Tento článok sa zaoberá daňovými a odvodovými aspektmi vyplácania odmien zamestnancom materskou spoločnosťou, pričom zohľadňuje rôzne formy odmeňovania a ich dopad na odvody a dane.
Kto je spoločník a kto konateľ s.r.o.
V spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) existujú dve základné pozície: spoločník a konateľ.
Spoločník je majiteľom firmy. Eseročka musí mať minimálne jedného alebo viacerých spoločníkov (majiteľov). Medzi základné práva spoločníka patrí právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividenda), právo hlasovať na valnom zhromaždení firmy a iné.
Konateľ je štatutárnym orgánom firmy. Ide o osobu, ktorá koná v mene spoločnosti navonok, podpisuje zmluvy, má prístup k firemnému účtu a podobne.
Pri jednoosobových s.r.o. je rovnaká osoba v pozícii spoločníka aj v pozícii konateľa. Spoločník teda môže byť aj konateľom a konateľ môže byť aj spoločníkom. Pri iných štruktúrach firmy môže byť napríklad jedna osoba spoločníkom a iná osoba konateľom. Vždy musí mať firma aspoň jedného alebo viacerých spoločníkov a aspoň jedného alebo viacerých konateľov. Najčastejšie je spoločník zároveň aj konateľom eseročky. V niektorých prípadoch je odvodová povinnosť rozdielna pri spoločníkoch a konateľoch.
Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku na dieťa
Odvody konateľa/spoločníka, ktorý nedostáva odmenu
Zrejme najčastejším prípadom, najmä pri menších firmách, bude situácia, kedy konateľ/spoločník nedostáva za svoju činnosť žiadnu pravidelnú ani nepravidelnú odmenu. Pri odvodoch do Sociálnej poisťovne je v tomto modeli situácia rovnaká aj pri spoločníkovi, aj konateľovi. Ak je niekto len spoločníkom firmy (t.j. Ak je osoba konateľom s.r.o. (pričom je jedno, či je zároveň aj spoločníkom, alebo je len konateľ bez funkcie spoločníka), odvádza do zdravotnej poisťovne mesačne minimálny preddavok na zdravotné poistenie, ktorý je pre rok 2025 vo výške 107,25 eur (pre porovnanie v roku 2024 boli min. mesačné zdravotné odvody 97,80 eur). Uvedené čísla platia, ak spoločník/konateľ nemá žiadnu odmenu za svoju činnosť. Možno sa pýtate, z čoho konateľ/spoločník s.r.o. žije, ak nemá žiadnu odmenu? V tomto prípade je možné použiť iné zákonné možnosti vyplácania peňazí z firmy (napr.
Spoločník v s.r.o. má zo zákona právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividenda). Spoločník z podielu na zisku platí daň z dividend buď vo výške 7% (za zisk vytvorený v rokoch 2017 až 2023), alebo 10% (za zisk vytvorený v roku 2024), alebo 7% (za zisk vytvorený od roku 2025). Z takto vyplatenej dividendy spoločník už neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne ani odvody do zdravotnej poisťovne. Zisk môže byť spoločníkom vyplatený najskôr v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom zisk bol vytvorený. Napríklad zisk z roku 2025 môže byť vyplatený najskôr v roku 2026. Uvedené platí k podielom na zisku vytvorenom od roku 2017 a neskôr.
Odvody konateľa/spoločníka, ktorý je odmeňovaný
Častým prípadom je situácia, kedy má spoločník/konateľ uzatvorenú so svojou firmou zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu. V takýchto zmluvách sa upravuje aj výška odmeny za výkon činnosti. Môže ísť o odmenu pravidelnú (napr. mesačne) alebo nepravidelnú (napr. Konateľ/spoločník môže byť zároveň aj zamestnancom vo vlastnej firme. Z hľadiska výšky odvodov je to najmenej výhodná varianta, nakoľko odvody platí spoločník/konateľ v rovnakej výške ako akýkoľvek iný zamestnanec.
Možnosti vyplácania peňazí zo s.r.o. a ich daňovo-odvodové dôsledky
Spoločník/konateľ eseročky má viacero možností, ako si vie vyplácať peniaze zo svojej firmy. Každý musí sám zvážiť, či sa vyberie cestou úplnej/čiastočnej optimalizácie odvodov za cenu žiadneho alebo nižšieho sociálneho zabezpečenia, alebo bude platiť vysoké odvody a získa rovnaké sociálne zabezpečenie ako bežní zamestnanci. Nech už sa rozhodnete akokoľvek, veľkou výhodou je to, že každý sa môže sám rozhodnúť, akú formu odmeňovania si vyberie a bude z toho platiť odvody. Svoje rozhodnutie môžete aj časom zmeniť a prejsť na inú formu odmeňovania.
