Úvod
Počasie má preukázateľný vplyv na náš každodenný život, od toho, čo si obliekame, až po aktivity, ktorým sa venujeme. Avšak, jeho vplyv na naše zdravie, a to ako fyzické, tak aj psychické, je často podceňovaný. Tento článok sa zameriava na špecifický vplyv počasia na zdravie a správanie batoliat, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, od extrémnych teplôt až po sezónne zmeny a duševné zdravie.
Technologický Pokrok a Jeho Vplyv na Deti
Vývoj komunikačných technológií rastie nezadržateľným tempom. Okrem klasických stolových počítačov sme obklopení notebookmi, smartfónmi, tabletmi a inými multifunkčnými zariadeniami. Sú ľahko dostupné a v mnohých rodinách sa začínajú doslova hromadiť. S technologickým pokrokom prichádza obava z toho, aký vplyv majú tieto vymoženosti na zdravie našich detí. Počítače sú pre nich zdrojom informácií, ale aj neobmedzenej zábavy. Podobne ako hracie automaty v kasínach aj hranie videohier je založené na motivácii spojenej s určitou odmenou. Čím intenzívnejšia bude hra, tým väčšie sú šance na jej získanie. Odmena však môže, ale nemusí prísť. Dieťa postupne vymýšľa spôsoby, ako sa čo najskôr vrátiť k hre, opúšťa pôvodné záľuby, klesá jeho záujem o skutočných priateľov. Násilie je nepríjemnou súčasťou drvivej väčšiny počítačových hier a aplikácií. Znepokojujúci je najmä fakt, že v hre sú deti za násilie, pomstu a agresiu odmeňované. Čím väčšia agresia, tým lepšie skóre. Naopak, vyjednávanie a nenásilné riešenia k ničomu nevedú. Tieto skutočnosti sa netýkajú len videohier alebo akčných filmov. Pravdupovediac, stačí si pozorne pozrieť aj niektoré kreslené filmy. Bývajú často plné násilia, hoci v humornej podobe. Ak dieťa pozerá priveľa simulovaného násilia, môže sa stať voči nemu imúnne. Pravdepodobnosť, že bude mať agresívne myšlienky a postupne klesne aj úroveň jeho prosociálneho správania, sa zvyšuje. Deti, ktoré trávia príliš veľa času pri počítači, prichádzajú o svoj spoločenský život. Obmedzujú iné aktivity na úkor videohry. Obrazovka ich zbavuje záujmu o čokoľvek iné. Čítanie, šport, kontakty s rodinou a priateľmi sú na druhej koľaji. K tomu vo veľkej miere prispievajú aj rodičia. Ak majú deti dovolené hrať sa na tablete počas dlhej cesty autom, určite to bude pokojná a bezproblémová jazda. Ale deti potrebujú čas aj na snívanie, na vysporiadanie sa so svojimi pocitmi a myšlienkami. Potrebujú zdieľať svoje emócie s rodičmi. Elektronické knihy a výučbové aplikácie sa stávajú štandardnou pomôckou vo výchove detí, a to už v predškolskom veku. Aj tu platí, všetko s mierou. Médiá zobrazujúce rýchly pohyb vyvolávajú nedostatok pozornosti a znižujú koncentráciu. Deti, ktoré nedokážu koncentrovať svoju pozornosť sa nedokážu ani učiť, sú impulzívnejšie a majú problémy s pamäťou. Nadmerné vysedávanie pri počítači spôsobuje aj poruchy spánku. Realita vs. Približne do veku 12 rokov deti nie sú dostatočne schopné odlíšiť reálnu a symbolickú rovinu zobrazeného obsahu. Majú tendenciu vnímať dianie v počítačovej hre ako niečo skutočné. Navyše, grafické spracovanie počítačových hier sa rýchlym tempom približuje dokonalosti a jeho podobnosť s realitou je skutočne ohromujúca. Vzniká umelo vytvorený svet, virtuálna realita. Dieťa sa častokrát s hrdinom počítačovej hry doslova identifikuje. Skutočnosti a informácie, s ktorými sa v hre stretáva, prijíma tak, ako sú ponúknuté a považuje ich za rovnocenné svojim praktickým skúsenostiam. Stávajú sa pre neho realitou. Nie je žiadnou novinkou, že dlhodobé sedenie pri počítači negatívne ovplyvňuje zdravie. Bolesti hlavy, rúk a chrbtice z dôvodu nedostatku pohybu, stuhnutosti a nesprávnej polohy pri vytrvalom sedení. Zlé držanie tela zväčša vedie k deformáciám chrbtice. Súčasná doba nás v mnohom stavia pred rozporuplné rozhodnutia. Dilema prichádza najmä ak ide o budúcnosť a zdravie detí. Dať alebo nedať im do ruky tablet či hernú konzolu? Kedy je vhodný čas? Ako dlho sa môžu hrať? Je pre nich táto hra vôbec vhodná? Nastavenie striktného časového harmonogramu, kontrola prehliadaných stránok na internete, overovanie ratingu jednotlivých hier a aplikácií, čítanie recenzií. To všetko môžeme urobiť skôr ako bude neskoro.
