúdiť, aký príjem by povinný mohol dosahovať, ak by sa snažil. Ak rodič zámerne nevyužíva svoje schopnosti a možnosti na dosiahnutie vyššieho príjmu, súd na to môže prihliadnuť.

Návrh na zvýšenie výživného

Pre zvýšenie výživného je dôležité preukázať, že nastala zmena pomerov. Okolnosti, ktoré zakladajú zmenu pomerov v prospech zvýšenia výživného sú napríklad rastúci vek dieťaťa alebo nové zamestnanie rodiča typicky s vyšším príjmom. V návrhu je potrebné opísať zmenu pomerov a túto riadne preukázať. Návrh sa podáva na súde, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (v prípade, že sa jedná o mal. dieťa). Po podaní návrhu súd začne konanie, ak sa jedná o mal. dieťa, súd mu ustanoví za kolízneho opatrovníka úrad práce, soc. vecí a rodiny následne zašle návrh povinnému z výživného na vyjadrenie, voči ktorému sa budete môcť vyjadriť.

Prečítajte si tiež: Podmienky získania opatrovateľského príspevku

Ako postupovať pri návrhu na zvýšenie výživného

1. Zistiť, či máte výšku výživného určenú dohodou Vás ako rodičov alebo rozhodnutím súdu. V prípade, že výška výživného je určená dohodou, tak môžete na súd podať návrh na zvýšenie výživného. V konaní sa bude skúmať aké sú príjmy a výdavky daného rodiča, kto sa o dieťa stará a v akom pomere a aké sú výdavky spojené s dieťaťom. Ak bola výživné určené rozhodnutím súdu, tak potom súd výšku výživného zmení, ak sa zmenili pomery. Ak dieťa napríklad vyrástlo, s čím sú spojené aj väčšie výdavky, prípadne, ak by napríklad otec zmenil zamestnanie v ktorom dosahuje väčší príjem atď. Návrh preto v prípade súdom určeného výživného odporúčame podať iba v takom prípade.
2. Preukázať zmenu pomerov. Je potrebné preukázať, že od posledného určenia výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom.
3. Opísať a preukázať zmenu pomerov. V návrhu je potrebné opísať zmenu pomerov a túto riadne preukázať.
4. Podať návrh na príslušný súd. Návrh sa podáva na súde, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (v prípade, že sa jedná o mal. dieťa).

Metodika pre výpočet výživného

Pracovná skupina zložená z odborníkov na rodinné právo, sudcov, akademikov a zástupcov Generálnej prokuratúry a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, vytvorila Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom s cieľom harmonizovať prax súdov a stanoviť spôsob výpočtu tzv. Metodika má odporúčací charakter, preto sudca nie je povinný ju dodržiavať, ale môže sa ňou riadiť. Každý prípad je jedinečný, najmä v rodinnoprávnych záležitostiach, a preto nie je možné aplikovať pravidlá striktne. Doteraz bolo bežné, že okresné súdy v podobných až totožných prípadoch rozhodovali o výške výživného rôzne. To spôsobilo, že výpočet výživného bol nepredvídateľný. Na zmiernenie týchto rozdielov Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vydalo od nového roka 2024 metodiku, zahŕňajúce aj tzv. Tabuľka pre výpočet výživného.

Alternatívne riešenia sporov: Mediácia

Zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii sa upevnila pozícia inštitútu mediácie ako legitímneho nástroja na riešenie sporov. Ako jedna z mimosúdnych metód upravených zákonom prispieva k rýchlejšiemu prístupu k spravodlivosti občanov. Úlohou mediácie nie je nahradiť fungujúci systém súdnictva, ale vytvoriť podporu k tomuto systému iným prístupom k riešeniu sporov. Jedným z hlavných cieľov zákonodarcu pri formalizovaní mediácie ako mimosúdnej psychosociálnej metódy je okrem zefektívnenia postupov pri riešení sporov aj snaha vrátiť zodpovednosť za vyriešenie sporu do rúk tým, ktorých sa spor bezprostredne týka. Výsledkom mediácie podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii je dohoda, ktorá má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná.

Rodičovská dohoda v mediácii

Cieľom príspevku je poukázať na obsah rodičovskej dohody, ktorá je výsledkom mediácie a ktorá odráža potreby, záujmy a možnosti účastníkov dohody pretvorené do vzájomných práv a povinností a z tohto dôvodu je pre účastníkov viac akceptovateľná a napĺňaná. Ďalej v príspevku poukážeme na rozdiel v obsahu dohody uzatvorenej rodičmi v mediácii a dohody uzatvorenej priamo na súde, resp. schválenej súdom tak, ako ju v procese schvaľovania deklarujú súdy.

Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa

Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa upravuje poskytovanie príspevkov (iba) ako sociálnych dávok, ktorými štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa, ak náhradnú starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na základe rozhodnutia súdu alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu iná fyzická osoba ako rodič. Uvedené príspevky Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky naposledy upravilo (valorizovalo) opatrením č. 236/2013 Z. z. o ustanovení súm príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa s účinnosťou od 1. septembra 2013 v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, t. j. sumy jednotlivých príspevkov sa vynásobili koeficientom 1,8 %, ktorým sa upravili sumy životného minima od 1.

Formy náhradnej starostlivosti

1. zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča podľa § 45 až § 47 zákona č. 36/2005 Z. z.
2. pestúnska starostlivosť podľa § 48, § 50 až § 52 zákona č. 36/2005 Z. z.
3. poručníctvo podľa § 56 až § 59 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak sa poručník osobne stará o dieťa - napr. zabezpečuje jeho výchovu, zastupuje ho a spravuje jeho majetok. Ide o prípady, ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol im pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
4. dočasné zverenie dieťaťa do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom podľa § 49 zákona č. 36/2005 Z. z.

Príspevky pri náhradnej starostlivosti

• Jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti: Oprávnenou osobou je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Nárok na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti má dieťa, ktoré je zverené do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.
• Jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti: Nárok má plnoleté dieťa, ak náhradná starostlivosť zanikla.
• Opakovaný príspevok dieťaťu: Oprávnenou osobou je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti.
• Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi: Oprávnenou osobou je náhradný rodič, ktorému bolo na základe rozhodnutia súdu zverené dieťa do náhradnej starostlivosti.
• Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi: Oprávnenou osobou je náhradný rodič, ktorému bolo na základe rozhodnutia súdu zverené dieťa do náhradnej starostlivosti, ktoré je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Podmienky materskej po RD

tags: #vyska #vyzivneho #na #dieta #2013