„A už je to tu zas! Z ničoho nič ma začalo bolieť pravé koleno… či aj ľavé? Tuším cítim aj kríže. Čím to bude? Žeby znova bude pršať?“ Ak sa vám tieto vety zdajú povedomé, môžete sa kľudne zaradiť medzi meteosenzitívnych ľudí. Zmeny počasia môžu ovplyvniť nielen dospelých, ale aj deti, a to najmä bábätká. Tento článok sa zameriava na vplyv zmien počasia na bábätká a poskytuje informácie o meteosenzitivite, jej príznakoch, a ako sa s ňou vysporiadať.
Čo je Meteosenzitivita?
Za meteosenzitivitu sa považuje citlivosť organizmu na výrazné zmeny meteorologických ukazovateľov, s čím súvisí aj zmena správania tohto organizmu. Zaujímavé je, že zmeny počasia môžu vyvolať u meteosenzitívnych ľudí nielen zhoršenie zdravotného stavu, ale aj jeho zlepšenie. Vznik meteosenzitivity sa spája s nestabilnou funkciou tzv. adaptačných mechanizmov nášho tela, ktoré ak fungujú správne, pomáhajú prispôsobiť sa zmeneným podmienkam prostredia.
Kto je Náchylnejší na Zmeny Počasia?
Meteosenzitivita sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi a u rôznych ľudí. Medzi najnáchylnejšie skupiny patria:
- Kardiovaskulárne ťažkosti: Zmeny počasia sú sprevádzané prudkými zmenami tlaku vzduchu, ktorý potom ovplyvňuje a spôsobuje zmeny krvného tlaku. Takéto zmeny sa potom prejavujú ako dýchavičnosť, búšenie srdca, krútenie hlavy a pod.
- Psychické problémy a zmeny nálady: So zhoršeným počasím úzko súvisia aj pocity úzkosti a depresie. Už dávno vedci zistili, že ľudia žijúci v teplejších oblastiach, kde je viac denného svetla trpia depresiami oveľa menej v porovnaní so severskými krajinami. Ďalšími príznakmi môže byť aj zvýšená únava, apatia a pokles energie.
- Bolesti pohybového aparátu: Ide hlavne o bolesti kĺbov a svalstva, ktoré sú spravidla nejako oslabené - či už po úraze alebo po nejakej operácii.
Práve pri vyššie spomenutých príznakoch je veľmi ťažké odlíšiť, či ide o zhoršenie stavu chronického ochorenia príp. vznik nového ochorenia alebo „iba“ o zvýšenú precitlivenosť na zmeny počasia.
Ako Nás Môže Ovplyvňovať Počasie?
Existujú rôzne typy reakcií na počasie:
Prečítajte si tiež: Tehotenstvo a stres
- Bezvýznamný (indiferentný) typ: Spravidla sa spája iba s malými výkyvmi počasia, ktoré si človek väčšinou ani nevšimne.
- Tónovací typ: Sú také zmeny meteorologických parametrov, ktoré priaznivo pôsobia na našu pohodu a zdravie.
- Spastický typ: Takýto typ počasia sprevádza prudký pokles teploty, na čo sú citlivý hlavne ľudia s ochoreniami kardiovaskulárneho systému, u ktorých môže dôjsť k zúženiu ciev (tzv. vazospazmu).
- Hypotenzný typ: V tomto prípade dochádza k prudkému zníženiu množstva kyslíka v atmosfére, čo spôsobuje roztiahnutie ciev a tým aj zníženie krvného tlaku.
- Hypoxický typ: Takýto typ meteorologických podmienok je sprevádzaný prudkým otepľovaním, v dôsledku čoho dochádza k zníženiu obsahu čistého kyslíka v atmosfére. Práve tento jav spôsobuje problémy ľuďom s ochoreniami dýchacích ciest.
Vplyv Zmien Počasia na Bábätká
Bábätká sú obzvlášť citlivé na zmeny počasia, pretože ich termoregulačný systém ešte nie je plne vyvinutý. To znamená, že sa môžu rýchlejšie prehriať alebo prechladnúť.
Teplota v Interiéri
Letné počasie prichádza už v prvých jarných týždňoch a s ním aj teploty 24-25 °C, ktoré mnohí rodičia v interiéri preferujú. Nie je to extrémne horúco, ale detské telíčko reaguje na teplotu citlivejšie ako telo dospelého. Táto teplota (24-25 °C) je ideálna najmä pre novorodencov a predčasne narodené deti, hlavne po kúpaní. Novorodenci a predčasniatka sa môžu rýchlejšie prehriať alebo prechladnúť.