Klimatické Zmeny a Globálne Otepľovanie
Klimatické zmeny, známe aj ako globálne otepľovanie, sú jedným z najväčších problémov, ktorým čelí súčasná civilizácia. Proces globálneho otepľovania má dopad na celý ekosystém našej planéty a výrazne ovplyvňuje našu planétu v podobe extrémnych teplotných zmien, nepredvídateľných klimatických podmienok, acidifikácie oceánov, úbytok poľnohospodárskej pôdy, výkyvov v sezónach, a v konečnom dôsledku aj v oblasti biodiverzity. Tento jav nie je len teoretický - jeho dôsledky sú viditeľné už dnes, aj na Slovensku. Je potrebné si uvedomiť, že klimatické zmeny sú nevyhnutné, a to, ako sa s nimi vysporiadame, bude mať obrovský vplyv na budúcnosť našich detí, na ďalšie generácie a na zdravie celej planéty. Často sa hovorí, že globálne otepľovanie je najmä výsledkom ľudskej činnosti, ale niektorí tvrdia, že Zem prirodzene vypúšťa veľké množstvo oxidu uhličitého, a preto zmena klímy nie je len dôsledkom ľudí. Aká je skutočná situácia? Prečo je zmena klímy taká vážna a rýchla? Globálne otepľovanie je proces, pri ktorom dochádza k postupnému zvyšovaniu priemerných teplôt na Zemi. Tento jav je (okrem iného) spôsobený ľudskými činnosťami, ktoré vedú k zvýšenému výskytu skleníkových plynov v atmosfére. Z týchto plynov je najdôležitejší oxid uhličitý (CO2), ale aj metán (CH4), oxidy dusíka (NOx) a niektoré ďalšie chemikálie, ktoré majú schopnosť zachytávať teplo a udržiavať ho v atmosfére. Skleníkové plyny majú schopnosť zadržiavať teplo, ktoré by inak uniklo do vesmíru. Tento prirodzený jav sa nazýva skleníkový efekt a je nevyhnutný pre udržanie života na Zemi, pretože zabezpečuje, že naša planéta má stabilnú teplotu. Príčiny globálneho otepľovania môžeme pripísať ľudským aj prírodným procesom, no kľúčové je, v akom rozsahu tieto faktory pôsobia. Klíma Zeme závisí od množstva tepla, ktoré prichádza zo Slnka na planétu, koľko sa jej odráža späť a koľko sa zachytí v atmosfére. Málokto vie, ale patrí sem aj veľkochov zvierat a používanie umelých hnojív. Spálovanie fosílnych palív - Priemyselná revolúcia, ktorá začala v 18. storočí, a následný nárast používania fosílnych palív ako uhlie, ropa a zemný plyn, dramaticky zvýšili emisie oxidu uhličitého. Dnes je spálenie fosílnych palív stále hlavným zdrojom emisií CO2, ktoré sú zodpovedné za väčšinu globálneho otepľovania.
Vplyv Poľnohospodárstva
S narastajúcimi potrebami populácie po potrave sa do veľkej miery podieľa aj chov zvierat, ktorý má výrazný ekologický dopad. Poľnohospodárstvo, a to najmä chov dobytka, je druhým najväčším zdrojom emisií metánu, ďalšieho silného skleníkového plynu. Metán vzniká pri trávení potravy, a pri hnilobe organických materiálov v poľnohospodárskych oblastiach. Kravy a ovce pri trávení potravy vypúšťajú značné množstvo metánu.
