Vodná nádrž Nosice, známa aj ako Priehrada mládeže, je významným vodným dielom na rieke Váh, ktoré zohráva dôležitú úlohu v histórii a súčasnosti regiónu Horné Považie. Jej výstavba bola spojená s budovateľským úsilím po druhej svetovej vojne a mala zásadný vplyv na energetiku, protipovodňovú ochranu a rozvoj rekreácie v regióne.
História Horného Považia a význam Váhu
História regiónu Horné Považie je neodmysliteľne spojená s riekou Váh a hradom Bystrica, ktorý sa týči na vápencovom brale nad Považskou Bystricou. Považský hrad, postavený v 13. storočí, bol súčasťou pevnostného systému stredného Považia a zohrával dôležitú strategickú úlohu. V 14. storočí sa ho zmocnil Matúš Čák Trenčiansky a neskôr sa do dejín zapísali aj lúpežní rytieri - bratia Rafael a Ján Podmanickí. V 17. storočí hrad zbúralo cisárske vojsko a odvtedy postupne chátral. Rieka Váh bola pre región vždy životne dôležitá, poskytovala vodu pre poľnohospodárstvo, priemysel a dopravu. Jej ničivá sila však spôsobovala aj časté povodne, ktoré ohrozovali životy a majetok obyvateľov.
Budovateľské časy a vznik myšlienky na využitie Váhu
V roku 1938, po zmene štátnych hraníc, prišlo Slovensko o časť elektrárenských spoločností. V tom čase sa zrodila myšlienka využiť spád Váhu na výrobu elektriny a zároveň na ochranu pred povodňami. História vážskej kaskády sa začala písať v 30. rokoch 20. storočia výstavbou vodného diela Dolné Kočkovce - Ladce. Po druhej svetovej vojne sa rozvoj priemyslu stal výzvou pre energetikov, ktorí hľadali spôsoby, ako zabezpečiť dostatok elektrickej energie.
Plánovanie a výstavba Priehrady mládeže pri Nosiciach
Podnet k výstavbe vodného diela Nosice dali Slovenské elektrárne v Bratislave. Návrh bol prerokovaný v roku 1947 a v januári 1948 Povereníctvo techniky prerokovalo termíny plánu výstavby s ďalšími inštitúciami. Plán výstavby VE Nosice bol stanovený nasledovne: dokončenie projektu sa plánovalo na január 1949, uvoľnenie stavby pre montáž na apríl 1953, lehota dodávok strojov na december 1952 a lehota uvedenia hydroelektrárne do chodu na jún 1954. Generálny projekt pre stavbu Priehrady mládeže pri Nosiciach vypracoval Stavoprojekt Bratislava a schválilo ho Ministerstvo stavebníctva a priemyslu v Prahe v roku 1953. Investorom stavby bolo Riaditeľstvo vodohospodárskeho rozvoja Bratislava a generálnym dodávateľom Hydrostav n. p. Bratislava. Na stavbe sa v najväčšej miere podieľali mladí ľudia, preto dostala názov Priehrada mládeže.
Poloha priehrady pri obci Nosice bola vybraná s prihliadnutím na plán optimálneho energetického využitia toku a vhodne sa zužujúce údolie s príkrymi svahmi. Nevyhnutné sondovacie, topografické práce a fotogrametrické merania celého územia budúceho vodného diela sa začali v roku 1947 a dokončené boli až v roku 1950. V máji 1950 geológovia usúdili na základe prieskumu, že stavbu VD je veľmi ťažké umiestniť na plánované miesto. Preto bola os priehrady posunutá o 72,5 m v smere toku rieky v riečnom kilometri (ďalej len rkm) 205,0. Dôvodom bolo nerovnomerne stlačiteľné podložie v pôvodne plánovanej lokalite, styk súvrstvia slieňov so zlepencami na ľavej strane a s pieskovcami na pravej strane.
Prečítajte si tiež: Vodná Elektráreň Nosice: Detaily a fakty
Objekty a súvisiace úpravy
Hlavná časť PM sa skladá z objektov: priehradný múr, vypúšťacie zariadenie, hydrocentrála a odpadový kanál. S vodným dielom organicky súvisia: regulácia Váhu nad a pod priehradným múrom s ochrannými hrádzami, preloženie železnice na trati Púchov - Považská Bystrica (ďalej len PU - PB), preloženie štátnej cesty PU - PB, úprava v zdrži, sanačné úpravy pri PB a Orlovom, presídľovacia akcia. Povereníctvo techniky vypočítalo vo februári 1949 v dlhodobom investičnom programe výstavby vodných elektrární na Slovensku na roky 1949 - 1963 celkový náklad na vybudovanie hydrocentrály pri Púchove na 1 055 miliónov Kčs.