Obliekanie Bábätka
Pri obliekani vždy zohľadnite teplotu v miestnosti, kde dieťa spí. Sledujte aj vlhkosť vzduchu - najlepšie ju merať pri postieľke. Ak chceme eliminovať výkyvy teploty, oplatí sa vybrať oblečenie z takého materiálu, ktorý drží teplo, ale zároveň v horúčave ochladzuje. Kľúčová je priedušnosť a schopnosť odvádzať pot. Zlaté pravidlo: o jednu vrstvu viac ako máte vy.
Vlhkosť Vzduchu
Na vlhkosť často zabúdame, no hrá veľkú rolu. Deti sa najlepšie cítia pri 60-70 %. Vyššia vlhkosť = riziko plesní, nižšia = suchý vzduch.
Ako sa Vysporiadať s Vplyvom Počasia?
Existuje niekoľko spôsobov, ako zmierniť negatívny vplyv zmien počasia na bábätká a meteosenzitívnych ľudí:
Prečítajte si tiež: Práva otca na materskej
- Spánok: Kvalitný spánok posilňuje imunitný systém, zlepšuje náladu a pomáha regulovať negatívne emócie. Ideálna teplota na spánok u nás je 20-22 °C.
- Posilnenie imunitného systému: Oslabený imunitný systém spôsobuje, že sme nielen náchylnejší na rôzne ochorenia ale aj na vplyv počasia na naše telo. Dôležitá je pestrá strava bohatá na vitamíny, minerály a iné mikronutrienty, ktoré pomáhajú udržiavať náš imunitný systém v dobrej kondícii. Najmä v období zmien počasia (na jar a jeseň) je naše telo náchylnejšie na prechladnutie a iné respiračné ochorenia.
- Psychohygiena: Tento široký pojem môže znamenať pre každého niečo iné. Ak pracujete celý deň za počítačom v kancelárii, bude pre vás najvhodnejšou formou psychohygieny práve nejaká fyzická aktivita. Stačia aj prechádzky na čerstvom vzduchu, či pobyt v prírode. Pre manuálne pracujúceho človeka je najvhodnejšia kľudná aktivita napríklad vo forme obľúbenej knihy.
- Otužovanie: Je preukázané, že otužovanie napomáha posilňovaniu imunitného systému. Aj keď táto aktivita nie je práve najpríjemnejšia, má množstvo zdravotných benefitov.
- Pravidelné meranie krvného tlaku: Tento tip vám pomôže odlíšiť, či za výkyvy krvného tlaku môže počasie alebo treba hľadať príčinu niekde inde. Napríklad aj bolesť hlavy môže byť vyvolaná náhlymi zmenami krvného tlaku v dôsledku počasia, preto je dôležitým odporúčaním pre vás, merať si svoj tlak pravidelne.
- Zabezpečiť postupne telu dostatok tekutín. Najlepšie sú vlažné tekutiny s obsahom látok, ktoré telo upokoja a ochladia, napr. citrusové šťavy, výluhy z medovky a mäty, uhorkové šťavy, melóny a podobné ovocie a zelenina s vysokým obsahom vody, ktoré sú ľahko stráviteľné (najlepšia teplota tekutín je okolo 15 oC, avšak pri prehriatí organizmu je vhodná aj teplejšia tekutina). Vhodné sú aj minerálne vody s obsahom draslíka. Posilňujú činnosť srdca. Strava by mala byť ľahká a bohatá na vitamíny. Je potrebné minimalizovať živočíšne bielkoviny, vyvarovať sa sladkým a mastným jedlám.
- Snažiť sa nevystavovať priamemu slnečnému žiareniu, ostať v tieni, prípadne v klimatizovanej miestnosti. Pozor však na náhly pokles teploty vzduchu v izbe! Vzduch je treba ochladzovať postupne pomaly, aby teplotný rozdiel nebol príliš veľký, maximálne o 4-5 oC. Pre ľudí trpiacich srdcovocievnymi ochoreniami je rizikový náhly pokles teploty aj o 1-2 oC. Pozor je treba dávať aj na prievan.
- Doplniť telesné tekutiny vhodnými nápojmi, ktoré telo zohrievajú, napríklad zázvorový čaj. Kakao či horúca čokoláda zároveň navodia lepšiu psychickú pohodu. Dobre padne aj teplý vývar obohatený o zeleninu. Netreba zabúdať na prísun vitamínov na podporu imunity.