Vplyv Priemyselnej Výroby a Odpadov
Všetky druhy priemyselnej činnosti - od výroby cementu a ocele po plastové výrobky - prispievajú k emisiám skleníkových plynov. Navyše, nezodpovedné nakladanie s odpadmi, najmä plastmi, tiež zvyšuje objem metánu uvoľňovaného pri ich rozklade.
Prečítajte si tiež: Tehotenstvo a stres
Vplyv Odlesňovania
Lesy a stromy zohrávajú kľúčovú úlohu v pohlcovaní CO2 z atmosféry, čím pomáhajú regulovať množstvo skleníkových plynov. Keď sú lesy rúbané alebo vypaľované, uvoľňuje sa veľké množstvo tohto zadržiavaného plynu späť do ovzdušia, čím sa zvyšuje koncentrácia skleníkových plynov. Tieto plyny neprodukujú len ľudia, ale aj samotná Zem, a to vo väčších množstvách. Zem ich však dokáže spracovať, pretože sú súčasťou prírodného cyklu, ktorý umožňuje ich pohlcovanie. Tieto prirodzené emisie skleníkových plynov ovplyvňujú klímu až v dlhodobom období, počas storočí či tisícročí, pretože Zem má vlastný cyklus otepľovania a ochladzovania, na ktorom sa podieľajú aj tieto plyny. Problém nastáva, keď sa do prírodného cyklu dostanú plyny, ktoré vypúšťajú ľudia. Zem nie je schopná spracovať takéto množstvo a regulovať ho. Tento narušený balans vedie k rýchlejšiemu otepľovaniu.
Dôsledky Globálneho Otepľovania
Priemerné globálne teploty stúpajú. Naša planéta prechádza prirodzeným cyklom otepľovania a ochladzovania, ktorý trvá tisíce až desaťtisíce rokov. Avšak v posledných desaťročiach sa priemerná teplota zvýšila takmer o 1ºC, čo je oveľa rýchlejšia zmena, než by odpovedala prirodzeným procesom Zeme. Odborníci varujú, že ak teplota stúpne o ďalšie 2ºC, môžeme čeliť nepredvídateľným a potenciálne katastrofálnym následkom globálnych klimatických zmien. Klimatické zmeny vedú k častejším a intenzívnejším extrémnym poveternostným javom, ako sú hurikány, tornáda, vlny horúčav, povodne, ale aj neprirodzene dlhé obdobia sucha. Dôsledky globálneho otepľovania na našu planétu sú vážne, aj kvôli topeniu ľadovcov. S nárastom teplôt sa začali topiť nielen polárne ľadovce, ale aj ľadovce a snehové pokrývky v horských oblastiach, ktoré sa v lete roztápajú a v zime už nestihnú opäť zamrznúť. Ľadovce sú kľúčové pre zásobovanie vodou a zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. Topenie ľadovcov má však ďalšie vážne následky, ako je zvyšovanie hladiny morí, čo prispieva k ďalšiemu narušeniu klimatických podmienok. Toto predstavuje riziko, pretože mnohé krajiny a oblasti by mohli byť zaplavené, ak by hladina morí vzrástla, napríklad Florida alebo Holandsko. Je však dôležité poznamenať, že so zvyšujúcimi sa teplotami sa zvyšuje aj vyparovanie vody, čo znamená, že hladina morí nebude rásť tak rýchlo, pokiaľ bude voda v Antarktíde schopná padať ako sneh a nepremení sa na dážď.
Vplyv Klimatických Zmien na Slovensku
Aj na Slovensku sa začínajú prejavovať účinky globálneho otepľovania a klimatických zmien, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život a ekonomiku. Už niekoľko rokov pozorujeme, že zima je menej chladná a snehová pokrývka je kratšia alebo úplne chýba. Podľa klimatických modelov sa v tejto oblasti očakáva, že obdobie snehových zrážok bude kratšie, a sneh sa začne topiť oveľa rýchlejšie. To má priamy dopad na zimné športy, poľnohospodárstvo a vodné zdroje, ktoré sú závislé od snehu a zrážok. V posledných rokoch pociťujeme vlnu horúčav, ktoré dosahujú rekordné hodnoty. Mnoho meteorologických staníc na Slovensku zaznamenalo teploty nad 40 °C. Tieto extrémne teploty negatívne ovplyvňujú poľnohospodárstvo, hlavne úrodu obilnín, ktoré sa stávajú citlivejšími na sucho. Okrem toho nárast teplôt vedie aj k znižovaniu zásob podzemnej vody, čo má negatívny dopad na dostupnosť pitnej vody v niektorých regiónoch. Zatiaľ čo letá bývajú čoraz teplejšie, v zimných mesiacoch a na jeseň čelíme extrémnym zrážkam, ktoré vedú k povodniam. V roku 2010 došlo k povodniam, ktoré spôsobili značné škody.