Príjmy zo závislej činnosti
Medzi príjmy zo závislej činnosti patria:
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
- príjmy z pracovnoprávnych vzťahov uzatvorených podľa Zákonníka práce (pracovný pomer, všetky druhy dohôd zo súčasného alebo z predchádzajúceho vzťahu)
- príjmy zo štátnozamestnaneckého pomeru, zo služobného pomeru, členského pomeru alebo z obdobného vzťahu (napr. vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa § 5 ods.
- príjmy dosiahnuté aj na základe inej ako pracovnej zmluvy, ak práca bude vykonávaná vo vzťahu nadradenosti a podradenosti platiteľa, podľa pokynov a príkazov platiteľa, práca bude vykonávaná v pracovnom čase zamestnávateľa a pod.
Podiel na zisku (dividenda)
Podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva (od 1.1.2017) - v zmysle prechodného ustanovenia § 52zi ods. 5 písm. b) podiely na zisku (dividendy) vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva sa považujú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, ak budú vyplatené zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 01.01.2017 a zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 vyplatené po 31.12.2016. Podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31.12.2016, ktorý je vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 01.01.2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003, a je určený na rozdelenie zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov považuje za zamestnanca.
Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia z roku 2025 bude zo zisku spoločnosti dosiahnutého za rok 2016 vyplatený v roku 2025 podiel na zisku konateľovi spoločnosti, ktorý nemá podiel na základnom imaní, ani nepoberá žiadnu odmenu za výkon funkcie, nemá ani pracovnú zmluvu. Konateľ spoločnosti je rezidentom Českej republiky. Keďže ide o podiely na zisku za rok 2016 vyplatené v roku 2025 zamestnancovi bez účasti na základnom imaní, tieto podiely sú vylúčené z predmetu dane v nadväznosti na § 52zi ods.
Odmena konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie
Zamestnávateľ vypláca na základe zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka odmenu konateľovi spoločnosti. Odmena konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti, zamestnávateľom je spoločnosť s ručením obmedzeným. Tento príjem zdaní zamestnávateľ preddavkom na daň pri jej vyplatení.
Špecifické situácie a ich riešenie
Finančný príspevok na nákup vitamínového balíčka
Ak zamestnávateľ poskytol zamestnancovi finančný príspevok na nákup vitamínového balíčka, ktorý bol poskytnutý z prostriedkov sociálneho fondu, v uvedenom prípade ide o peňažné plnenie.
Odmena k jubileu zo sociálneho fondu
Ak zamestnávateľ odmení zamestnanca k 60. narodeninám /jubileu/ finančnou odmenou zo sociálneho fondu tvoreného zo zisku, podlieha táto odmena dani a odvodom v mzde zamestnanca? Ak zamestnávateľ poskytne plnenie svojim zamestnancom zo sociálneho fondu (bez ohľadu na to, z akých zdrojov je tvorený), ktoré je od dane oslobodené podľa § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, poskytnutie takéhoto plnenia je tiež od dane oslobodené (napr. nepeňažné plnenie poskytnuté zo sociálneho fondu ako príspevok na hodnotu stravy, hodnotu nealkoholických nápojov, na použitie vlastného rekreačného, zdravotníckeho zariadenia zamestnávateľa, resp. prenajatého zamestnávateľom - platí nájomné, poskytnutého zamestnancovi, a pod.). Podľa § 7 ods.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Odmena žiakovi za produktívnu prácu
Ak zamestnávateľ je zapojený do systému duálneho vzdelávania a žiakom poskytuje odmenu za produktívnu prácu, zároveň sa rozhodol najlepšieho žiaka finančné odmeniť mimoriadnou odmenou. Príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov je aj odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe [§ 5 ods. 1 písm. Ak zamestnávateľ vyplatil mimoriadnu odmenu žiakovi v rámci produktívnej práce, aj túto možno považovať za príjem vymedzený podľa § 5 ods. 1 písm.