Priebeh výstavby a účasť mládeže
Výstavba Priehrady mládeže prebiehala v rokoch 1949 - 1957 a zúčastnili sa na nej tisícky mladých ľudí. Názov vodného diela sa odvodil od najpočetnejšej skupiny pracujúcich na tejto stavbe. Mládež sa stala symbolom novej a lepšej budúcnosti vtedajšieho povojnového obdobia a reklamou budovania novej spoločnosti postavenej na ideách socializmu. Predsedníctvo slovenského ústredného výboru československej mládeže (ČSM) sa rozhodlo využiť PM na výchovu odborných a politických kádrov pre stavebníctvo a priemysel z radov mládeže.
Ľudí, ktorí pracovali na stavbe PM by sme mohli rozdeliť do troch základných skupín. Prvou skupinou je mládež ako brigádnická nekvalifikovaná pracovná sila vo veku od 15 rokov, ktorej nábor sa vykonával najmä na území západného Slovenska, a to hlavne v blízkom i vzdialenejšom okolí výstavby priehrady, teda v Žilinskom kraji. No množstvo brigádnikov prichádzalo z Bratislavského a Nitrianskeho kraja. Druhou skupinou boli robotníci, zamestnávaní na stavbe ako trvalá a kvalifikovaná pracovná sila v pozíciách murárov, tesárov, klampiarov, strojárov, betonárov a iných. Nábor takýchto pracujúcich na území celého ČSR zabezpečoval Hydrostav. Do pozície kvalifikovaných pracovných síl neskôr prechádzali aj niektorí brigádnici, ktorí nadobudli požadované skúsenosti a zručnosti. Tretiu skupinu tvorili politickí väzni a klerici vyhnaní z kláštorov počas Akcie K. Tí boli na PM poslaní na „prevychovanie“. V apríli 1950 bolo na PM vyslaných 100 klerikov z rádov kapucínov, saleziánov a františkánov, ale aj verbisti a seminaristi, ktorí tu mali byť „skrotení“.
Hoci sa na výstavbe PM celkovo podieľalo viac ako 55 000 brigádnikov, v priebehu rokov 1950 - 1958 stavba neustále zápasila s celkovým nedostatkom pracovných síl a problémami pri organizácii práce. Hlavnou príčinou nedostatku pracovných síl bola veľká stavebná činnosť v kraji (výstavba vodného diela Krpeľany - Sučany a priehrady na Orave), pre ktorú nebol nábor pracovných síl úspešný.
Život a práca brigádnikov
Začiatkom roku 1950 nastúpili na PM prví brigádnici, ktorých úlohou bolo vybudovanie ubikácií a pracovísk pre brigády, ktoré majú prísť v nasledujúcich mesiacoch. V roku 1949 sa plánovala vybudovať robotnícka kolónia pre 600 robotníkov. Ďalej bola naplánovaná kuchyňa, jedáleň, kultúrny dom, čitáreň, odpočiváreň a ambulancia prvej pomoci. Murované budovy pre robotníkov mali relatívne štandardné zariadenie, zatiaľ čo v drevených barakoch pod svahom spávali pracovníci na poschodových posteliach s drevenými pričňami. Zväz ČSM sa snažil na PM vytvoriť vhodné podmienky pre výchovu mladých ľudí. Mnoho brigádnikov získalo popri zamestnaní aj stredoškolské vzdelanie a absolvovalo rôzne kvalifikačné kurzy. Na stavbe vznikol aj krúžok zlepšovateľov, ktorého cieľom bolo odstrániť staré nedostatky a urýchliť plnenie plánu výstavby. Medzi kolektívmi, ale i jednotlivcami sa využívalo „socialistické súťaženie“, ktoré malo ovplyvňovať výkony pracovníkov a plnenie výrobných úloh.
Prečítajte si tiež: Recepty pre vodnú diétu
Denný režim brigádnikov bol tvrdý a pevný, aby sa udržiavala disciplína. Mladí pracovníci vstávali o pol šiestej, nasledovala rozcvička, o šiestej raňajkovali, o siedmej vstyčovali vlajku pred táborom a spievali hymnu demokratickej mládeže, od pol ôsmej do šestnástej hodiny tvrdo pracovali. Na obed bola vyhradená poludňajšia polhodinka, počas ktorej sa podával kúsok chleba so syrom alebo salámou. Na jeden zo skalnatých výčnelkov kopca nad stavbou PM pri ľavom brehu Váhu, kde sa nachádzala i zameriavacia a hydrometeorologická stanica, bola nainštalovaná osvetlená kovová päťcípa hviezda natretá červenou farbou.
Na stavbe priehrady pri Nosiciach sa mládež venovala i mimopracovnej činnosti, tá sa využívala na politickú, kultúrnu, zdravotnícku, telovýchovnú a športovú aktivizáciu. Politická výchova sa organizovala v dobrovoľných politických krúžkoch, prednáškach a besedách, ktoré sa tiež organizovali pri príležitosti návštev rôznych delegácií. Voľný čas využívali mladí ľudia aj na telovýchovu a šport. Pre spoločné telovýchovné a športové podujatia bol vybudovaný športový štadión.