Riešenia a Prevencia
Riešenie klimatických zmien si vyžaduje okamžité a dlhodobé kroky zo strany jednotlivcov, firiem aj vlád. Jedným z najúčinnejších spôsobov boja proti klimatickým zmenám je prechod na obnoviteľné zdroje energie. Solárne panely, veterné turbíny, vodné elektrárne a geotermálna energia sú alternatívami k fosílnym palivám, ktoré prispievajú k zvýšeným emisiám CO2. Prechod na ekologické a udržateľné poľnohospodárske praktiky pomôže znížiť emisie metánu, obmedziť odlesňovanie a zachovať biodiverzitu. Okrem toho podporovanie lokálnych farmárov môže znížiť potrebu transportu potravín na dlhé vzdialenosti, čím sa minimalizujú emisie z dopravy. Reforestácia a ochrana existujúcich lesov je nevyhnutná, aby sme obmedzili koncentráciu CO2 v atmosfére. Lesy sú jedným z najdôležitejších spôsobov, ako zadržiavať uhlík, a preto musíme chrániť existujúce lesy a obnovovať zničené oblasti. Každý z nás môže prispieť k boju proti klimatickým zmenám tým, že zníži svoju uhlíkovú stopu. Príčiny globálneho otepľovania v skratke: spaľovanie fosílnych palív, masový chov zvierat a odlesňovanie. Klimatické zmeny a globálne otepľovanie sú skutočné hrozby, ktoré si vyžadujú našu pozornosť a okamžité konanie. Ako jednotlivci, tak aj ako spoločnosť musíme prijať zodpovednosť a zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre ďalšie generácie. Ak budeme konať teraz, máme šancu znížiť negatívne dopady a zabrániť najhorším scenárom.
Vplyv Prudkých Výkyvov Počasia na Organizmus
V posledných dňoch sme na Slovensku zažili náhle zmeny teploty o 15 stupňov Celzia, extrémne horúčavy, dokonca ranný prízemný mráz. Zmeny počasia a teploty sú v poslednom období naozaj dramatické. Ľudské telo je nastavené na určitú teplotu, ktorá mu vyhovuje. Ak je vonku príliš teplo, organizmus reaguje tak, aby sa ochladzoval. Ak je, naopak, príliš zima, ľudské telo sa bráni stratám tepla. Pri týchto reakciách tela na vonkajšiu teplotu sa musia aktivovať rôzne systémy, napríklad nervový systém, endokrinné systémy, musí spolupracovať periféria s mozgom, aby všetky metabolické procesy správne fungovali. Je to súbor pomerne zložitých dejov. Ak sa rýchlo mení vonkajšia teplota aj o desať-pätnásť stupňov, ako to dnes bežne zažívame, je to veľká záťaž. Organizmu robí zle napríklad vysoká teplota a vlhko, pretože má len určité možnosti odvádzania tepla. Potenie je veľmi efektívny spôsob ochladzovania, okrem neho je to napríklad vyžarovanie a vedenie tepla. Telo musí urobiť všetko preto, aby napriek vonkajším podmienkam malo optimálnu teplotu. Samozrejme, pri tom reaguje srdcovocievny systém, nervy, žľazy s vnútorným vylučovaním. Keď sa pohybujeme v prostredí s vysokou teplotou, srdce začne biť rýchlejšie, začneme rýchlejšie a hlbšie dýchať, aby sme sa ochladzovali aj dýchaním. Začíname sa potiť, rozširujú sa cievy v celom tele i v koži. Na takéto reakcie - najmä ak sa organizmus musí prispôsobiť rýchlo - musí byť telo v dobrej kondícii, hlavne jeho srdcovocievny systém.