- Pri vysokých teplotách sú sliznice očí suchšie a podráždenejšie, a preto aj náchylnejšie na zápaly. Zabezpečiť správny odev.
Meteosenzitivita a Chronické Ochorenia
Ľudia trpiaci alergiami, astmou, migrénami či dermatologickými problémami často pozorujú, že ich stav sa zhorší pri zmene počasia, napríklad pri vlhku, vetre alebo pri prudkej zmene teplôt. Telo reaguje zvýšenou citlivosťou imunitného aj nervového systému, čo spôsobuje zosilnenie symptómov. Ak máte pocit, že vaše ťažkosti sú výraznejšie vždy pri konkrétnych poveternostných situáciách, ide o typický prejav meteosenzitivity.
Ako Zmierniť Prejavy Meteosenzitivity
Hoci meteosenzitivitu nevieme úplne „vyliečiť“, mnohým ľuďom pomáha uľaviť telu aj psychike počas výkyvov počasia kombinácia niekoľkých krokov:
- Pravidelný denný režim a dostatok spánku: Stabilný biorytmus znižuje citlivosť nervového systému. Telo lepšie zvláda tlakové či teplotné výkyvy, keď má dostatok oddychu a funguje v pravidelnom režime.
- Pohyb na čerstvom vzduchu: Aj v sychravom počasí pomáha prekrvenie a zásobenie mozgu kyslíkom. Krátka prechádzka zlepšuje náladu a podporuje tvorbu serotonínu, čím zmierňuje psychické prejavy meteosenzitivity.
- Dostatočná hydratácia a vyvážená strava: Výkyvy tlaku a vlhkosti ovplyvňujú tekutiny v tele. Hydratácia pomáha predchádzať bolestiam hlavy či únave. Prospešné sú potraviny bohaté na horčík, omega-3 mastné kyseliny a vitamíny skupiny B.
- Horčík a vitamín D: Horčík upokojuje nervový systém a môže znížiť citlivosť na tlakové zmeny. Vitamín D je dôležitý najmä v období krátkych dní bez slnka, pomáha stabilizovať náladu a energiu.
- Otužovanie a posilňovanie obehového systému: Pozvoľné sprchovanie studenou vodou alebo otužovanie zvyšuje adaptabilitu tela. Ľudia, ktorí otužujú, často udávajú menšiu citlivosť na zmeny počasia.
- Relaxačné techniky: Dychové cvičenia, joga alebo meditácia dokážu výrazne znížiť stres, ktorý zhoršuje meteosenzitivitu. Uvoľnený nervový systém reaguje na zmeny počasia menej prudko.
- Predvídanie vlastných reakcií: Sledovanie predpovedí a všímanie si vlastných symptómov pomáha pripraviť sa, napríklad si dopriať viac oddychu v dňoch s nízkym tlakom, mať pri sebe lieky na migrénu alebo neplánovať náročné aktivity.
Dlhodobé Vplyvy Pochmúrneho Počasia
Ak obdobie depresívneho počasia trvá dlhšie, najmä keď sa kombinuje hmla, chlad, vytrvalý dážď a nedostatok slnka, môže to aj na človeka vplývať dlhodobo. Nie je to len „zlá nálada z počasia“, ale séria fyzických a psychických mechanizmov, ktoré sa časom môžu kumulovať:
- Pokles serotonínu a vitamínu D: Slnko je kľúčové pre tvorbu serotonínu, hormónu dobrej nálady. Pri jeho dlhodobom nedostatku môže dôjsť k útlmu, strate motivácie, únave či zvýšenej citlivosti na stres. Zároveň sa znižuje hladina vitamínu D, čo ovplyvňuje imunitu, svalovú silu aj psychiku.
- Sezónna afektívna porucha (SAD): U niektorých ľudí sa rozvinie tzv. sezónna depresia. Prejavuje sa smútkom, apatiou, zvýšenou spavosťou, prejedaním sa (najmä sladkým) a zhoršenou koncentráciou. Objavuje sa najmä koncom jesene a v zime.
- Zvýšená únava a spomalený biorytmus: Nedostatok denného svetla narúša cirkadiánny rytmus. Telo je viac ospalé, aj keď človek spí dosť, a hromadí sa chronická únava.
- Zhoršenie chronických ochorení: Vlhko a chlad môžu zhoršovať bolesti kĺbov, reumatické problémy, migrény či kožné ochorenia.
Prečítajte si tiež: Riešenia zmien správania u 6-mesačných bábätiek