Príspevok na uspokojenie základných životných podmienok
Ak nezisková organizácia uzavrela s hlavným mestom zmluvu o poskytnutí finančného príspevku na základe Občianskeho zákonníka na projekt, kde bezdomovci čistia okolie Dunaja. Organizácia následne uzavrela s týmito fyzickými osobami "Dohodu o podmienkach účasti na podpornej aktivite" a vypláca im tzv. finančný príspevok na uspokojenie základných životných podmienok vo výške 10 € za 5 hodín práce. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa za príjem zo závislej činnosti považujú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy… To znamená, že v danom prípade, ak na základe projektu nezamestnaní /resp. bezdomovci dodržiavajú pokyny právnickej osoby - neziskovej organizácie pri čistení brehov Dunaja a za výkon práce je im vyplácaná odmena/ resp. finančný príspevok, tento sa považuje (podľa uvedeného ustanovenia § 5 zákona) za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Právnická osoba sa považuje za zamestnávateľa - platiteľa dane a príjemcovia finančných príspevok za zamestnancov. Zamestnávateľ má povinnosť zdaňovať uvedený príjem preddavkovo (podľa § 35 zákona), a to v mesiaci vyplatenia zdaniteľného príjmu. Odvod preddavkov je povinný vykonať do 5 dní po ich zrazení. Rovnako má povinnosť (podľa § 49a zákona) registrovať sa u miestne príslušného správcu dane - daňového úradu podľa sídla právnickej osoby, a to najneskôr do konca mesiaca, nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať preddavky na daň.
Náhrada mzdy z neplatne rozviazaného pracovného pomeru a úrok z omeškania
Ak zamestnávateľ vyplatí na základe rozhodnutia súdu zamestnancovi náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru, ide o príjem zo závislej činnosti z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa zdaní v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci vyplatenia tejto náhrady preddavkom na daň. Ak tento bývalý pracovník neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane u iného zamestnávateľa (za predpokladu, že nie je poberateľom starobného dôchodku od 1.1.2025 a skôr) a podpíše tlačivo "Vyhlásenie k zdaneniu príjmov…“ uplatní sa pri zdanení náhrady mzdy v mesiaci jej vyplatenia nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v sume 479,48 eur. Ročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatní daňovník pri vysporiadaní svojej daňovej povinnosti za rok 2025 pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, resp. pri podaní daňového priznania. Náhrada škody - vyplatenie úroku z omeškania je príjmom od dane oslobodeným v zmysle § 9 ods. 2 písm.
Odvody z odstupného po skončení pracovného pomeru
Aké sú odvody z odstupného po skončení pracovného pomeru, ktorý bol ukončený 12. 12. 2014, ukončením volebného obdobia starostu obce? Z dôvodu finančnej tiesne bude odstupné vyplatené čiastkovo po mesiacoch, ktoré poistné sa platí, či sa to rozpočítava na mesiace, ak budeme platiť čiastkovo, odstupné sa začne uhrádzať od júna 2015 do októbra 2015.
Zmeny v legislatíve od roku 2023
Zavedenie minimálneho poistného zamestnanca (2023)
Národná rada SR dňa 22. decembra 2022 prijala novelu zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Najdôležitejšou zmenou je zavedenie minimálneho poistného zamestnanca s účinnosťou od 1. januára 2023. Minimálne poistné zamestnanca znamená, že poistenec - zamestnanec bude platiť poistné na zdravotné poistenie vypočítané najmenej zo sumy životného minima, ktorá je platná k 1.1. daného roka, a to bez ohľadu na to, aký bude mať skutočný príjem u zamestnávateľa. K 1.1.2023 je suma životného minima 234,42 € a teda minimálne zdravotné poistné zamestnanca za rok 2023 je suma 393,82 € čo v praxi znamená , že minimálny mesačný preddavok zamestnanca v roku 2023 bude ASPOŇ 32,81 € t. j. Príklad : Mesačná mzda zamestnanca v roku 2023 je 100 €. Skutočný preddavok zamestnanca je súčet preddavku na poistné zamestnanca 4 % z mzdy t.j. 4,00 eur a preddavku na poistné zamestnávateľa 10 % z mzdy t. j. 10 €, spolu teda 14,00 €.
Zmeny v stravovaní zamestnancov (2023)
Podľa Opatrenia MPSVaR o sumách stravného zákona č. 423/2022 sú NOVÉ sumy stravného od 01.01.2023 , pričom cestovné náhrady platné od 1.
Teplé jedlo: Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na jedlo príspevkom vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však sumou vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok zamestnávateľa sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Od 1. januára 2023 (odkedy sa zvýšila suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín na 6,80 €) sa zvýši maximálny možný príspevok zamestnávateľa na jedlo na sumu vypočítanú ako 55 % z 6,80 € = 3,74 €. Časť ceny jedla môže pokryť príspevok zo sociálneho fondu, jeho výška nie je limitovaná.