Prečítajte si tiež: Zmena počasia a dojčatá
Ohrozené Skupiny
Výkyvy teploty najviac ohrozujú kardiakov, teda ľudí s chronickými ochoreniami srdcovocievneho systému. Sú to aj ľudia s respiračnými ochoreniami, metabolickými ochoreniami, napríklad cukrovkári, onkologickí pacienti, ktorí sú často po chemoterapii alebo rádioterapii, ľudia s poruchami krvi, obličiek. Takisto malé deti a starší ľudia, ktorým nefunguje termoregulácia dostatočne a ktorí majú často obmedzený príjem tekutín. Vtedy nie je v cievach dostatočný objem krvi, krvný tlak im klesá a cítia sa zle.
Príznaky a Pocity
Pri zmenách teploty môžeme pociťovať bolesti hlavy, závraty, niektorí ľudia môžu dokonca odpadnúť. Mnohí pociťujú ťažobu žalúdka, nechutenstvo, slabosť a malátnosť. Treba si uvedomiť, že pri potení okrem vody strácame aj minerály, ktoré sú dôležité napríklad pre správnu činnosť srdca a kostrových svalov. Starší ľudia, ktorí takto strácajú minerály a soľ a navyše berú napríklad lieky, ktoré ich odvodňujú a ovplyvňujú im hladinu sodíka, môžu byť aj nepokojní či zmätení. Pokles minerálov a solí v tele ovplyvňuje aj psychický stav.
Extrémy Teploty a Otužovanie
Žiadny extrém nie je pre telo dobrý. Samozrejme, môžeme ho na zmeny teploty trénovať a skúsiť napríklad otužovanie. Ľudia naučení sprchovať sa studenou vodou či tí, ktorí chodia do fínskej sauny s teplotou 90 stupňov a potom sa ochladzujú ľadovou vodou, budú znášať výkyvy teplôt lepšie. Otužovanie je aj účinný tréning srdcovocievneho systému, pretože cievy sa pritom opakovane rozširujú a zužujú. Otužovanie posilňuje aj imunitný systém, preto sú otužilci odolnejší proti infekciám. Každý človek vie, že ak sa napríklad pravidelne venuje športu, okrem dobrej fyzickej kondície je lepší aj jeho psychický stav. Cvičenie zlepšuje odolnosť proti stresu. Otužovanie i športovanie však treba robiť s rozvahou.
Vplyv na Pracovný Výkon
Keď je človek unavený a cíti sa fyzicky i psychicky zle, jeho výkon sa znižuje. Reakcie na podnety sa spomaľujú, mnohí ľudia sú pri vysokých vonkajších teplotách ospalí, aj preto majú prímorské národy poobedňajšiu siestu.
Tepelné Prehriatie, Úpal a Slnečný Úpal
Pri prehriatí tela sú ľudia červení v tvári, malátni, môžu vracať, často trpia bolesťami hlavy. Príznaky sa dajú zameniť s bežnou vírusovou infekciou. Ak sa k týmto symptómom z tepelného vyčerpania organizmu pridá nadmerné potenie, poruchy vedomia či zvláštne správanie, ide o vystupňované prehriatie tela - tepelný úpal. Slnečný úpal je skôr následok lokálneho prehriatia hlavy. Postihnutí môžu mať príznaky ako pri zápale mozgových blán.
Prečítajte si tiež: Ako bábätko mení život psa
Klimatické Zmeny a Adaptácia
Žijeme v miernom teplotnom pásme, kde takéto výkyvy v minulosti jednoducho neboli. Teraz sa teplotne dostávame skôr do stredomorskej oblasti a možno budeme musieť nastaviť svoj štýl života podobne ako ľudia, ktorí žijú tam. Budeme sa musieť zrejme čoraz viac prispôsobovať vysokým letným teplotám a budeme zažívať len mierne zimy s niekoľkými mrazivými dňami.
Klimatizácia a Ľadové Nápoje
Klimatizácia je typický príklad prudkej zmeny teploty. Všeobecne takéto umelo nastavené výkyvy teploty zvláda ľudský organizmus veľmi ťažko. Vnútri sa vychladíte, vyjdete von do horúčavy, telo je prudkou zmenou oslabené, môžete prechladnúť, dostať zápal hrdla alebo vám stuhnú svaly a nemôžete napríklad pohnúť krkom alebo sa predkloniť. Ak musíme používať klimatizáciu, treba ju optimálne nastaviť tak, aby rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou nebol vyšší než päť alebo maximálne sedem stupňov Celzia. Mnohí ľudia sa snažia v horúčavách ochladiť ľadovými nápojmi. To vôbec nie je dobrý nápad. Vhodné je piť nápoje s teplotou okolo dvanásť až pätnásť stupňov.