Objav liečivého prameňa a vznik Kúpeľov Nimnica
Počas výkopov vodnej nádrže Nosice pri obci Nimnica náhodou objavili vodu, ktorá bola slaná a šumela. Po preskúmaní zistili, že je to vzácny minerálny prameň s liečivými účinkami, a tak vznikli aj najmladšie slovenské kúpele s rovnakým názvom Nimnica. Kúpele vznikli v roku 1959, ale pod názvom Nosice, pôvodne ako liečebňa Trenčianskych Teplíc.
Vodná nádrž Nosice dnes
Vodná nádrž Nosice sa rozkladá na ploche skoro 6 kilometrov v Trenčianskom kraji medzi mestami Púchov a Považská Bystrica. Je súčasťou Vážskej kaskády a slúži najmä na vyrovnávanie prietoku vody v najdlhšej slovenskej rieke a tiež aby sa predchádzalo záplavám okolitých miest a obcí. Vodná plocha Nosice nemá rekreačné stredisko a nie je natoľko známa. Napriek tomu ju ľudia radi využívajú napríklad na člnkovanie, windsurfing a na niektorých miestach dokonca aj na kúpanie. Cyklisti zase radi bicyklujú popri nádrži a obdivujú výhľady na okolité kopce pohoria Javorníkov. Vo vodnej nádrži Nosice sa veľmi darí kaprovitým rybám. Rybári tu môžu loviť zubáče, pleskáče, úhory, kapre i štuky.
Vodné diela na Váhu: Minulosť, súčasnosť a budúcnosť
Sústava vodných diel na Váhu mala byť viac než to, čím je. Niektoré smelé plány projektantov takmer upadli do zabudnutia. Občas ich niekto osvieži a rojčí trebárs o lodnej doprave až po Žilinu či po časti Váhu na Moravu. Váh je stále aj z európskeho pohľadu výhľadová vodná cesta. Všetky nové stavby cez rieku a okolo nej to musia rešpektovať a nechávať pod mostami dosť miesta pre lode. Na mnohých priehradách sa počas výstavby vybudovali aj stavebné časti plavebných komôr. Dokončenie a splavnenie stredného úseku Váhu sa z priorít štátu postupne vytratilo.
Prečítajte si tiež: Nosice: Všetko, čo potrebujete vedieť
Medzi stavbami je viacero „seniorov“ či „pacientov“. Všetky vodné stavby podliehajú odbornému dohľadu. Kontroly konštatujú, že vodné diela vážskej kaskády sú bezpečné a napriek veku nepredstavujú riziko. V rámci plánu opráv modernizujeme aj ovládacie prvky stavieb. Väčšina hradiacich konštrukcií - najdôležitejších zariadení - je pôvodná. Zrejmé sú postupné úbytky materiálu a nedostupnosť náhradných dielcov. Potrebujeme ich kompletnú výmenu. Na to treba mať jasnú stratégiu a perspektívne financovanie. Investičný dlh voči týmto stavbám postaveným s precíznosťou a odbornosťou našich predkov stále rastie. Roky sa zastaviť nedajú a pripomenú nám to aj priesaky cez hrádze kanálov. Najlepšia cesta, ako vodnú stavbu dôkladne zrevidovať, je vypustiť ju. Revízie bude nevyhnutné zintenzívniť. Je to bohatstvo, kapitál štátu a musíme si priznať, že ho nahlodáva zub času.
Rybárstvo na Považí v minulosti a dnes
V dávnych dobách pred založením rybárskeho spolku patrilo vodné právo na lov rýb jednotlivým obciam. Tieto mali právo vodu prenajať za určitý poplatok. Prenájomca mal neobmedzenú moc loviť ryby rôznymi spôsobmi, napríklad sieťami, šnúrami alebo ošťami. Športové rybárčenie bolo v týchto dobách v Púchove a jeho okolí iba v plienkach. V roku 1935 bol prenájomcom vodného práva v Púchove otec neskoršieho člena a tajomníka výboru MO Jána Jelčica. Od tohto majiteľa dostal povolenie na športové lovenie rýb na udicu vtedajší vrchný strážmajster četnícky Sedloň. Týchto 13 rybárov si založilo v tom samom roku Rybársky krúžok, ktorý však nemal ešte žiadny právny podklad. V súčasnosti je rybársky revír na Vodnej nádrži Nosice označovaný ako revír Pod Dubovcom a rozprestiera sa od mestskej časti Považskej Bystrice Orlové až po obec Udiča časti Upohlav. Tiché prostredie a nádherná okolitá príroda robia z tejto nádrže ideálnym miestom na dobrú rybačku.
Turistické možnosti v okolí Vodnej nádrže Nosice
Okolie Vodnej nádrže Nosice ponúka množstvo turistických možností. Medzi najznámejšie patrí Považský hrad, Bytčiansky zámok a Súľovské skaly. Kúpele Nimnica ponúkajú relaxačné a liečebné procedúry. Vodná nádrž Nosice je obľúbeným miestom pre cyklistov a vyznávačov dlhých prechádzok.