Gastrolístky: Jeho hodnota musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 01.01.2023 sa zvyšuje najnižšia možná hodnota gastrolístka na sumu 75 % zo 6,80 eur = 5,10 eura. Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na gastrolístok príspevkom vo výške najmenej 55 % ceny gastrolístka, najviac však sumou vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Od 1. januára 2023 sa zvyšuje minimálny možný príspevok zamestnávateľa na gastrolístok na sumu 2.81 euro a maximálny na sume 3,74 eura. Časť ceny gastrolístka môže pokryť príspevok zo sociálneho fondu, jeho výška nie je limitovaná.
Finančný príspevok na stravovanie: Je rovnaký ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva zamestnancom na jedlo alebo na gastrolístok. Od 1. januára 2023 sa zvyšuje najnižšia možná suma finančného príspevku na sumu 55 % zo 75 % z 6,80 eur = 2,81 eura a najvyššia možná suma finančného príspevku na sumu 55 % zo 6,80 eur = 3,74 eura.
Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie (2023)
Od 1. januára 2023 sa v zákone 311/2001 Z. z. - Zákonníku práce dopĺňa nový § 152c Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie vo väzbe na NOVÝ zákon č. 222/2022 Z. z. Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zamestnancovi dobrovoľne t. j. Príspevok je u zamestnanca oslobodený od dane a platenia zdravotných a sociálnych odvodov. Časť príspevku poskytnutá nad limit (nad 4 eurá na meter štvorcový, resp. Príspevok je u zamestnávateľa uznaný ako daňový výdavok, a to za podmienok ustanovených v Zákonníku práce.
Zmeny v daňovom bonuse na dieťa (2023)
Zákonom č. 65/2023 Z. z. - článkom III, sa s účinnosťou od 1. mája 2023 mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). Podľa zmeneného § 33 ods. 1 písm. b) ZDP má oprávnená osoba nárok na daňový bonus na dieťa do 15 rokov veku bez ohľadu na to, či sa na dieťa poskytuje alebo neposkytuje dotácia na stravovanie podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách. Podľa nového prechodného ustanovenia § 52zzpa - s účinnosťou od 1. mája 2023 - má oprávnená osoba nárok na daňový bonus (140 eur mesačne) na dieťa do 18 rokov veku, a to bez ohľadu na to, či sa na dieťa poskytuje alebo neposkytuje dotácia na stravovanie podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. Od 1. mája 2023 má daňovník nárok na daňový bonus na dieťa aj v prípade, ak sa na dieťa bude poskytovať dotácia na stravovanie podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona o dotáciách t. j. daňovník - rodič dieťaťa si od 1. mája 2023 môže uplatniť daňový bonus na dieťa bez ohľadu na to, či sa na dieťa poskytuje dotácia na stravovanie v zmysle § 4 ods. 3 písm. a) alebo c) zákona č. 544/2010 o dotáciách. TREBA ALE SPLNIŤ PODMIENKU - rodič dieťaťa ešte pred 1. májom 2023 poberal daňový bonus na dieťa. Dotácia sa bude od 1. mája 2023 poskytovať na všetky deti, ktoré navštevujú posledný ročník materskej školy alebo základnú školu.
Obmedzenie platieb v hotovosti (2023)
NR SR schválila novelu zákona o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2023. Nové znenie § 4 zákona o obmedzení platieb v hotovosti zjednocuje doterajšiu právnu úpravu obmedzenia platieb v hotovosti, a to na povolenú výšku platby v hotovosti 15 000 eur pre fyzické osoby - podnikateľov aj nepodnikateľov, ako aj pre právnické osoby. To znamená, že od 1. júla 2023 je možné realizovať platby v hotovosti maximálne do výšky 15 000 eur.
Pre úplnosť dodávame, že naďalej platí výnimka podľa § 8 písm. h) zákona o obmedzení platieb v hotovosti, podľa ktorého sa zákaz podľa § 4 cit. zákona nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie, pričom odkazuje na zákon č. 42/1994 Z. mimoriadna situácia v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky - Uznesenie vlády č. 111/2020 z 11. mimoriadna situácia v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny - Uznesenie vlády č. 142/2022 z 26.