Smrteľné Následky a Opatrenia
Zdravý a mladý človek by mal napríklad horúčavy pri dostatočnom príjme tekutín a minerálov zvládnuť. Jeho srdce vydrží aj zimu a sťahovanie ciev v mrazoch. Samozrejme, netreba ísť do extrémov a tráviť hodiny na priamom slnku alebo športovať v silnom mraze. Výkyvy teploty však veľmi ohrozujú pacientov, ktorí majú viac diagnóz súčasne. Určite by nemali vychádzať von medzi 11.00 a 15.00 hodinou, keď je priame slnko najsilnejšie. Ak už musia ísť von z akejkoľvek príčiny, vždy treba mať so sebou vodu, ľahký odev, pokrývku hlavy alebo sa pohybovať v tieni. Pozor si musia dať aj diabetici, ktorí by mali mať pri sebe cukor pre prípad, že by začali pociťovať príznaky hypoglykémie. V zime sa treba dostatočne obliekať, nechodiť zbytočne von v mrazoch kvôli srdcu a cievam i pre hrozbu úrazov, napríklad možnú zlomeninu krčka stehennej kosti. Tá býva pre chorých ľudí často fatálna.
Najrizikovejšie Obdobie pre Chronicky Chorých
Z vlastnej praxe pozorujem, že to nemusí byť úplne pravda. Možno to platilo kedysi, keď bol nedostatok jedla a vitamínov a ľudia boli po dlhej a tuhej zime oslabení. Dnes je pre starkých kritickým mesiacom august, aspoň podľa toho, čo pozorujem ja. Možno preto, že vtedy vrcholí leto a teploty sú často naozaj rekordné. Mnohým ľuďom, napríklad so srdcovocievnymi ochoreniami, sa zhorší stav, zvyšuje sa počet zlyhaní srdca. Určite k tomu prispieva zvyšujúci sa priemerný vek obyvateľstva, narastá počet geriatrických pacientov. Organizmus chorého človeka je zrejme vysilený teplom z júna a júla a v auguste to už nezvládne.
Vplyv na Duševný Stav
Rozhodne sa zhoršuje aj duševný stav týchto ľudí. Výrazne vzrastá počet zhoršených stavov rôznych druhov demencie, aj opatrovateľská služba je v tomto období náročnejšia. Demencie rôzneho pôvodu, Alzheimerova choroba a ďalšie ochorenia vysokého veku sú dnes všeobecne narastajúci problém. Naši predkovia sa nedožívali takého vysokého veku, zomierali skôr na ochorenia, ktoré nedokázali liečiť, či na následky zranení. Dnes populácia výrazne starne a do popredia sa dostávajú ochorenia, ktoré by sa kedysi nestihli prejaviť.
Cestovanie a Biorytmus
Ak človek ide raz za čas, dá sa takzvaný jet lag syndróm zvládnuť. Ak sa však často cestovaním posúvame o niekoľko hodín v čase vpred či vzad, telu to škodí - narúša sa biorytmus tela. Podobná situácia nastáva pri nočných službách či prácach na zmeny. Náš cirkadiánny rytmus je nastavený tak, že v noci máme spať a cez deň bdieť. Ak to tak nie je, môžu vznikať napríklad poruchy spánku. Nerovnováha vo vnútorných biorytmoch je jeden z rizikových faktorov srdcovocievnych ochorení. Takisto sa môže podpísať pod prejavy psychosomatických chorôb. Preto je dôležitá psychohygiena, pravidelné striedanie spánku a bdenia, fyzická aktivita a dodržiavanie zásad správnej životosprávy. Znovu zopakujem, že žiadny extrém nie je pre telo dobrý. Schopnosť organizmu prispôsobiť sa je prirodzene obmedzená.
Duševné Poruchy a Ročné Obdobia
To skôr súvisí so zmenami ročných období a s ubúdaním slnečného svetla. Slnko je zdroj pozitívnej energie, mnoho ľudí s duševným ochorením sa preto cíti horšie v období neskorej jesene, v zime a začiatkom jari.