Valorizácia minimálnych dôchodkov (2023)
NR SR 14. februára 2023 schválila zákon č. 71/2023 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zmeny, ktoré sa týkajú valorizácie minimálnych dôchodkov, sú účinné od 1. júla 2023. Za prvých 30 rokov tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia ( ďalej KODP ) bude suma minimálneho dôchodku daná ako 136 % sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného roka. Za každý ďalší rok KODP od 31. do 39. roku KODP sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 2 % sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného roka. Za každý ďalší rok KODP od 40. do 49. roku KODP sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 3 % sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného roka. Za každý ďalší rok KODP od 50. do 59. roku KODP sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 5 % sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného roka. Do tzv. KODP sa započítavajú aj obdobia, získané v roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný, resp. invalidný dôchodok.
Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s mzdami
Zamestnávateľ v súvislosti s poskytovaním mzdy vedie rôzne evidencie. Základným dokladom evidencie je mzdový list zamestnanca. V zmysle § 39 ods. V mzdovom liste sa uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac a nie úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd, t. j. § 4 ods. Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby sa v rámci spracovania miezd po mesačnej uzávierke zo zúčtovaných miezd do mzdových listov zaúčtovali len údaje súvisiace s vyplateným príjmom v súlade s § 39 ods. Náležitosti výplatných listín v zákone stanovené nie sú. Súhrnná výplatná listina každého zamestnanca osobitne predstavuje v podstate mzdový list, tzv. Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. Zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru so zamestnancami je povinný po dobu 10 rokov, počas ktorej existuje v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné, uchovávať evidenciu, ktorú viedol o zamestnancoch v zmysle § 232 ods.
Evidenčný list dôchodkového poistenia
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu o svojich zamestnancoch na účely dôchodkového poistenia a predkladať ich Sociálnej poisťovni, a to podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia v papierovej forme alebo elektronickej forme.Povinnosť viesť a predkladať evidenčné listy je uložená všetkým zamestnávateľom. Evidenčné listy je potrebné vyhotovovať pre všetkých zamestnancov s právom na pravidelný aj nepravidelný príjem - poistencov, za ktorých sa počas trvania pracovnoprávneho vzťahu platilo poistné na dôchodkové poistenie. Je vhodné, aby zamestnávateľ pri vedení, vyplňovaní a predkladaní evidenčných listov postupoval v súlade s metodickým usmernením pre zamestnávateľov a návodom na vyplnenie jednotlivých rubrík evidenčného listu vydanými Sociálnou poisťovňou.
Evidenčný list obsahuje najmä:
- obdobie dôchodkového poistenia, t. j. obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení, uvedením: znaku poistenia: A - zamestnanec (platí aj pre dohodárov), MD - materská dovolenka, RD - rodičovská dovolenka (do 30. 6. 2005), VS - vojenská služba (do 31. 12. 2005), CS - civilná služba (do 31. 12.
- vymeriavací základ, t. j.
- vymeriavací základ počas vylúčených dôb (nevyplňuje sa u zamestnancov narodených po 31. 12. 1984), t. j. počas poskytovania náhrady mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu podľa § 142 ods.
- počet kalendárnych dní vylúčených dôb (nevyplňuje sa u zamestnancov narodených po 31. 12. 1984), t. j.
Zamestnávatelia sú povinní aj za dohodárov predkladať Evidenčné listy dôchodkového poistenia v zákonom stanovenej lehote s výnimkou, ak zamestnanec na dohodu bude u toho istého zamestnávateľa opakovane vykonávať činnosť na základe ďalšej dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Pri uchovávaní evidencie je zamestnávateľ povinný postupovať v zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach. Personálnu agendu predstavuje osobný spis zamestnanca, ktorý obsahuje najmä pracovnú zmluvu, osobný dotazník, doklady a potvrdenia, ktoré vyžaduje zamestnávateľ a ostatné doklady týkajúce sa vzniku, priebehu a skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Osobné spisy je potrebné uchovávať aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu. kópie Evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia do 31. 12. ročné zúčtovanie zdravotného poistenia pre jednotlivé zdravotné poisťovne, ktoré vykonával zamestnávateľ do 31. 12. prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny štvrťrok (do 31. 12. rôzne kópie potvrdení o hrubej, resp. čistej mzde, o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, dokladov o ročnom zúčtovaní a vysporiadaní nedoplatku, resp. ostatné podklady ku mzdám, ktoré sú potrebné pre výpočet miezd, ako napr.
#
tags: #vyplatenie #odmeny #zamestnancom #od #materskej #spolocnosti